Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Soňa Vacková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/20/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412207255
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4412207255.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci exekúcie oprávnenej: UNION zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie sumy 25,92 eura, o odvolaní oprávnenej
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. septembra 2019 č.k. 9Er/481/2012-16, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenej
nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 72,95 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, 5, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Preskúmaním exekučného spisu zistil, že povinný je vlastníkom starších motorových vozidiel, na ktorých
je viacero exekútorských blokácií, ďalej, že povinný nie je vedený v katastri nehnuteľností na žiadnom
liste vlastníctva, dlhodobo nie je zamestnaný, nepoberá dôchodkové dávky, nepoberá úrazové dávky,
nepoberá dávky v nezamestnanosti ani nemocenské dávky, na povinného nie je vedený žiadny bankový
účet z ktorého by mohla byť prikázaná pohľadávka. Za 7 rokov vedenia exekúcie bola vymožená suma
0 eur. Preto považoval súdnym exekútorom tvrdenú nemajetnosť povinného je opodstatnenú a ďalšie
vedenie konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedla, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať
z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť považovala v
tomtoštádiuzapredčasnérozhodnutie.Malazato,žeprávoposúdiť,čijeďalšiepokračovanievexekúcií
hospodárne, prislúcha jej. Tvrdila, že v danom prípade je povinným fyzická osoba v produktívnom
veku, čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne
majetok, či už prostredníctvom poberania dôchodku, výkonu zamestnania alebo na základe inej právnej
skutočnosti. Namietala, že súdny exekútor ani súd nezistili majetkové pomery povinného dôkladne.
Uviedla tiež, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu
pohľadávky oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Namietala,
že súdny exekútor nepreskúmal, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
vykonaním exekúcie. Podotkla, že ak by bola exekúcia zastavená, hrozí, že právo bude premlčané, čím
sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrhom oprávnenej doručený súdnemu exekútorovi JUDr.
Andrey Ondrejkovej dňa 20.03.2012 sa začalo exekučné konanie, kde súd poveril súdneho exekútora
poverením vydaným Okresným súdom Nové Zámky č.k. 9Er/481/2012-8 zo dňa 10.04.2012 na základe
exekučného titulu Výkazu nedoplatkov č. 1110233366 zo dňa 21.12.2011 vydaného Union zdravotnou
poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.02.2012. V priebehu konania
doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na výzvu súdu doručil aj exekučný spis a uviedol že za 7 rokov
vedenia exekúcie bola vymožená suma 0 eur. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver
a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
podľa ktorého bolo preukázané, že povinný nevlastní žiadny majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávnenej ani trovy exekúcie.
11. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 185/2012 zo dňa 02.05.2012, podľa ktorého „Súdny exekútor má pri
výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa EP, ktorého §
2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť
rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Z citovaného uznesenia
vyplýva, že súdny exekútor má postavenie verejného činiteľa a vykonáva funkcie, na ktoré by bol inak
povinný štát, ktorými sú v tomto prípade aj zisťovanie majetkových pomerov povinného. Súd prvej
inštancie preto správne nezisťoval duplicitne takéto zistenia, ale len z obsahu exekútorského spisu zistil,
že súdny exekútor prešetril majetkové pomery povinného v súčinnosti s IRIS, s Evidenciou vozidiel, s
Katastrom nehnuteľností, so Sociálnou poisťovňou a v súčinnosti s bankami. Z uvedeného vyvodil
správny záver, že povinný nedisponuje s majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v
budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávnenej.
12. K námietke oprávnenej, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcií hospodárne, prislúcha
len jej, odvolací súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 452/2011 zo
dňa 20.10.2011, podľa ktorého „v zmysle ust. §58 ods. 1 EP exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez
návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v
§57 ods. 1 EP. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo
zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný
súd je povinní v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenietakéhoto konania. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o
zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto
uvedená námietka sťažovateľa, že okresný súd procesne pochybil, keď mu nezaslal na vyjadrenie
návrh povinnej na zastavenie exekúcie je postup nezákonný a neústavný, nemohla zakladať dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom.“. V danom prípade preto nie je
vecou oprávnenej posúdiť hospodárnosť konania, pretože to patrí súdu prvej inštancie, ktorý postupuje
na základe podnetu súdneho exekútora, na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.
Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť vždy založené na objektívnych
zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazov.
13. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávnenej, podľa ktorého by povinný mohol v budúcnosti
nadobudnúť majetok alebo poberať dôchodok, a preto by exekúcia nemala byť zastavená. V tejto
súvislosti zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že podmienkou na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného nie je prejudikovanie, či sa situácia povinného môže niekedy v budúcnosti
zlepšiť. Pokiaľ lustrácia majetkových pomerov dostatočne preukázala jeho nemajetnosť, ide bezpochyby
o zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nestotožnil ani s
odvolacou námietkou oprávnenej, ktorou poukázala na to, že jej hrozí, že pohľadávka bude premlčaná.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne
trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.