Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, April 20, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202983
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116202983.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
W., L. X, zastúpená: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka so sídlom Nitra, Farská 25, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o ochranu práv spotrebiteľa,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 15. júna 2020 č. k. 12C/51/2016-170,
takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivovýrokochII.,III.,IV.,V. potvrdzuje.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku VI. z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 260,55
eura s 5,05%-ným úrokom z omeškania ročne od 13.2.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, II. žalobu v časti o určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo dňa 29.1.2013 je neplatná zamietol, III. žalobu v časti o určenie, že Rozhodcovská zmluva č.
XXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 je neplatná zamietol, IV. žalobu v časti o určenie, že Dohoda o plnení
v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 je neplatná zamietol, V. v zastavujúcej

časti priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, VI.
priznal žalovanému náhradu trov konania ako aj odvolacieho konania v rozsahu 60%, ktorú je povinná
zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa

5.2.2016 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013, Dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013, Rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa
29.1.2013, Dohody o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 a zaplatenia
finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur. Podaním doručeným súdu dňa 20.6.2017 zobrala žalobu
späť v časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.1.2013, v ostatných častiach
zotrvala na podanej žalobe a doplnila petit žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 260,55
eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu žaloby uznesením č.k. 12C/51/2016-94

zo dňa 3.4.2018.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa 30.5.2018 č.k. 12C/51/2016-106 tak, že I.
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 260,55 eura s 5,05 %-ným úrokom z omeškania ročneod 13.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. určil, že Dohoda
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 je neplatná, že III. Rozhodcovská zmluva č.
XXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 je neplatná, že IV. Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere

č. XXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 je neplatná. V. žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000 eur zamietol. VI. konanie v časti o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 29.1.2013 je neplatná zastavil. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie a
to proti výrokom I. až IV. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 12Co/201/2018-149 zo dňa 19.11.2019
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I., II., III., IV. a VII. (trovy konania) zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a
žalovaným ako veriteľom bola dňa 29.1.2013 uzatvorená Zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 700 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky
vrátiť za poplatok vo výške 508 eur, zaplatiť tak celkovú čiastku 1.208 eur. Poplatok bol vo výške 508

eur, čo predstavuje úrok vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 182,70
eura a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 325,30 eura. Priemerná
hodnota RPMN bola 40,60 %. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1.208 eur do 19.9.2013.
Výška RPMN bola 126,70 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru. V ten istý deň 29.1.2013 bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ zrážal mesačne z jej
mzdy 151 eur. V ten istý deň 29.1.2013 bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej
sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom. Ďalej
bola dňa 29.1.2013 uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k zmluve o úvere, na základe ktorej došlo

k zmene zmluvy o úvere v tom, že žalobkyňa sa zaviazala uhradiť sumu 1.208 eur v 8 mesačných
splátkach po 151 eur počnúc dňom 19.2.2013 do 19.9.2013, RPMN bola dohodnutá vo výške 382,80
%. Žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne dňa 20.1.2016 žiadosť o zrážky zo mzdy, žiadal o
vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu do výške 2.393,33 eura. Z výpisu z účtu
vyplýva, že dňa 12.2.2016 bola vykonaná zrážka zo mzdy v prospech žalovaného vo výške 260,55 eura,

v tom čase už bola istina 700 eur už v celom rozsahu žalobkyňou uhradená, pretože z rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. L./XX zo dňa 12.11.2014 vyplýva, že dlžná istina bola 96 eur a túto sumu
žalobkyňa uhradila na účet žalovaného dňa 13.9.2015 ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu.

5.Súdprvejinštanciekonštatoval,žepredmetomkonaniazostalourčenieneplatnostiDohodyozrážkach

zo mzdy zo dňa 01.07.2015, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 260,55 eura, určenie, že
Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 je neplatná a určenie, že Dohoda o plnení v
splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 29.1.2013 je neplatná.

6. Vec právne posúdil podľa § 551 ods. 1, 2, § 51, § 37 ods. 1, §52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1,

§ 53 ods. 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase podpísania zmluvy o úvere § 154
ods. 1, 2, § 456, Občianskeho zákonníka ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993,
§ 497 Obchodného zákonníka, § 137 Civilného sporového poriadku, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom posúdenie platnosti právneho úkonu je otázkou
predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť
týmto právnym úkonom založený, zmenený alebo ukončený, tak na určení neplatnosti právneho úkonu

nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písmeno d/ CSP. Žalobkyňa ani netvrdila, ktorá
právna norma umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohla, keďže
ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o
určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd teda dospel k názoru, že na určení neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 nie je daný naliehavý právny

záujem. Podľa ustálenej judikatúry v zásade je potrebné vychádzať z toho, že určovacia žaloba má
povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde
k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemôže domáhať ochrany žalobou na
plnenie. Medzi stranami sporu musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozenímprávneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Z uvedeného
vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý

možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

8. Predmetný úver posúdil súd prvej inštancie ako bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy o úvere mal
za preukázané, že žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľke bol žalovaným poskytnutý úver vo výške
700 eur. Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť vo výške 1.208 eur v 8 splátkach po 151 eur mesačne

počnúc dňom 19.2.2013. V zmluve je uvedený úrok vo výške 39,15 % ročne, čo je suma 182,70 eura a
administratívne náklady vo výške 325,30 eura. Takto zadefinované administratívne náklady považoval
za neúmerne vysoké, v konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s ich podstatou bola
oboznámená, nakoľko je síce súčasťou textu zmluvy, ale odplata nie je ani náležite špecifikovaná
čo je jej obsahom, za čo má žalobkyňa odplatu zaplatiť, nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal
odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi

nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o
poplatok neúmerne vysoký vo výške 46,47 %. Potom súčet úroku 39,15 % + poplatkov 46,47 % = 85,62
% navýšenie. Ak za poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj
v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť poplatku a krátkodobosť
poskytnutého úveru, tak takýto poplatok nemôže byť od spotrebiteľa požadovaný. Podľa názoru súdu

dojednanie poplatku sleduje pokrytie nákladov veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie
peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako
na jedno plnenie, teda na odplatu vo výške 85,62 %. Takáto výška úroku a poplatku odporuje dobrým
mravom,atonapriektomu,žepohľadávkanasplatenieposkytnutéhoúveruniejezabezpečenážiadnym
zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume 700 eur, takže aj každý

úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009).
Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej
pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na
to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Úroková sadzba + poplatok
spolu 85,62 % istiny v priebehu ôsmych mesiacov je podľa názoru súdu prvej inštancie neprijateľná,

pretože predstavuje neprijateľné zhodnotenie peňažných prostriedkov. Dohodnuté úroky 39,15 % ročne
sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože vysoko prekračujú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za
obdobné úvery, čo bolo podľa priemernej úrokovej miery z úverov pre spotrebiteľské úvery do 1 roka
v danom období 7,98 % ako vyplýva zo stránky W. Dohodnutý úrok bol takmer päťnásobok priemernej
úrokovej miery poskytovanej bankami v danom období. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda

o takejto úrokovej sadzbe a odmene je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku
čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobe v tejto časti
vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 260,55 eura,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, čo v konaní
sporné nebolo, žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu. Poukázal na rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 12.11.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanému ešte istinu vo výške 96 eur a túto sumu žalovanému aj zaplatila, svedčí o tom výpis z účtu
o debetnej transakcii zo dňa 13.9.2015 na sumu 96 eur, následne jej zamestnávateľ vykonal zrážku zo
mzdy vo výške 260,55 eura a keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má
nárok len na zaplatenie sumy 700 eur, teda ním skutočne poskytnutého plnenia žalobkyni a sumu, ktorú

žalobkyňa zaplatila na viac - 260,55 eura je povinný titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy i v časti
určenia neplatnosti Dohody o plnení v splátkach pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietol.
Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy i Dohody o plnení v splátkach v čase zhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje
žalobkyňu. Naliehavosť právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením otázky, či sa žalobkyňou
navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jej práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho žalobného návrhu nedošlo k zmene právneho
postavenia žalobkyne, nakoľko žalobkyňa v danom právnom vzťahu nemôže navrhovaným určením

dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Na postavení
žalobkyne by sa nič nezmenilo, ak by aj súd rozhodol, že Rozhodcovská zmluva je neplatná, takéto
rozhodnutie súdu neprinesie žiadny prospech žalobkyni, nič sa na jej postavení nezmení, pretože
konanie pred rozhodcovským súdom už prebehlo, Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťouSlovenská rozhodcovská, a.s. už vec prejednal a rozhodol. Poukázal na rozsudok sp.zn. SR XXXXX/
XX zo dňa 12.11.2014. To znamená, že znova rozhodcovské konanie za aplikácie Rozhodcovskej
zmluvy č.XXXXXXXXX zodňa29.1.2013užnemôžeprebehnúť.Okremtohopetitžalobyjeneprípustný

vzhľadom na CSP, je možné domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je za splnenia podmienky
naliehavého právneho záujmu. Právne úkony sú právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle
CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis. Žalobkyňa sa
nedomáha určenia práva, či tu právo je alebo nie je, čo sa týka určenia právnej skutočnosti žiadny
osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje.

10. O trovách konania v zastavujúcej časti súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1
CSP, keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania tak, že žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnej výške, pretože zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska a nie podľa hmotného práva, preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil
zastavenie konania a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy, pričom ak vezme žalobca žalobu

späť bez tohto, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide vždy na strane takéhoto žalobcu o procesné
zavinenie a takémuto žalovanému patrí náhrada trov konania.

11. O trovách konania ako aj trovách odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že v konaní vo väčšej miere úspešný žalovaný má nárok na náhradu

trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 60 %. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
šiestich výrokov: 1. určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, 2. určenia neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy, 3. určenia neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy, 4. určenia neplatnosti Dohody o
plnení v splátkach, 5. domáhala sa zaplatenia finančného zadosťučinenia, 6.vydania bezdôvodného
obohatenia. V časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zobrala žalobu späť. Čo sa

týka zvyšných piatich výrokov, žalobkyňa bola úspešná len v jednom výroku o priznaní bezdôvodného
obohatenia, jej úspech predstavuje tak 20 %, žalovaný bol úspešný v štyroch výrokoch, v ktorých bola
žaloba zamietnutá a jeho úspech tak predstavuje 80 %. Potom žalovaný má nárok na náhradu trov
konania vo výške 60 % (80 % - 20 % = 60 %) O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

12. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v §365 ods.1 písm.
f) a h) CSP, a to v rozsahu jeho výrokov II.-VI. Uviedla, že sa pri podaní žaloby domáhala aj vydania
neodkladnéhoopatrenia,ktorémusúdvyhovel,čobolopotvrdenéajuznesenímKrajskéhosúduvNitre,a
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Podľa jej názoru súd prvej

inštancie nesprávne určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013 je „len“ bezúročná a bez
poplatkov a nevyhodnotil túto zmluvu ako neplatnú. Poukázala na to, že všetky zmluvy, ktorých určenia
neplatnosti sa žalobou domáhala, sú viazané na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013.
Poskytnutie úveru bolo priamo viazané na uzavretie všetkých na ňu viazaných zmlúv, bez ktorých
uzavretia by žalobkyni žalovaný spotrebiteľský úver neposkytol. Poukázala na rozsudok Krajského súdu

v Prešove, sp.zn.:18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu
Humenné, č.k. 6C/168/2010-144 zo dňa 7.6.2011, ktorým Zmluva o úvere bola určená za neplatnú.
Žalobkyňa namietala tiež výroky o náhrade trov konania. Uviedla, že v danom prípade je namieste
aplikácia ust. § 257 CSP, keďže žalovaný svojím konaním zapríčinil, že žalobkyňa sa žalobou musela
domáhať jednak vydania bezdôvodného obohatenia a jednak vydania neodkladného opatrenia, keď

žalovaný nad rozsah splateného úveru žalobkyňou - spotrebiteľkou, sa domáhal od zamestnávateľa
žalobkyne aj výkonu zrážok zo mzdy. Nie je preto spravodlivé, ak by aj v prípade potvrdenia správnosti
výrokov I.-IV. napadnutého rozsudku súd priznal žalovanému náhradu trov konania v akomkoľvek
rozsahu. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. - IV. zmenil tak, že
žalobe vyhovie a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania žalobkyne v rozsahu 100%.

13. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne v napadnutých častiach výrokov II. až V. nie je dôvodné, preto rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny v uvedených častiach podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V
časti trov konania vo výroku VI. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, čím došlo k nesprávnemuprocesnému postupu, ktorým bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva,
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Konanie v tejto veci bolo začaté za platnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016. Odo dňa 01.07.2016 začal platiť nový procesný
predpis, ktorým je Civilný sporový poriadok. Odvolací súd preto v odvolacom konaní postupoval podľa §
470 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení

sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.
18. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu
prvej inštancie v časti napadnutých výrokov II. až V.. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil

skutkový stav a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo
veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie,príslušnéustanoveniapodstatnépreprávneposúdenieveciinterpretovalaaplikovalprávne
súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.
19. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd

prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Žalobkyňa v odvolaní uviedla
iba stručné bližšie nešpecifikované odvolacie dôvody, nevyjadrila sa konkrétne k dôvodom súdu prvej
inštancie, záver súdu prvej inštancie ohľadne absencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovaných určeniach nenamietala ani žiadnym právnym názorom nespochybnila. Taktiež bližšie
nevysvetlila z akých dôvodov považuje dôvody súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úverovej zmluvy za nesprávne. Jej odvolanie spĺňa všetky zákonné náležitosti, avšak argumentačne
ničím nespochybňuje závery súdu prvej inštancie. Poukázanie na rozhodnutie iného súdu prvej inštancie
nemôže nahrádzať skutkovú a právnu argumentáciu odvolania.

20. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným

skutočnostiam, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až V. ako vecne
správny potvrdil.

21. V časti trov konania vo výroku VI. je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Vo výroku
súd prvej inštancie žalovanému priznal náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho v rozsahu

60 %, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nevyplýva ako sa súd prvej
inštancie vyporiadal s trovami predchádzajúceho odvolacieho konania.

22. V časti výroku VI. odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zaoberať

aj odvolacími dôvodmi žalobkyne ohľadne trov konania, t. j. existenciou dôvodov pre použitie § 257 CSP
pri rozhodnutí o trovách konania. Svoje nové rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).