Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010933
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119010933.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD.
a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovanej B. K., nar.
XX.XX.XXXX za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019, na verejnom
zasadnutí dňa 1. júla 2021, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
sp.zn. 6T/39/2019, zo dňa 04.02.2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej B. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 6T/39/2019, zo dňa 04.02.2021 bola
obžalovaná B. K. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení
platnom do 31.07.2019, ktorého sa dopustila tak, že

v presne nezistenej dobe od 01.10.2018 do 16.10.2018 v Banskej Bystrici na G. ulici č. XXXX/X, z bytu
č. XX na 4. poschodí, ktorého majiteľom je G.. S. I., odcudzila z kuchynskej linky obálku s finančnou
hotovosťou vo výške 220,- €, v obývacej izbe zo skrinky odcudzila finančnú hotovosť vo výške 300,-
€ a zo skrine v spálni odcudzila 2 zlaté retiazky 585/1000, a to jednu dámsku retiazku z bieleho zlata
o hmotnosti 9,90 g v hodnote 495,- € a jednu dámsku zlatú retiazku o hmotnosti 7 g a dĺžke 65 cm v
hodnote 350,- €, čím poškodenej G.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXXX/X, J. J. spôsobila

škodu krádežou vo výške 1.365,-€.

Zatobolaodsúdenápodľa§212ods.1Tr.zák.,vspojenís§37písm.g),m)Tr.zák.a§38ods.4Tr.zák.,
na trest odňatia slobody vo výmere desať mesiacov. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej G..

S. I., nar. XX.XX.XXXX v J. J., trvale bytom G. č. XXXX/X, J. J. škodu vo výške 770,- €.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil najmä tým, že existenciu (spáchanie) žalovaného
skutku mal súd preukázanú výpoveďou poškodenej G.. S. I. a svedkov I.. E. I., K. I., K. K. a P. K.,
ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce logickú súvislosť a ktorých výpovede
podrobne rozviedol prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Prvostupňový súd akcentoval,

že skutočnosť, že obžalovaná spáchala trestný čin, tak ako je uvedené v podanej obžalobe vyplýva
aj z dokladu o zaplatení časti škody vo výške 100,- €, ktorú obžalovaná počas konania zaplatila
poškodenej, a to aj napriek tomu, že sa cíti byť nevinná. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne K. I., ktorá
na hlavnom pojednávaní výrazne zmenila výpoveď, prvostupňový súd akcentoval, že pri rozhodovaní
o vine obžalovanej vychádzal však z výpovede tejto svedkyne z prípravného konania, keďže svedkyňa
hodnoverne neodôvodnila zmenu svojej výpovede. Navyše uvádzala skutočnosti, ktoré nie sú potvrdené

žiadnym iným dôkazom, a to, že I.. E. I. sa obžalovanej mal vyhrážať aj s tĺčikom a že ju mal udierať, čo
neuvádzala ani samotná obžalovaná. Výpoveď svedkyne z prípravného konania je pritom jasná, súvisláa sled udalostí na seba logicky nadväzuje a najmä korešponduje aj s výpoveďami svedkov K. K. a P. K.,
t.j. matky a brata svedkyne K. I., ktorí nepotvrdili, že by v prípravnom konaní boli ovplyvnení I.. E. I..

Ďalej prvostupňový súd akcentoval, že obhajoba obžalovanej, ktorá sa k spáchanému trestnému činu
nepriznala a ktorá poukazuje na to, že jej priznanie pred poškodenou a svedkom I.. E. I. bolo vynútené,
nijako neobstojí. Prvostupňový súd uviedol, že z vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, že obžalovaná
navrhovala vykonanie konfrontácii v prípravnom konaní, ani že žiadala o zmenu vyšetrovateľa. Taktiež
nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal vyšetrovateľ vystupovať k obžalovanej neštandardne a mal mať

pripravenúvýpoveďsjejpriznaním.Obžalovanátietosvojeargumentynijakýmspôsobomnepreukázala,
aninenavrhovalavypočuťakosvedkapolicajta,ktorýjuvprípravnomkonanívypočúval.Súdpretotakúto
obhajobu obžalovanej považoval za nepravdivú a účelovú.

Rovnako z výpovedí svedkov C. T. a D. K. nevyplývajú skutočnosti uvádzané obžalovanou. Obaja títo
svedkovia mali sprostredkované informácie výlučne od obžalovanej, ktoré sa však v niektorých častiach

ukázali ako nepravdivé.

Svedkyňa C. T., ku ktorej mala obžalovaná prísť v inkriminovanú noc, uviedla, že obžalovaná ešte v tú
noc išla do rodiny I. opatrovať manžela pani I.. Z tohto dôvodu jej mala postrážiť dieťa. Obžalovaná tam
išla, pričom nevie o ktorej sa vrátila. Súd v tejto súvislosti uvádza, že tieto skutočnosti nevyplývajú z

výpovede poškodenej, svedka I.. E. I., dokonca ani z výpovede obžalovanej, ktorá naopak tvrdila, že po
udalostiach v byte I.. E. I. išla opatrovať manžela S. I. až na druhý deň ráno.

Svedkyňa C. T. vo svojej výpovedi uvádzala, že obžalovaná nemala v čase, keď pracovala u I. finančné
problémy. Obžalovaná pritom sama na hlavnom pojednávaní uviedla, že spláca dlhy a mala ich aj v

jeseni 2018.

Svedkyňa C. T. ďalej uviedla, že s obžalovanou išla na druhý deň k I., lebo sa tam bála sama ísť.
Poškodená S. I. pritom potvrdila, že obžalovaná prišla k nej do bytu so staršou ženou, ktorá sa mala
starať o jej manžela a obžalovaná tam mala prísť len trikrát za deň. Súd sa v tomto smere priklonil k verzii

poškodenej S. I. o účele prítomnosti C. T. v jej byte, keďže obžalovaná bola v tom čase preukázateľne
zamestnaná a je pravdepodobné, že nemohla vykonávať prácu aj v zamestnaní aj v rodine I. (č.l. 248).

Napokon súd k svedkyni C. T. uviedol, že obžalovaná svedkyňu pred poškodenou označila za svoju
„babku“, pričom svedkyňa po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou

nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Obžalovaná navyše s touto svedkyňou spáchala v minulosti
trestný čin, keď svedkyňu označovala za svoju matku a tým vylákala od pôžičkovej spoločnosti finančné
prostriedky (č.l. 222).

Aj svedok D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol skutočnosti, ktoré mal výlučne od obžalovanej. Tento

svedok mal svedkovi I.. E. I. aj viackrát telefonovať, avšak táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho iného
vykonaného dôkazu. Tento svedok navyše uviedol, že obžalovaná nebola v minulosti trestne stíhaná,
ani odsúdená, z čoho je zrejmé, že o živote obžalovanej nemá objektívne informácie.

Súd ďalej poukázal aj na správanie obžalovanej počas konania pred súdom. Táto síce vinu na

spáchanom skutku v plnom rozsahu popierala, avšak napriek tomu počas konania uhradila časť škody
vo výške 100,- € poškodenej. Je preto ťažko uveriteľné, aby osoba, ktorá sa necíti byť vinná z krádeže
peňazí a zlatých retiazok, zaplatila dobrovoľne časť spôsobenej škody.

Napokon súd poukázal na nekritický postoj obžalovanej k trestným činom, ktoré spáchala v minulosti,

ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia a uzavrel, že z nekritického postoja
obžalovanej je zrejmé, že obžalovaná sa doteraz nepriznáva ani k jednému skutku, za ktorý bola
právoplatne odsúdená, resp. za ktorý bola postihnutá v priestupkovom konaní. Pokiaľ teda obžalovaná
aj v tomto konaní vinu na spáchanom skutku popiera, ide o spôsob jej obhajoby, ktorý bol však v danom
prípade vyvrátený inými vykonanými dôkazmi.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd prihliadal na riadne naplnenie
účelu trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Konštatoval, že na strane obžalovanej neexistuježiadna poľahčujúca okolnosť. Naproti tomu u nej existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. g)
Tr. zák., keďže obžalovaná spáchala trestný čin v byte iného, ako aj priťažujúca okolnosť v zmysle §
37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaná bola v minulosti odsúdená, pričom s poukazom na § 7b ods.

2 Tr. zák. pri ukladaní trestu prihliadal aj na právoplatné odsúdenie v Českej republike. Prvostupňový
súd uložil obžalovanej najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), aby tak bol riadne naplnený účel
trestu. Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:2) súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.
upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona za trestný čin podľa § 212 ods. 1
Tr. zák. (0 - 2 roky) a zvýšil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Následne ukladal

obžalovanej trest pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (8 mesiacov - 2 roky), ktorý považoval
za dostatočný. Prvostupňový súd uzavrel, že výkon uloženého trestu nemohol podmienečne odložiť,
pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaná totiž tento úmyselný trestný čin spáchala
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu v Uhorskom Hradišti
sp.zn. 13T/103/2016. Ak teda obžalovaná pokračovala v páchaní rovnakej (majetkovej) trestnej činnosti
aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jej správania sa v tomto smere, je

zrejmé, že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nesplnilo sledovaný účel trestu.
Okresný súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
obžalovaná nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.

Napokon súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej G.. S. I. škodu vo výške 770,- €, ktorá

pozostáva z odcudzených finančných prostriedkov vo výške 520,- €, z hodnoty odcudzených vecí (845,-
€), pričom odčítal z tejto sumy hodnotu vrátenej zlatej retiazky vo výške 495,- € a sumu 100,- €, ktorú
obžalovaná nahradila poškodenej počas konania pred súdom.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení podala odvolanie obžalovaná, čo do viny a

trestu, ktoré neskôr zdôvodnila prostredníctvom písomného podania. V písomných dôvodoch odvolania
v podstate namietala, že je nevinná a skutok nespáchala. Žiadala o znovu prešetrenie a dokazovanie
v danej veci iným nezávislým vyšetrovateľom. Dôvodila, že súd nevzal do úvahy v jej prospech zmenu
výpovede svedkyne K. I., ako aj zmenu výpovede p. I., ktorý podľa nej vo svojej výpovedi klamal o zbrani,
pričom sa jeho výpovede nezhodovali. Poukázala na výpoveď svedkyne C. T., ktorá podľa obžalovanej

uviedla pravdu, že tieto nie sú v príbuzenskom vzťahu. Akcentovala návrh svedka D. K., ktorý poukázal
na sms správy, ktoré si vymieňali s p. I. v daný večer. Obžalovaná dôvodila, že celý incident bol vyvolaný
z dôvodu odchodu jej osoby, ako opatrovateľky z rodiny poškodených. V závere akcentovala, že čin
nespáchala, pričom uviedla, že po pojednávaní ju slovne napadol p. I. pred jej právnym zástupcom, kde
sa jej vyhrážal, na základe čoho ona zo strachu a obáv uhradila poškodenej 100 Eur.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Po

postupe v zmysle citovaného ustanovenie krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je
nedôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Tr.por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa

spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje i ďalšie výroky, treba odôvodniť i tieto
výroky. Citovaným ustanovením sa prvostupňový súd dôsledne neriadil.

Krajský súd zistil, že obžalovaná podala odvolanie riadne a včas, je osobou oprávnenou na podanie
odvolania pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo týka a keďže neboli zistené podmienky pre postup
podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., pristúpil k plneniu prieskumnej povinnosti.

V rámci takéhoto postupu krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu je správny a zákonný, že
zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a odvolanie obžalovanej preto nie je dôvodné.V prvom rade odvolací súd má za to, že okresný súd vykonal veľmi starostlivo v potrebnom rozsahu
dokazovanie na hlavnom pojednávaní v takej miere, aká je potrebná pre objektívne, zákonné a
spravodlivé rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne a dospel k

správnemu záveru o tom, že konanie obžalovanej je potrebné kvalifikovať ako prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019.

Následne okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením §
168 ods. 1 Tr. por. vycitoval obsah jednotlivých relevantných dôkazov, vykonal ich vecnú a obsahovú

analýzu poukazujúc na protirečenia v jednotlivých dôkazoch, ktoré podľa obžalovanej majú svedčiť v jej
prospech, poukázal na základe akých konkrétnych skutočností považuje skutok páchaný obžalovanou
za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení platnom do 31.07.2019.

Krajský súd sa s odôvodnením v napadnutom rozsudku stotožňuje, osvojuje si ho z dôvodu, že v
ňom rozvedené právne úvahy zodpovedajú skutočnému obsahu spisového materiálu a sú logickým

dôsledkom pri rozhodovaní o vine obžalovanej, tak ako ju ustálil okresný súd.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 31.07.2019, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

V rámci odvolacieho konania bola venovaná dostatočná pozornosť odvolacím námietkam obžalovanej,
ktoré však nebolo možné nepovažovať za také, ktoré by viedli k inému meritórnemu rozhodnutiu. Je
potrebné uviesť, že s námietkami produkovanými obžalovanou v jej písomných dôvodoch odvolania sa
podstatným spôsobom vysporiadal práve prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní, a preto krajský súd
v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, najmä na stranách 9 až 13,

s ktorým sa stotožnil.

Je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má
oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12
Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por.

stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z
tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd
prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. V rámci dokazovania na hlavnom

pojednávaní dňa 13.08.2020 vykonal výsluch obžalovanej B. K. a svedkyne poškodenej G.. S. I., v
zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. za účelom odstránenia rozporu oboznámil časť výpovede tohto svedka z
prípravného konania zo dňa 10.10.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.11.2020 vykonal
výsluch svedka I.. E. I., v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. za účelom odstránenia rozporu oboznámil
časti výpovede tohto svedka zo zápisnice o výsluchu zo dňa 11.10.2019, na hlavnom pojednávaní dňa

09.12.2020 vykonal výsluch svedkov K. I., v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. za účelom odstránenia rozporu
určil, že zápisnicu o výsluchu tohto svedka zo dňa 11.10.2019 oboznámi prokurátor, následne vykonal
výsluch svedkyne K. K., v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. za účelom odstránenia rozporu určil, že zápisnicu
o výsluchu tohto svedka zo dňa 11.10.2019 oboznámi prokurátor a výkonal výsluch aj svedkyne C. T..
Následne v zmysle § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom procesných strán prečítal listinné dôkazy, a to

zápisnicu o výsluchu svedka P. K. zo dňa 10.10.2019, v zmysle § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. so súhlasom
procesných strán oboznámil s odborným vyjadrením č. 80/2018 a v zmysle § 269 Tr. por. oboznámil
obsah listinných dôkazov zadokumentovaných v obsahu spisového materiálu, najmä uznanie dlhu,
trestný príkaz ČR Okresného súdu Hodonín sp. Zn. 19T/250/2015, Okresného súdu Uherské Hradište
sp. zn. 18T/226/2015. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.02.2021 vykonal výsluch svedka D. K.,

v zmysle § 269 Tr. por. oboznámil obsah listinných dôkazov, najmä doklad o zaplatení. Na základe takto
vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa dospel k správnym nielen skutkovým, ale i právnym
záverom a správne kvalifikoval konanie obžalovanej ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. v
znení platnom do 31.07.2019, keďže ako trestnoprávne zodpovedná osoba si prisvojila cudziu vec tým,
že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrániť
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život asúčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti
a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanej, odvolací súd sa stotožnil s výrokom

prvostupňového súdu, ktorý obžalovanej uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody,
vrátanespôsobujehovýkonu.Okresnýsúdprihliadolnavšetkyskutočnosti,naktorébolpodľaTrestného
zákona povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., vzal do úvahy spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, zhodnotil aj
osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.

Prvostupňový súd pri úvahách o druhu a výmere trestu správne zistil, že obžalovanej priťažovali dve
okolnosti, a to že už bola za trestný čin odsúdená (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) a okolnosť, že spáchala trestný
činvbyteiného(§37písm.g)Tr.zák.).Poľahčujúceokolnostinezistil.Bolotakpovinnosťousúduukladať
jej trest v upravenej sadzbe za použitia § 38 ods. 2,4,8 Tr. zák., a to od ôsmich mesiacov do dvoch rokov.
Okresným súdom jej bol uložený trest na takmer dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby, ktorý

krajský súd považoval za primeraný všetkým zákonným hľadiskám, na ktoré bol súd prvého stupňa pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu povinný prihliadnuť, a to aj s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zák.,
keďže trestný čin spáchala v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (rozhodnutie Okresného súdu
Uherské Hradiště sp. zn. 13T 103/2016 zo dňa 30.12.2016).

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest bol obžalovanej ukladaný pri dolnej
hranici upravenej trestnej sadzby, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu
trestu, a zároveň obsahuje v primeranom obsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej
prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.
zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovanú zaradil
na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
pretože doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin, a teda aj v tejto
časti je napadnutý rozsudok zákonný.

Keďže výrok prvostupňového súdu týkajúci sa náhrady škody bol v súlade s ustanovením § 287 ods. 1
Tr. por., ani v tomto smere odvolací súd nepovažoval za potrebné ho akýmkoľvek spôsobom meniť.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovanej v súlade s citovaným
ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.