Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 21C/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203728
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Buchalová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1220203728.3

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: T. J., Z.. XX.XX.XXXX, R.J. XXX/X, X. D. Z., zastúpeného:
JUDr. Eva Matulayová, PhD., spol. s r.o., Nemocničná 575/1, Bojnice proti žalovaným: X.) E. B., Z..
XX.X.XXXX, B.-J., t. č. ÚVTOS, O. Z. X., X..H..B. XX/X.T., K., X.) P. F., Z.. XX.X.XXXX, I. XXX/XX, B.,
o zaplatenie 4.930,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd v prospech žalobcu z r i a ď u j e z á l o ž n é p r á v o na:

- obchodný podiel spoločníka - žalovaného v 2. rade v obchodnej spoločnosti U. Q., Q..J..H.., I. XXX/XX,
B., D.: XXXXXXXX, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka
číslo: XXXXX/B,

nazabezpečeniezaplateniapeňažnejpohľadávkyžalobcuvočižalovanýmv1.a2.radevovýške4.930,-

Eur s príslušenstvom.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca na návrhom doručeným súdu dňa 18.05.2021 domáhal proti žalovanému v 2. rade nariadenia
zabezpečovacieho v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Návrh odôvodnil tým, že má voči žalovaným pohľadávku v celkovej výške 4.930,- Eur s príslušenstvom,

titulom objednaného tovaru prostredníctvom sociálnej siete, za ktorý uhradil žalovanú sumu, avšak tovar
mu dodaný nebol a ani mu neboli vrátené finančné prostriedky, ktoré za objednaný tovar zaplatil. Žalobca
si tovar v žalovanej sume 4.930,- Eur objednal u žalovaného v 1. rade, pričom úhradu za objednaný tovar
zaplatil na bankový účet patriaci žalovanému v 2. rade. Žalobca viac krát písomne vyzýval žalovaného
1. aby finančné prostriedky za nedodaný tovar vrátil, avšak do dnešného dňa finančné prostriedky neboli
zo strany žalovaných vrátené. Skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená alebo až

zmarená vyplývajú zo spisu vedeného na Okresnom súde B. D. č. k. XXC/XX/XXXX, a to najmä z odporu
podaného žalovaným v 1. rade, v ktorom sa uvádza, že niekedy začiatkom roka 2018 požiadal jeho veľmi
dobrého priateľa žalovaného v 2. rade, či by bol ochotný si otvoriť súkromný účet v Raiffeisen banke, na
ktorom by mal dispozičné právo, o toto ho požiadal z dôvodu jeho exekúcii, pre ktoré si nemohol dovoliť
otvoriť účet na svoje meno. Uviedol, že nesie plnú zodpovednosť za finančné prostriedky žalobcu a je
stotožnenýsvýrokomsúdupeniazevrátiť.Čosatýkarozhodujúcichskutočnostíodôvodňujúcichpotrebu

nariadenia zabezpečovacieho i ohrozenie alebo až zmarenie exekúcie vidí žalobca v tom, že žalovaní
nemajú na svoje meno vedený žiaden nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekučného
konania, čo bolo zistené lustráciami na portáli katasterportal. Žalovaný v 1. rade nie je ani vlastníkom
obchodného podielu vedeného v obchodnom registri, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie a jediný
majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekučného konania na vymoženie pohľadávky žalobcu je
obchodný podiel žalovaného v 2. rade, ktorý je spoločníkom v obchodnej spoločnosti U. Q., Q..J..H.., I.

XXX/XX, B., D.: XXXXXXXX, pričom jeho obchodný podiel zodpovedá splatenému peňažnému vkladu
5.000,- Eur. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného v 2.rade, ktorý môže ďalej nerušene podnikať a vykonávať predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri
v predmetnej obchodnej spoločnosti.

Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci a
po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), zabezpečovacím

opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách
dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva
na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci,

práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku
a zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením zabezpečovacieho opatrenia
sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.

Žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo

osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca tak musí osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nárok uplatnený vo
veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera
osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá
platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v
prípade potreby. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť

zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Súd takisto
musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený povinnosťou
preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozby zmarenia exekúcie.

Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k
nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu,
ktorý predstavuje zriadenie záložného práva. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné

bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. jedná sao peňažnú pohľadávku a zároveň je osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená. Ohrozenie, resp.
obava musí byť podložená konkrétnymi skutočnosťami.

Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a či osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia
exekúcie. Reálne vyhodnotenie tejto potreby žalobcu ako aj hodnoverného osvedčenia dôvodnosti
nároku je otázkou voľnej úvahy súdu.

Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z
obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri
rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na
základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je
povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie ak žalobca
neosvedčil svoj nárok.

Ako už súd spomenul vyššie hodnoverné osvedčenie dôvodnosti nároku môže žalobca dosiahnuť
najmärelevantnýmiskutkovýmitvrdeniami,listinnýmidôkaznýmiprostriedkamiakvalifikovanouprávnou
argumentáciou.

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na
špecifikovaný majetok jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola.

Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie dôvodnosti ním navrhovaného návrhu a
osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo v tomto konaní splnené bolo. Žalovaný, ako podnikateľský

subjekt, momentálne disponuje už len obmedzenými zdrojmi, pričom odpredaním aj týchto posledných
majetkových hodnôt vo vlastníctve žalovaného môže nastať situácia, keď pohľadávku žalobcu, ktorá
by mohla byť neskôr judikovaná, žalovaný už nebude schopný uspokojiť, resp. nebude mať kto splniť.
Súd pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia takisto prihliadol k zásade proporcionality. Podľa
tejto zásady je súd povinný primárne vyhodnotiť, či by nariadenie opatrenia sťažilo alebo znemožnilo

ochranu práv a oprávnených záujmov strán. Požadované obmedzenie žalovaného musí byť primerané
a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, teda žalovaného, resp. poskytovať žalobcovi
neadekvátnu výhodu. Musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie žalovaného alebo jeho
predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je
pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. Súd je toho názoru, že

zriadením záložného práva k posledným majetkovým hodnotám vo vlastníctve žalovaného je splnená
zásada proporcionality, a že žalovaný nebude obmedzený na svojich právach a záujmoch nad mieru
prípustnú a nad mieru presahujúcu nárok žalobcu.

Z priložených dokumentov vyplýva dôvodnosť návrhu; sú splnené podmienky na vydanie

zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky (zatiaľ súdom
nepriznanej - § 343 ods. 3 CSP), ako aj nemajetnosť žalovaných, resp. jedinú majetkovú hodnotu, a
to obchodný podiel žalovaného v 2. rade. Súd pri hodnotí miery osvedčenia vychádzal aj z podaní
žalovaného v 1. rade, ktorý dôvodnosť a opodstatnenosť žalovanej istiny potvrdil a uznal, pričom
uviedol, že nedisponuje finančnými prostriedkami a sú na neho vedené exekúcie. Žalovaný v 2. rade

počas konania nijakým spôsobom nereagoval. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navyše nijakým
spôsobom neobmedzí žalovaného v 2. rade, ktorý môže ďalej nerušene podnikať a vykonávať predmet
činnosti zapísaný v obchodnom registri v predmetnej obchodnej spoločnosti (princíp proporcionality).
Týmto smerom súd dáva opätovne do pozornosti § 343 ods. 3 CSP, podľa ktorého výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Je

tak zrejmé, že zriadenie záložného práva na obchodný podiel žalovaného v 2. rade nie je podstatným
zvýhodnením žalobcu, resp. podstatným znevýhodnením žalovaného v 2. rade, ktoré by ho zásadným
spôsobom obmedzovalo pri výkone podnikateľskej činnosti.

Súd je preto názoru, že je osvedčená obava, že exekúcia môže byť ohrozená a to navyše z dôvodu, že

ide o jediný zistený majetok žalovaného v 2. rade.

S poukazom na zistené skutočnosti súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, teda rozhodol tak, ako to
vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.Keďže žalobca spolu s podaním návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal aj žalobu vo
veci samej, resp. návrh podal až počas konania vo veci samej, súd o trovách konania zabezpečovacieho

opatrenia nerozhodoval, nakoľko toto rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení nie je rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí, resp. rozhodnutím vo veci samej. S otázkou trov konania a ich náhrady sa tak
súd podľa § 262 ods. 1 CSP vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.