Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215592
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3116215592.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu S. N., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, bytom M. O. XXX, S., občana Slovenskej republiky, zastúpeného Q. I. &. U. so sídlom
K. XX, G. - S., F. XX XXX XXX, proti žalovanému: S. F. N., so sídlom N. P. O. U., J.. X G./U.: U. U. J.
K. 3, U. F, D.: 4, G., N. 2, V., o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. januára 2020, č. k. 12C/75/2016-135, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie zastavil

(výrok I.), vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok II.). V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia, že
je výlučným vlastníkom motorového vozidla S. G. GL, I.: T D.: N. XXX O. ktoré bolo pri prepíse na
príslušnom dopravnom inšpektoráte zaistené príslušníkmi OKP OR PZ TN z dôvodu, že je evidované v
policajnom systéme ako hľadané v štáte V., čo mu bolo oznámené listom zo dňa 13.10.2015. Žiadal OKP
OR PZ TN o vydanie zaisteného motorového vozidla, nakoľko je jeho jediným vlastníkom. Zo strany

OKP OR PZ TN bol upovedomený, že vec je potrebné riešiť prostredníctvom súdu, z ktorého dôvodu
kontaktoval i žalovaného a snažil sa celú situáciu ozrejmiť a požadoval od žalovaného preukázanie
jeho vlastníckeho práva, navrhol mu finančné urovnanie po preukázaní pravdivosti uplatneného nároku
žalovaným, ktorý však nepristúpil na nim navrhovanú výšku odškodného.

2. Vzhľadom ku skutočnosti, že na strane žalovaného vystupuje spoločnosť so sídlom v V., súd prvej

inštancie ustanovil v danej veci prekladateľa pre rumunský jazyk, uložil mu preloženie žaloby s prílohami,
ako aj výzvy na vyjadrenie sa k žalobe a poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu
do rumunčiny, ktoré v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o
doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských
štátoch zaslal žalovanému prostredníctvom súdu v G.. Žalovaný osobne doručované písomnosti prevzal
dňa 03.10.2019, pričom bol poučený, že písomnosť môže odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená

alebo doplnená prekladom v jazyku, ktorému rozumie alebo v úradnom jazyku miesta doručenia, alebo
v jednom z úradných jazykov miesta doručenia a bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní k žalobe vyjadril,
uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný do rozhodnutia súdu prvej inštancie sa k žalobe
nijakým spôsobom nevyjadril a nijakým spôsobom sa na konaní nezúčastnil.

3.Súdprvejinštanciekonštatoval,žežalobca(slovenskáfyzickáosoba)sadomáhaurčeniavlastníckeho
práva k hnuteľnej veci (motorovému vozidlu) voči žalovanému (zahraničná právnická osoba so sídlomv G.). Nakoľko ide o občianskoprávny vzťah s cudzím prvkom, pristúpil k posúdeniu splnenia
základnej procesnej podmienky, a síce, či je v danom prípade daná právomoc slovenských súdov.
Vychádzajúc zo žaloby, žalobca má za to, že právomoc slovenských orgánov je daná v zmysle ust. § 5

zák. o MPSaP. Je pravdou, že ust. § 5 ZMPSaP upravuje základný kolízny princíp (resp. hraničný
určovateľ)preúpravuvecnýchprávkhnuteľnýmveciam.Preaplikáciupredmetnéhoustanoveniajevšak
príznačné,žeknemutrebapristupovaťakoklexgeneralisprekolíznuúpravuvecnýchpráv. To
znamená, že § 5 ZMPSP bude aplikovaný, len pokiaľ v nasledujúcich ustanoveniach ZMPSP (najmä
v § 6, § 7 a § 8), resp. v osobitných právnych predpisoch nebude ustanovené niečo iné. Uvedený

postup bude možné uplatniť len v prípade, ak na konkrétny prípad nebude aplikovateľná medzinárodná
zmluva, resp. právny akt práva EÚ (pozn. Lysina, P., Štefanková, N., Ďuriš, M., Števček, M. Zákon o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Komentár. 1. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2012, 585 s.). Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že obe strany konania majú bydlisko
na území členského štátu Európskej únie, preto primárne posudzuje právomoc podľa nariadenia, ktoré
má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi SR (v danej veci

pred zákonom o MPSaP).

4. V danej veci nejde o spor vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným
nevznikol nijaký zmluvný vzťah, nemôže teda ísť o spor súvisiaci so zmluvou. Nakoľko je predmetom
konania určenie vecného - vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, neprichádza do úvahy aplikácia

niektoréhozustanovenínariadeniaupravujúcichosobitnúprípadnevýlučnúprávomoc.Pretojepotrebné
vychádzať zo všeobecných ustanovení o právomoci, t.j. z čl. 4 ods. 1 a bodu 15 Preambuly Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v zmysle ktorých je hraničným ukazovateľom
pre založenie právomoci bydlisko žalovaného. Tým je v súlade s čl. 63 ods. 1 tohto nariadenia miesto,

kde má žalovaný, ktorý je právnickou osobou, svoje sídlo. Ustanovenie čl. 5 ods. 1 tohto nariadenia síce
zakotvujevýnimkuzuvedenéhopravidlapreurčenieprávomocipodľabydliskažalovaného,predpokladá
však, že musí byť naplnené niektoré z kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II tohto nariadenia.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že aplikácia žiadneho z predmetných ustanovení v danej veci
neprichádzadoúvahy.Pretovsituácii,kedymážalovanýbydlisko(resp.sídlo)naúzemíinéhočlenského

štátu,niejemožnézaložiťprávomocslovenskýchsúdovnaprejednanie arozhodnutietohtosporu.
Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 1215/2012 vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti
(právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne
sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom.

5. Pokiaľ ide o možnosť súdu skúmať otázku medzinárodnej právomoci, možno tak urobiť buď na
námietku účastníka, alebo ex offo v prípade ak ide o nárok patriaci do výlučnej právomoci súdov iného
členského štátu (čl. 24 nariadenia), alebo pokiaľ sa žalovaný na konaní nezúčastňuje. Pri
výklade ustanovenia čl. 26 nariadenia súd prvej inštancie zohľadnil nepresnosti spočívajúce v preklade

daného ustanovenia. ESD v rozsudku vo veci Danvoern Production A/S v. Schuhfabriken Otterbeck
GmbH & Co. (C-314/93) uzavrel, že pri aplikácii Bruselského dohovoru o právomoci a výkone
rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ktorý je predchodcom nariadenia Brusel I. a tým
aj Brusel Ia., je povinnosťou procesného súdu prihliadať ku všetkým jazykovým verziám Dohovoru, ktoré
sú si všetky rovnocenné. Vzhľadom na uvedené tunajší súd v súlade s ustálenou praxou súdov dospel

k záveru, že čl. 26 ods.1 nariadenia sa vzťahuje na situáciu, keď je žalovanému s bydliskom v
jednom členskom štáte doručená žaloba (v konaní prebiehajúcom pred súdom iného členského štátu) a
on na ňu nijako nereaguje. Naproti tomu z neho nevyplýva povinnosť súdu nariadiť vo veci ústne konanie
a až následne na základe toho, či sa žalovaný k nemu dostaví alebo nie, skúmať svoju medzinárodnú
právomoc (pozn. uznesenie KS Banská Bystrica, sp. zn.13Co/645/2013 zo dňa 10.09.2013).

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami, poučením a
výzvou na vyjadrenie, (všetky prílohy preložené do rumunčiny) riadne doručená v súlade s
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a
mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch dňa 03.10.2019.

Žalovaný sa v čase určenom vo výzve súdu k žalobe nevyjadril. S ohľadom na dostatočný
časový priestor, ktorý mal žalovaný na vyjadrenie, t.j. od doručenia žaloby dňa 03.10.2019 až do dňa
rozhodnutia, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa na konaní nezúčastnil, a preto nie je
možné založiť právomoc slovenského súdu na prejednanie tohto sporu. Vzhľadom na neodstrániteľnýnedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd
prvej inštancie podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa §
161 ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 161 CSP,

§ 37 zákona o ZMPSaP, bodom 15 Preambuly a čl. 4 ods. 1, čl. 5, čl. 7, čl. 8, čl. 9, čl. 24, čl. 26 ods. 1,
čl. 28 ods. 1, čl. 63 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, o trovách konania rozhodol
podľa § 256 ods. 1, § 257 CSP.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a meritórne
rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu. Uviedol, že súd
prvej inštancie počas celej dĺžky trvania súdneho sporu uskutočňoval úkony smerujúce k meritórnemu
prejednaniu a rozhodnutiu veci, vytýčil pojednávanie na termín 11.11.2019, ktorý následne zrušil z
dôvodu, že predvolanie nebolo žalovanému doručené a následne bez vykonania ďalšieho úkonu vo veci

pristúpil k vydaniu uznesenia, ktorým vyslovil nedostatok právomoci vo veci konať a konanie zastavil.
Jeho rozhodnutie považuje za nepredvídateľné a neočakávané, vzhľadom na doterajší priebeh súdneho
sporu. Žalovaný bol uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 14.11.2016 vyzvaný na
vyjadrenie sa k žalobe, ktoré mu bolo doručené dňa 17.01.2017 a následne dňa 25.04.2019 bol
vytýčený termín pojednávania na deň 11.11.2019, pričom predvolanie bolo žalovanému zasielané

prostredníctvom dožiadaného orgánu. Počas celého konania bolo zrejmé, že konajúci
súd má v úmysle vec vo veci riadne konať a meritórne rozhodnúť, za ktorým účelom nariadili termín
pojednávania, preto je jeho rozhodnutie nečakané a nepredvídateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je nedostatočne odôvodnené, založené na nevysvetlených skutočnostiach. Vyjadril presvedčenie, že
súd prvej inštancie sa mal vysporiadať vo svojom odôvodnení s rozpormi, že žalovanému bola doručená

žaloba dňa 17.01.2017 a následne uviedol, že mu bola doručená až dňa 03.10.2019. Jedná sa tak
o závažné rozpory, na ktorých konajúci súd založil svoje rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd prvej
inštancie konštatoval, že žalovaný sa nezúčastňuje na konaní, pričom žalovaný s ním
pred podaním žaloby riadne komunikoval, preto predložil súdu emailovú komunikáciu s povereným
zástupcom žalovaného. Uviedol, že mal záujem na mimosúdnom vyriešení sporu, na čo žalovaný

účelovo nereagoval. Záver konajúceho súdu o nezúčastňovaní sa žalovaného na konaní neobstojí,
nakoľko žalovaný riadne prostredníctvom emailu s ním komunikoval a naďalej komunikuje, predkladá
svoje podmienky, ktoré nie sú akceptovateľné a so súdom nekomunikuje výlučne účelovo, preto mu
nemôže byť zo strany súdu poskytnutá ochrana v podobe zastavenia konania z dôvodu, že sa strana
sporu na konaní údajne nezúčastňuje. Súdom zistený skutkový stav preto neobstojí a záver súdu prvej

inštancie o nedostatku jeho právomoci nemá oporu v priebehu konania v danej veci. V konaní tiež došlo
k porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keď žaloba bola súdu doručená
dňa 02.09.2016, dňa 24.10.2016 mu bola doručená výzva na uhradenie súdneho poplatku, ktorý bol
obratom zaplatený a od tohto úkonu nebol zo strany konajúceho súdu po dobu takmer tri roky vykonaný
žiadny úkon, napriek jeho urgenciám, preto došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. K ustanoveniu tlmočníka pre rumunský jazyk došlo až uznesením zo
dňa 30.05.2019, výzvou zo dňa 12.07.2019 vyzval súd prekladateľa na preloženie žaloby, ktoré boli
preložené dňa 09.09.2019 a následne boli listiny doručované žalovanému, ktorý ich mal prevziať dňa
03.10.2019. Súd prvej inštancie predmetné uznesenie vydal dňa 24.01.2020, teda iba tri mesiace po
údajnom doručení žaloby žalovanému, pričom takmer tri roky zapríčinil znehodnotenie motorového

vozidla, ku ktorému určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto sporu a znemožnil mu úspešne sa
dovolať svojho práva a vydal iba tri mesiace po údajnom doručení žalovanému uznesenie, pričom vo
veci tri roky nekonal. Vydanie tohto uznesenia považuje za predčasné, súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a tento stav neobstojí, v náväznosti na čo následne nesprávne vec
právne posúdil.

8. Žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 21.07.2020, písomné vyjadrenie k odvolaniu
podané nebolo.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP v rozsahu podaného

odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v
odvolaní žalobcom vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP.

Námietky žalobcu, uvedené v podanom odvolaní nemohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené, ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods.
2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

11. V danej veci žalobca podal dňa 02.09.2016 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému určenia
svojho vlastníckeho práva k motorovému vozidlu S. G. GL, I.: T D.: N. XXX O., pričom ako žalovaný
vystupuje obchodná spoločnosť so sídlom v V.. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval
v súlade s § 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13.
novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach

v členských štátoch žalobu a jej prílohy žalovanému, ktoré mu boli doručované v slovenskom jazyku
dňa 17.01.2017 poštou bez potvrdenia o prevzatí s tým, že písomne bol informovaný, že
písomnosť môže odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená alebo doplnená prekladom v jazyku, ktorému
rozumie alebo v úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia.
Následne bol vytýčený súdom prvej inštancie termín pojednávania na deň 11.11.2019 o 9.15 hod. s

tým, že doručovanie bolo nariadené priamo cez medzinárodnú doručenku. Dňa
29.05.2019 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť žalovaného, aby s poukazom na Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1393/2007 mu písomnosti boli doručené v úradnom jazyku
členského štátu alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia. Súd prvej inštancie ustanovil
prekladateľa v danej veci a následne doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami a s predvolaním

na pojednávanie v jazyku rumunskom, ktoré mu boli riadne doručené dňa 03.10.2019 podľa právneho
poriadku prijímajúceho štátu (V.), boli odovzdané adresátovi, ktorý bol poučený o možnosti písomnosť
odmietnuť prevziať, ak nie je vyhotovená alebo doplnená prekladom v jazyku, ktorému rozumie alebo v
úradnom jazyku miesta doručenia alebo v jednom z úradných jazykov miesta doručenia.

12. Z uvedeného vyplýva, že písomnosti v danej veci boli žalovanému riadne doručené až dňa
03.10.2019 v úradnom jazyku - rumunčine. Pokiaľ súd prvej inštancie doručoval písomnosti v danej
veci žalovanému v slovenskom jazyku, z doručenky vyplýva, že tieto mu boli doručované poštou bez
potvrdenia o prevzatí a preto nie je možné ustáliť, že v danom prípade boli listiny žalovanému riadne
doručené.

13. Napriek doručeniu listín v úradnom jazyku žalovaného, tento žiadnym spôsobom v konaní
nereagoval, v danej veci sa nevyjadril, nezaslal žiadne svoje stanovisko v danej veci.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd musí vždy prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky,

za ktorých môže vo veci konať (procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky
neuvádza a možno preto len dôvodiť, že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a
účastníkov (strán sporu) , ktoré jedine umožňujú dosiahnuť cieľ civilného konania. Ak v konkrétnej
veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky. Na strane súdu patria
k procesným podmienkam také vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako

orgán štátu civilné konanie a na základe jeho výsledkov rozhodovať. Nedostatok procesných
podmienok môže byť jednak odstrániteľný, jednak neodstrániteľný. Neodstrániteľný je nedostatok
procesnej podmienky, odstránenie ktorej za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký
nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s
niektorýmúčastníkom.Medzineodstrániteľnéprocesnépodmienkysazaraďujeajnedostatokprávomoci

súdu (§ 9 CSP).
15. Súd prvej inštancie správne poukázal na bod 15 Preambuly, čl. 4 ods. 1 , čl. 5 a čl. 63
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie), z ktorých bez
akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že osoby s bydliskom (sídlom) na území členského štátu sa bez ohľadu

na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu, pričom kritéria pre určenie právomoci
iného členského štátu upravené v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly na danú vec nedopadali. Je potom bez
akýchkoľvek pochybností, že právomoc konať v danej veci má súd v Rumunsku.16. Vychádzajúc z čl. 26 ods. 1 Nariadenia mohol súd prvej inštancie založiť svoju právomoc v danej
veci v prípade, ak sa žalovaný zúčastní konania, ktoré kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní
konania len, aby namietol absenciu právomoci alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa čl. 24, ktorý

rovnako na danú vec nedopadá.

17. V danej veci bez akýchkoľvek pochybností žalovaný, napriek riadnemu doručeniu všetkých
predložených listín v danej veci zostal nečinný, jeho jedinou reakciou bola výzva na doručenie
listín v jeho úradnom jazyku (rumunčine), je preto nutné konštatovať, že žalovaný právomoc

slovenského súdu neprijal, a súd prvej inštancie musel v danej veci vysloviť, že nemá právomoc vo veci
konať a musel konanie zastaviť. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný zostal nečinný až do rozhodnutia
odvolacieho súdu, nevyjadril sa ani k podanému odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo riadne doručené.

18. Pokiaľ žalobca namietal, že postup súdu prvej inštancie smeroval k rozhodnutiu vo
veci samej, odvolací súd poukazuje práve na citované ust. čl. 26 ods. 1 Nariadenia, z ktorého vyplýva,

že za určitých okolností- v prípade prijatia právomoci slovenského súdu žalovaným tým, že sa zúčastní
konania (postačuje jeho vyjadrenie k žalobe), mohol súd prvej inštancie v danej veci konať a vo veci
rozhodnúť. Pokiaľ však žalovaný v danej veci takto nekonal (takýto postup žalovaného je legitímny),
súdu prvej inštancie nezostala žiadna možnosť ako vo vec prejednať a rozhodnúť, nakoľko nemal
v danej veci právomoc vo veci konať. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani prípadná e-mailová

komunikácia žalobcu a zástupcu žalovaného o mimosúdnom vyriešení tohto sporu, nakoľko vo vzťahu
k súdu žalovaný zostal nečinný.

19. Tvrdenia žalobcu, že v danej veci došlo k prieťahom konania, nemôže mať za následok založenie
právomoci slovenského súdu i v prípade, že by jeho námietka bola dôvodná.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396, § 256, § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).