Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. František Dulačka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/124/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899643
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5808899643.2
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. U. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. XXX/X, 2/ ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo, 027 44 Tvrdošín,
IČO: 00 191 175, žalobcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: Mgr. Igor Palider, advokát, so sídlom
G. XXX, proti žalovaným: 1/ Ing. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. XXX, 2/ Mesto Tvrdošín, so
sídlom Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín, IČO: 00 314 901, 3/ Urbárski spolumajitelia, pozemkové
spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom Trojičné námestie 185/2, Tvrdošín, IČO: 17 057 302, žalovaní 1/
až 3/ právne zastúpení: JUDr. Ján Vajda, advokát, so sídlom K., Z. K. XXX, o ochranu osobnosti, na
odvolanie žalovaného v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 8. februára 2019 sp. zn.
2C/29/2008-434, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a VII. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r
a c i a na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., V. a VI. zostáva n e d o t k n u t ý .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti, v ktorej sa žalobca 1/ voči žalovaným
1/ - 3/ domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 €, v súlade s ustanovením
§ 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, zastavil (výrok I.). Žalobu žalobcu 2/ voči žalovaným 1/ až
3/ zamietol (výrok II.). Žalobu žalobcu 1/ voči žalovaným 1/ a 3/ zamietol (výrok III.). Vyhovel žalobe
žalobcu 1/ na uloženie povinnosti žalovaného 2/ strpieť zverejnenie ospravedlňujúceho listu v jedných
regionálnych novinách vydávaných na Orave, ktoré zabezpečí žalobca 1/ na náklady žalovaného 2/ do
30 dní od právoplatnosti rozsudku v znení, ako je uvedené vo výroku rozsudku (výrok IV.). Žalobcu 2/
zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy konania v rozsahu 100 % (výrok V.) Žalobcu 1/
zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným 1/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 % (výrok VI.). Vo vzťahu
k žalovanému 2/ rozhodol, že nemá právo na náhradu trov konania žiadna sporová strana (výrok VII.).
Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ sa voči žalovaným 1/ a 3/ domáhali
zverejnenia ospravedlnenia za výroky, zverejnené na ich adresu, ktoré zasiahli do práva žalobcu 1/
na ochranu jeho osobnosti a do práva žalobcu 2/ na ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Medzi
sporovými stranami nebolo sporné, že v marci 2004 boli v novinách TVRDOŠÍN - noviny občanov
okresného mesta Tvrdošín č. 2 - 3 v mesiaci marec 2004 pod názvom „Pred výročným rokovaním
tvrdošínskeho Urbáru“ zverejnené výroky, ktoré sú citované v žalobe tak, ako bola naposledy zmenená.
Pod týmto článkom je uvedené, že obsah bol prerokovaný na zasadnutí výboru urbáru 15.3.2004.
Vydavateľom týchto novín bolo Mesto Tvrdošín prostredníctvom Mestského úradu Tvrdošín, ktorý je
organizačným a administratívnym útvarom mestského zastupiteľstva a primátora. V časti, v ktorej sa
žalobca 1/ domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.319,39 €, konanie
zastavilvdôsledkuspäťvzatiažalobyvsúladesustanovením§145ods.2CSP.Vovzťahukžalovanému
v rade 1/ bola žaloba žalobcov 1/, 2/ zamietnutá z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie,keďže tento nebol ani vydavateľom uvedených novín, ani autorom článku. Je bez právneho významu,
že žalovaný 1/ bol štatutárnym zástupcom Mesta Tvrdošín (primátorom) a žalovaného 3/ (predseda
urbáru). Žalobu žalobcov 1/, 2/ vo vzťahu k žalovanému 3/ zamietol z dôvodu vznesenej námietky
premlčania. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že k zverejneniu článku v novinách došlo v
poslednýdeňmarca2004,pretopremlčacialehotazačalaplynúťnasledujúcideň,od1.4.2004auplynula
1.4.2007. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania dochádzalo k podávaniu žalôb na ochranu osobnosti
voči žalovanému 3/ a k následnému späťvzatiu, tak ako je konštatované v bode 5. odôvodnenia
rozsudku, premlčacia lehota uplynula dňa 2.7.2012. Keďže opätovná žaloba vo vzťahu k žalovanému
3/ bola podaná na súd až dňa 3.12.2012, právo na ochranu osobnosti z dôvodu premlčania práva
žalobcom nebolo možné priznať. Žalobe bolo dôvodné vyhovieť len vo vzťahu k nároku na ochranu
osobnosti žalobcu 1/ vo vzťahu k žalovanému 2/. V článku sú uverejnené tvrdenia na adresu žalobcu
1/, ktoré sú objektívne spôsobilé, vzhľadom na mieru expresivity použitých výrazových prostriedkov,
zasiahnuť do jeho práva na ochranu osobnosti. Žalobca 1/ je v článku vykreslený ako osoba, ktorá sa
dopúšťa podvodov, zneužíva úradníkov, šíri demagógiu, má svojich komplicov, koná s cieľom okradnúť
občanov I.. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného 2/, že výroky, za ktoré sa má ospravedlniť,
nie sú skutkové tvrdenia, ale hodnotiace úsudky. Rozlišujúcim kritériom medzi skutkovým tvrdením a
hodnotiacim úsudkom je to, že skutkovému tvrdeniu možno priradiť charakteristiku (ne)pravdivosti; ide
teda o tvrdenie, ktorého pravdivosť je overiteľná. Aj keby tieto výroky neboli skutkovými tvrdeniami,
nemôžu byť akceptované ani ako vecná a primeraná kritika. Nepovažoval taktiež za dôvodnú obranu
žalovaného 2/, že žalobca 1/ mu nedoručil žiadosť o opravu nepravdivých údajov podľa § 19 zákona
č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkov a o opravu
nepravdivého skutkového tvrdenia podľa § 7 zákona č. 167/2008 Z.z., keďže podanie takejto žiadosti
nie je podmienkou uplatnenia práva na ochranu osobnosti, čo je výslovne uvedené aj v ustanovení
§ 20 ods. 2 zákona č. 81/1966 Zb. Návrh žalovaných 1/ až 3/ na vykonanie dokazovania, ktorý mu
bol doručený na pojednávaní dňa 9.1.2019, zamietol jednak ako oneskorený a jednak ako nedôvodný.
Žalovaní 1/ až 3/ navrhli vykonať dôkazy dňa 9.1.2019 napriek tomu, že žaloba bola podaná na
súd dňa 25.5.2004, t.j. s časovým odstupom takmer 15 rokov, hoci im nič nebránilo, aby tak urobili
ihneď, ako sa o žalobe dozvedeli. Čo sa týka návrhov na vykonanie dokazovania týkajúcich sa predajov
pozemkov, ktoré sú v dotknutom článku označené ako „urbárske“ žalobcom 1/ ako predsedom družstva,
dospel k záveru, žalovaný 2/ predložil len kúpne zmluvy, kde ako predávajúci vystupuje žalobca 2/, bez
vysvetlenia bližších súvislostí, z ktorých by malo vyplývať, že niektorá z týchto zmlúv je neplatná práve z
dôvodu, že pozemok previedol žalobca 2/ ako nevlastník, ktorým je v skutočnosti žalovaný 3/, resp. jeho
členovia. Taktiež nepovažoval za dôvodný návrh na vykonanie dôkazu oboznámením spisu, týkajúceho
sa trestnej veci Ing. X. O., keďže by tento nepriniesol žiadne podstatné zistenie o predmete sporu.
Zamietol aj návrhy žalobcov 1/ a 2/ na vykonanie dokazovania ako nadbytočné, pretože aj žalobcovia
sami uviedli, že je na žalovanom 2/, aby poskytol dôkaz pravdy, teda, že zverejnené výroky na adresu
žalobcov sú pravdivé.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku IV. a VII. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný v rade 2/ (odvolanie podané prostredníctvom právneho zástupcu žalobcov 1/, 2/ JUDr. Jána
Vajdu síce v záhlaví uvádza žalovaných 1/, 2/, avšak odvolaním je napadnutý výrok IV. a súvisiaci výrok o
trováchkonaniaVII.,ktorýmirozhodolonárokužalobcu1/naochranuosobnostivovzťahukžalovanému
2/ - poznámka odvolacieho súdu). Namietal: 1/ že v rozpore s § 219 ods. 1 CSP boli na pojednávaní
konanom dňa 8.2.2019 vyhlásené iba výroky napadnutého rozsudku, ale neboli dané žiadne dôvody;
2/ výrok IV. rozsudku považoval za neurčitý a nevykonateľný, keďže v texte ospravedlnenia chýba
uvedenie „dňa vydania“ rozsudku Okresného súdu v Námestove sp. zn. 2C/29/2008, v texte sú nejasné
formulácie ako „touto cestou“, „uvedené na jeho adresu“, „hrubým spôsobom neoprávnene zasiahli“;
3/ rozsudok nevydala zákonná sudkyňa, keďže za zákonnú sudkyňu v tejto veci považuje stále JUDr.
Zuzanu Krivdovú, ktorá je aktívnou sudkyňou Okresného súdu Námestovo a jeho právnemu zástupcovi
nebolo doručené uznesenie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/29/2008-392 zo dňa 9.10.2018 o
vylúčení sudkyne JUDr. Zuzany Krivdovej z prejednávania a rozhodovania tejto veci; 4/ zo zápisníc
o pojednávaniach konaných dňa 16.5.2018 a 9.1.2019 je zrejmé, že súd neposkytol stranám konania
žiadne poučenie podľa § 181 ods. 2 CSP; 5/ súd porušil článok 2 ods. 2 Ústavy SR, keďže na
pojednávaní konanom dňa 8.2.2019 doručil rozsudok osobne Ing. U. V., napriek tomu, že tento je
zastúpený advokátom Mgr. Igorom Paliderom; 6/ na pojednávaní konanom dňa 9.1.2019 zamietol všetky
jeho návrhy na vykonanie dokazovania, a to bez oboznámenia, čo je v rozpore s účelom ustanovenia
§ 390 CSP; 7/ súd prvej inštancie do súčasnej doby nerozhodol o všetkých zmenách žaloby, ktoré
v priebehu konania podali žalobcovia 1/, 2/, hoci rozhodol o merite veci; 8/ z rozsudku nie je možnézistiť, prečo žalovaný 2/ by mal byť v spore pasívne legitimovaný a prečo nemá pasívnu legitimáciu
MestskýúradTvrdošín,ktorýbolvroku2004vydavateľomnovínTVRDOŠÍN,novinyobčanovokresného
mesta Tvrdošín. Súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, prečo sa má ospravedlnenie zverejniť v jedných
regionálnych novinách vydávaných na Orave, t.j. novinách, v ktorých v roku 2004 nebol publikovaný
žiadny článok o žalobcovi 1/ a prečo sa nemá toto ospravedlnenie zverejniť v novinách TVRDOŠÍN -
noviny občanov okresného mesta Tvrdošín. Jediné regionálne noviny vydávané na Orave sú noviny
NAŠA ORAVA, ktoré sa predávajú nielen v regióne Oravy, ale aj na celom území Slovenskej republiky a
majú minimálne desaťnásobne vyšší náklad ako noviny TVRDOŠÍN - noviny občanov okresného mesta
Tvrdošín; 9/ žalobca 1/ žalovanému 2/ a ani vedúcej redaktorke U. V. do dnešného dňa nedoručil žiadnu
písomnú žiadosť o opravu nepravdivých údajov podľa § 19 zákona č. 81/1966 Zb.; 10/ právny názor
uvedený v bode 8. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je nesprávny. V tomto konaní neplatila
koncentračná zásada, keďže po 1.7.2016 nebol ani ústne ani písomne poučený o koncentrácii konania.
Ich písomný návrh zo dňa 7.1.2019 na vykonanie dokazovania nemohol byť podaný oneskorene, keďže
Civilný sporový poriadok nemá obdobné ustanovenie ako bolo ustanovenie § 118a O.s.p., čo znamená,
že neexistuje lehota na navrhovanie dôkazov vo veciach ochrany osobnosti a zmena právnej úpravy
uskutočnená zákonodarcom v prospech strany konania nemôže byť súdom vykladaná v neprospech
nich. Ich písomný návrh na vykonanie dokazovania z 7.1.2019 nebol súdom oboznámený a nie je
zrejmé, na základe čoho dospel k záveru, že je nedôvodný. Súd nevykonal žiadny z dôkazov, ktoré
navrhli a preto nemôže dopredu tvrdiť a vedieť, čo by sa zistilo oboznámením súdnych spisov. V tejto
časti je odôvodnenie napadnutého rozsudku nepreskúmateľné a arbitrárne a nespĺňa požiadavku §
220 ods. 2 CSP; 11/ v odôvodnení rozsudku sa vôbec nezaoberal zodpovednosťou vedúcej redaktorky
U. V. za uverejnený článok, pričom on nemohol ovplyvniť obsah článkov uverejnených v jednotlivých
vydaniach novín TVRDOŠÍN; 12/ v konaní nebola žiadna skutočnosť ani žiadne tvrdenie žalobcov 1/,
2/ za nesporné, naopak v konaní namietali pravdivosť a hodnovernosť tvrdení žalobcov 1/, 2/; 13/
súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal nimi navrhnuté dôkazy na
pojednávaní konanom dňa 9.1.2019, keď rozhodol, že zamietol návrh žalovaných 1/ až 3/ na vykonanie
dokazovania, a to bez konkretizácie, ktoré konkrétne dôkazy boli zamietnuté; 14/ žalobca 1/ si do
podaného žalobného návrhu (petitu) účelovo povyberal tie „výroky“ z článku v novinách TVRDOŠÍN,
ktoré mu vyhovovali. Tieto výroky neboli skutkovými tvrdeniami, ale išlo o hodnotiace úsudky. Súd prvej
inštancie napriek ich námietkam sporné výroky neposudzoval v kontexte článku, ale ako samostatné a
izolované výroky. Žalobca 1/ v konaní nepreukázal, že týmito tvrdeniami zasiahli do jeho osobnostných
práv. Oboznámením navrhnutých súdnych spisov by sa preukázalo, že žalobca 1/ má v meste Tvrdošín
zlé meno, čo je spôsobené jeho konaním voči občanom mesta Tvrdošín a že už v minulosti mali iné
právne subjekty zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu 1/ rovnakým spôsobom ako v tomto článku.
Kritika činnosti žalobcu 1/ nepresiahla rámec oprávnenej kritiky. Právny názor súdu prvej inštancie
je nesprávny, keďže je v rozpore s platnou súdnou judikatúrou Ústavného súdu SR; 15/ súd prvej
inštancie sa vôbec nezaoberal vznesenou námietkou litispendencie a nepripojil si súdne spisy, na
ktoré poukázali v doterajšom priebehu konania, 16/ konaním súdu prvej inštancie došlo k porušeniu
princípu rovnosti zbraní, princípu kontradiktórnosti konania, práva byť prítomný na pojednávaní, práva
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Poukázal na
procesnoprávny rámec, ktorý predstavuje predovšetkým princíp riadneho a spravodlivého procesu; 17/
vzhľadom nesprávnosť výroku IV. považoval za nesprávny aj výrok VII. o trovách konania, 18/ pridŕžal sa
doterajších písomných vyjadrení v konaní. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
zrušiť a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobca 1/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380
CSP, ktorý v napadnutých výrokoch IV. a VII. podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a v zmysle §
391 ods. 1 CSP v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozsudok súdu
prvej inštancie v nenapadnutých výrokoch I., II., III., V. a VI. odvolaním strán sporu, zostáva nedotknutý.
5. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená ajporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o
právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
6. Záver súdu prvej inštancie vyjadrený v bodoch 8. a 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že
návrhy žalovaných na vykonanie dokazovania boli predložené oneskorene a že návrhy žalobcov na
vykonanie dokazovania považoval za nadbytočné, považoval odvolací súd za nesprávny, keďže napĺňa
atribúty vyššie uvádzaných okolností, na základe ktorých dochádza postupom súdu k porušeniu práva
na spravodlivý proces. Týmto postupom došlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosť rozhodnutia, ako aj na zachovanie rovnosti strán v konaní. Za dôvodné preto odvolací
súd považuje odvolanie žalovaného v rade 2/ proti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov, ktoré sú
uvedené najmä v bodoch 6., 10., 12. a 16. odvolania.
7.Zobsahuspisuodvolacísúdnezistil,žebyzaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku(do30.6.2016)
bolo súdom aplikované ustanovenie § 118a Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého bola
danápoučovaciapovinnosťúčastníkomkonanianapredloženiedôkazovnajneskôrdoskončeniaprvého
pojednávania. V danom prípade k vytýčeniu termínu pojednávania súdom prvej inštancie došlo až
za účinnosti nového procesného predpisu - Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016. V
takom prípade v zmysle podmienok § 470 ods. 1, 2 CSP nastala okamžitá aplikabilita a justifikácia
účinkov Civilného sporového poriadku, ktorý na rozdiel od predchádzajúceho procesného predpisu
(Občianskeho súdneho poriadku) obdobné ustanovenie § 118a O.s.p. nepozná.
8. Podľa zaužívanej súdnej praxe, je vecou súdu, ktoré z navrhovaných dôkazov stranami sporu vykoná
a ktoré nie; vykonanie dokazovania závisí od úvahy súdu, či tieto majú podstatný význam pre zistenie
skutkového stavu a následné právne posúdenie veci.
9. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný v rade 2/ (prostredníctvom právneho zástupcu)
písomným podaním z 7.1.2019 (č.l. 400 spisu) navrhol vykonanie dokazovania výsluchom svedkov, ako
aj pripojením si a oboznámením sa so spismi Okresného súdu Námestovo. V odôvodnení rozsudku
súdu prvej inštancie absentuje zdôvodnenie, z akého dôvodu navrhnuté dôkazy uvedenou stranou
sporu nevykonal, prípadne prečo ich vykonanie nepovažoval za dôvodné v zmysle vyššie uvádzaných
atribútov. Obdobne sa jedná o navrhnuté dôkazy na vykonanie dokazovania (výsluchom svedkov)
žalobcom v rade 1/, pričom zdôvodnenie nevykonania dôkazov v bode 9. odôvodnenia rozsudku
odvolací súd považuje za nesprávne.
10. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie ďalej v bode 8. uviedol, že súd
prvej inštancie nezdôvodnil, prečo sa má ospravedlnenie zverejniť v jedných regionálnych novinách
vydávaných na Orave, v ktorých článok nebol publikovaný, ak noviny TVRDOŠÍN - noviny občanov
okresného mesta Tvrdošín, v ktorých bol článok publikovaný, naďalej vychádzajú.
11. Vychádzajúc z uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie z dôvodu porušenia práva na
spravodlivý proces skutkový stav riadne nezistil a na základe takto zisteného skutkového stavu nemohol
vyvodiť zodpovedajúce právne závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch IV. a VII. zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.