Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200337
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200337.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov
senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnom spore žalobcu: Slovenský zväz
ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia XXXX, ulica W. X, Košice, IČO: 001783650015,
právne zastúpený advokátom JUDr. Romanom Frnčom, Košice, ul. Uralská 11, proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1. Základná škola Q. L., Q. XX, Košice; IČO: 31 263 101, právne zastúpená
advokátkou JUDr. Alenou Rudohradskou, Košice, ul. Rázusova 1; 2. Mesto Košice, Tr. SNP 48/A,
Košice, IČO: 00691135, 3. Občianske združenie N. W. B. Q. K., L.. Š. XX, Bratislava, IČO: 37928074,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2019/013776/VIC zo dňa
18.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka konania -
Občianske združenie N. W. B. Q. K. a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-
KE-OSZP3-2018/039159 zo dňa 13.12.2018, ktorým vydal žiadateľovi - Základnej škole Q. L., Q.
Č.. X, Košice podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o OPaK) súhlas na výrub 37 ks drevín - strov druh topoľ čierny
„Italica“ (Populus nigra Italica) s obvodmi kmeňov od 57 cm do 435 cm, mernými vo výške 130 cm
nad zemou, rastúcich na pozemku parc. reg. „C-KN“ č. XXXX/X, kat. územie Q., vo vlastníctve Mesta
Košice, (obvod kmeňov všetkých stromov je nad 40 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou). Všetky
dreviny rastú v areáli základnej školy. Zároveň podľa ustanovenia § 82 ods. 12 zákona o OPaK určil
bližšie podmienky vykonania výrubu s termínom uskutočnenia od 01.01.2018 do 31.12.2020 a podľa ust.
§ 48 ods. 1 zákona o OPaK uložil žiadateľovi povinnosť uskutočniť do 31.12.2000 náhradnú výsadbu
37 ks stromov druh hrab obyčajný (Carpinus betulus) na pozemku parc. reg. C-KN č. XXXX/X, k. ú.
Q., vo vlastníctve Mesta Košice. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade
s platnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahuje
predpísané náležitosti. Podľa žalovaného v predmetnej veci rozhodol správny orgán prvého stupňa
po zvážení všetkých skutočností, ktoré mohli mať vplyv na výsledok jeho rozhodovania a v súlade
s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku svoj postup zdôvodnil v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Neopodstatnená bola podľa žalovaného námietka oboch odvolávajúcich sa týkajúca sa
uplatnenej spoločenskej hodnoty pri rozhodovaní o výsadbe a ukladaní povinnosti vykonať náhradnú
výsadbu. V tomto poukázal na ustanovenie § 47 ods. 10 zákona o OPaK, ktorý odkazuje na všeobecne

záväzný právny predpis, ktorým je vykonávacia vyhláška, pokiaľ ide o podmienky vydávania súhlasu na
výrub drevín, kde v ustanovení § 17 ods. 8 tejto vyhlášky je vymedzený obsah žiadosti , kde spoločenská
hodnota nie je povinnosťou súčasťou tejto žiadosti. Rozsah náhradnej výsadby podľa žalovaného nie
je vo vykonávacej vyhláške upravený a nie je upravený ani v ustanovení § 48 ods. 1 zákona o OPaK.
Správny orgán pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe rozhodoval na základe predložených dokladov a
výsledku správneho konania. Prvostupňový správny orgán zistil čo najpresnejšie skutkový stav veci,
o čom svedčí predložený spisový materiál a požiadavku na výrub drevín posúdil zo všetkých hľadísk.
Najväčší dôraz pritom kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu stromov
v areáli školy. Súhlas na výrub drevín udelil po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín,
vplyvov na zdravie človeka so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub.
Povinnosť primeranej náhradnej výsadby bola uložená v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 zákona
o OPaK bola uložená tak, aby zabezpečovala optimálny rozvoj novovysadených drevín i využívanie
školského ihriska. Zároveň v napadnutom rozhodnutí určil podmienky výrubu i náhradnej výsadby v
súlade s platným zákonom i vykonávacou vyhláškou. Pokiaľ Občianske združenie N. W. B. Q. K.
namietalo, že za poškodenie drevín, ktoré sú predmetom výrubu zodpovedá vlastník ich dlhodobým
zanedbávaním údržby či v rozhodnutí nie je zohľadnené, k tomuto žalovaný uviedol, že posudzovanie
zodpovednosti za zanedbanie starostlivosti o dreviny nebolo predmetom správneho konania. Taktiež
bola nedôvodná námietka tohto účastníka ohľadom toho, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé,
kto je žiadateľom o výrub, či Mesto Košice alebo Základná škola Q. L., nakoľko z rozhodnutia je
zrejmé, že súhlas na výrub drevín bol udelený Základnej škole Q. L.. Preskúmaním napadnutého
rozhodnutia i spisového materiálu nezistil odvolací orgán žiadne pochybenie prvostupňového správneho
orgánu, ktorý v konaní postupoval v súlade so zákonom o OPaK i správnym poriadkom. V konaní
bola preukázaná podľa žalovaného opodstatnenosť dôvodov žiadateľom navrhovaného výrubu a v
zmysle ust. § 17 ods. 11 vykonávacej vyhlášky ide nepochybne o odôvodnený prípad na vydanie
súhlasu na výrub drevín. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol všetky podstatné skutočnosti
hodnotenia návrhu žiadateľa, odôvodňujúce vydanie súhlasu na výrub drevín a určenie náhradnej
výsadky. Zodpovedne posúdil predloženú žiadosť a jej odôvodnenie a rozhodol na základe výsledku
miestnej ohliadky zo dňa 24.10.2018, pri ktorej preveril oprávnenosť dôvodov navrhovaného výrubu,
pritom zistil, že stromy navrhované na výrub - 37 ks topoľov čiernych „Italica„ - rastú v areáli školy
(školské ihrisko) v prehustenej výstavbe. Školské ihrisko je určené pre voľno časové a športové aktivity
detí (obedňajšie prestávky, vychádzky, hodiny telesnej výchovy a pod.). Opodstatnenosť dôvodov
predloženej žiadosti bola bez akýchkoľvek pochybností, jednoznačne potvrdená počas vykonávanej
miestnej obhliadky, kedy v dôsledku veľmi nepriaznivého vereného počasia došlo k bezprostrednému
ohrozeniu života resp. zdravia všetkých prítomných účastníkov konania. Podľa predloženej a podpismi
potvrdenej zápisnice, suché konáre padali na pozemok, na ktorom sa pohybovali účastníci konania, na
blízko stojace motorové vozidla na parkovisko aj na chodník pre peších. Zo spisu vyplýva, že predmetom
výrubu sú vysoké prestárle stromy, svojou výškou prevyšujúce 9. poschodie oproti postavenému
bytovému domu, lemujúce vnútornú časť oplotenia školského ihriska, stromy majú prestárlu korunu so
suchými konármi, ktoré v dôsledku zníženej fyziologickej odolnosti nekontrolovateľne padajú na zem.
Na niektorých bola potvrdená tlaková vidlica a jednostranná nevyvážená koruna a z toho vyplývajúca
znížená stabilita s rizikom rozštiepenia, vyvrátenia alebo odlomenia časti stromu. Prvostupňový správny
orgán preto konštatoval, že s ohľadom na vek, výšku a celkový zdravotný stav by zistený stav nevyriešil
ani zdravotný ani iný orez. Krovitý porast rastúci v okolí stromov tvoria nálety a výmladky v okolí stromov
pôsobí neesteticky. V tomto prípade teda stromy navrhované na výrub predstavovali bezprostredné
ohrozenie zdravia alebo života človeka a bezprostrednú hrozbu vzniku značnej škody na majetku podľa
§ 17 ods. 7 vykonávacej vyhlášky, podľa ktorej sa pod bezprostredným ohrozením života alebo zdravia
človeka alebo pod bezprostrednou hrozbou vzniku značnej škody na majetku rozumie taký stav, ktorý je
vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou
sa spájajú následky týkajúce s ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby vzniku značnej
škody na majetku. Ide najmä o úder v lesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy a eróziu, ako
aj o suché a odumreté stromy nachádzajúce sa na miestach, kde môžu ohroziť zdravie alebo život
človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Pri posudzovaním žiadosti správny orgán prvého
stupňa podľa žalovaného správne vychádzal zo žiadosti žiadateľa vypracovanej v súlade s ust. § 17 ods.
8 vykonávacej vyhlášky a predovšetkým z vlastných šetrení, ktoré boli výsledkom miestneho šetrenia a z
vyjadrení účastníkov konanie a nie zo žiadateľom predloženej vypočítanej spoločenskej hodnoty drevín.
Rovnako pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe odôvodnene zohľadnil skutočnosť, že dotknutý pozemok,
na ktorom sa náhradná výsadba uskutoční je školským ihriskom a väčšia náhradná výsadby by z dôvodu
nevhodných rastových podmienok spôsobila jej prehustenosť a bola by prekážkou v intenzívnejšom

využívaní školského ihriska. Na ústnom pojednávaní sa zástupcovia odvolateľov nezúčastnil, hoc im bolo
pozvanie na ústne prejednanie spojené s obhliadkou doručené a následne im bolo umožnené, listom zo
dňa 21.11.2018, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia. Ako účastníci konania však odvolávajúci sa
žiadnu z týchto možností nevyužili a k podkladom rozhodnutia sa v určenej lehote nevyjadrili a v celom
prvostupňovom konaní nepredložili k predmetu konania svoje stanovisko.

2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal nesprávne zistený skutkový stav, keď mal za to,
že je tu daný rozpor medzi vypočítanou spoločenskou hodnotou vyrúbaných stromov a spoločenskou
hodnotou uloženej náhradnej výsadby. Žalobca má za to, že výklad ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o
OPaK zo strany žalovaného je svojvoľný, vymykajúci sa mantinelom prípustnej správnej úvahy a vedie k
zjavne nespravodlivým záverom. Výklad žalovaného vedie podľa žalobcu k tomu, že namiesto stromov,
ktoré majú byť vyrúbané a ktorých spoločenská hodnota je 118 454,88 EUR sa vysadia stromy, ktorých
spoločenská hodnota je len 2 042,40 EUR, teda náhradná výsadba je len 1,72% zo spoločenskej hodnoty
stromov, ktoré majú byť vyrúbané. Takýto výklad podľa žalobcu nespĺňa účel ustanovenia § 48 ods. 1
zákona o OPaK týkajúci sa náhradnej výsadby a finančnej náhrady. Účelom uvedeného ustanovenia je
ochrana drevín, pričom uvedené ustanovenie upravuje, že náhradná výsadba má byť primeraná. Zákon
ďalej uvádza, že ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu
do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Je zrejmé, že v prípade, ak nemožno uložiť primeranú náhradnú
výsadbu, v takom prípade nastupuje finančná náhrada, ktorá sa v zmysle citovaného ustanovenia
používa na ekologické účely. Ako je v tejto veci zrejmé, podľa žalobcu náhradnú výsadbu z hľadiska
spoločenskej hodnoty nemožno považovať za primeranú. V tomto prípade mal žalovaný vyložiť uvedené
ustanovenia zákona tak, že mal uložiť náhradnú výsadbu, ktorú je možné realizovať a rozdiel medzi
spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín a spoločenskou hodnoty náhradnej výsadby (teda suma 118
454,88 EUR mínus 2 042,40 EUR je 116 412,48 EUR) uložiť popri náhradnej výsadbe ako finančnú
náhradu. Výklad žalovaného je absurdný, keď podľa neho žalovaný má možnosť akúkoľvek náhradnú
výsadbu považovať za primeranú, teda podľa žalobcu napríklad, ak by bolo vyrúbaných 100 vzácnych
stromov, tak on by mohol v konkrétnom prípade považovať nahradenie len 1 stromu a zároveň neuložiť
žiadnu finančnú náhradu. Práve finančná náhrad slúži ako ochrana pred tým, aby vyrubovanie stromov
nebola samozrejmosť, ale ak žiadateľ o tento výrub požiada, aby zabezpečil to, aby náhradná výsadba
bola primeraná a keď to možné nie je, tak žiadateľ musí zložiť finančnú náhradu, ktorá sa využije na
ekologické účely. tento mechanizmus zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie tak, ako to
predpokladá čl. 44 ods. 4 Ústavy SR. Orgán prvého stupňa však primeranú náhradnú výsadbu neuložil,
pričom uložil náhradnú výsadbu, ktorá je minimálna oproti spoločenskej hodnote pôvodných stromov
a žiadateľovi neuložil zvyšok hodnoty odplatiť ako finančnú náhradu. Preto je uvedené rozhodnutie
nezákonné a žalovaný celú vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobcu ani z rozhodnutia žalovaného
ani správneho orgánu prvého stupňa nie je možné dospieť k záveru, prečo majú byť vyrúbané všetky
stromy a nie iba tie, ktoré sú ťažko poškodené. Pokiaľ ide o miestnu prehliadku, z dokumentácie vôbec
nevyplýva, že či boli posudzované stromy jednotlivo alebo ako celok, teda či zo všetkých stromov
padajú konáre. V rozhodnutí žalovaného sa píše, že na niektorých ( nie všetkých ) bola potvrdená
tlaková vidlica a jednostranná nevyvážená koruna a z toho vyplývajúca znížená stabilita s rizikom
rozštiepenia, vyvrátenia alebo odlomenia časti stromu. Rozhodnutie žalovaného teda vychádza z
nesprávne zisteného skutkového stavu, keď opodstatnenosť výrubu nebola hodnotená pre konkrétne
stromy, ale pre niektoré ťažko poškodené stromy bol povolený výrub aj pre zdravé stromy. Rozhodnutie
nie je ani riadne odôvodnené, keďže na podstatné argumenty žalobcu uvedené v odvolaní nedalo žiadnu
odpoveď a je teda nezákonné.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.09.2019 zotrval na tom, že rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa, ako aj žalovaného je zákonné a správne a navrhol, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ
ide o namietaný rozpor medzi vypočítanou spoločenskou hodnotou a rozsahom žiadateľovi uloženej
náhradnej výsadby, v tomto žalovaný opätovne poukázal na ustanovenie § 48 ods. 1 zákona o OPaK.
Má za to, že v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby je určovanie spoločenskej hodnoty
dreviny samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou
výsadbou, o ktorej rozsahu rozhodne orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny a na základe
výsledku správneho konania. Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe sa spoločenská hodnota dreviny
uplatňuje v dvoch prípadoch. Podľa ustanovenia tretej vety § 48 ods. 1 zákona o OPaK v prípade,
ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu. Vtedy orgán ochrany prírody a krajiny uloží finančnú náhradu
do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o OPaK). Druhý prípad uplatnenia spoločenskej

hodnoty dreviny je špecifikovaný v ustanovení štvrtej vety § 48 ods. 1 zákona o OPaK, podľa ktorého
orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez
súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Vzhľadom na uvedené sú všetky námietky žalobcu,
týkajúce sa uplatnenia spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o výrube i ukladaní povinnosti
vykonať náhradnú výsadbu irelevantné. Rozsah náhradnej výsadby nie je vo vyhláške upravený a nie je
upravený ani v ustanovení § 48 ods. 1 zákona o OPaK. O náhradnej výsadbe rozhoduje orgán štátnej
správy ochrany prírody a krajiny na základe predložených podkladov a výsledku správneho konania.
V konaní vychádzal správny orgán prvého stupňa zo žiadosti žiadateľa vypracovanej v zmysle ust. §
17 ods. 98 vykonávacej vyhlášky z vlastných zistení, ktoré boli výsledkom miestneho zisťovania a z
vyjadrení účastníkov konania a nie zo žiadateľom predloženej vypočítanej spoločenskej hodnoty drevín.

4. Základná škola Q.. L. vo svojom vyjadrení zo dňa 19.08.2019 uviedla, že žaloba nie je dôvodná.
Má za to, že konkrétne ustanovenie § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
nepripúšťa výklad aký prezentuje žalobca vo všeobecnej správnej žalobe. Zo znenia zákona, resp.
predmetného ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny je zrejmé, že zákonodarca
dáva žiadateľovi dve alternatívy a to buď uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu drevín a keď táto
nebude objektívne možná a uskutočniteľná, následne pristúpi k uloženiu finančnej náhrady do výšky
spoločenskej hodnoty dreviny. Povinnosť zaplatiť finančnú náhradu môže zároveň orgán ochrany prírody
uložiť tomu. Kto vyrúbal dreviny bez súhlasu - do tejto kategórie preto rozhodne nemožno subsumovať
základnú školu, ktorá postupovala v súlade so zákonom a o výrub drevín riadne požiadala príslušný
správny orgán. Správnu úvahu, ktorú Okresný úrad K., odbor opravných prostriedkov použil preto
považujeme za zákonnú a plne legitímnu. Pojem primeranosť náhrady výsadby drevín treba posudzovať
s ohľadom na konkrétnu situáciu, ktorá je vo veci samej taká, že stromy, ktorých spoločenská hodnota
je deklarovaná vo výške 118.454,88 € sú stromy prestárle, disponujúce prestárlou korunou so suchými
konármi, ktoré v dôsledku zníženia fyziologickej odolnosti nekontrolovateľne padajú na zem, pričom
na niektorých bola potvrdená tlaková vidlica a jednostranná nevyvážená koruna a z toho vyplývajúca
znížená stabilita s rizikom rozštiepenia, vyvrátenia alebo odlomenia časti stromu a týmto ohrozujú
život, zdravie a majetok osôb. Je preto neadekvátne posudzovať spoločenskú hodnotu 40 - ročných
stromov bez prihliadnutia na riziko, ktoré svojou existenciou predstavujú. Napriek uvedenému v konaní
vo veci samej je vyčíslenie hodnoty predmetných stromov neúčelné, nakoľko je objektívne možné
uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu. Vzhľadom k tomu, že školské ihrisko má slúžiť predovšetkým
pre didakticko-edukačné účely školy a jej žiakov, je potrebné starostlivo aplikovať zákonnú požiadavku,
primeranosť potrebnej náhradnej výsadby drevín s ohľadom na danú situáciu. To je kľúčovým aspektom
pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, pretože väčšia náhradná výsadba by spôsobila prehustenosť
a tvorila by prekážku v intenzívnejšom využívaní školského ihriska ako to uvádza Okresný úrad
K., odbor opravných prostriedkov na strane 6 napádaného rozhodnutia. V kontexte účelu, ktorému
má školské ihrisko slúžiť by preto nadmerná výsadba znemožnila efektívne využívanie priestranstva
nachádzajúceho sa v bezprostrednej blízkosti základnej školy a eventuálne by mohla mať aj negatívny
vplyv na vyučovací proces a s ním súvisiace školské aktivity žiakov.

5. Mesto K. ani ďalší účastník konania Občianske združenie N. W. B. Q. K. svoje vyjadrenie k žalobe
súdu nezaslali.

6. Žalobca v replike zo dňa 23.11.2020 zotrval na podanej žalobe. Má za to, že za poškodenie drevín
zodpovedá ich vlastník tým, že dlhodobo zanedbal ich údržbu. Taktiež zotrval na tom, že náhradná
výsadba je nedostatočná, neprimerane nízka, spoločenská hodnota vyrúbaných drevín je 118.454,88 (z
toho porasty 194,40 € a 118.292,88 stromy) a spoločenská hodnota náhradnej výsadby je cca 3.063,6
€ (ak stĺpovitý, pyramidálny taxón - ináč 2042,40 €) pomer 37 : 37, t. j. za jeden vyrúbaný 1 strom
vysadený je z pohľadu ochrany prírody neprípustný. Sadiť v areáli školy 1,5 m stromčeky sa nám
nejaví správne - odporúčame vzrastlé stromy obvod 21-25 cm. Navrhovali sme, aby žiadateľ realizoval
náhradnú výsadbu 37 hrabov pyramidálnych, čím by zvýšil spoločenskú hodnotu na 13.786,2 € oproti
v rozhodnutí navrhovanej náhradnej výsadbe so spoločenskou hodnotou len 2.042,40 €. Žiadateľ ani
orgán štátnej správy na návrh nereagoval... Preferujeme samozrejme náhradnú výsadbu, ale ak tá nie
je dostatočná a nie je možné náhradnú výsadbu zvýšiť, žiadame, aby rozdiel medzi spoločenskými
hodnotami drevín určených na výrub a spoločenskou hodnotou náhradnej výsadby bol uložený ako
finančná náhrada do výšky spoločenskej hodnoty drevín podľa § 95 (spoločenská hodnota vyrúbaných
drevín = spoločenská hodnota náhradnej výsadby + finančná náhrada. Resp.: Finančná náhrada =
spoločenská hodnota vyrúbaných drevín - spoločenská hodnota náhradnej výsadby).

7. Základná škola Q.. L. v replike zo dňa 14.01.2011 uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením, že by
vlastník zanedbal údržbu stromov. Sme toho názoru, že vek stromov ako aj ich poloha determinovali
stav, že musí dôjsť k ich výrubu. Tieto námietky navyše neboli nijakým spôsobom využité zo strany
žalobcu v administratívnom konaní, pričom z povahy takto namietanej skutočnosti vyplýva, že mohla byť
zo strany žalobcu použitá už v správnom konaní. Rovnako tak tieto neboli prezentované ani pri ústnom
jednaní. Náhradnú výsadbu považujeme za dostatočnú, primeranú a vhodnú s ohľadom na miesto kde
má byť vykonaná a s ohľadom na účel, ktorému má slúžiť. V ostatnom zotrval na svojich argumentoch
uvedených vo vyjadrení k žalobe.

8. Mesto Košice vo svojej replike zo dňa 19.02.2021 uviedlo, že má za to, že žalovaný
správny orgán sa s príslušnými námietkami žalobcu vysporiadal v rámci odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia postačujúcim a zrozumiteľným spôsobom. S týmito námietkami sa dostatočne vysporiadal
aj prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí. Ak by správny orgán teoreticky aj
určil povinnosť finančnej náhrady, v danom prípade by Mesto Košice (ako zriaďovateľ účastníka
administratívneho konania, ktoré je rozpočtovou organizáciou) malo povinnosť zaplatiť finančnú náhradu
Mestu Košice (obci, na území ktorej sa výrub uskutočňuje), t. j. samému sebe. Čo sa týka základnej
námietky žalobcu o zjavnej neadekvátnosti určenej náhradnej výsadby, Mesto Košice má za to, že
výlučné „mechanické“ porovnanie spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a spoločenskej
hodnoty náhradnej výsadby (hoci zákon neustanovuje takýto parameter - viď bod 8) samo o sebe vôbec
nezohľadňuje skutočnosť, že Mesto Košice ako „povinná osoba“ bude zabezpečovať starostlivosť o
novovysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať.
Konajúce správne orgány v prvostupňovom rozhodnutí resp. napadnutom rozhodnutí dostatočným
spôsobom odôvodnili primeranosť náhradnej výsadby. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že
„primeranosť“ je potrebné hodnotiť porovnaním spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a
spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby tak, že rozdiel medzi týmito hodnotami (ak je spoločenská
hodnota náhradnej výsadby menšia) je potrebné zohľadniť v osobitnej dodatočnej povinnosti na finančnú
náhradu.

9. Žalovaný ani ďalší účastník konania - Občianske združenie N.F. W. B. Q. K. možnosť dupliky nevyužili.

10. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 12.05.2021, na ktorom rozhodol v
neprítomnosti žalovaného, ktorý neprítomnosť včas a riadne ospravedlnil a v neprítomnosti ďalšieho
účastníka konania - Občianske združenie N. W. B. Q. K.. Žalobca zotrval na podanej žalobe ako aj na
replike a taktiež aj ďalší účastníci konania - Základná škola Q.. L. Košice a Mesto Košice zotrvali na
svojich vyjadreniach.

11. Z pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že Základná škola Q.. L. Košice žiadosťou zo
dňa 14.08.2018, doručenou Mestu Košice dňa 15.08.2018 požiadala o vydanie súhlasu na výrub drevín
- topole nachádzajúce sa v objekte základnej školy, nakoľko tieto spôsobujú poškodzovanie majetku
a zároveň hrozí nebezpečenstvo úraz na zdraví. Prílohu žiadosti tvorí výpočet spoločenskej hodnoty
drevín v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 158/2014 Z. z., ktorá bola vypracovaná Správou mestskej zelene
v Košiciach, ako aj situácia so zakreslením drevín. Nakoľko je žiadateľom o výrube dreviny Základná
škola Q.. L., ktorej zriaďovateľom je Mesto Košice, bola žiadosť v zmysle zákona o OPaK odstúpená
na rozhodnutie Okresnému úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie. Tento oznámil v
zmysle ust. § 82 ods. 2 zákona o OPaK prejednanie tohto konania a vyzval záujemcov o oznámenie
byť účastníkom konania v stanovenej lehote. Tento záujem oznámil žalobca a ďalší účastník konania -
Občianske združenie N. W. B. Q. K.. Písomným oznámením zo dňa 09.10.2018 oznámil prvostupňový
správny orgán nariadenie ústneho pojednávania s miestnou obhliadkou na deň 24.10.2018, ktoré
oznámenie bolo doručené všetkým účastníkom konania - aj žalobcovi. O miestnej obhliadke a ústnom
pojednávaní bola spísaná zápisnica, v ktorej je zachytený zistený skutkový stav. Písomným podaním zo
dňa 21.11.2018 boli účastníci konania oboznámení s podkladmi pre rozhodnutie. Prvostupňový správny
orgán vydal dňa 13.12.2018 rozhodnutie, ktorým vydal súhlas na výrub požadovaných drevín a určil
podmienky výrubu a zároveň podľa § 48 ods. 1 zákona o OPaK uložil žiadateľovi povinnosť náhradnej
výsadby za podmienok určených správnym orgánom prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie žalobca ako aj Občianske združenie N. W. B. Q. K., o ktorom rozhodol žalovaný tak, ako je
uvedené v žalobou napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len zákon OPaK)
na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas
na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických
funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu,
ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom
nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

13. Podľa ust. § 47 ods. 10 zákona OPaK podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín,
o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

14. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o OPaK orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v
súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred
určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy.
Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany
prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu,
orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán
ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a
to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub
uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s

a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,

b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,

c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce
na jej území,

d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej
stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému
ekologickej stability,

e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty,

f) realizáciou opatrení na zabezpečenie starostlivosti o chránené územia a chránené stromy podľa
programov starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,

g) realizáciou iných opatrení vykonávaných na účely ochrany prírody a krajiny v odôvodnených
prípadoch na základe súhlasného stanoviska ministerstva.

15. Podľa § 82 ods. 12 zákona OPaK v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas
na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže
konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a
krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

16. Podľa ust. § 95 ods. 3 písm. d ) zákona OPaK spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje
najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny
podľa § 48.

17. Podľa ust. § 17 ods. 8 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa
vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny, žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje
a) meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania
žiadateľa, b) katastrálne územie, parcelné číslo pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce
a druh pozemku, na ktorom drevina rastie, a kópiu katastrálnej mapy alebo iný doklad umožňujúci
identifikáciu dreviny v teréne, c) súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie
vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom

(správcom, nájomcom) a doklad preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom
drevina rastie (§ 47 ods. 3 zákona), d) špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet,
zdravotný stav, obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho
rozkonárenia, ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu, e) odôvodnenie žiadosti.

18. Podľa ust. § 17 ods. 11 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. odôvodneným prípadom na vydanie
súhlasu na výrub dreviny je najmä preukázanie a) zlého zdravotného stavu dreviny, z ktorého hľadiska
má drevina malú pravdepodobnosť prežitia, b) nevhodných hygienických podmienok v bytových a
nebytových priestoroch alebo c) narušenia stability stavby koreňovým systémom dreviny.

19. Po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a
po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa
má súd za to, že žaloba nie je dôvodná a preto ju súd podľa § 190 SSP zamietol.

20. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

21. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých
preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny
súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v
správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem
iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania,
prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktorý
sa vzťahuje aj na konanie podľa zákona OPaK vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa
správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky,
na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť
pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O
nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

22. Žalobca v žalobe namietal, že nie je možné dospieť k záveru, prečo majú byť vyrúbané všetky stromy
a nie iba tie, ktoré sú ťažko poškodené (žalobný dôvod podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP).
Po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného ako aj administratívneho spisu správneho orgánu
prvého stupňa má súd za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
obsahujú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje správny poriadok a zákon OPaK. Obe rozhodnutia sú
riadne odôvodnené, je z nich možné vyvodiť správnu úvahu, ktorou sa spravovali správne orgány pri
vydávaní rozhodnutí. Rozhodnutie žalovaného dáva odpoveď na námietky žalobcu uvedené v odvolaní.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného na strane 5 a 6 je možné dostatočným spôsobom vyvodiť záver,
že predmetom výrubu sú všetky dreviny nachádzajúce sa na pozemku parc. reg. C - č. XXXX/X, k.
ú. Q. vo vlastníctve Mesta Košice. Súd poukazuje na to, že závery oboch rozhodnutí sú dostatočne
zrozumiteľné, je zrejmé z akých skutočností pri rozhodovaní vychádzal žalovaný ako aj správny orgán
prvého stupňa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam mal súd za to, že táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

23. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu (žalobný dôvod podľa ustanovenia §
191 ods. 1 písmeno e) SSP) nakoľko opodstatnenosť výrubu nebola hodnotená jednotlivo pre konkrétne
stromy ale pre niektoré ťažko poškodené stromy bol povolený výrub aj pre zdravé stromy. Na tomto
mieste súd poukazuje na to, že správny orgán prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového
stavu zisteného na mieste samom na ústnom pojednávaní dňa 24.10.2018, čo aj je zrejmé z odôvodnení
oboch rozhodnutí. Výsledky miestneho zisťovania boli zachytené v zápisnici z ústneho konania a
miestnej obhliadky zo dňa 24.10.2018 a sú premietnuté v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa
ako aj žalovaného, ktorý v tomto smere pokiaľ ide o zisťovanie skutkového stavu nevytkol správnemu
orgánu prvého stupňa žiadne pochybenie. Ako už súd uviedol v bode vyššie, z rozhodnutí je možné
vyvodiť záver, že opodstatnenosť výrubu bola vzhľadom na stav všetkých drevín o výrub ktorých žiadateľ
požiadal a ktorých stav bol zistený na mieste samom ako aj po posúdení funkcií dreviny a vplyvov na
zdravie človeka hodnotená pre všetky dreviny. Súd poukazuje na to, že bolo logické hodnotiť všetky
stromy vzhľadom na miesto, na ktorom sa nachádzajú, ako aj vzhľadom na ich lokalizáciu na tomto
mieste.

24. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočnej náhradnej výsadby a neuloženia finančnej
náhrady popri náhradnej výsadbe (námietka nesprávneho právneho posúdenia podľa ustanovenia § 191
ods. 1 písmeno c) SSP) túto súd taktiež nepovažoval za dôvodnú a má za to, že tak správny orgán
prvého stupňa ako aj žalovaný správne právne vyložili ustanovenie § 48 ods. 1 zákona OPaK a preto
je aj rozhodnutie o náhradnej výsadbe správne. Súd poukazuje na to, že zákon OPaK v ustanovení
§ 48 ods. 1 zákona o OPaK hovorí o tom, v akých prípadoch sa ukladá náhradná výsadba drevín
alebo finančná náhrada, príjemcu finančnej náhrady a spôsob jej použitia. Zákon prioritne ustanovuje
povinnosť uloženia náhradnej výsadby a iba v prípade, ak nemožno náhradnú výsadbu uložiť, je orgán
ochrany prírody povinný uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Zákon OPaK
v ustanovení § 48 ods. 1 OPaK nestanovuje povinnosť uložiť súčasne aj náhradnú výsadbu aj finančnú
náhradu do výšky rozdielu medzi spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín a spoločenskou hodnotou
náhradnej výsadby. V tomto prípade bola uložená náhradná výsadba, nakoľko je možná a náhradná
výsadba je podľa názoru súdu dostatočná a adekvátna zohľadňujúca skutočnosť, že dotknutý pozemok,
na ktorom sa náhradná výsadba uskutoční je školským ihriskom a väčšia náhradná výsadby by z dôvodu
nevhodných rastových podmienok spôsobila jej prehustenosť a bola by prekážkou v intenzívnejšom
využívaní školského ihriska. Súd má za to, že nemožno stotožňovať hodnotu vyrúbaného stromu,
ktorý na hodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň s hodnotou stromu nižšieho veku určeného na
náhradnú výsadbu, nakoľko tak ako to uviedlo Mesto Košice vo svojom vyjadrení zo dňa 19.02.2021
nemožno mechanicky porovnávať spoločenskú hodnotu drevín určených na výrub a spoločenskú
hodnotu náhradnej výsadby nakoľko to samo osebe nezohľadňuje skutočnosť, že povinná osoba, ktorej
je uložená povinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o novovysadené dreviny a
ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať. Vychádzajúc z tejto úvahy
ako aj zo zákonného znenia ustanovenia § 48 ods. 1 zákona o OPaK má súd za to, že správne uložil
správny orgán prvého stupňa primeranú náhradnú výsadbu bez uloženia finančnej náhrady do výšky
spoločenskej hodnoty drevín.

25. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

26. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

27. V tomto konaní bol úspešný žalovaný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Zo spisu
je však zrejmé, že žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli, preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal. A pokiaľ ide o žalobcu tomuto z dôvodu jeho neúspechu právo na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP nevzniklo.

28. Súd vo veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.