Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Roman Hargaš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719010409
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3719010409.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Dušana Krč-Šeberu a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti odsúdenému F. U., nar. XX.X.XXXX
v F. W., trvale bytom Mesto F., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na neverejnom zasadnutí dňa 23. marca 2021 prejednal
sťažnosť odsúdeného F. proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1Nt/41/2019, zo

dňa 12.novembra 2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. septembra 2015, sp. zn. 2T/116/2015, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19. novembra 2015, sp. zn. 2To/148/2015,
bol odsúdený F. U. právoplatne uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188

ods. 1, ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. na
tom skutkovom základe, že dňa 28. novembra 2014 asi o 15.00 hod v F. na Q. ulici, v spoločných
priestoroch na schodisku bytového domu č. XXX, vo vchode č. 1, fyzicky napadol tam prítomnú Q. P.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. č. XXX, okres F. tak, že po tom, ako si ju krátko pred tým vytipoval v
hypermarkete W. v F., sledoval ju k uvedenému bytovému domu, vybehol za ňou po schodisku vedúcom
od vchodových dverí na prvé poschodie, kde ju fyzicky napadol opakovanými silnými údermi päsťou,

eventuálne kopancami do oblasti tváre, hrudníka a brucha, pričom jej z ľavej ruky vytrhol dámsku
kabelu čiernej farby, obsahujúcu osobné doklady, dámsku peňaženku s finančnou hotovosťou najmenej
85,84 Eur, kľúče, načúvacie zariadenie pre sluchovo postihnutých a s kabelou v ruke z miesta činu
ušiel, čím Q. P., spôsobil pomliaždenie mozgu v oblasti čelového laloka obojstranne, pomliaždenie
mozgu v oblasti temenného laloka vľavo, poúrazové krvácanie pod mäkké obaly mozgu v oblasti
čelových lalokov obojstranne, malý akútny hematóm pod tvrdou mozgovou plenou v oblasti temena a

záhlavia vpravo, kraniofaciálnu traumu, zlomeninu vonkajšej steny dutiny hornej čeľuste obojstranne bez
posunu, krvácanie do dutím hornej čeľuste obojstranne, krvácanie do dutín klinovej kosti obojstranne,
zlomeninu jarmového oblúka vľavo bez dislokácie, otras mozgu, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie
brucha, poúrazovú anémiu ťažkého stupňa, tržnozmliaždenú ranu v oblasti spánku a temena vľavo a
pomliaždenietváreobojstranne,ktorézraneniasivyžiadaliliečbu,akoajobmedzenievbežnomspôsobe
života po dobu najmenej štyroch mesiacov, v dôsledku priameho poranenia viacerých častí mozgu v

oblasti čelových lalokov, bol priamo ohrozený životne dôležitý orgán - mozog a tým život poškodenej Q.
P., ktorá bola úplne odkázaná na pomoc druhých osôb a odcudzením vecí jej spôsobil škodu vo výške
401,54 Eur. Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76
ods. 1, § 78 ods. 1 mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 2 roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d), § 74

ods. 1 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie. Podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej Q. P. škodu vo výške 8.229,51 Eur.Odsúdený v predmetnej veci podal návrh na povolenie obnovy konania, vedeného na Okresnom súde
Považská Bystrica, sp. zn. 2T/116/2015.

O uvedenom návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania bolo rozhodnuté napadnutým
uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 1Nt/41/2019, zo dňa 12.novembra 2020 tak, že
podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamieta, nakoľko neboli

zistené nové skutočnosti v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom obhajkyne. V
písomných dôvodoch sťažnosti obhajoba uviedla nasledovné:

„Proti tomuto rozhodnutiu súdu I. stupňa som si pri vyhlásení rozhodnutia dňa 12. 11. 2020 zahlásil ústne

do zápisnice na pojednávaní sťažnosť, ktorú si teraz podávam písomne cestou môjho ustanoveného
obhajcu, a súčasne prostredníctvom môjho ustanoveného obhajcu odôvodňujem nasledovnými právne
i vecne relevantnými dôvodmi.

Touto mojou sťažnosťou napadám najmä tú časť dôvodov mnou napadnutého uznesenia Okresného

súdu v Považskej Bystrici, kde tento nedôvodne, a bez akýchkoľvek dôkazov uvádza, že v danom
prípademojejžiadostioobnovukonanianiesúdanépodmienkyobnovykonaniavzmysleust.§394ods.
1/ Tr. poriadku, nakoľko údajne ja, žiadateľ som neuviedol vo svojom návrhu, ani v konaní pred súdom
na verejnom zasadnutí skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré by vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia
Okresného súdu v Považskej Bystrici v konaní sp. zn.: 2T/116/2015.

Súd I. stupňa v uznesení o zamietnutí mojej žiadosti o povolenie obnovy konania bez akýchkoľvek
dôkazov uvádza, že v danom prípade neboli splnené podmienky obnovy konania.

Som presvedčený o tom, že u mňa-žiadateľa o obnovu konania F. U. takéto dôvody zamietnutia

môjho návrhu na povolenie obnovy konania neexistujú, teda že takéto odôvodnenie súdom I. stupňa v
preskúmavacom odvolacom konaní neobstojí.

Generálne odôvodnenie súdu I. stupňa v znení, že súd nezistil podmienky obnovy konania podľa ust.
394 ods. 1 Tr. por. a preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa ust. § 399 ods. 2 Tr.

por. zamietol nie je presvedčivé a dostatočné, nemá ani oporu v procesných podmienkach, nutných pre
riadne odôvodnenie svojho meritórneho rozhodnutia súdom 1. stupňa.

Dávam do ctenej pozornosti váženému odvolaciemu súdu, že okolnosti a vedenie celého trestného
konania, najmä v jeho časti prípravného konania bolo v hrubom rozpore so zákonom a záväznými

trestno-právnymi procesnými pravidlami, a toto bol rozhodujúci a zásadný dôvod môjho návrhu na
povolenie obnovy konania v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods.
2 písm. d/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukázaním v ktorej trestnej veci bolo meritórne rozhodnuté
právoplatným a vykonateľným rozhodnutím - rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.
zn. 2T/116/2015-392 zo dňa 10.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.

2To/148/2015-410 zo dňa 19.11.2015 právoplatným a vykonateľným dňom 19.11.2015, pričom súdne
navrhujem, aby v procese verejného zasadnutia v konaní o tejto sťažnosti, aby Vážený Krajský súd v
Trenčíne vykonal zásadné dôkazy v tomto trestnom konaní, ktorých vykonanie bolo súdom I. inštancie
bezdôvodne odmietnuté, a to vykonaním konfrontácie medzi svedkami D. M., F. M. a U. M. pričom týmto
procesno-právnym úkonom v konaní pred súdom bude potvrdená tá závažná a rozhodujúca skutočnosť:

že doklady znejúce na meno poškodenej osoby v tomto konaní Q. P., nar. XX. XX. XXXX v žiadnom
prípade a za žiadnych okolností nedal a ani nemohol priniesť odsúdený F. U. do Nemocnice s poliklinikou
v Považskej Bystrici na psychiatrické oddelenie, kde bola v tom čase hospitalizovaná svedkyňa D. M..
Súčasne navrhujeme tiež vykonať dôkaz týkajúci sa listinnej komunikácie medzi odsúdeným F. U. a
riaditeľom ústavu NVÚ ZVJS Leopoldov, č. listiny:ÚVTOSaÚVV-476-1/23-2010 zo dňa 23. 10. 2019, a to

vykonaním dopytu konajúceho súdu o obnovu konania, teda súdu I. inštancie v Považskej Bystrici voči
Ústavu v Leopoldove, s otázkou, o akú konkrétnu vec sa v danom prípade jedná, s akým konkrétnym
priestupkom alebo správnym deliktom je táto vec spájaná, a komu konkrétne, teda ktorému príslušnému
štátnemu orgánu bola vec vedením ústavu ZVJS MS SR Leopoldov odovzdaná.Máme za to, že predmetná vec tvorí obsah ďalšieho dôkazu, ktorý v sebe zahŕňa i skutočnosti a ďalšie
dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi

už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol
v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od uloženia súhrnného trestu
by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom
rozpore s účelom trestu.

Vážený odvolací súd, po vykonaní mnou navrhovaných dôkazov výsluchom svedkov v rámci
odvolacieho konania, ktoré dôkazy v konaní bezdôvodne odmietol vykonať súd I. stupňa som
presvedčený, že bude plne preukázaná dôvodnosť podania môjho návrhu na povolenie obnovy konania,
nakoľko zákonným účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť
nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo a tieto

neboli v čase rozhodovania rozhodujúcemu orgánu - súdu známe, a po dôkladnom sa oboznámení súdu
II. stupňa v Trenčíne s kompletným spisovým materiálom v konaniach Okresného súdu v Považskej
Bystrici sp. zn. 2T/116/2015-392 zo dňa 10.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp.
zn. 2To/148/2015-410 zo dňa 19.11.2015 právoplatným a vykonateľným dňom 19.11.2015, doplnením
vykonaním mnou navrhovaných dôkazov, potom odvolací súd II. stupňa v Trenčíne rozhodne v súlade

s ust. § 400 ods. 1 Tr. por. tak, že v odvolacom konaní vyhovie návrhu na povolenie obnovy konania
a mnou napadnuté právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu v Považskej Bystrici
sp. zn. 2T/116/2015-392 zo dňa 10.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn.
2To/148/2015-410 zo dňa 19.11.2015 právoplatným a vykonateľným dňom 19.11.2015 zruší.“

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdvsúladesustanovením§402ods.1Tr.por.rozhodolnapadnutým
uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch sťažnosti nie je ani namietaný procesný postup okresného súdu, predchádzajúci vydaniu

napadnutého uznesenia.

Pokiaľ ide o správnosť a zákonnosť samotného napadnutého uznesenia okresného súdu, podľa
odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí nezistil
žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli byť považované za nové skutočnosti alebo dôkazy v

zmysle § 394 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 394 ods. 1 Tr.por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom (ako aj v danom
prípade) alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy
súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr

známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v
zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v
zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o
uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,
alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov
podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava
právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové
okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti

alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným
skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom
nasprávnuaplikáciuprávnychpredpisov,tentomimoriadnyopravnýprostriedokniejeurčenýnanápravu
súdnych rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledkunesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych
noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl.
Tr. por.).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch
hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy
súdu skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo

v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým by mohli viesť k inému rozhodnutiu,
než je pôvodné právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej
odpovedi na prvú otázku.

Z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné,
že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu skôr, teda v pôvodnom konaní, známe,

neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti
alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu, nemožno riešiť bez hodnotenia dôkazného významu
novotvrdenej skutočnosti alebo novo navrhovaného dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo
na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na
doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo

ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc
preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere,
či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval
zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno
považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd

s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov,
prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr. R 35/1988, R 6/1997).

S poukazom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia
okresného súdu, na obsah ktorého týmto krajský súd v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a

druhého stupňa odkazuje, obsahuje právne závery, ktoré sú v úplnom súlade s vyššie uvedenými,
súdnou praxou ustálenými právnymi závermi. Okresný súd v súlade s týmito právnymi závermi správne
dospel k záveru, že v návrhu odsúdeného na obnovu konania nie sú uvedené žiadne relevantné nové
skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.. V zhode s názorom okresného súdu aj krajský
súd považuje navrhnuté výsluchy svedkýň a ich konfrontácie za dôkazy, ktoré už boli navrhované aj

v základnom konaní, pričom tieto svedkyne boli riadne vypočuté. Za správny považuje krajský súd aj
záver okresného súdu o tom, že z ďalších návrhov dôkazov nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by mohli byť považované za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., ktoré
by mohli viesť k inému rozhodnutiu.

Pokiaľ ide o predloženú fotokópiu nejakej komunikácie, z tejto nie je jasná ani totožnosť oboch osôb,
pričom z obsahu tejto komunikácie nevyplýva, že by sa akokoľvek týkala skutkových okolností z
odsudzujúceho rozsudku. Táto komunikácia má svedčiť o potrebe vypočuť svedkyňu, ktorá už vypočutá
bolaanaviackomunikáciabymalapochádzaťzčasupredskutkom,prejednávanýmvpôvodnomkonaní.

Pokiaľ ide o návrh odsúdeného zabezpečiť listinnú komunikáciu medzi odsúdeným a riaditeľom ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov č. listiny ÚVTOSaÚVV-476-1/23-2010 zo dňa 23.10.2019,
z tohto návrhu odsúdeného nevyplýva žiadny súvis s vecou, prejednávanou v pôvodnom konaní.
Z uvedeného dôvodu okresný súd správne ani tento odsúdeným navrhovaný dôkazný prostriedok
nepovažoval za dôkazný prostriedok, obsahujúci nový dôkaz v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.