Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6T/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010933
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Šnajderová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6119010933.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 04.02.2021 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná B. K., nar. XX.XX.XXXX v J. J., trvale bytom J.,
je vinná, že
v presne nezistenej dobe od 01.10.2018 do 16.10.2018 v Banskej Bystrici na G. A. č. XXXX/X, z bytu
č. 12 na 4. poschodí, ktorého majiteľom je G.. S. I., odcudzila z kuchynskej linky obálku s finančnou
hotovosťou vo výške 220,- €, v obývacej izbe zo skrinky odcudzila finančnú hotovosť vo výške 300,-
€ a zo skrine v spálni odcudzila 2 zlaté retiazky 585/1000, a to jednu dámsku retiazku z bieleho zlata

o hmotnosti 9,90 g v hodnote 495,- € a jednu dámsku zlatú retiazku o hmotnosti 7 g a dĺžke 65 cm v
hodnote 350,- €, čím poškodenej G.. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXXX/X, J. J. spôsobila
škodu krádežou vo výške 1.365,-€,
teda
prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a spôsobila tak malú škodu
čím spáchala
prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. v znení platnom do 31.07.2019 (ďalej len

„Tr. zák.“).

a za to jej súd
ukladá
podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v spojení s § 37 písm. g), m) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák., trest odňatia
slobody vo výmere desať mesiacov.
Súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej G.. S. I., nar.
XX.XX.XXXX v J. J., trvale bytom G. č. XXXX/X, J. J. škodu vo výške 770,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 19.11.2019 voči obžalovanej obžalobu pre
skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1
písm. a) Tr. zák.
Okresný súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 13.08.2020, 02.11.2020, 09.12.2020 a
04.02.2021 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní (č.l. 194) uviedla, že rodinu poškodenej G.. S. I. pozná z hospicu,
kde pracovala a kde bol pán I. (manžel poškodenej) umiestnený. I. boli spokojní s jej prácou, keď sa v
hospici starala o pána I.. Keďže si hľadala aj ďalšiu brigádu, na webovej stránke www.bazos.sk našla
inzerát, na ktorý následne reagovala. Zatelefonovala na tam uvedené telefónne číslo, pričom nevedela,že ide o rodinu I.. Dohodli sa, že sa bude starať o pána I. v čase od 08:00 - 16:00 hod. Keď začala
pracovať u I. prvý týždeň bol v poriadku, potom však syn pani I. chcel, aby pracovala od pondelka do
nedele od 08:00 - 20:00 hod., pretože mali problém s večernou hygienou pána I.. Vypomohla im takto

pár dní, avšak nemohla za takýchto podmienok ďalej pracovať. Našla si preto druhú brigádu a pani I.
jej vyplatila mzdu. Potom oznámila pani I., že odchádza, ale že je ochotná počkať, kým nájdu za ňu
náhradu, resp. kým pána I. umiestnia v nejakom zariadení. Pani I. začala byť na ňu zlá, vyčítala jej, že
je arogantná. V ten deň, keď sa to malo stať, teda keď p. I. zistila, že nemá peniaze, tak jej zavolala po
polnoci a povedala jej, aby prišla. Pani I. ju čakala pred vchodom, išli do bytu k jej synovi pánovi I.. Ten ju

posadil do kuchyne, začal na ňu kričať, že im zobrala peniaze a zlato. Pán I. jej dal pištoľ k hlave a nútil ju
podpísať tie papiere. Držal jej hlavu aj o radiátor. Musela teda podpísať ten papier. Chcela volať políciu,
ale pán I. jej zobral telefón a hodil ho na zem. Bola tam prítomná aj K. I., ktorej prišlo zle, v dôsledku
čoho volali rýchlu záchrannú službu. Keď prišli záchranári, tak sa aj pýtali, že komu je vlastne zle, či K.
I. alebo jej. Bolo jej zle, bola schúlená. Keď podpísala ten papier, p. I. zavolal svokru a švagra a pred
nimi sa v byte chválil, že jej držal pištoľ pri hlave. Poškodená je dobrý človek, zlato jej bolo odcudzené

už pred tým. Odcudzila jej ho nevesta s jej mamou. Poškodená v tej rodine trpí. Keď odchádzala z bytu
od pána I., poškodená s Ľ. K. sa išla pozrieť, či tam všetko má, to zlato. Keď sa vrátila, tak povedala, že
jej chýba len jedna retiazka. Povedala to aj svojmu synovi p. I., ktorý jej následne povedal, že si to má
odrobiť do konca mesiaca. Poškodená jej na to povedala, že nech to urobí, lebo p. I. je schopný ju aj
zabiť, pretože má pištoľ. Na druhý deň prišla do bytu p. I. spolu s babkou, pretože sa bála. Poškodená

však vyhodila babku z bytu a od tej doby tam už potom nešla. Poškodená jej aj napísala pohľadnicu, kde
napísala, že jej vykradla celý byt. Urobila to naschvál, aby jej urobila zlé meno v obci. Nikdy nebola na
úrade práce, ani nepoberala sociálne dávky, pracovala v Rakytovciach, kde sa starala o dve postihnuté
deti. Musela odtiaľ odísť, pretože pán I. jej urobil zlé meno a povedal, že vykráda ľudí.
Obžalovaná ďalej uviedla, že lieky pánovi I., o ktorého sa starala, nechystala. Boli vždy prichystané

v detskej izbe na stole, mal ich nadávkované. Poškodená ju k tomu nepustila. V byte poškodenej sa
zdržiavala len v detskej izbe a kuchyni. Spálňa a obývačka boli zamknuté. Zamykala ich pani I. vždy keď
odišla z bytu. V prípravnom konaní takto nevypovedala preto, lebo ju vyšetrovateľ nepustil k výpovedi.
Vyšetrovateľ bol na ňu zlý. Keď mu povedala o pánovi I. a pištoli, tak jej povedal, že ju mal zastreliť. Aj
chcela, aby boli vykonané konfrontácie a vypočutí svedkovia, ale to jej nebolo umožnené. Vyšetrovateľ

mal pripravené priznanie, ale ona to nepodpísala. Aj chcela zmeniť vyšetrovateľa, ale nebolo jej to
umožnené. Pán I. je tým známy, že si vybavuje veci. Je to drogovo závislý človek. Z prokuratúry jej
prišlo, že obvinenie bolo zrušené, tak to pochopila tak, že sa vo veci nekoná. Sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia si nepodala, lebo uznesenie prevzala splnomocnená zástupkyňa a bola vtedy
v Rakúsku. Až keď jej bol doručený trestný rozkaz zistila čo sa deje. Napísala odvolanie a požiadala

obhajcu o pomoc. Momentálne spláca dlhy, mala ich aj v jeseni 2018. S bývalým druhom mali dve
reštaurácie a ešte 4 mesiace musí doplatiť. Od roku 2016 má dve deti v opatere a stará sa o ne sama.
Pokiaľ ide o sumu 220,- €, tak poškodená jej ich dala, to bola jej mzda. Poškodená ju z bytu od pána
I. išla odprevadiť k autu, ale žiadnu retiazku tam nevracala. Poškodená sa jej sťažovala, že ju okradli
K. K. a K. I.. Momentálne pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka. Sú s ňou spokojní. V práci má dobré

výsledky. Nie je pravda, že by bola prvá opatrovateľka v rodine I.. Pani I. jej povedala, že už pred ňou
tam bola iná opatrovateľka, ktorá musela odísť o polnoci.
Poškodená G.. S. I. na hlavnom pojednávaní (č.l. 198) takmer v zhode s jej výpoveďou z prípravného
konania (č.l. 34) uviedla, že s obžalovanou sa spoznala v hospici na Belvederi, kde bol umiestnený
jej manžel a obžalovaná tam pracovala. Obžalovaná bola veľmi milá. Potom manžela zobrali domov

a prostredníctvom inzerátu hľadali opatrovateľa. Prvá sa ozvala obžalovaná, s ktorou sa dohodla, že
bude u nich pracovať od 08:00 - 16:00 hod. a taktiež sa ústne dohodli na platových podmienkach, ktoré
obžalovaná stále menila. Potom sa dozvedela, že keď pracovala obžalovaná u nich, v hospici bola
práceneschopná a teda u nich pracovala na čierno. Následne zistila, že aj v hospici na Belvederi boli
nejaké krádeže a že to nahlásili a keď im povedala, že obžalovaná pracuje u nej, tak ju chceli nahlásiť

na sociálnu poisťovňu. Obžalovaná sa mala v jej byte pohybovať len v kuchyni, toalete a detskej izbe.
Inde sa pohybovať nemala. Aj napriek tomu tam však chodila. Izby nezamykala, keď z bytu odišla. Lieky
pre manžela dávkovala obžalovaná. Ona to síce popiera, lieky boli v kuchyni v skrinke, kde bolo tých
220,- €. Obžalovaná pracovala u nich od 01.10.2018, mzda jej mala byť vyplatená za odrobenú prácu
ku koncu mesiaca. Už prvý deň chcela obžalovaná požičať peniaze, aj druhý deň, ale ona jej povedala,

že peniaze nemá. Potom zistila, že obžalovaná jej zobrala 220,- €. Už bola na chodbe, kde ju zastihla a
obžalovaná jej vtedy povedala, že ona si ich len požičala a že jej ich vráti. Určite to nebola záloha. Na
zálohe sa totiž nedohodli. Obžalovaná vedela, že má v obývačke ďalšie peniaze, videla ich ako si ich
odtiaľ berie. Tieto peniaze si zobrala 16.10.2018. Hneď jej telefonovala a obžalovaná ju ukľudňovala, žesa to vysvetlí, že to vráti. Prisahala na svoju dcéru, že zlato nezobrala. Poškodená vtedy išla s plačom
za synom. Obžalovaná ich prosila, aby nevolali políciu. Obžalovaná sa pred nimi priznala, povedala,
že si to odrobí a jednu retiazku vrátila. Na druhý deň, t.j. 17.10.2018 prišla so staršou paňou, o ktorej

povedala, že je to jej babička a táto sedela na chodbe. Táto babička mala strážiť jej manžela s tým, že
obžalovaná bude chodiť len ráno, na obed a večer. S týmto však nesúhlasila. Potom prišiel jej syn a tú
staršiu pani vyhodil. Obžalovaná potom odišla, ešte po jej manželovi hodila lieky.
Pracovná doba bola od začiatku dohodnutá od 08:00 - 16:00 hod. Obžalovaná to chcela potom zmeniť,
že bude chodiť len ráno, na obed a večer, kvôli sociálnej poisťovni a počas dňa manžela mala strážiť

babička. Obžalovaná uznanie dlhu podpísala za jej prítomnosti, ako aj prítomnosti jej syna. Hovorila, že
to odrobí a že nemajú volať políciu. Obžalovaná sa im priznala. Potom obžalovaná chcela, aby s ňou
išla do auta, ale syn ju nechcel pustiť samú, pretože sa o ňu bál. Napokon aj tak išla sama, pričom z
auta jej obžalovaná vybrala retiazku, ktorú mala pri páke. Bola to tá hrubá nová retiazka, ktorú jej vrátila.
O druhej retiazke povedala, že ju už nemá, že ju predala. Už nevie, či sa obžalovaná vrátila s ňou do
bytu. Syn tvrdí, že obžalovaná sa s ňou vrátila. V byte bola ona, jej syn a obžalovaná. Boli v kuchyni,

kde spisovali uznanie dlhu. Vo vedľajšej izbe bola nevesta, ktorá odpadla a musela prísť sanitka. Potom
tam prišiel ešte brat nevesty a matka nevesty. Posledný krát bola obžalovaná v jej byte, keď prišla s
babičkou. Potom im už nedvíhala telefóny. Nevie uviesť, či obžalovaná mala telefón, keď podpisovala
uznanie dlhu. Od iných ľudí vie, že obžalovaná mala v Tajove odcudziť peniaze, bolo to aj na kamere.
Aj táto krádež by mala byť nahlásená na polícii. Jej syn vlastní zbraň, avšak keď sa spisovalo uznanie

dlhu, túto nemal pri sebe.
Poškodená sa nevedela vyjadriť, prečo s obžalovanou nemali spísanú písomnú zmluvu, ona o to
nežiadala. Obžalovaná by tú zmluvu asi ani chcela, keďže bola zamestnaná na Belvederi a bola
práceneschopná. O tom, že obžalovaná je stále zamestnaná na Belvederi sa dozvedela, keď išla za
pánom farárom. Obžalovaná jej totiž povedala, že jej tam dlžia peniaze a teda chcela, aby jej z týchto

peňazí zaplatili dlh. Vtedy sa dozvedela, že aj dvom manželom boli stiahnuté obrúčky z prsta a že žiadne
peniaze tam nemá a že sú voči nej vedené exekúcie. Najskôr sa dohodli, že obžalovanej bude platiť
550,- € mesačne, ale potom obžalovaná tvrdila, že jej je to málo, pretože chodí autom, tak sa dohodli na
sume 650,- € mesačne. Obžalovaná bola ohromne milá, veľmi jej dôverovala, preto nešla podať trestné
oznámenie hneď ako jej ukradla tých 220,- €. Obžalovanej aj povedala, že ak ju bude treba opatrovať,

tak jej aj byt prepíše, tak ju vedela ovplyvniť. Obžalovaná ju za to aj vystískala. Odmenu obžalovanej
mala vyplácať v hotovosti, pretože v tom čase nemala účet. Sumu 220,- € mala určenú na nákup čižiem
a tú ďalšiu hotovosť mala na bežný chod domácnosti. K. I. je zatiaľ jej nevesta. Vzhľadom na to, že K.
I. je jej príbuzná, nebude sa vyjadrovať aké problémy jej spôsobila. Tieto problémy nesúvisia s touto
vecou. Obžalovaná najskôr nechcela uznanie dlhu podpísať, ale keď jej povedala, že zavolá políciu a

že sa to musí vyriešiť, tak to podpísala. K. I. odpadla v spálni, teda v tej vedľajšej izbe. Na K. to doľahlo,
lebo jej uhynul psík a ju okradli. Bol to taký stres.
Svedok I.. E. I., syn poškodenej, na hlavnom pojednávaní (č.l. 224) uviedol, že v minulosti potrebovali
opatrovateľku k ich chorému otcovi. Obžalovanú poznali ešte z hospicu na Belvederi, kde táto pracovala.
Z hospicu museli otca zobrať domov a tak si dali inzerát, že hľadajú opatrovateľku, na ktorý reagovala

obžalovaná. Dovtedy nemali žiadne negatívne informácie o obžalovanej a preto sa s ňou mama dohodla
na ďalších podmienkach. Obžalovaná začala pracovať u nich od 01.10.2018 pričom hneď 02.10. alebo
03.10. mama zistila, že jej obžalovaná ukradla 220,- €, k čomu sa obžalovaná priznala s tým, že tieto
peniaze aj vráti. Mama čakala, či to obžalovaná vráti, avšak sa nič nedialo. Niekedy v polovici októbra
mojej mame zmizlo z bytu ďalších 300,- €, ktoré mala odložené v sekretári. Predtým dal mame 450,- €,

z ktorých 150,- € minula. Obžalovaná sa priznala, že aj tieto peniaze zobrala a že ich vráti. V ten večer
mama zistila, že jej zmizli z bytu ešte dve zlaté retiazky. Vtedy volal obžalovanej, aby prišla a obžalovaná
sa k všetkému priznala. Mama ju s plačom prosila na kolenách, aby jej vrátila aspoň to zlato, pretože má
pre ňu hodnotu. Tak potom ju obžalovaná zavolala do auta, kde jej jednu retiazku vrátila a povedala jej,
že tú druhú už predala, že ju nemá. Chcel volať políciu, ale obžalovaná ho prosila, aby políciu nevolal,

že to všetko vráti. Vtedy u neho v kuchyni podpísala papier, že vráti peniaze. Text písala sama, nikto
ju nenútil. Na druhý deň ešte prišla ku nim ako keby sa nič nedialo aj s ďalšou osobou. Táto ďalšia
osoba mala opatrovať jeho otca. Obžalovaná bola veľmi drzá, on bol vtedy na toalete a všetko počul.
Obžalovanej vtedy povedal, aby u nich ďalej nepracovala. Obžalovaná ešte hodila po otcovi lieky.
Svedok nebol prítomný pri tom, keď obžalovaná vzala peniaze. Vždy mu to oznámila mama a následne

sa o tom s obžalovanou rozprával. Obžalovaná mu povedala, že to ľutuje a že to nahradí. To bolo po
prvom raze. Po druhom raze chcel volať políciu, ale obžalovaná nechcela a tak spísali ten papier. Ten
papierbolspisovanýunehovkuchyni,kdebolaprítomnápoškodenáaon.Vbytebolaešteprítomnájeho
manželka, ktorá však bola v inej izbe a z toho všetkého odpadla. Volal preto vtedy švagra a svokru, abyprišli k manželke a tiež zavolal záchranku. Už sa nevedel vyjadriť, či najskôr obžalovaná spísala papier
a potom išla do auta s mamou, kde jej vrátila retiazku, alebo to bolo naopak. Po tom, ako obžalovaná
vrátila mame retiazku, išla naspäť hore do bytu, ale tým si už nie je istý. Retiazku, ktorú mama doniesla

do bytu, videl. Retiazka mu bola známa, patrila jeho mame. Obžalovaná mohla vrátiť peniaze, alebo
nahradiť škodu aj tak, že by si to odrobila. Svedok je držiteľom zbrojného preukazu, vlastní aj jednu
zbraň, ktorú má viac ako dva roky v úschove na polícii. Nevie presne, či v čase spáchania skutku bola
zbraň uschovaná na polícii. Keď nebola zbraň uschovaná na polícii, mal ju uloženú buď u mamy v byte,
alebo doma v trezore na Poľnej ulici č. 3 alebo 5.

Keďže svedok v prípravnom konaní vypovedal sčasti odlišne, obhajca na hlavnom pojednávaní navrhol
prečítať časti výpovede svedka z prípravného konania:
Svedok I.. E. I. v prípravnom konaní (č.l. 79) o.i. uviedol, že pišľoľ, ktorú má v legálnej držbe, má
uskladnenú vo svojom dome v obci Malachov. Svedok v prípravnom konaní (č.l. 78) taktiež uviedol, že
hneď na začiatku zmizli mame peniaze, bolo to spolu asi 500,- €, najprv 200,- € a potom 300,- €.
Po upozornení svedka zo strany obhajcu na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol, že

ak v prípravnom konaní uviedol, že zbraň bola v obci Malachov, tak je to pravda. Pre odstup času si to
už presne nepamätá. K odcudzenej sume uviedol, že buď to bolo 200,- € alebo 220,- €.
Svedkyňa K. I. na hlavnom pojednávaní (č.l. 261) uviedla, že si pamätá na to, ako prišla ku nim do bytu
na G. A. č. X jej svokra S. I.Č. a povedala, že jej zmizli peniaze aj zlato a že to mala zobrať obžalovaná.
Následne jej manžel E. I. volal obžalovanej a vyhrážal sa jej, aby ihneď prišla. Keď obžalovaná prišla

E. I. zobral pištoľ a začal sa jej vyhrážať. Vie, že ju tam aj udieral. Mala podliatiny na krku. Bola pri
tom prítomná. Prišlo jej z toho zle a museli volať sanitku. E. I. sa vyhrážal obžalovanej aj s tĺčikom.
Obžalovaná zobrala len jednu retiazku, ktorú aj vrátila, ale svokra chcela na ňu hodiť aj ďalšie krádeže,
čo však nebola pravda.
Keďže svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala sčasti odlišne, prokurátor na hlavnom pojednávaní

navrhol prečítať výpoveď svedkyne z prípravného konania:
Svedkyňa K. I. v prípravnom konaní (č.l. 52) po zákonnom poučení uviedla, že niekedy v jeseni 2018 jej
volala svokra S. I. s plačom, že jej z bytu zmizli peniaze a zlato a že jej to mala zobrať obžalovaná, ktorá
opatrovala jej manžela. Povedala jej, aby prišla ku nim domov, rovnako zavolala aj svojmu manželovi E.
I.. Obaja prišli k nej domov. Svokra vravela, že jej z bytu zmizli peniaze a nejaké zlato a že to musela vziať

obžalovaná, ktorá do jej bytu chodila opatrovať manžela. Nespomína si, koľko peňazí jej malo zmiznúť,
ani koľko a aké zlato. Potom spolu s manželom E. I. zavolali obžalovanej a svokra sa jej opýtala, prečo
to urobila. Nevie, čo jej na to obžalovaná povedala, ale vie, že zložila telefón. Na to jej zavolal manžel
a obžalovanej povedal, aby prišla ku nim. Obžalovaná potom prišla ku nim, sedeli spolu v kuchyni pri
stole. Bola tam ona, svokra, obžalovaná a jej manžel. Obžalovaná najskôr zapierala, že ona nič nevzala,

alebo sa priznala aj ku peniazom aj ku zlatu. Spýtala sa jej, prečo to urobila, keď svokra jej viackrát
pomohla, na čo jej obžalovaná povedala, že potrebovala peniaze, pretože má finančné problémy, že
potrebuje peniaze pre deti a že ju nejaký frajer z Vlkanovej využíva. Svedkyni následne prišlo zle a išla si
ľahnúť do vedľajšej izby hneď pri kuchyni. Manžel jej zavolal záchranku a tiež zavolal jej mamu a brata,
aby k nej prišli. Títo o chvíľu prišli do bytu. Z vedľajšej izby ešte počula rozhovor z kuchyne, pričom

obžalovaná vravela svokre, že jednu retiazku má ešte v aute. Taktiež počula ako sa bavili o tom, že nech
obžalovaná podpíše papier, že vzala peniaze a zlato, pričom obžalovaná hovorila, že to podpíše, určite
to nebolo pod nejakým tlakom alebo po vyhrážaní. Následne išla po retiazku a myslí, že aj svokra išla
s ňou a do bytu sa potom vrátila už len svokra. Retiazku potom u svokry videla, hovorila, že jej vrátila
len jednu retiazku. Jej už bolo vtedy dosť zle a nepamätá si, čo sa v byte udialo. To, že by sa jej manžel

mal obžalovanej vyhrážať s pištoľou nevidela a určite to nie je pravda.
Po upozornení svedkyne zo strany prokurátora na rozpory v jej výpovediach svedkyňa uviedla, že
vzhľadom na odstup času si to už presne nepamätá. O peniazoch nevie, ale vie, že svokra doniesla
retiazku z auta. Na polícii vypovedala tak preto, lebo jej to povedal manžel, vypovedala tak kvôli deťom.
Nie je pravda všetko, čo uviedla v prípravnom konaní. Povedala len polovicu pravdy a polovicu nie. Je

pravda, že vtedy sedeli v kuchyni a že sa potom rozprávali s obžalovanou. Je pravda, že sa manžel
obžalovanej vyhrážal s pištoľou. Má vedomosť, že bola poučená o následkoch krivej výpovede. Manžel
mal pištoľ v kuchyni v skrinke. Obžalovaná podpísala papier zo strachu pod tlakom, lebo sa jej manžel
vyhrážal aj s pištoľou aj s tĺčikom. Trvá na tom, že obžalovaná sa priznala k jednej retiazke, ktorú aj
vrátila. Nevie však opísať retiazku, ktorá bola vrátená.

Svedkyňa K. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 263), takmer v zhode s jej výpoveďou z prípravného
konania (č.l. 60) uviedla, že niekedy v jeseni 2018 jej volal v noci jej zať E. I., aby prišla ku nim domov,
pretožejezlejejdcéreK.I..ZtohtodôvodutaxíkomspolusjejsynomĽ.K.išlikudcéredobytu.Keďprišli
do bytu, v kuchyni sedela obžalovaná, E. I. a jeho mama S. I.. Obžalovaná tam sedela a plakala. S. I. jejpovedala, čo sa stalo, že obžalovaná opatrovala jej manžela a že jej zobrala nejaké zlato. Obžalovanej
sa opýtala, prečo to urobila, keď S. I. bola na ňu taká dobrá, na čo obžalovaná povedala, že to nie je
pravda, že nič nevzala. Potom spolu so synom Ľ. išla ku dcére do vedľajšej izby. Táto izba je vedľa

kuchyne a preto občas počula, čo sa rozprávajú. Počas toho, ako bola pri dcére v izbe počula, ako
sa obžalovaná priznala, že vzala nejaké zlato, myslí, že nejakú retiazku z bytu S. I.. Spomína si, že
potom išla obžalovaná dole, asi do auta po tú retiazku, už nevie, či išla sama alebo išiel niekto s ňou.
S. I. však potom tú retiazku ukázala, že jej ju obžalovaná vrátila. Myslí si, že obžalovaná sa potom už
do bytu nevrátila. Následne syn spolu s S. I. išli ku nej do bytu, aby skontrolovali, či jej chýba aj niečo

iné a potom ako sa vrátili, tak jej S. I. povedala, že jej nič iné nechýba. O chvíľu prišli záchranári, ktorí
ošetrovali jej dcéru.
Keďže svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala podrobnejšie, prokurátor na hlavnom pojednávaní
navrhol prečítať časť výpovede svedkyne z prípravného konania:
Svedkyňa v prípravnom konaní (č.l. 64) o.i. uviedla, že kým bola v byte u dcéry, tak nevidela, že by sa
obžalovanej niekto vyhrážal a nútil ju, aby sa priznala. Bol tam krik, ale obžalovaná sa sama priznala

k tomu, čo urobila. Obžalovaná S. I. hovorila, že jej to vráti, hovorila aj o nejakých peniazoch, pričom
obžalovaná aj vravela, že si to odrobí, že to vráti a vie, že aj niečo písala na papier.
Po upozornení svedkyne zo strany prokurátora na rozpory v jej výpovediach svedkyňa uviedla, že
je pravda to, čo vypovedala v prípravnom konaní. Vzhľadom na odstup času si už na podrobnosti
nepamätá. Svedkyňa trvala na tom, že počula, ako sa obžalovaná v kuchyni priznala k tomu, čo urobila.

Svedkyňa C. T. na hlavnom pojednávaní (č.l. 264) uviedla, že si pamätá, že raz prišla obžalovaná ku
nej domov v noci o 01:00 hod., pričom mala modrinu na tvári a povedala jej, že ju E. I. obvinil, že mu
ukradla peniaze a že jej dal podpísať nejaké papiere. Obžalovaná sa bála ísť na druhý deň do práce
ku I., preto išla s ňou. Pani I. im normálne otvorila dvere. E. I. nebol na toalete. Pani I. tam behala a k
svojmu manželovi sa správala ako k handre, lieky hádzala po zemi a tak odišli preč aj s obžalovanou.

S. I. vtedy aj volala E. I. s tým, že obžalovaná je pri nej s nejakou ženou a potom ich vyhodila z bytu.
E. I. sa vyhrážal obžalovanej, že jej zabije dcéru. S. I. robí obžalovanej zle, zavolala na ňu sociálku. E.
I. rozbil jej mobil, ktorý mala požičaný obžalovaná. Potom mu aj telefonovala, že kedy to zaplatí a on
jej povedal, že kedy bude chcieť. Dodnes to nezaplatil. Ešte v tú noc, keď obžalovaná prišla ku nej o
01:00 hod. v noci, tak jej volal E. I., že je zle s otcom. Obžalovaná prišla v tú noc ku nej, aby jej postrážila

dieťa, lebo potrebovala ísť k pánovi I.. V tú noc aj obžalovaná išla k pánovi I.. Nevie, o ktorej sa vrátila,
bolo to však v noci. Je pravda, že pani I. poslala pohľadnicu, o ktorej potom celá Vlkanová hovorila. Tam
zosmiešnila obžalovanú.
Svedkyňa ďalej uviedla, že o tom, že obžalovaná mala ukradnúť peniaze a zlato sa dozvedela od
obžalovanej a od E. I.. U obžalovanej žiadne zlaté šperky nevidela. Obžalovaná nemala finančné

problémy v čase spáchania skutku. Riadne pracovala, chodila opatrovať do Rakúska, avšak aj tam jej
S. I. narobila problémy. Obžalovaná jej povedala, že E. I. na ňu vytiahol pištoľ a kázal jej podpísať
nejaký papier. Na krku mala aj modrinu. Pištoľ jej držal pri krku preto, aby sa priznala, že zobrala
peniaze a retiazku. Mrzí ju, že vtedy nezavolali policajtov a nešli ku doktorovi. Obžalovaná bola aj na
polícii na výsluchu, chcela to tam aj nahlásiť, ale policajti sa k nej správali arogantne. Keď sa začalo

trestné konanie, tak policajti sa správali k obžalovanej zle, chceli asi dokázať, že majú nejakú moc. Tieto
informácie má od obžalovanej, nebola tam prítomná. Počula však telefonický rozhovor medzi D. K. a
E. I.. Hovorili o pištoli, papieri a krádeži. E. I. si hovoril svoje a D. K. mu to vyvracal, že obžalovaná
nikdy nekradla.
Svedok D. K. na hlavnom pojednávaní (č.l. 277) uviedol, že niekedy minulý rok mala obžalovaná incident

s E. I., ku ktorému chodila opatrovať jeho otca. Obžalovaná tam mala vraj ukradnúť nejaké zlato a veci.
Obžalovaná prišla za ním s plačom, že E. I. jej mal držať pištoľ pri hlave a mal byť agresívny a takto
ju ohrozoval. Následne E. I. telefonoval, pretože s ním mal dobrý vzťah, v minulosti ho zastupoval ako
advokát a povedal mu, že akým právom si dovolil vytiahnuť pištoľ na obžalovanú. On mu na to povedal,
že sa to už nestane a potom si do noci písali SMS, aj keď nevie, či to nepísala aj jeho manželka K. I.,

pretože tam bolo rôzne písmo. Obžalovaná sa potom vrátila pracovať k E. I., ktorý chcel, aby pracovala
bezplatne. Znova mu telefonoval, aby s tým prestal. Následne S. I. začala obžalovanú ohovárať, v
dôsledkučohojuvyhodilizprácevRakytoviach,ďalejposlalinaňukontroluzúradupráceapoškodzovali
jej meno. E. I. začal robiť protiprávne veci, začal klamať, tak mu potom zasa telefonoval. On ju nútil do
toho čo nechce. Videl to napísané na papieri, ktorý nebol notársky overený.

Svedok ďalej uviedol, že skutok sa stal asi v roku 2019, vie, že bola zima. Keď telefonoval s E. I. nebol
tamnikto,pretožetelefonovalvneskorýchvečerných,resp.skorýchrannýchhodinách.SE.I.telefonoval
z kuchyne, v tom čase s ním bývala aj jeho bývalá družka W. J., ktorá však telefonát nemohla počuť,
pretože bola v inej izbe. C.O. T. pozná, vie, že bývala u jeho dcéry, ale nemá s ňou žiadny vzťah, ibasa pozdravia. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že by S. I. bolo vrátené nejaké zlato, ktoré mala obžalovaná
odcudziť. Obžalovaná nebola v minulosti trestne stíhaná, ani odsúdená.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovanej a prokurátora prečítal zápisnicu o výpovedi

svedka Ľ.Í. K. z prípravného konania, ako aj odborné vyjadrenie týkajúce sa stanovenia všeobecnej
hodnoty odcudzených vecí.
Svedok Ľ. K. v prípravnom konaní (č.l. 68) uviedol, že niekedy v jeseni 2018 v neskorých večerných
hodinách volal jeho mame švagor E. I. s tým, že jeho sestre K. I. je zle a že ak sa im dá, aby prišli ku
nim. Následne spolu s mamou išli taxíkom ku sestre do bytu. Keď prišli do bytu, v kuchyni sa nachádzal

švagor E. I., jeho mama S. I. a nejaká slečna, ktorú poznal z videnia a o ktorej vie, že chodila opatrovať
otca E. I.. Jeho sestra bola v izbe, do ktorej sa prechádza cez kuchyňu. S mamou teda museli prejsť
cez kuchyňu, pričom on sa v kuchyni nezdržiaval, išiel rovno ku svojej sestre, ktorej bolo zle. Ku sestre
potom prišla aj záchranka, ktorú zavolal E. I.. Títo sa v kuchyni bavili niečo v tom zmysle, že tá slečna
mala vziať S. I. nejaké peniaze a zlato. Toto zachytil a pochopil z rozhovoru. Potom keď boli pri sestre
v izbe, tak počul niečo čo sa v kuchyni rozprávali, pričom je pravda, že tam bol aj krik a padli tam aj

tvrdšie slová a tá slečna hovorila, že to všetko splatí, alebo odrobí, alebo niečo v tom zmysle. Potom
na chvíľu nazrel do kuchyne, kde videl, že tá slečna podpisuje nejaký papier, ktorý jej dal podpísať jej
švagor. Myslí si, že sa to týkalo tých peňazí, ale papier bližšie nevidel. Následne keď bol pri sestre tak
počul, ako sa bavia o zlate, pričom tá slečna hovorila niečo v tom zmysle, že retiazku má dole. Vie, že
odišla z bytu a išla pravdepodobne po tú retiazku. Nevie však, či išla sama alebo išiel niekto s ňou. Do

bytu sa však už potom nevrátila a len videl, ako S. I. ukazovala, že jednu retiazku jej vrátila. Potom ešte
išiel s S. I. do jej bytu, pretože sa chcela pozrieť či jej nezmizlo aj iné zlato, ale zistila, že jej zmizlo iba
to, čo zbadala predtým. Svedok napokon uviedol, že keď bol v byte u sestry, tak nevidel ani nepočul, že
by sa tej slečne niekto nejako vyhrážal alebo ju nejako nútil k tomu, aby sa priznala.
Z odborného vyjadrenia znaleckej organizácie PEMMO spol. s r.o. č. 80/2019 (č.l. 86 - 101) mal súd

preukázané, že všeobecná hodnota dámskeho zlatého náhrdelníka o hmotnosti 9,90 g, vzor Pancier
kúpený dňa 30.07.2018 bola ku dňu spáchania skutku, t.j. k 16.10.2018 vo výške 495,- € a všeobecná
hodnota dámskeho zlatého náhrdelníka o hmotnosti 7,00 g a dĺžke 65 cm bola ku dňu spáchania skutku,
t.j. k 16.10.2018 vo výške 350,- €.
Ďalej súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov:

Zuznaniadlhu(č.l.81)vyplýva,žeobžalovanávlastnoručnenapísalaapodpísalatextvznení:„Uznávam
svoj dlh a odrobím ho za mesiac, peniaze, ktoré som vzala, a odcudzila retiazky odrobím do mesiaca
koniec november. November 2018“.
Zo správy ÚPSVR Banská Bystrica (č.l. 105) mal súd preukázané, že obžalovaná nie je evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie.

Zo správy Obce J. (č.l. 107) bolo zistené, že obžalovaná má evidovaný trvalý pobyt v tejto obci, v obci
sa však dlhodobo nezdržiava. Miesto jej pobytu im nie je známe. Jej správanie nebolo prerokúvané
komisiou verejného poriadku.
Z trestného rozkazu Okresného súdu v Uhorskom Hradišti sp.zn. 13T/103/2016 zo dňa 30.12.2016 (č.l.
118) je zrejmé, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu „Podvod“ podľa § 209 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák., za čo jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený.
Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 13.06.2017. Tento trestný čin obžalovaná spáchala tak, že v
domove s opatrovateľskou službou postupne vylákala od S.B. T., nar. XX.XX.XXXX finančné prostriedky
vo výške 57.100,- Kč.
Z trestného rozkazu Okresného súdu v Hodoníne sp.zn. 19T/250/2015 zo dňa 19.01.2016 (č.l. 218)

mal súd preukázané, že obžalovaná bola uznaná vinnou spolu s ďalšími spolupáchateľmi zo spáchania
prečinu „Úverový podvod“ podľa § 211 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. vo forme pomoci a iné, za čo jej bol
uložený trest odňatia slobody, ktorý súd podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu. Trestný rozkaz
sa stal právoplatným dňa 05.02.2016.
Z trestného rozkazu Okresného súdu v Uhorskom Hradišti sp.zn. 18T/226/2015 zo dňa 31.12.2015 (č.l.

222) bolo zistené, že obžalovaná spolu s C. T. bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu „Podvod“ podľa
§ 209 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody,
ktorý súd podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa
28.01.2016. Tento trestný čin obžalovaná spáchala tak, že sa zmocnila občianskeho preukazu X. M., nar.
XX.XX.XXXX a pri jednaní so zástupcom pôžičkovej spoločnosti, spoluobvinenú C. T. predstavila ako

svoju matku, ktorá sa zároveň vydávala za X. M. a takýmto spôsobom vylákali od pôžičkovej spoločnosti
finančné prostriedky vo výške 24.000,- Kč.
Z poštového poukazu (č.l. 246) mal súd preukázané, že obžalovaná dňa 08.12.2020 poslala poškodenej
S. I. sumu 100,- €.Zo správy OR PZ v Banskej Bystrici (č.l. 276) bolo zistené, že E. I. odovzdal svoju zbraň do úschovy dňa
11.09.2017 a z úschovy ju vybral dňa 02.10.2017. Dňa 11.04.2019 je uvedená zbraň v úschove, pričom
táto bola doručená z KEÚ Slovenská Ľupča.

Z lustrácie GP SR (č.l. 247) vyplýva, že voči obžalovanej nie je vedené žiadne iné trestné konanie.
Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 248) je zrejmé, že obžalovaná bola v období od roku 2018 do 2020
zamestnaná.
Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 250) mal súd preukázané, že obžalovaná v minulosti spáchala
dva priestupky, a to jeden proti majetku tak, že dňa 12.01.2018 ukradla z priestorov recepcie hotela

peňaženku s finančnou hotovosťou 190,- €, za čo jej bola uložená pokuta.
Z odpisu registra trestov obžalovanej (č.l. 253) bolo zistené, že obžalovaná bola v minulosti štyrikrát
trestaná súdom Českej republiky za majetkovú trestnú činnosť. Z odsúdenia vo veci Okresného súdu
Uhorské Hradište sp.zn. 13T/103/2016 jej plynula skúšobná doba do 28.01.2020.
Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že skutok sa stal, tento je trestným činom a
spáchala ho obžalovaná, ktorá je za jeho spáchanie trestne zodpovedná.

Existenciu (spáchanie) žalovaného skutku mal súd preukázanú výpoveďou poškodenej G.. S. I. a
svedkov I.. E. I., K. I., K. K. a Ľ.P. K., ktorých vyjadrenia súd vyhodnotil ako hodnoverné a majúce
logickúsúvislosť.Skutočnosť,žeobžalovanáspáchalatrestnýčintakakojeuvedenévpodanejobžalobe
vyplýva aj z dokladu o zaplatení časti škody vo výške 100,- €, ktorú obžalovaná počas konania zaplatila
poškodenej, a to aj napriek tomu, že sa cíti byť nevinná.

Poškodená G.. S. I. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom podrobne popísala priebeh
spáchania skutku. Obžalovaná, ktorá opatrovala jej chorého manželka v období od 01.10.2018 do
16.10.2018 na základe ústnej dohody, jej z bytu z kuchynskej linky odcudzila finančnú hotovosť vo výške
220,- € a z obývacej izby 300,- €, ako aj zo skrine v spálni jej odcudzila dve zlaté retiazky. Obžalovaná
si pritom už v prvý deň chcela od poškodenej požičať peniaze, na čo jej poškodená povedala, že

peniaze nemá. Následne poškodená zistila, že jej chýba 220,- €, s čím obžalovanú konfrontovala, pričom
obžalovaná sa jej priznala, že peniaze si len požičala a že ich vráti. Obžalovaná si ďalšie peniaze vo
výške 300,- € zobrala dňa 16.10.2018, a to z obývačky. Ihneď ako to zistila kontaktovala obžalovanú,
ktorá jej do telefónu povedala, že jej to vysvetlí a peniaze vráti. Vtedy jej obžalovaná tvrdila, že žiadne
zlato nevzala. Poškodená následne išla do bytu ku svojmu synovi I.. E. I.. Do tohto bytu prišla aj

obžalovaná, pričom v kuchyni sedela ona, obžalovaná a jej syn I.. E. I.. Vo vedľajšej izbe bola nevesta
(svedkyňa K. I.), ktorá odpadla a ktorej bola zavolaná rýchla zdravotná pomoc. Potom tam prišli brat a
matka K. I., keďže tejto bolo zle. V kuchyni sa obžalovaná ku krádeži peňazí a zlatých retiazok priznala,
hovorila, že to odpracuje a že nemajú volať políciu. Obžalovaná najskôr nechcela podpísať uznanie
dlhu, ale keď jej povedala, že zavolá políciu, uznanie dlhu podpísala. Jej syn E. I. nemal vtedy pri sebe

zbraň, aj keď ju má v legálnej držbe. Následne jej obžalovaná povedala, že jednu retiazku má v aute,
pričom druhú retiazku už predala. Išla teda s obžalovanou ku jej autu, kde jej jednu zlatú retiazku vrátila.
Poškodená si už ďalej nepamätala, či sa po vrátení retiazky pri aute obžalovaná vrátila do bytu. Na
druhý deň prišla obžalovaná ku poškodenej do bytu opatrovať jej manžela, pričom prišla staršou paňou,
o ktorej povedala, že je jej babička. Táto staršia pani mala opatrovať jej manžela s tým, že obžalovaná

bude ku nim chodiť ráno, na obed a večer. Následne prišiel jej syn E. I. a tú staršiu pani vyhodil. Z bytu
odišla aj obžalovaná.
Výpoveď poškodenej G.. S. I. potvrdil svedok I.. E. I., ktorý je jej synom, a ktorému sa zdôverila o tom,
že obžalovaná jej ukradla peniaze a zlaté retiazky. Keď jeho matka zistila, že jej z bytu zmizli aj dve
zlaté retiazky, ešte v ten večer volal obžalovanej, aby prišla k nemu do bytu, kde aj prišla a kde sa

ku všetkému priznala. Rovnako ako poškodená, svedok I.. E. I. potvrdil, že spolu so svojou matkou a
obžalovanou sedeli v ten večer v kuchyni, pričom obžalovaná ho prosila, aby nevolal políciu a sľúbila, že
to všetko vráti. V kuchyni podpísala aj papier, že vráti peniaze, pričom text písala sama a nikto ju do toho
nenútil. V byte bola prítomná ešte jeho manželka K. I., ktorej však prišlo zle, v dôsledku čoho jej zavolal
záchranku. Potom k svojej manželke zavolal jej brata (svedok Ľ. K.) a matku (svedkyňa K. K.), ktorí do

bytu aj prišli. Obžalovaná v kuchyni povedala, že jednu zlatú retiazku má v aute. Obžalovaná následne
spolu s poškodenou išla k autu, kde jej odovzdala jednu zlatú retiazku, ktorú mu aj poškodená ukázala.
Výpovede poškodenej G.. S. I. a svedka I.. E. I. sú podporené aj výpoveďami ďalších svedkov K. K. a
Ľ.P. K.. Títo svedkovia zhodne potvrdili, že v jeden deň vo večerných hodinách ich zavolal E. I., aby prišli
k jeho manželke K. I., ktorej prišlo zle. Po príchode do bytu išli obaja cez kuchyňu do izby, v ktorej ležala

K. I.. V kuchyni boli obžalovaná, E. I. a S. I.Č.. V kuchyni bol krik, pričom obžalovaná sa priznala k tomu,
čo urobila a hovorila, že všetko vráti, že si to odrobí, zároveň niečo napísala aj na papier. Keďže izba,
v ktorej ležala K. I. je blízko kuchyne, sčasti počuli rozhovor medzi osobami, ktoré sa tam nachádzali. Z
izby teda počuli, ako sa obžalovaná priznala, že vzala nejaké zlato a peniaze a hovorila, že si to všetkoodrobí a vráti. Svedkyňa K. K. potvrdila, že vie, že obžalovaná podpísala aj nejaký papier, čo svedok Ľ.
K. aj videl, keď nazrel z izby do kuchyne. Obžalovaná jednu zlatú retiazku, ktorú mala v aute, aj vrátila.
Aj napriek tomu, že tam bol krik, svedkovia nevideli ani nepočuli, že by sa obžalovanej niekto vyhrážal,

alebo ju nejako nútil k tomu, aby sa priznala.
Súd ďalej poukazuje na výpoveď svedkyne K. I., ktorá v prípravnom konaní popísala udalosti tak, ako
ich popísali poškodená a svedkovia I.. E. I., K. K. a Ľ. K.. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa výrazne
zmenila výpoveď, keď uviedla, že po tom, ako obžalovaná prišla do bytu, E. I. zobral zbraň a začal sa
obžalovanej vyhrážať. Mal ju navyše aj udierať, z čoho mala obžalovaná podliatiny na krku a vyhrážať

sa jej aj s tĺčikom. Zmenu svojej výpovede odôvodnila tým, že v prípravnom konaní sčasti klamala kvôli
tomu, že jej to povedal manžel a urobila tak kvôli svojim deťom.
Súd pri rozhodovaní o vine obžalovanej vychádzal však z výpovede svedkyne K. I. z prípravného
konania, keďže svedkyňa hodnoverne neodôvodnila zmenu svojej výpovede. Navyše uvádzala
skutočnosti, ktoré nie sú potvrdené žiadnym iným dôkazom, a to, že I.. E. I. sa obžalovanej mal
vyhrážať aj s tĺčikom a že ju mal udierať, čo neuvádzala ani samotná obžalovaná. Výpoveď svedkyne

z prípravného konania je pritom jasná, súvislá a sled udalostí na seba logicky nadväzuje a najmä
korešponduje aj s výpoveďami svedkov K. K. a Ľ. K., t.j. matky a brata svedkyne K. I., ktorí nepotvrdili,
že by v prípravnom konaní boli ovplyvnení I.. E. I..
Obhajoba obžalovanej, ktorá sa k spáchanému trestnému činu nepriznala a ktorá poukazuje na to, že
jej priznanie pred poškodenou a svedkom I.. E. I. bolo vynútené, však nijako neobstojí. Obžalovaná

až v konaní pred súdom uvádzala, že uznanie dlhu podpísala z dôvodu, že svedok I.. E. I. sa jej
vyhrážal so zbraňou. Túto skutočnosť odôvodnila tým, že vyšetrovateľ jej nedal možnosť vypovedať,
že bol na ňu zlý a mal nachystané priznanie, ktoré však ona nepodpísala. Rovnako jej v prípravnom
konaní neboli umožnené konfrontácie. Z tohto dôvodu chcela zmeniť vyšetrovateľa, avšak ani v tomto jej
nebolo vyhovené. V tejto súvislosti súd uvádza, že z vyšetrovacieho spisu nie je zrejmé, že obžalovaná

navrhovala vykonanie konfrontácii v prípravnom konaní, ani že žiadala o zmenu vyšetrovateľa. Taktiež
nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal vyšetrovateľ vystupovať k obžalovanej neštandardne a mal mať
pripravenúvýpoveďsjejpriznaním.Obžalovanátietosvojeargumentynijakýmspôsobomnepreukázala,
aninenavrhovalavypočuťakosvedkapolicajta,ktorýjuvprípravnomkonanívypočúval.Súdpretotakúto
obhajobu obžalovanej považuje za nepravdivú a účelovú.

Rovnako z výpovedí svedkov C. T. a D. K. nevyplývajú skutočnosti uvádzané obžalovanou. Obaja títo
svedkovia mali sprostredkované informácie výlučne od obžalovanej, ktoré sa však v niektorých častiach
ukázali ako nepravdivé.
Svedkyňa C. T., ku ktorej mala obžalovaná prísť v inkriminovanú noc, uviedla, že obžalovaná ešte v
tú noc išla do rodiny I. opatrovať manžela pani Jedličkovej. Z tohto dôvodu jej mala postrážiť dieťa.

Obžalovaná tam išla, pričom nevie o ktorej sa vrátila. Súd v tejto súvislosti uvádza, že tieto skutočnosti
nevyplývajú z výpovede poškodenej, svedka I.. E. I., dokonca ani z výpovede obžalovanej, ktorá naopak
tvrdila, že po udalostiach v byte I.. E. I. išla opatrovať manžela S. I. až na druhý deň ráno.
Svedkyňa C. T. vo svojej výpovedi uvádzala, že obžalovaná nemala v čase, keď pracovala u I. finančné
problémy. Obžalovaná pritom sama na hlavnom pojednávaní uviedla, že spláca dlhy a mala ich aj v

jeseni 2018.
Svedkyňa C. T. ďalej uviedla, že s obžalovanou išla na druhý deň k I., lebo sa tam bála sama ísť.
Poškodená S. I. pritom potvrdila, že obžalovaná prišla k nej do bytu so staršou ženou, ktorá sa mala
starať o jej manžela a obžalovaná tam mala prísť len trikrát za deň. Súd sa v tomto smere priklonil k verzii
poškodenej S. I. o účele prítomnosti C. T. v jej byte, keďže obžalovaná bola v tom čase preukázateľne

zamestnaná a je pravdepodobné, že nemohla vykonávať prácu aj v zamestnaní aj v rodine I. (č.l. 248).
Napokon súd k svedkyni C. T. uvádza, že obžalovaná svedkyňu pred poškodenou označila za svoju
„babku“, pričom svedkyňa po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovanou
nie je v žiadnom príbuzenskom pomere. Obžalovaná navyše s touto svedkyňou spáchala v minulosti
trestný čin, keď svedkyňu označovala za svoju matku a tým vylákala od pôžičkovej spoločnosti finančné

prostriedky (č.l. 222).
Aj svedok D. K. na hlavnom pojednávaní uviedol skutočnosti, ktoré mal výlučne od obžalovanej. Tento
svedok mal svedkovi I.. E. I. aj viackrát telefonovať, avšak táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho iného
vykonaného dôkazu. Tento svedok navyše uviedol, že obžalovaná nebola v minulosti trestne stíhaná,
ani odsúdená, z čoho je zrejmé, že o živote obžalovanej nemá objektívne informácie.

Súd ďalej poukazuje aj na správanie obžalovanej počas konania pred súdom. Táto síce vinu na
spáchanom skutku v plnom rozsahu popierala, avšak napriek tomu počas konania uhradila časť škody
vo výške 100,- € poškodenej. Je preto ťažko uveriteľné, aby osoba, ktorá sa necíti byť vinná z krádeže
peňazí a zlatých retiazok, zaplatila dobrovoľne časť spôsobenej škody.Napokon súd poukazuje na nekritický postoj obžalovanej k trestným činom, ktoré spáchala v minulosti.
K odsúdeniu vo veci Okresného súdu v Uhorskom Hradišti pod sp.zn. 13T/103/2016 (č.l. 118), ktorý
obžalovaná spáchala tak, že v domove s opatrovateľskou službou postupne vylákala od osoby vyššieho

veku (nar. v roku 1937) finančné prostriedky vo výške 57.100,- Kč, uviedla, že je pravda, že táto pani im
finančne vypomohla (č.l. 266). K odsúdeniu vo veci Okresného súdu v Hodoníne sp.zn. 19T/250/2015
zo dňa 19.01.2016 (č.l. 218) sa vyjadrila tak, že iní ľudia si zobrali pôžičku a hodili to obžalovanú.
K odsúdeniu vo veci Okresného súdu v Uhorskom Hradišti sp.zn. 18T/226/2015 zo dňa 31.12.2015
(č.l. 222) uviedla, že poškodená v tejto veci im požičala peniaze, pretože mali dlhy z podnikania. K

spáchanému priestupku proti majetku (krádež peňaženky v hoteli) uviedla, že peniaze neukradla a
všetko to na ňu povedal I.. E. I..
Z vyššie uvedeného (nekritického) postoja obžalovanej je zrejmé, že obžalovaná sa doteraz nepriznáva
ani k jednému skutku, za ktorý bola právoplatne odsúdená, resp. za ktorý bola postihnutá v
priestupkovom konaní. Pokiaľ teda obžalovaná aj v tomto konaní vinu na spáchanom skutku popiera,
ide o spôsob jej obhajoby, ktorý bol však v danom prípade vyvrátený inými vykonanými dôkazmi.

Súd konanie obžalovanej právne kvalifikoval ako prečin „Krádež“ podľa § 212 ods. 1 zákona č. 300/2005
Z.z. v znení platnom do 31.07.2019, pretože bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaná ukradla
poškodenej finančnú hotovosť v celkovej výške 520,- € a dve zlaté retiazky v celkovej hodnote 845,- €.
Jednu retiazku v hodnote 495,- € obžalovaná poškodenej vrátila, rovnako jej počas konania pred súdom
zaplatila časť spôsobenej škody vo výške 100,- €.

Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom v zmysle
§ 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Na strane obžalovanej možno konštatovať, že neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť.
Naproti tomu u nej existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. g) Tr. zák., keďže obžalovaná
spáchala trestný čin v byte iného, ako aj priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., keďže

obžalovaná bola v minulosti odsúdená. V zmysle § 7b ods. 2 Tr. zák. totiž možno pri ukladaní trestu
prihliadať aj na právoplatné odsúdenie v Českej republike.
Súd uložil obžalovanej najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), aby tak bol riadne naplnený účel
trestu.
Vzhľadom na prevažujúci pomer priťažujúcich okolností (0:2) súd podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. upravil

trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona za trestný čin podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. (0 -
2 roky) a zvýšil hornú hranicu trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Následne ukladal obžalovanej trest
pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby (8 mesiacov - 2 roky), ktorý považuje za dostatočný.
Okrem vyššie uvedených úvah súd uvádza, že výkon uloženého trestu ani nemohol podmienečne
odložiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Obžalovaná totiž tento úmyselný trestný

čin spáchala počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu
v Uhorskom Hradišti sp.zn. 13T/103/2016. Ak teda obžalovaná pokračovala v páchaní rovnakej
(majetkovej) trestnej činnosti aj počas skúšobnej doby bez toho, aby došlo čo i len k náznaku zmeny jej
správania sa v tomto smere, je zrejmé, že doterajšie uloženie podmienečného trestu odňatia slobody,
nesplnilo sledovaný účel trestu.

Súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná
nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody.
Napokon súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej G.. S. I. škodu vo výške 770,- €, ktorá
pozostáva z odcudzených finančných prostriedkov vo výške 520,- €, z hodnoty odcudzených vecí (845,-
€). Súd však odčítal z tejto sumy hodnotu vrátenej zlatej retiazky vo výške 495,- € a sumu 100,- €, ktorú

obžalovaná nahradila poškodenej počas konania pred súdom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech
obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného,atolenvjehoprospech.Akjeobžalovanýzbavenýspôsobilostinaprávneúkonyaleboak
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.