Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215592
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116215592.7

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O. XXX, XXX XX S.,
štátny občan SR, právne zastúpený Okenica Šula & Co. s r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 866 512,
so sídlom Pražská 11, Bratislava, proti žalovanému: MOTORACTIVE IFN SA, so sídlom Strada Fabrica
de Clucoza, Nr. 5 Bloc/Cladire: Complex Comercial Novo Pakr 3, Cladirea F, Etaj: 4, Bucuresti, Sector
2, Rumunsko, v konaní o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci t a k t o

r o z h o d o l :

I. Vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa02.09.2016sažalobcadomáhalabysúdurčil,žejevýlučným
vlastníkom motorového vozidla MERCEDES BENZ GL, VIN: T EČV: N. XXX O.. Vychádzajúc zo žaloby,

žalobca má za to, že v posudzovanom prípade je daná pôsobnosť slovenského právneho poriadku v
zmysle ust. §5 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov ( ďalej len zák. o MPSaP), v zmysle ktorého vecné práva k nehnuteľnostiam i hnuteľným
veciamsaspravujú,pokiaľvtomtozákonealebovosobitnýchpredpisochniejeustanovenéinak,právom
miesta kde je vec.
2. Ako vyplýva z podanej žaloby motorové vozidlo MERCEDES BENZ GL, VIN: T EČV: N. XXX O. (ďalej

len „motorové vozidlo“) bolo pri prepise na príslušnom dopravnom inšpektoráte zaistené príslušníkmi
OKP OR PZ TN. Listom zo dňa 13.10.2015 bol žalobca vyrozumený o skutočnosti, že motorové
vozidlo je evidované v policajnom systéme ako hľadané v štáte Rumunsko. Žalobca následne zaslal
žiadosť o vrátenie zaisteného motorového vozidla zo dňa 04.11.2015 na OKP OR PZ TN z dôvodu
uplynutia zákonnej lehoty pre jeho zaistenie, nakoľko je žalobca jediným vlastníkom predmetu sporu.
Zo strany OKP OR PZ TN bol listom zo dňa 13.10.2015 upovedomený o tom, že v prípade záujmu

o určenie vlastníctva k predmetnému vozidlu je potrebné vec riešiť prostredníctvom súdu. Vzhľadom
na uvedené žalobca kontaktoval žalovaného prostredníctvom e-mailu za účelom doriešenia vzniknutej
situácie. Žalobca sa snažil žalovanému ozrejmiť vzniknutú situáciu a požadoval od neho preukázanie
vlastníckeho práva k motorovému vozidlu platnými dokladmi od motorového vozidla. Žalobca mu navrhol
aj finančné urovnanie po preukázaní pravdivosti uplatňovaného nároku žalovaným, avšak žalovaný
nepristúpil na žalobcom navrhovanú výšku odškodnenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca

navrhol, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla.

3. Nakoľko na strane žalovaného vystupuje spoločnosť so sídlom v Rumunsku vyskytla sa potreba
prekladu žaloby a jej príloh do jazyka, ktorému žalovaný rozumie. Vzhľadom na uvedené tunajší súd
uznesením č.k. 12C/75/2016-80 zo dňa 30.05.2019 ustanovil tlmočníka a prekladateľa pre rumunský
jazyk Bc. D. X. I., s miestom výkonu činnosti I. W. XXX, zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov MS SR pod evidenčným číslom XXXXXX, ktorého úlohou bolo vykonávať úkony
tlmočníckej a prekladateľskej činnosti z jazyka slovenského do jazyka rumunského a opačne podľapokynov súdu. Následne výzvou zo dňa 12.07.2019 tunajší súd vyzval prekladateľa na preloženie žaloby
s prílohami, ako aj výzvy na vyjadrenie sa k žalobe a poučenia o procesných právach a povinnostiach
strán sporu do rumunštiny. Dňa 09.09.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie tlmočníka a

prekladateľa súdom požadovaných listín do rumunského jazyka.

4. Tunajší súd v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1393/2007 o doručovaní
súdnychamimosúdnychpísomnostívobčianskychaobchodnýchveciachvčlenskýchštátoch(ďalejlen
nariadenie č. 1393/2007) žiadal súd v Bukurešti o doručenie vyššie uvedených písomností žalovanému.

Dňa 05.11.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené Osvedčenie o doručení písomnosti, z ktorého vyplýva,
že žalovaný osobne prevzal doručované písomnosti dňa 03.10.2019, pričom žalovaný bol poučený, že
písomnosť môže odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená alebo doplnená prekladom v jazyku ktorému
rozumie alebo v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia.

5. Vo výzve tunajšieho súdu č.k. 12C/75/2016-43 zo dňa 14.11.2016 doručenej žalovanému dňa

03.10.2019, bol žalovaný vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia písomne vyjadril k žalobe,
uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa však do dnešného dňa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril
a ani sa nijakým spôsobom nezúčastnil na konaní.

6. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

8. Podľa § 37 Zák. o ZMPSaP ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná,
ak osoba proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko, alebo sídlo a ak ide
o majetkové práva, ak tu má majetok.

9. Podľa bodu 15 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.
decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(ďalej len „nariadenie“), normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady,
že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. Právomoc založená na tomto kritériu
by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo

zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. Bydlisko právnickej osoby treba
definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.
10. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území
členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

11. Podľa čl. 5 nariadenia, Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného
členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.
12. Podľa čl.7 nariadenia, Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom
štáte:
1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby:
- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,
- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali
poskytnúť;

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);
2. vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by
mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;
3. vo veciach občianskoprávnych nárokov na náhradu škody alebo navrátenie do pôvodného stavu v
súvislostistrestnýmčinomnasúdekonajúcomvtejtotrestnejveci,aktentosúdmápodľavnútroštátneho

právneho poriadku právomoc konať v občianskych veciach;
4. v konaniach vo veciach občianskych nárokov na vrátenie predmetu kultúrnej hodnoty vymedzeného
v článku 1 bode 1 smernice 93/7/EHS, na základe vlastníckeho práva k nemu, ktoré začala osobadomáhajúcasavráteniatakéhotopredmetu,nasúdochpodľamiesta,kdesanachádzapredmetkultúrnej
hodnoty v čase začatia konania;
5. v sporoch týkajúcich sa činnosti organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky na

súdoch podľa bydliska organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky;
6. v spore proti zriaďovateľovi („settlor“), správcovi („trustee“) alebo oprávnenému („beneficiary“) z
poručníckeho fondu („trust“) zriadeného zo zákona alebo na základe písomnej listiny alebo zriadeného
ústne a potvrdeného písomne na súdoch členského štátu, v ktorom má poručnícky fond bydlisko;
7. v spore týkajúcom sa zaplatenia odmeny požadovanej za záchranu nákladu alebo prepravného na

súde, z úradnej moci ktorého tento náklad alebo prepravné boli:
a) zaistené na účely zabezpečenia takejto platby alebo
b) mohli byť takto zaistené, ale bola zložená kaucia alebo iná zábezpeka;
pričom toto ustanovenie sa uplatní, len ak sa tvrdí, že žalovaný má práva k tomuto nákladu alebo
prepravnému alebo takéto práva mal v čase záchrany.

12. Podľa čl.8 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať:
1. ak ide o jedného z viacerých žalovaných, na súde podľa bydliska ktoréhokoľvek zo žalovaných za
predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne,
a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach;
2. ako tretiu osobu v konaní o záruke alebo ručení alebo v inom konaní súvisiacom s treťou osobou na

súde, na ktorom sa vedie hlavné konanie, ak sa toto konanie nezačalo výlučne s úmyslom vyňať ju z
právomoci súdu, ktorý by inak mal právomoc;
3. pri vzájomnom nároku vyplývajúcom z tej istej zmluvy alebo skutočnosti ako pôvodný nárok na súde,
ktorý koná o pôvodnom nároku;
4. vo veciach súvisiacich so zmluvou, ak žalobu možno spojiť so žalobou proti tomu istému žalovanému

vo veciach vecných práv k nehnuteľnosti, na súde členského štátu, na území ktorého sa majetok
nachádza.
13. Podľa čl. 9 nariadenia, ak podľa tohto nariadenia má súd členského štátu právomoc vo veciach
týkajúcich sa zodpovednosti za používanie alebo prevádzku lode, má tento súd alebo iný súd určený
na tento účel vnútroštátnym právnym poriadkom členského štátu právomoc konať tiež o návrhoch na

obmedzenie rozsahu zodpovednosti.
14. Podľa čl.24 nariadenia, výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko
účastníkov:
1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy
členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Avšak v konaniach, ktorých predmetom je

nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu maximálne šesť za sebou nasledujúcich
mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný, za predpokladu,
že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko v tom istom členskom štáte;
2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných
spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť

rozhodnutíichorgánov,súdyčlenskéhoštátu,vktorommáspoločnosť,právnickáosobaalebozdruženie
sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného;
3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v
ktorom sa vedie register; SK L 351/10 Úradný vestník Európskej únie 20.12.2012
4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných

vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o
ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, súd
členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo
ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za
poskytnuté považujú.

Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní
európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú
výlučnúprávomocvkonaniachtýkajúcichsaregistráciealeboplatnostiakéhokoľvekeurópskehopatentu
udeleného tomuto členskému štátu;
5. v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo

sa má vykonať.

15. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium saneuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.
16. Podľa článku 28 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná

na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
17.Podľač.63ods.1nariadenia,naúčelytohtonariadeniamáobchodnáspoločnosťaleboináprávnická
osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované
sídlo;b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

18. V prejednávanej veci sa žalobca ( slovenská fyzická osoba) domáha určenia vlastníckeho práva
k hnuteľnej veci (motorovému vozidlu) voči žalovanému ( zahraničná právnická osoba so sídlom
v Bukurešti ). Nakoľko ide o občianskoprávny vzťah s cudzím prvkom, pristúpil súd k posúdeniu
splnenia základnej procesnej podmienky, a síce, či je v danom prípade daná právomoc slovenských
súdov. Vychádzajúc zo žaloby, žalobca má za to, že právomoc slovenských orgánov je daná v

zmysle ust. § 5 zák. o MPSaP. Je pravdou, že ust. § 5 ZMPSaP upravuje základný kolízny
princíp (resp. hraničný určovateľ) pre úpravu vecných práv k hnuteľným veciam. Pre aplikáciu
predmetného ustanovenia je však príznačné, že k nemu treba pristupovať ako k lex generalis
pre kolíznu úpravu vecných práv. To znamená, že § 5 ZMPSP bude aplikovaný len
pokiaľ v nasledujúcich ustanoveniach ZMPSP (najmä v § 6, § 7 a § 8), resp. v osobitných právnych predpisoch
nebude ustanovené niečo iné. Samozrejme, uvedený prístup bude možné uplatniť len v prípade, ak na
konkrétny prípad nebude aplikovateľná medzinárodná zmluva, resp. právny akt práva EÚ ( pozn. Lysina,

P., Štefanková, N., Ďuriš, M., Števček, M. Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, 585 s. ). Súd vychádzal zo skutočnosti, že obe strany
konania majú bydlisko na území členského štátu Európskej únie, preto primárne posudzuje právomoc
podľa nariadenia, ktoré má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi
SR ( v danej veci pred zákonom o MPSaP).

19. V posudzovanom prípade nejde o spor vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, nakoľko medzi žalobcom
a žalovaným nevznikol nijaký zmluvný vzťah, nemôže teda ísť o spor súvisiaci so zmluvou. Nakoľko
je predmetom konania určenie vecného - vlastníckeho práva k hnuteľnej veci neprichádza do úvahy
aplikácia niektorého z ustanovení nariadenia upravujúcich osobitnú prípadne výlučnú právomoc. Preto

je potrebné vychádzať z všeobecných ustanovení o právomoci, t.j. z čl. 4 ods. 1 a bodu 15 Preambuly
nariadenia, v zmysle ktorých je hraničným určovateľom pre založenie právomoci bydlisko žalovaného.
Tým je v súlade s čl. 63 ods. 1 nariadenia miesto, kde má žalovaný, ktorý je právnickou osobou, svoje
sídlo. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 nariadenia síce zakotvuje výnimku z tohto pravidla pre určenie právomoci
podľa bydliska žalovaného, predpokladá však, že musí byť naplnené niektoré z kritérií upravených v

oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia. Súd dospel k záveru, že aplikácia žiadneho z predmetných
ustanovení v danej veci neprichádza do úvahy. Preto v situácii kedy má žalovaný bydlisko ( resp. sídlo)
na území iného členského štátu, nie je možné založiť právomoc slovenských súdov na prejednanie
a rozhodnutie tohto sporu. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo
všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k

zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene
i právo byť žalovaný pred vhodným súdom.

20. Pokiaľ ide o možnosť súdu skúmať otázku medzinárodnej právomoci, možno tak urobiť buď na
námietku účastníka, alebo ex offo v prípade ak ide o nárok patriaci do výlučnej právomoci súdov iného

členského štátu ( čl. 24 nariadenia) alebo pokiaľ sa žalovaný na konaní nezúčastňuje. Pri výklade
ustanovenia čl. 26 nariadenia súd zohľadnil nepresnosti spočívajúce v preklade daného ustanovenia.
ESD v rozsudku vo veci Danvoern Production A/S v. Schuhfabriken Otterbeck GmbH & Co. (C-314/93)
uzavrel, že pri aplikácii Bruselského dohovoru o právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a
obchodných veciach, ktorý je predchodcom nariadenia Brusel I. a tým aj Brusel Ia., je povinnosťou

procesného súdu prihliadať ku všetkým jazykovým verziám Dohovoru, ktoré sú si všetky rovnocenné.
Vzhľadom na uvedené tunajší súd v súlade s ustálenou praxou súdov dospel k záveru, že čl. 26 ods.1
nariadenia sa vzťahuje na situáciu, keď je žalovanému s bydliskom v jednom členskom štáte doručená
žaloba (v konaní prebiehajúcom pred súdom iného členského štátu) a on na ňu nijako nereaguje. Naprotitomu z neho nevyplýva povinnosť súdu nariadiť vo veci ústne konanie a až následne na základe toho,
či sa žalovaný k nemu dostaví alebo nie, skúmať svoju medzinárodnú právomoc ( pozn. uznesenie KS
Banská Bystrica, sp. zn.13Co/645/2013 zo dňa 10.09.2013).

21. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením a výzvou
na vyjadrenie, (všetky prílohy preložené do rumunčiny) riadne doručená v súlade s nariadením č.
1393/2007 dňa 03.10.2019. Žalovaný sa v čase určenom vo výzve súdu k žalobe nevyjadril. S ohľadom
na dostatočný časový priestor, ktorý mal žalovaný na vyjadrenie, t.j. od doručenia žaloby dňa 03.10.2019

až do dnešného dňa, súd konštatuje že žalovaný sa na konaní nezúčastnil, a preto nie je možné založiť
právomoc slovenského súdu na prejednanie tohto sporu.

22. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nedostatku
právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo
veci konať a podľa § 161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal, nakoľko s ohľadom na dôvod zastavenia
konania nie sú dané podmienky pre posudzovanie úspechu vo veci, resp. procesného zavinenia na
zastavení konania. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku
žalobcovi.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm.
a/ a m/ CSP) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.