Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202983
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116202983.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W., L. X, zastúpená: JUDr. Zuzana Porubská, advokátka so sídlom Nitra, Farská 25, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o ochranu práv spotrebiteľa,
oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduNitrazodňa30.mája2018č.k.12C/51/2016-106,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. a VII. z r u š
u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 260,55 eura
s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 13.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013, Rozhodcovská
zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013, Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 40100846 zo
dňa 29.1.2013 sú neplatné. Žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
1.000 eur zamietol. Konanie v časti o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013 je
neplatná zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
dňa 5.2.2016 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 je neplatná, že Rozhodcovská
zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná, že Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere
č. XXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 je neplatná a domáhala sa zaplatenia finančného zadosťučinenia

vo výške 1.000 eur. Podaním doručeným súdu dňa 20.6.2017 zobrala žalobu späť v časti určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.1.2013, v ostatných častiach zotrvala na
podanej žalobe a doplnila petit žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 260,55 eura s
príslušenstvom. Súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením č.k. 12C/51/2016-94 zo dňa 3.4.2018. 2.
Žalobu odôvodnila tým, že zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, dojednaný úrok je v rozpore
s dobrými mravmi, neplatné je dojednanie o administratívnom poplatku, zmluva je bezúročná a bez

poplatkov, neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti uvádzané v ustanovení § 9 ods. 2, písm. c, f, k, l,
p, q, s, v, w, x. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, lebo nie je založená na objektívnom vyhodnotení
výšky dlhu, zrážky zo mzdy žalobkyňa nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, moc
nad majetkom je koncentrovaná v rukách žalovaného, je to nekalá zmluvná podmienka. K neplatnosti
rozhodcovskej doložky uviedla, že bola vopred pripravená, nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, žiadala
vydať bezdôvodné obohatenia, nakoľko istina už bola žalovanému zaplatená.3 Na základe vykonaného dokazovanie súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom
a žalovaným ako veriteľom bola dňa 29.1.2013 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 700 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky

vrátiť za poplatok vo výške 508 eur, zaplatiť tak celkovú čiastku 1.208 eur. Poplatok bol vo výške 508
eur, čo predstavuje úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 182,70
eura a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 325,30 eura. Priemerná
hodnota RPMN bola 40,60 %. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1.208 eur do 19.9.2013.
Výška RPMN bola 126,70 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia

spotrebiteľského úveru. V ten istý deň 29.1.2013 bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z
iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky
veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a by jej zamestnávateľ zrážal mesačne
z jej mzdy 151 eur. V ten istý deň 29.1.2013 bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským
súdom. Ďalej bola dňa 29.1.2013 uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k zmluve o úvere, na základe

ktorej došlo k zmene zmluvy o úvere v tom, že žalobkyňa sa zaviazala uhradiť sumu 1.208 eur v 8
mesačnýchsplátkachpo151eurpočnúcdňom19.2.2013do19.9.2013,RPMNboladohodnutávovýške
382,80 %. Žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne dňa 20.1.2016 žiadosť o zrážky zo mzdy, žiadal
o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu do výške 2.393,33 eura. Z výpisu z účtu
vyplýva, že dňa 12.2.2016 bola vykonaná zrážka zo mzdy v prospech žalovaného vo výške 260,55 eura,

v tom čase bola istina 700 eur už v celom rozsahu žalobkyňou uhradená, pretože z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR13649/14 zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že dlžná istina bola 96 eur a túto
sumu žalobkyňa uhradila na účet žalovaného dňa 13.9.2015 ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 551 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1,

§ 54 ods. 1, § 37, § 39, § 451 ods. 1, 2 , § 456, § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, § 497 Obchodného zákonníka, § 9
ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,
2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 137, § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy mal súd prvej
inštancie preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím
dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry. Veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku
voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne
prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí

ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to,
aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými
nákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu
bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup obnášal. Dohoda o
zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút

zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je
založená na nekalých podmienkach. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch (§ 34 a nasl.). Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy
vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky
nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia

(exekúcii).AkbytedavýškadohodnutýchzrážokpresahovalavýškuzrážokprípustnúpodľaExekučného
poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak veriteľ
môže postupne prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, uspokojiť aj odplatu za poskytovanie
služby a poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu, ktoré si vyčíslil - vyúčtoval na základe zmluvy, ktoré
sa javia ako neprijateľné. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať

aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 700 eur, touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil (pripravené predtlačené
tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére
jej záujmu. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená zo strany žalovaného o
forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Poukázal aj na zrejmý nedostatok

slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach zo mzdy a s poukazom už na
uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust.
§ 37 ods. 1 OZ. Uvedený postup žalovaného sa dá kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle
vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. OZnemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.1.2013 je neplatná,
pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť

dohodu odmietnuť, žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody, že by
dohodu s ňou individuálne dojednal, veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a
neprislúcha mu právo jednostranne určovať, aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú,
sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, svojim obsahom spôsobuje

značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne. Rovnaké
argumenty platia aj pre určenie neplatnosti Dohody o plnení v splátkach zo dňa 29.1.2013.

6. Pôvodne predmetom konania bola aj určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013
je neplatná. Súd prvej inštancie konanie v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 29.1.2013 zastavil s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti a ustanovenie § 145

ods. 2 CSP.

7.Súdprvejinštanciepredmetnýúverposúdilakobezúročnýabezpoplatkov.Zozmluvyoúveremalsúd
za preukázané, že žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľke bol žalovaným poskytnutý úver vo výške
700 eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť vo výške 1208 eur v 8 splátkach po151 eur mesačne počnúc

dňom19.2.2013.Súdzistil,ževzmluvejeuvedenýúrokvovýške39,15%ročne,čojesuma182,70eura
a administratívne náklady vo výške 325,30 eura. Konštatoval, že takto zadefinované administratívne
náklady sú neúmerne vysoké, v konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s ich podstatou
bola oboznámená, nakoľko je síce súčasťou textu zmluvy, ale odplata nie je ani náležite špecifikovaná,
čo je jej obsahom, za čo má žalobkyňa odplatu zaplatiť, nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal

odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o
poplatok neúmerne vysoký vo výške 46,47 %. Potom súčet úroku 39,15 % + poplatkov 46,47 % = 85,62
% navýšenie. Podľa názoru súdu prvej inštancie dojednanie poplatku sleduje pokrytie nákladov veriteľa
a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to treba

na obe plnenia pozerať ako na jedno plnenie, teda na odplatu vo výške 85,62 %. Takáto výška úroku
a poplatku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého
úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej
sume 700 eur, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Úroková sadzba
+ poplatok spolu 85,62 % istiny v priebehu ôsmych mesiacov je podľa názoru súdu prvej inštancie

neprijateľná, pretože predstavuje neprijateľné zhodnotenie peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie
potom dospel k záveru, že dohodnuté úroky 39,15 % ročne sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože
vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery. Vzhľadom k tomu dohoda
o takejto úrokovej sadzbe a odmene je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku
čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobe v tejto časti

vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 260,55 eura,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, žalobkyňa
žalovanému zaplatila sumu 96 eur na základe rozhodcovského rozsudku, následne jej zamestnávateľ
vykonal zrážku zo mzdy vo výške 260,55 eura a keďže úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov,
žalovaný má nárok len na zaplatenie sumy 700 eur, teda ním skutočne poskytnutého plnenia žalobkyni

a sumu, ktorú žalobkyňa zaplatila na viac - 260,55 eura je povinný titulom bezdôvodného obohatenia
žalobkyni vydať.

8. Ďalej bolo predmetom konania určenie, že Rozhodcovská zmluva je neplatná. Súd prvej inštancie
uviedol v tomto smere, že keďže zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 29.1.2013

je spotrebiteľskou zmluvou, rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v rámci spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Vyplýva to
už zo spôsobu akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná formálne, hoci rozhodcovské konanie
nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, vychádzajúc však z povahy
samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby

medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči
druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu
v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od
počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zozmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou zmluvou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne
dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v

neprospech spotrebiteľa. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore
s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je
zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa
možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom
konaní. Navyše rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými

štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal
dodávateľ(oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu.Neprijateľnározhodcovskázmluvasapriečidobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejto
zmluvy odporuje dobrým mravom, teda je neplatná.

9. V časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur súd prvej inštancie
žalobu zamietol a uviedol, že posúdenie tohto nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Pri
výklade zákonného ustanovenia nie je súd ako uviedol aj Ústavný súd SR vo svojom náleze III. ÚS
271/2011 viazaný doslovným znením zákona absolútne, môže dokonca a musí sa odchýliť v prípade ak

to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov
a všeobecných záväzných právnych predpisov. Pri výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
je nevyhnutné aj v záujme eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Nie je možné, aby
dôsledkom akéhokoľvek úspešného uplatnenia porušenia práva dodávateľa voči spotrebiteľovi malo
byť automaticky priznané finančné zadosťučinenie. Takéto zadosťučinenie je na mieste ako osobitná

kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii a ujma musí byť nie len
tvrdená, ale mala by sa aj ako ujma javiť. Iný ako tento výklad by mohol viesť k narušeniu proporcionality
konkrétneho právneho vzťahu a v istom zmysle aj k možnému zneužitiu ochrany, ktorá sa slabšej
strane záväzkové vzťahu poskytuje. Žalobkyňa nárok na finančné zadosťučinenie žiadnym spôsobom
nezdôvodnila, nepreukázala ani netvrdila, či jej vznikla nejaká ujma, neuvádzala žiadne jej osobné

okolnosti, ktoré by súd mohol zobrať do úvahy pri rozhodovaní o prípadnej nemajetkovej ujme.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný proti výrokom I. až IV., žiadal v týchto častiach
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že
je toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti dohody o zrážkach spotrebiteľského úveru nemá
naliehavýprávnyzáujemspoukazomna§137písm.d/CSP.Totoustanoveniepripúšťaurčovaciežaloby
vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný predpis. Poukázal na

rôzne rozhodnutia všeobecných súdov. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola platne uzatvorená
podľa § 551 OZ na základe dobrovoľnosti ako prostriedok na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ. Dohoda tiež
obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované
na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu §

551 OZ. Dohoda je obsiahnutá na samostatnom dokumente, predstavuje teda osobitnú listinu, ktorú
si mal možnosť žalobca preštudovať a následne ju neprijať alebo prijať svojim podpisom. Dohoda je v
súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť Dohodu individuálne

dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť.
Klient sa podujal k jej podpisu, prijatiu a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania
zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere spĺňa základné náležitosti
a preto nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého
právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí, pričom ostatné spôsoby zabezpečenia, medzi

nimi aj dohoda o zrážkach zo mzdy, sú pre spotrebiteľské úvery prípustné. Ďalej žalovaný v odvolaní
uviedol, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi ním a žalobcom je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou
zmluvou, nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Nedošlo k porušeniu § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a teda k porušeniuzásady rovnosti účastníkov. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Žalobca
má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť

právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia. Prípustnosť rozhodcovského konaniavyplýva aj zo
smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere a aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľnýchnaorgányzodpovednézamimosúdneriešeniespotrebiteľskýchsporov.Žalovanýpoukázal
na to, že právoplatné rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu zakladá prekážku veci rozhodnutej
a súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania. Žalovaný k ďalším dôvodom

súdu prvej inštancie uviedol, že úrok patrí od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných
prostriedkov, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené veriteľovi. Úrok vo výške
39,15 % ročne považuje za primeraný a v súlade s dobrými mravmi. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Odplata nesmie podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.
Dôkazné bremeno je na žalobcovi. V čase uzavretia zmluvy žalobca nič nenamietal voči výške odplaty, k

uzavretiu zmluvy pristúpil, nevyužil právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych
dní. Žalovaný ohľadne administratívneho poplatku uviedol, že slovenské právo taký poplatok pripúšťa.
V čase uzavretia zmluvy nebol účinný žiadny všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by
bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutia peňažných prostriedkov. Možno teda
vychádzať iba z § 53 ods. 6 OZ, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Definovanie výšky odplaty odkazom
na údaje bánk bolo možné len na základe § 53 ods. 6 OZ účinného do 31.10.2008. Namietal, že
by zmluvná podmienka - administratívny poplatok bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Záverom
odvolania žalovaný uviedol, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa
primeranosti ceny. Dochádzalo by tak k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom

dôsledku k regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Výrok o určení neplatnosti dohody o plnení v
splátkach považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. až IV. a VII. je potrebné podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie
súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie
vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde
o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen

poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.15.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak
súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal žalobu na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo

mzdy, dohody o plnení v splátkach a rozhodcovskej zmluvy. Keďže v danom prípade ide o žalobu v
zmysle § 137 písm. c/ CSP, procesnou podmienkou prípustnosti takejto určovacej žaloby je preukázanie
naliehavého právneho záujmu. V zmysle § 137 písm. d/ CSP možno požadovať, aby súd rozhodol o
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to
nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc

z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho, že za právnu
skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujúc vznik, zmenu alebo zánik
právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku,
zmene alebo zániku práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je
potrebné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť

právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, žalobcovia nemôžu žalovať
neplatnosť právneho úkonu, ale musia formulovať petit tak, aby bolo prípadné vyhovujúce rozhodnutie
vykonateľné a právne postavenie žalobcu sa stalo istým.

18. Súd prvej inštancie existenciu naliehavého právneho záujmu nezdôvodnil v súlade s § 137 písm. d/

CSP a výkladom tohto ustanovenia. Zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie
je nedostatočné, všeobecné a v rovine úvah. Uviedol, že dohoda „môže“ vyvolať „určitú“ nerovnováhu v
postavení veriteľa a spotrebiteľa, že výška zrážok nesmie výšku zrážok pri výkone rozhodnutia, neustálil
však, či v danom prípade nastala taká situácia, a že žalovaný vnútil žalobkyni tento právny úkon, nebolo
preukázané, že ho mohla odmietnuť, pričom ani túto svoju úvahu ničím nezdôvodnil ako preukázanú.

19. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch
(§ 34 a nasl. OZ). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávku, o uspokojenie ktorej ide a výšku
dohodnutých zrážok. Musí ísť o pohľadávku existujúcu v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
Pohľadávka musí byť v dohode presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť

vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.
20. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu Asturcom
Telecomunicacione C-40/08, podľa ktorého je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky
aj bez námietky účastníka konania. Súd prvej inštancie vôbec neuviedol obsah Dohody o zrážkach zo
mzdy, nevyporiadal sa s konkrétnymi dojednaniami v dohode.

21. Súd prvej inštancie posudzoval úrok z úveru a administratívny poplatok ako jedno plnenie, teda
odplatu v celkovej výške 85,62 %, avšak nezdôvodnil na základe čoho urobil taký záver skutkovo i
právne. Uviedol, že dohodnutý úrok 39,15 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko
prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery, avšak nezdôvodnil ničím ani tento
svoj záver, neuviedol na porovnanie výšku úrokovej sadzby poskytovanú bankami v čase uzavretia

úverovej zmluvy.
22. Výrok IV. týkajúci sa určenia neplatnosti dohody o splátkach súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku absolútne nezdôvodnil, neuviedol ani skutkové okolnosti ohľadne uvedenej dohody, ani svojeúvahy a právne závery. Preto aj v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov.
23. V časti výroku III. súd prvej inštancie taktiež neuviedol skutkové zistenia týkajúce sa rozhodcovskej

zmluvy, nie je zrejmé preto na základe čoho dospel k záveru, že nebola dojednaná individuálne, že je
koncipovaná formálne a že v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným
súdom bude mať takmer vždy veriteľ. Zdôvodnenie výroku III. spočíva v uvedení všeobecného výkladu
neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy bez konkretizácie podľa obsahu rozhodcovskej zmluvyuzavretej
medzi sporovými stranami.

24. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutých výrokoch I. až IV. a súvisiacom výroku VII. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec opätovne
prejedná v naznačenom smere, vyporiada sa skutkovo i právne s celým predmetom konania a svoje
nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho
konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).