Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116202983
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4116202983.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., L. X, zast.: JUDr. Zuzana

Porubská, advokátka so sídlom Nitra, Farská 25, proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o ochranu práv spotrebiteľa, sudkyňou Mgr. Ivanou
Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 260,55 eura s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne
od 13.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 29.1.2013 je neplatná.

III.Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná.

IV.Súd určuje, že Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 40100846 zo dňa 29.1.2013 je
neplatná.

V.Súd žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur zamieta.

VI.Súd konanie v časti o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013 je neplatná
zastavuje.

VII.Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 5.2.2016 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
29.1.2013 je neplatná, že Rozhodcovská zmluva č. 401000846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná, že Dohoda

o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. 40100846 zo dňa 29.1.2013 je neplatná a domáhala sa
zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur. Podaním doručeným súdu dňa 20.6.2017
zobrala žalobu späť v časti určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.1.2013,
v ostatných častiach zotrvala na podanej žalobe a doplnila petit žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 260,55 eura s príslušenstvom. Súd pripustil zmenu petitu žaloby uznesením č.k.
12C/51/2016-94 zo dňa 3.4.2018.
2.Žalobu odôvodnila tým, že zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 39 OZ, dojednaný úrok je v rozpore

s dobrými mravmi, neplatné je dojednanie o administratívnom poplatku, zmluva je bezúročná a bez
poplatkov, neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti uvádzané v ustanovení § 9 ods. 2, písm. c, f, k, l,
p, q, s, v, w, x. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, lebo nie je založená na objektívnom vyhodnotení
výšky dlhu, zrážky zo mzdy žalobkyňa nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, mocnad majetkom je koncentrovaná v rukách žalovaného, je to nekalá zmluvná podmienka. K neplatnosti
rozhodcovskej doložky uviedla, že bola vopred pripravená, nemala možnosť ovplyvniť jej obsah, žiadala
vydať bezdôvodné obohatenia, nakoľko istina už bola žalovanému zaplatená.

3.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Okrem
toho si od žalovaného bude uplatňovať bezdôvodné obohatenie v sume 260,55 eura z toho dôvodu, že
ešte pred vydaním predbežného opatrenia zamestnávateľ žalobkyne vykonal jednu zrážku zo mzdy a
to dňa 12.2.2016 v sume 260,55 eura, istina bola žalobkyňou zaplatená v celom rozsahu, jedná sa o

sumu 96 eur, čo aj sám žalovaný považoval za nedoplatok na istine.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, oboznámením sa s
obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o úvere, dohodou o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskou
zmluvou, dohodou o splátkach, priemernými úrokovými sadzbami, žiadosťou o zrážky zo mzdy,
vyjadreniami žalovaného, dokladmi, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, zmenou žaloby a
čiastočným späťvzatím žaloby a zistil tento skutkový a právny stav:

5.Medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 29.1.2013 uzatvorená
Zmluva o úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 700 eur a žalobkyňa
sa zaviazala poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za poplatok vo výške 508 eur, zaplatiť tak celkovú
čiastku 1.208 eur. Poplatok bol vo výške 508 eur, čo predstavuje úrok vo výške 39,15 % ročne z
poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 182,70 eura a administratívne náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy vo výške 325,30 eura. Priemerná hodnota RPMN bola 40,60 %. Žalobkyňa sa
zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1.208 eur do 19.9.2013. Výška RPMN bola 126,70 %. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. V ten istý deň
29.1.2013 bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa
ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných

mesačných zrážok a by jej zamestnávateľ zrážal mesačne z jej mzdy 151 eur. V ten istý deň 29.1.2013
bola uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o
úvere sa budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom. Ďalej bola dňa 29.1.2013 uzatvorená Dohoda o
plnení v splátkach k zmluve o úvere, na základe ktorej došlo k zmene zmluvy o úvere v tom, že žalobkyňa
sa zaviazala uhradiť sumu 1.208 eur v 8 mesačných splátkach po 151 eur počnúc dňom 19.2.2013 do

19.9.2013, RPMN bola dohodnutá vo výške 382,80 %. Žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne dňa
20.1.2016 žiadosť o zrážky zo mzdy, žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia dlhu
do výške 2.393,33 eura. Z výpisu z účtu súd zistil, že dňa 12.2.2016 bola vykonaná zrážka zo mzdy
v prospech žalovaného vo výške 260,55 eura, v tom čase už bola istina 700 eur už v celom rozsahu
žalobkyňou uhradená, pretože z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR13649/14 zo dňa

12.11.2014 vyplýva, že dlžná istina bola 96 eur a túto sumu žalobkyňa uhradila na účet žalovaného dňa
13.9.2015 ako vyplýva z predloženého výpisu z účtu.
6.Predmetom konania bolo určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 1.7.2015.
Podľa § 551 ods. 1,2 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa
platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktorému tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 137 CSP písmeno c/, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení Dohody o zrážkach zo mzdy mal súd preukázaný tým,
že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho
dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobkyne musí rešpektovať uzatvorenú

dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a žalovaný sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohacovať. V prejednávanej veci naozaj nastala a nastáva situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť
celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky
môžu značne prekračovať sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom
preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť

značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený
neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť aj odradený od vymáhania pomerne
nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia so zreteľom na značné náklady, ktoré by takýto postup
obnášal. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a
veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky

aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach. Je dokonca možné vidieť určitú paralelu
medzi zrážkami zo mzdy, ktoré zvýhodňujú veriteľa a medzi stanovením povinného riešenia sporov na
rozhodcovskom súde so sídlom v mieste podnikania veriteľa. Predmetom konania je určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie splnenia záväzkov žalobkyne voči
žalovanému. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.).

Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a
súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon síce výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou
výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak
by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku,
dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak veriteľ môže

postupne prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, uspokojiť aj odplatu za poskytovanie služby a
poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu, ktoré si vyčíslil - vyúčtoval na základe zmluvy, ktoré sa javia
súdu ako neprijateľné. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj
označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženej žalobymožno ustáliť, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 700 eur, touto zmluvou však v ďalšom
vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý
bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená

zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Otázna je
dostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy
so žalovaným. Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s
dohodou o zrážkach zo mzdy a s poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu
javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Súd má v ďalšom za to,

že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá
praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako
aj ust. § 52 a nasl. OZ nemôže požívať právnu ochranu. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j.
pred uzatvorení spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom
ochranyspotrebiteľajeochranaosôb,ktorésazúčastňujúnaprávnychvzťahochtrhovéhohospodárstva,

avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana
slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu.
Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového

vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto

vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je
teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených

v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné
ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že Dohoda

o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.1.2013 je neplatná, pretože
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť dohodu
odmietnuť, žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody, že by dohodu s
ňou individuálne dojednal, veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha
mu právo jednostranne určovať , aké pohľadávky a v akej výške , ktoré v budúcnosti vzniknú, sa

budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, svojim obsahom spôsobuje
značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne. Rovnaké
argumenty platia aj pre určenie neplatnosti Dohody o plnení v splátkach zo dňa 29.1.2013.

7.Ďalej bolo pôvodne predmetom konania určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013
je neplatná. Súd konanie v časti určenia neplatnosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013
zastavil s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby v tejto časti a ustanovenie § 145 ods. 2 CSP.

8.Ďalej bolo predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 260,55 eura.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Súd predmetný úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov. Zo zmluvy o úvere mal súd za preukázané,
že žalobkyni ako fyzickej osobe - spotrebiteľke bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 700 eur.
Žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť vo výške 1208 eur v 8 splátkach po151 eur mesačne počnúc dňom

19.2.2013. Súd zistil, že v zmluve je uvedený úrok vo výške 39,15 % ročne, čo je suma 182,70 eura a
administratívne náklady vo výške 325,30 eura. Súd konštatuje, že takto zadefinované administratívne
náklady sú neúmerne vysoké, v konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľka s ich podstatou
bola oboznámená, nakoľko je síce súčasťou textu zmluvy, ale odplata nie je ani náležite špecifikovaná,
čo jej je obsahom, za čo má žalobkyňa odplatu zaplatiť, nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal

odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi
nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o
poplatok neúmerne vysoký vo výške 46,47 %. Potom súčet úroku 39,15 % + poplatkov 46,47 % = 85,62
% navýšenie. Ak za poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj
v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť poplatku a krátkodobosť

poskytnutého úveru, tak takýto poplatok nemôže byť od spotrebiteľa požadovaný. Podľa názoru súdu
dojednanie poplatku sleduje pokrytie nákladov veriteľa a poskytnúť mu primeraný zisk za prenechanie
peňažných prostriedkov dlžníkovi. Vzhľadom na to podľa názoru súdu treba na obe plnenia pozerať ako
na jedno plnenie, teda na odplatu vo výške 85,62 % .Podľa názoru súdu však takáto výška úroku a
poplatku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru

nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume
700 eur, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS
SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5 Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade

s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu
na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až
úžernícke úroky. Úroková sadzba + poplatok spolu 85,62 % istiny v priebehu ôsmych mesiacov je

podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje neprijateľné zhodnotenie peňažných prostriedkov.
Neprimeranou je výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,
určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní
úverov alebo pôžičiek. Súd potom dospel k záveru, že dohodnuté úroky 39,15 % ročne sú v rozpore s
dobrými mravmi, pretože vysoko prekračuje úrokovú sadzbu poskytovanú bankami za obdobné úvery.

Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika
dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na to súd dospel
k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe a odmene je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým
mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom.
Súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie

vo výške 260,55 eura, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške
700 eur, čo v konaní sporné nebolo, tvrdila to žalobkyňa, žalovaný to nepoprel a vyplýva to z listinného
dôkazu - zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.1.2013. Žalobkyňa zaplatila žalovanému istinu, tu
súd poukazuje na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 13649/14 zo dňa12.11.2014, zktorého vyplýva, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému ešte istinu vo výške 96 eur a túto sumu
žalovanému aj zaplatila, svedčí o tom výpis z účtu o debetnej transakcii zo dňa 13.9.2015 na sumu 96
eur, následne jej zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy vo výške 260,55 a keďže súd posúdil úver ako

bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má nárok len na zaplatenie sumy 700 eur , teda ním skutočne
poskytnutéhoplneniažalobkyniasumu,ktorúžalobkyňazaplatilanaviac-260,55eurajepovinnýtitulom
bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.

9.Ďalej bolo predmetom konania určenie, že Rozhodcovská zmluva je neplatná.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade
súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. K subjektívnym predpokladom rozhodcovskej
zmluvy patrí spôsobilosť zmluvných strán k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorej zodpovedá
spôsobilosť byť účastníkom konania. Okrem subjektívnych predpokladov musia byť splnené tiež

objektívne predpoklady rozhodcovskej zmluvy. Predmetom rozhodcovskej zmluvy môže byť len
prejednanie a rozhodnutie už existujúceho alebo budúceho právneho sporu, prípadne všetkých sporov,
ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu, pričom sa môže vzťahovať iba na spory
majetkové, vznikajúce v oblasti súkromného práva, v ktorých nie je obmedzená dispozičná voľnosť strán
a strany by o predmete sporu mohli zavrieť súdny zmier. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy písomnú formu, pričom nedodržanie tejto objektívnej podmienky má za následok neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). K obsahu rozhodcovskej zmluvy zákon vyžaduje
presné označenie zmluvných strán a sporného prípadu, respektíve právneho vzťahu, z ktorého môžu
budúce spory vzniknúť. Vecným účinkom rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky) je oprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje

na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku z dôvodov, uvedených v § 40 ods.
1 zákona o rozhodcovskom konaní. Nakoľko z vykonaného dokazovania súd nepochybne dospel k
záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa 29.1.2013 je spotrebiteľskou zmluvou,

rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v rámci
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Vyplýva to už zo spôsobu akým bola rozhodcovská
zmluva koncipovaná formálne, hoci rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov zo zmluvy, vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom,ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude
takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností
dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na

podanie žaloby zo strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej
zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, za
účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou zmluvou
teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. V konečnom dôsledku k

takémuto závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už
aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby
voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie na súde v mieste jeho
bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy o úvere,
v zmysle ktorej súčasťou majú byť aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, obsahom ktorých je aj
rozhodcovská zmluva, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti

alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom. Takáto rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na
rozhodcovskom súde. Navyše rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula
s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo

sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ(oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom, teda je neplatná.

10.Súd žalobu v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 eur zamietol.

11.Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho

práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

Pokiaľ išlo o finančné zadosťučinenie po 1.000 eur od žalovaného, je posúdenie tohto nároku vecou
individuálnych skutkových zistení. Pri výklade zákonného ustanovenia nie je súd ako uviedol aj Ústavný
súd SR vo svojom náleze III. ÚS 271/2011 viazaný doslovným znením zákona absolútne, môže
dokonca a musí sa odchýliť v prípade ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo
požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a všeobecných záväzných právnych predpisov. Podľa

ústavného súdu SR Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje viazanosť štátneho orgánu textom, ale aj
zmyslom a účelom zákona. Pri výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 je nevyhnutné aj v
záujme eliminácie jeho možného zneužitia sledovať jeho účel. Dá sa predpokladať, že bolo zamýšľané
hlavne na podporu aktivít podnikateľských združení, ktorým iné majetkové nároky neprislúchajú. Nie
je vylúčené, aby bolo priznané aj spotrebiteľovi, ak porušenie práv a povinností stanovených právnymi

prepismi, je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Z toho možno vyvodiť, že nie je možné, aby
dôsledkom akéhokoľvek úspešného uplatnenia porušenia práva dodávateľa voči spotrebiteľovi malo
byť automaticky priznané finančné zadosťučinenie. Takéto zadosťučinenie je na mieste ako osobitná
kompenzácia nemajetkovej ujmy vzniknutej spotrebiteľovi v konkrétnej situácii a ujma musí byť nie len
tvrdená, ale mala by sa aj ako ujma javiť. Iný ako tento výklad by mohol viesť k narušeniu proporcionality

konkrétneho právneho vzťahu a v istom zmysle aj k možnému zneužitiu ochrany, ktorá sa slabšej
strane záväzkové vzťahu poskytuje. Žalobkyňa nárok na finančné zadosťučinenie žiadnym spôsobom
nezdôvodnila, nepreukázala ani netvrdila, či jej vznikla nejaká ujma, neuvádzala žiadne jej osobné
okolnosti, ktoré by súd mohol zobrať do úvahy pri rozhodovaní o prípadnej nemajetkovej ujme.12.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania