Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 27CoE/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203103
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8417203103.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 613
843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému C. C. nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX X., L.
XX, o vymoženie 437,74 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.

9Er/356/2017-40 zo dňa 6.novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení konštatoval, že exekučný titul v danom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA
13546/16 zo dňa 23.9.2016. Súd ustálil, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.1.2013 uzatvorenej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným. Uvedená zmluva napĺňa zákonné znaky spotrebiteľskej zmluvy, keďže
bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Exekučný súd následne posudzoval existenciu

rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul. Konštatoval,
že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 13.10.2015, bola uzatvorená medzi účastníkmi
exekučného konania v rovnaký deň ako bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Následne dospel k záveru, že z postupu oprávneného je zrejmé, že uzavretím
Dohody o uznaní záväzku oprávnený mal záujem si zabezpečiť možnosť domáhať sa zaplatenia dlžnej
sumy z faktúr aj po uplynutí premlčacej doby a zároveň uzavretím Rozhodcovskej zmluvy v ten istý

deň založiť právomoc iného ako všeobecného súdu, ktorý v tom čase mal povinnosť na premlčanie
pohľadávky, v prípade neuzavretia Dohody o uznaní záväzku, v spotrebiteľských veciach prihliadať
ex offo. Z uvedeného mal exekučný súd za to, že oprávnený si „dvojito poistil“ možnosť domáhať sa
zaplatenia premlčanej dlžnej sumy cestou iného ako všeobecného súdu. Právne uzavrel, že takýto
postup smeruje k obchádzaniu zákonných ustanovení o premlčaní pohľadávok ako základného inštitútu
civilného práva, nemôže požívať právnu ochranu a právne úkony smerujúce k takémuto obchádzaniu

zákonasúsankcionovanéichneplatnosťou.Súduviedol,žetobolpráveoprávnený,ktorýdalpovinnému
podpísať ním vopred pripravené formuláre vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré
vznikli z Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,
čím povinný si na oko vlastným úkonom z vôle oprávneného zhoršil svoje postavenie. Exekučný
súd taktiež konštatoval, že oprávneným predložené dokumenty boli vo formulárovej podobe, ktorá
nebola individuálne dojednaná a obsah dokumentov nemohol povinný ovplyvniť. Veriteľ na základe tejto

rozhodcovskej zmluvy mohol vec predložiť rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý
by bol inak príslušný, čím spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súdev mieste svojho bydliska. Na základe uvedených skutočností vyhodnotil exekučný súd rozhodcovskú
zmluvu ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysel § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Poukazujúc na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovské konanie, ktorého

výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnil bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, preto tento titul
nie je spôsobilým na vykonanie exekúcie.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený namietajúc nesprávne
právne posúdenie veci, v dôsledku čoho žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej
republikyvoblastispotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniaprešielzásadnýmizmenamivyžadovanými
právom EÚ. Oprávnený sa všetkým legislatívnym zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej
zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v
súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Pre konštatovanie, že rozhodcovská zmluva
núti spotrebiteľa ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, neexistuje žiaden skutkový ani právny

základ. Povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale mohol od nej bez udania
dôvodu odstúpiť. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám, dobrovoľne a po viac ako 2 rokoch od
poskytnutia finančných prostriedkov. K podpisu zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Oprávnený
poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle
ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd,

preto nemožno považovať uzavretie rozhodcovskej zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku.. Z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 09. 2011 vydaného vo veci 3MCdo/11/2010 vyplýva,
že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným
súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002
Z. z., teda vtedy, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,

ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Rozpor s dobrými
mravmi je tak viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj
rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané,
odporuje alebo neodporuje dobrým mravom. Len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné

konanie. Oprávnený má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu,
aký ustanovuje zákon. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní,

ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť
zodpovednosť štátu za škodu.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou

(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP
v spojení s § 9a Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), § 243h ods. 1 Exekučného poriadku
(účinného od 01.04.2017) a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. V danej veci zistil exekučný súd skutkový stav v potrebnom rozsahu a zo zistených skutočností vyvodil

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.8. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, že
Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 31.1.2013 medzi právnym predchodcom oprávneného
a povinným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a vzťah

medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom, nakoľko právny predchodca oprávneného
vystupoval v zmluvnom vzťahu ako dodávateľ, ktorý poskytuje finančné prostriedky v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a povinný ako spotrebiteľ nevystupoval pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré boli individuálne dojednané.

10. Občiansky zákonník účinný k 13.10.2015 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)
považuje aj dojednanie, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní

bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uzavretím
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

12. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému
sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

13. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa používanie nekalých obchodných
praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky
vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

14. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods.
2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z rozhodcovskej zmluvy
zo dňa 13.10.2015 je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, do ktorej boli doplnené iba údaje spotrebiteľa,
pričom iné zmluvné ustanovenia boli vopred naformulované a nebolo ich možné meniť. Ani samotný
oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Na základe uvedeného má
odvolací súd za preukázané, že nešlo o individuálne dojednanú podmienku.

15. Zo spisového materiálu má odvolací súd za preukázané, že Dohoda o uznaní záväzku ako aj
rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň. Oprávnený ako dodávateľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, a taktiež to nevyplýva ani zo samotnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, že povinný
mohol uzavrieť Dohodu o uznaní samostatne bez toho, aby musel zároveň uzavrieť aj rozhodcovskú

zmluvu. Z uvedeného dôvodu, má odvolací súd za to, že na strane oprávneného došlo k nekalej
obchodnej praktike, ak povinnému doručil Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
č.3478165 a zároveň aj spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu bez toho, aby ho výslovne upozornil,
že podpísanie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je dobrovoľné a uzavretie Dohody o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky nie je podmienené podpísaním aj spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

Uvedeným konaním oprávnený konal v rozpore s požiadavkami odbornej spôsobilosti, teda porušil
starostlivosť, ktorú od neho možno rozumne očakávať a ktorá by zodpovedala čestnej obchodnej praxi,
aby narušil ekonomické správania spotrebiteľa, ktoré by tento pri dostatku informácií inak neurobil. Na
základe uvedeného mal odvolací súd ako aj súd prvej inštancie za preukázané, že nekalou obchodnou
praktikou došlo k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a tým k naplneniu dikcie ustanovenia

§ 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.15. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

16. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná rozhodcovská zmluva je
neplatná pre jej neprijateľnosť, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a

vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších
predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Bez takejto platnej zmluvy akýkoľvek rozhodcovský
rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

17. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva poučenie o
rozhodcovskom konaní, avšak absentuje poučenie spotrebiteľa o tom, že spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva neobmedzuje jeho právo obrátiť sa na všeobecný súd, s výnimkou prípadu, ak už skôr začalo

spotrebiteľskérozhodcovskékonanievyvolanédodávateľom.Napriekodvolacejnámietkeoprávneného,
že znenie zákona umožňuje alternatívne riešiť spor aj na všeobecnom súde, a teda dáva zmluvných
stranám na výber, na ktorú inštitúciu sa obrátia, odvolací súd poukazuje na formuláciu predmetnej
zmluvy, teda že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku pod číslom 3478165, podpísanej
dňa 13.10.2015, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov. Z

uvedeného nevyplýva žiadne alternatívne oprávnenie spotrebiteľa riešiť spory z vyššie uvedenej dohody
na všeobecnom súde spotrebiteľa. Ako už bolo vyššie uvedené taktiež z uvedenej zmluvy nevyplýva,
že ide o skutočnú vôľu spotrebiteľa, aby jeho spory s dodávateľom rozhodoval rozhodcovský súd, ale z
predložených listinných dôkazov ako aj z neunesenia dôkazného bremena oprávneným má odvolací súd
za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená na podpis spolu s Dohodou o

uznanízáväzku,pričomzostranyoprávnenéhonedošlokupozorneniupovinného,žepredmetnúzmluvu
nemusí podpísať a uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou pre uzavretie Dohody o uznaní
záväzku, ak konanie povinného bolo podmienené len úmyslom uzatvoriť s oprávneným dohodu o uznaní
svojho záväzku.

18. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

19. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

21. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami oprávnenej.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).