Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201778
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819201778.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci navrhovateľky: W. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., P. XXXX/XX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík, PhD., spol s r.o., so sídlom
Prievidza, Štefánika 11/1, IČO: 36 869 121, proti osobe povinnej výživou: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., G. Vl. G. XXX/X, zastúpeného: JUDr. Vladimír Štrbík, advokát so sídlom Prievidza, Nám. Slobody

22, o určenie manželského výživného, na odvolanie osoby povinnej výživou proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 5Pc/6/2019 -245 zo dňa 27. júla 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., II., III. a súvisiacom výroku V. o trovách
konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i ana ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil povinnému na výživné prispievať na výživu

navrhovateľky sumou 80,- eur mesačne, vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca vopred,
do rúk navrhovateľky, s účinnosťou od 23.4.2019 do 15.7.2020. Zameškané výživné za obdobie od
23.4.2019 do 15.7.2020 v sume 1.180,06 eur súd povinnému na výživné povolil splácať v mesačných
splátkach po 80,- eur, vždy do posledného dňa v mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku
návrh zamietol. Navrhovateľke priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu a o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania
domáhala určenia manželského výživného od povinného v sume 150,- eur mesačne, od apríla 2019. V
priebehu konania upravila, že výživné žiada do dňa 15.07.2020, kedy manželstvo zaniklo rozvodom. Po
uzavretí manželstva spolu žili do 19.08.2018, kedy sa navrhovateľka odsťahovala ku svojej matke, kde

v čase podania návrhu stále žila. V čase začatia konania mala príjem z invalidného dôchodku v sume
204,60 eur mesačne, 125,- eur mesačne jej povinný na výživné zasielal v súvislosti so starostlivosťou o
dieťa počas jeho pobytu u nej. Tento príjem jej nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb,
s úhradou nákladov na jej osobu jej pomáha matka. Mal. dcéra účastníkov bola zverená do osobnej
starostlivosti t.j. povinného na výživné, ona je zaviazaná prispievať na výživu dieťaťa sumou vo výške
zákonom určeného minimálneho výživného. V priebehu konania sa presťahovala do bytu, ktorý jej bol

pridelený, nájomné je 236,65 eur mesačne. Jej príjem tvorí len invalidný dôchodok 210,- eur mesačne,
sumu 125,- eur mesačne jej povinný na výživné prestal dávať od septembra 2019. Zo svojho príjmu
dáva 100,- eur svojej matke, ktorá jej z toho uhradí paušál za telefón v sume 30,- eur mesačne, poistku
25,- eur mesačne a pomáha jej aj so stravovaním. Matka jej vypomáha aj tak, že hradí inkaso za byt,
v ktorom býva. Povinný na výživné s návrhom nesúhlasil

3. Súd prvej inštancie vec na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo
dňa 23.09.2016 a toto manželstvo v čase podania návrhu navrhovateľky trvalo. Rozsudkom súduzo dňa 16.12.2019 č.k. 15Pc/13/2019-115 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa
30.4.2020 č.k. 17CoP/17/2020-140 bol návrh povinného na určenie neplatnosti manželstva zamietnutý.
Následne bolo v priebehu konania manželstvo účastníkov, rozsudkom súdu zo dňa 09.07.2020 č.k.

6P/59/2018-159, právoplatným 15.07.2020, rozvedené. Z výpovedí účastníkov bolo zistené, že vzťahy
medzi nimi sú narušené, asi od 19.09.2018 účastníci prestali žiť v spoločnej domácnosti. Z manželstva
účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa - W. Z., nar. X.XX.XXXX, ktorá bola na čas do rozvodu
manželstva účastníkov, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.1.2020 č.k. 10P/56/2018-164 zverená
do osobnej starostlivosti otca (t.j. povinného na výživné) a navrhovateľke bola určená vyživovacia

povinnosť k malol. dieťaťu sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa.
Na čas po rozvode boli práva a povinnosti k maloletej (t.j. zverenie do osobnej starostlivosti a výška
vyživovacej povinnosti) ponechané v rovnakej podobe. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného
dôchodku, ktorého výška v roku 2019 bola 204,60 eur mesačne, v roku 2020 je to suma 210,60
eur mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi vyplýva, že navrhovateľka
nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné príspevky a nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Z

lustrácie účtov navrhovateľky bolo zistené, že k 17.6.2020 bol stav na účte navrhovateľky 0,82 eur. Z
výpovedí účastníkov vyplynulo, že do septembra 2019 na základe dohody účastníkov bola realizovaná
striedavá osobná starostlivosť o ich mal. dcéru a povinný na výživné navrhovateľke zasielal mesačne
sumu 125,- eur, t.j. polovicu výšky rodičovského príspevku. Navrhovateľka bývala asi do 27.06.2020
u svojej matky. V tom čase mala podľa vlastného vyjadrenia výdavky na úhradu poistky 25,- eur

mesačne, hradila paušál za telefón v sume 35,- eur mesačne vrátane splátok za telefón. Výdavky
za lieky navrhovateľka uvádzala vo výške 25,- eur štvrťročne. Okrem toho navrhovateľka v období
podania návrhu až do septembra 2019 splácala úver po 144,90 eur. V súvislosti s úverom mala založené
mesačné sporenie po 10,- eur. Okrem toho navrhovateľke vznikali aj bežné výdavky (stravovanie,
hygiena, oblečenie a pod.). Asi od 27.06.2020 navrhovateľka býva v byte, ktorý bol pridelený do

nájmu matke navrhovateľky. Mesačné nájomné predstavuje sumu 236,65 eur, zálohový poplatok za
elektriku je vo výške 40,- eur. Poplatky za bývanie, paušál za telefón v sume 30,- eur mesačne a
poistenie vo výške 25,- eur mesačne aktuálne za navrhovateľku hradí jej matka, ktorej navrhovateľka
zo svojho príjmu dáva sumu 100,- eur mesačne. V konaní navrhovateľka uvádzala, že si hľadá
prácu, bola sa informovať u viacerých zamestnávateľov (VEGUM, HECHT, Brose), zatiaľ neúspešne.

Navrhovateľka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a podľa správy ODI OR PZ v Prievidzi nie je
evidovaná ako držiteľka, resp. vlastníčka motorového vozidla. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka
Prievidza vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou z mladosti, jej miera poklesu vykonávať
zárobkovú činnosť je 60% pre psychické ochorenie. Z posudku Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza
zo dňa 13.05.2015 bolo zistené, že navrhovateľka bola od roku 2011 opakovane hospitalizovaná na

psychiatrických oddeleniach pre poruchy správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok so
syndrómom závislosti. V tom čase jej bola stanovená diagnóza - duševná porucha - rozvinutá závislosť
na návykových látkach ťažkého stupňa s prítomnosťou abstinenčných kríz. Rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 30.12.2014 č.k. 11Ps/7/2014-39 bola spôsobilosť navrhovateľky na právne úkony obmedzená
tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej psychiatrickej liečbe. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa

24.08.2017 č.k. 11Ps/6/2016-38 bol rozsudok zo dňa 30.12.2014 č.k. 11Ps/7/2014 zrušený a spôsobilosť
na právne úkony bola navrhovateľke navrátená. Z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že
dňa 23.10.2019 a 24.06.2020 sa podrobila testom na prítomnosť návykových látok. Výsledky testov
boli v oboch prípadoch negatívne. Zo správy z psychiatrickej kontroly zo dňa 24.07.2020 vyplýva
záver: F43.2 (adaptačné poruchy), abstinencia, F61 (zmiešaná a iná porucha osobnosti), F19 (porucha

psychiky a správania zapríčinená užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok) s tým, že
navrhovateľka je nastavená na medikamentóznu liečbu a ďalšia kontrola jej bola určená na 24.09.2020.
Povinný na výživné je zamestnaný, v roku 2019 mal priemerný čistý mesačný príjem 813,70 eur
(vrátane ošetrovného vyplateného Sociálnou poisťovňou - č.l. 202 spisu), poberal rodičovský príspevok
vo výške 220,70 eur a prídavok na dieťa v sume 24,34 eur mesačne. Za obdobie mesiacov január

až máj 2020 povinný na výživné dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 787,72 eur. Podľa
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi poberá prídavok na dieťa v sume 24,95
eur mesačne a do 31.03.2020 poberal aj rodičovský príspevok v sume 270,- eur mesačne. Z lustrácie
bankových účtov povinného bolo zistené, že ku dňu 17.06.2020 bol stav na jeho osobnom účte 1.234,07
eur a na účte na sporenie 190,- eur. Žije v Prievidzi v byte spolu so svojou matkou a jej priateľom,

ktorí sa k povinnému nasťahovali po odchode navrhovateľky z domácnosti, aby mu mohli pomáhať
so starostlivosťou o dieťa. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Z oznámenia ODI OR PZ v
Prievidzi zo dňa 29.04.2019 bolo zistené, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla zn.
Škoda Fabia a motocyklu zn. Honda CB 600. Zo správy zo dňa 17.06.2020 vyplynulo, že aktuálnepovinný aj naďalej vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia a okrem toho motocykel zn. Kawasaki
ZSR 750 (v premávke od 05.06.2019). Povinný na výživné v čase podania návrhu hradil poplatok za
byt v sume 180,- eur mesačne, poplatok za elektriku 30,- eur mesačne, poplatok za plyn v sume 13,-

eur štvrťročne, koncesionársky poplatok vo výške 4,64 eur mesačne, poplatok za televíziu, internet
a mobilný telefón hradil vo výške od 55,09 eur do 75,19 eur mesačne. Okrem toho si hradil poistku
po 30,- eur mesačne, splácal úver po 229,56 eura mesačne a výdavky na cestovné si vyčíslil na
50,- eur mesačne. Do septembra 2019 zasielal navrhovateľke v súvislosti so starostlivosťou o dieťa
časť rodičovského príspevku v sume 125,- eur mesačne. Ku dňu rozhodovania súdu sa z uvedených

platieb povinnému zvýšil poplatok za byt na sumu 210,- eur mesačne, a to od mesiaca máj alebo jún
2019, rovnako sa mu zvýšil poplatok za elektriku na sumu 35,- eur mesačne. V konaní povinný na
výživné uvádzal, že mesačne si hradí poistku vo výške 25,- eur. Okrem toho má výdavky v súvislosti
s úhradou poplatku za komunálny odpad za seba a mal. W.iu v sume 63,- eur ročne. Od septembra
2019 začal povinný splácať úver, ktorý predtým hradila navrhovateľka, po 145,- eur mesačne. Ide o
úver navrhovateľky, za ktorý on prevzal ručenie a z toho dôvodu ho spláca za navrhovateľku. Okrem

uvedených výdavkov vznikajú povinnému aj bežné výdavky na stravovanie, hygienu, oblečenie a pod..
Povinný má vyživovaciu povinnosť voči malol. W. Z., ktorú má vo svojej osobnej starostlivosti. V konaní
povinný na výživné poukazoval na to, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti z dôvodu, že
požívala alkohol, zapíjala ním lieky. V dôsledku toho sa spolu hádavali. Navrhovateľka si podľa jeho
vyjadrenia písala zaľúbené správy s priateľom a stalo sa, že za ním aj šla spolu so svojou sesternicou

S. P., vtedy tiež pila alkohol, prišla domov až po 23. hodine a on mal na starosti ich dieťa. Povinný
uvádzal, že mal záujem všetko urovnať, ale keď sa vrátil po nočnej zmene domov, navrhovateľka bola
opitá a on jej povedal, že takto žiť nechce, na čo navrhovateľka odišla. Neskôr sa ešte stretávali,
ale došlo k tomu, že mu navrhovateľka volala v noci do práce, bola opitá a mala pri sebe malol.
dieťa. Musel ísť po ňu a zaviesť ju do nemocnice. V konaní poukazoval aj na to, že navrhovateľka

má vzťah s iným mužom, s ktorým aktuálne čaká dieťa. Požívanie alkoholu a odchod z domácnosti
uvádzal povinný ako dôvod rozvratu vzťahov v manželstve aj v rozvodovom konaní. Navrhovateľka
za dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti v konaní označovala to, že povinný o ňu ako ženu nemal
záujem, spával v inej miestnosti, nepomáhal jej v domácnosti ani s dcérou. Po návrate z práce sa
najedol, sadol za počítač, pozrel si motorky a šiel spať. V rozvodovom konaní navrhovateľka ako príčinu

rozpadu manželstva označila tiež to, že sa jej povinný nevenoval. Uviedla, že v tom čase mala jedného
kamaráta, s ktorým si písala, po odchode zo spoločnej domácnosti sa aj stretávali, ale potom s tým
skončili, on mal odísť do Nemecka. V súčasnosti má priateľa asi po dobu jedného roku a zistila, že je
tehotná.Zvýpovedenavrhovateľkyvyplynulo,žespriateľomnežijúvjednejdomácnosti,lensanavzájom
navštevujú. V konaní bola ako svedok vypočutá S. P., sesternica navrhovateľky, ktorá uviedla, že asi

3 mesiace - od júla do septembra dva alebo tri roky dozadu bývala v domácnosti účastníkov. Vzťah
medzi účastníkmi vnímala tak, že sú skôr kamaráti než manželia. Povinný na výživné spával v obývačke,
nemal ani záujem spávať s navrhovateľkou v spálni. Ona bola s navrhovateľkou a malol. W.iou stále,
navrhovateľke s dcérou pomáhala. Ako dôvod odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti označila
to, že navrhovateľka už mala všetkého dosť, pretože povinný na výživu jej s ničím nepomáhal, domáce

práce robila navrhovateľka, povinný o to nemal záujem. O dieťa sa tiež starala navrhovateľka. Uviedla,
že správanie povinného ako manžela voči navrhovateľke bolo podľa nálady a situácie, aká doma bola -
aj slušné ale aj neslušné. Odchodu navrhovateľky predchádzal konflikt medzi účastníkmi. Svedkyňa bola
v tom čase s malol. W. v izbe a počula, že povinný po príchode z nočnej zmeny dal navrhovateľke facku,
táto sa rozplakala a následne odišli preč. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka sa alkoholu ani nedotkla,

naposledy si vypila, keď išli spolu von aj s povinným na výživné; kedy presne to bolo, uviesť nevedela.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 71, § 75 ods. 2, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a uviedol, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou v roku 2015 pre ochorenie duševná
porucha - rozvinutá závislosť na návykových látkach ťažkého stupňa s prítomnosťou abstinenčných

kríz. O tom, že navrhovateľka v minulosti užívala drogy, mal povinný vedomosť ešte pred uzavretím
manželstva s tým, že navrhovateľka vtedy mala záujem sa liečiť a žiť v usporiadanom vzťahu, čo
vyplýva z pripojeného spisu týkajúceho sa rozvodu manželstva účastníkov. Z aktuálnej lekárskej správy
bolo preukázané, že navrhovateľka má aj naďalej diagnostikované adaptačné poruchy, zmiešanú a
inú poruchu osobnosti a poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním viacerých drog a iných

psychoaktívnych látok, pričom v súčasnosti abstinuje. Z výpovede navrhovateľky, ale aj svedkyne P.
bolo zistené, že navrhovateľka pociťovala zo strany povinného ako manžela nedostatok záujmu a
pomoci.Vzhľadomnajejzdravotnéproblémyzrejmestarostlivosťodomácnosťadieťasamanedokázala
zvládať a aj nezáujem manžela o ňu ako partnerku jej psychiku destabilizoval. Navrhovateľka je vdôsledku narušenej psychiky psychicky labilná a sama v konaní priznala, že sa v čase, keď sa
odsťahovala zo spoločnej domácnosti, opila. Pokiaľ teda došlo z jej strany k požitiu alkoholu, bolo to
pod vplyvom uvedeného zdravotného stavu a nezhôd v manželstve, kedy navrhovateľka nedokázala

situáciu adekvátne zvládať. Následne podstúpila psychiatrické liečenie a podľa lekárskej správy v
súčasnosti abstinuje. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľka v súčasnosti po dobu asi jedného
roka má známosť s iným mužom. K ukončeniu spolužitia účastníkov došlo takmer pred dvomi rokmi,
o obnovenie spolužitia účastníci nemali záujem a navrhovateľka už v roku 2018 podala návrh na
rozvod manželstva. V dôsledku žaloby o neplatnosť manželstva, podanej povinným, bolo rozvodové

konanie účastníkov prerušené a ich manželstvo bolo následne rozvedené. Známosť s iným mužom
navrhovateľka nadviazala takmer po roku od ukončenia spolužitia s povinným na výživné a v konaní
nebolo zistené, že by s týmto mužom žila v jednej domácnosti, resp. že by sa tento jej priateľ podieľal
na nákladoch navrhovateľky. Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že s priateľom žijú oddelene,
navzájom sa len navštevujú. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie uzavrel,
že v danej veci nejde o prípad podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, kedy by priznanie výživného

bolo v rozpore s dobrými mravmi a je možné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti povinného voči
navrhovateľke. Bolo preukázané, že navrhovateľkin príjem pozostáva len z invalidného dôchodku
204,60 eur (rok 2019), resp. 210,60 eur (rok 2020), iný príjem nemá, má vyživovaciu povinnosť voči
mal. W.ii v sume zodpovedajúcej zákonom určenému minimálnemu výživnému (čo je od 1.7.2020 suma
29,42 eur mesačne). Povinný na výživné je zamestnaný, za rok 2019 mal priemerný čistý príjem 813,70

eur, poberal rodičovský príspevok v sume 220,70 eur a prídavok na dieťa v sume 24,34 eur mesačne,
z čoho do septembra 2019 zasielal navrhovateľke sumu 125,- eur v súvislosti s jej starostlivosťou o
dieťa. V roku 2020 je priemerný čistý príjem navrhovateľa 787,72 eur, poberá prídavok na dieťa v
sume 24,95 eur mesačne. Do marca 2020 mu bol vyplácaný rodičovský príspevok v sume 270,- eur
mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. W.. Účastníci od cca 19.09.2018 nežijú v spoločnej

domácnosti, spoločne nehospodária, povinný navrhovateľke na jej výživu doposiaľ neprispel ničím. Je
zrejmé, že príjem navrhovateľky je podstatne nižší ako prijem povinného na výživné a tento príjem nie
je postačujúci na pokrytie jej nevyhnutných výdavkov. Pokiaľ povinný v konaní vyčíslil svoje výdavky v
čase začatia konania na sumu 611,64 eur (bez nákladov na stravu, hygienické potreby, náklady dieťaťa)
a v roku 2020 na sumu 1.072,64 eur (vrátane stravovania, výdavkov dieťaťa, hygienických potrieb),

súd poukazuje na to, že v domácnosti s ním žijú ešte ďalšie dve plnoleté osoby (matka povinného s
priateľom), ktoré sa tiež majú podieľať na úhrade nákladov v domácnosti, čo však povinný pri vyčíslení
svojich nákladov nezohľadnil. Súd poukázal na to, že povinný napriek tomu, že podľa jeho údajov má
výdavky vyššie ako je jeho príjem, mal zostatok na osobnom účte k 17.6.2020 v sume 1.234,07 eur a na
sporiacom účte v sume 190,- eur, pričom sám na pojednávaní uviedol, že má úspory okolo 1.000,- eur.

Z toho potom vyplýva, že jeho výdavky sú reálne nižšie, než v konaní uvádzal. Súd tiež nezohľadňoval
skutočnosť, že povinný od septembra 2019 uhrádza za navrhovateľku splátky úveru po 145,- eur
mesačne, nakoľko z jeho vyjadrenia, ktoré navrhovateľka v konaní nenamietala, vyplynulo, že tieto
splátky uhrádza ako ručiteľ za úver navrhovateľky a ako ručiteľovi mu voči navrhovateľke vzniká osobitný
nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. Súd však pri rozhodovaní zohľadnil aj to, že navrhovateľka

sa mohla snažiť nájsť si primeranú prácu vzhľadom k jej zdravotnému stavu, hoci len brigádnickou
formou. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi vyplýva, že v mesiaci jún 2020
evidovali voľné pracovné miesta aj pre osoby zdravotne postihnuté (č.l. 195 spisu). S prihliadnutím k
uvedeným skutočnostiam považoval súd za primerané, aby povinný na výživu navrhovateľky prispieval
sumou 80,- eur mesačne. Takto určené výživné je v možnostiach a schopnostiach povinného hradiť aj

pri zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkov. Súd preto rozhodol tak, že povinnému na výživné uložil
povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 23.04.2019, t.j.
od začatia konania, až do 15.07.2020, kedy manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom. Navrhovateľka
sa návrhom domáhala určenia výživného vo výške 150,- eur mesačne od apríla 2019, t.j. od 01.04.2019.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno výživné priznať len odo dňa začatia konania. Konanie

sa začalo podaním návrhu dňa 23.04.2019. Súd prvej inštancie návrh navrhovateľky v časti týkajúcej
sa nároku do 23.04.2019 a následne v časti prevyšujúcej sumu 80,- eur mesačne považoval za
nedôvodný, a preto ho v tejto časti zamietol. Súčasne bolo rozhodnuté o povinnosti povinného zaplatiť
navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 23.04.2019 až do 15.70.2020. Zameškané výživné
za uvedené obdobie predstavuje sumu 1.180,06 (t.j. po 80,- eur za mesiace máj 2019 až jún 2020 a

alikvótna časť výživného za mesiac apríl 2019 a júl 2020; 14 x 80 eur = 1.120, -eur, alikvótna časť
výživného za mesiac apríl 2019: 80,- eur : 30 dní v mesiaci apríl = 2,67 eur na deň; 2,67 eur x 8 dní =
21,36 eur; alikvótna časť výživného za mesiac júl 2020 : 80,- eur : 31 dní v mesiaci júl = 2,58 eur na deň;
2,58 eur x 15 dní = 38,70 eur). Uvedenú sumu súd povolil povinnému na výživné splácať v mesačnýchsplátkach po 80,- eur, najneskôr do posledného dňa v mesiaci, a to počnúc mesiacom, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že pokiaľ
nebude čo len jedna splátka uhradená riadne a včas, stane sa splatnou celá neuhradená časť zročného

výživného naraz. Súd prvej inštancie navrhovateľke podľa § 254 ods. 1 CSP priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie povinný na výživné a deklaroval odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Namietal, že napriek tomu, že súd mal v konaní pripojený spis,

týkajúci sa rozvodu manželstva účastníkov sp.zn. 6P/59/2018 ako aj spis o neplatnosti manželstva
sp.zn. 15Pc/13/2019, neprihliadal na skutočnosti, ktoré vyplývali z týchto spisov. Navrhovateľka za celú
dobu svojho života odpracovala spolu ani nie 3 mesiace, o prácu nejaví záujem, zo spisov vyplýva
požívanie alkoholu aj časté návštevy psychiatrických zariadení. Taktiež z nich vyplýva znížený záujem
navrhovateľky o styk s dcérou. Súd z týchto zistení nevychádzal. Uveril tvrdeniam navrhovateľky, že si
hľadá prácu, hoci súdu nepredložila o tomto žiaden relevantný dôkaz. Na zabezpečenie zamestnania

mala navrhovateľka niekoľko rokov. V konaní bolo zistené, že navrhovateľka požívala alkoholické
nápoje, absolvovala psychiatrickú liečbu, že bola povinnému za trvania manželstva neverná, čo bolo
jednou z hlavných príčin rozpadu manželstva. Svedkyňa S. P. zmenila svoju výpoveď, ktorú uvádzala
pôvodne jemu, pred pojednávaním komunikovala s navrhovateľkou, zrejme ju ovplyvnila. Z dokladov
predložených navrhovateľkou vyplýva, že sa podrobila testom na prítomnosť návykových látok, ale nie

na alkohol, týmito testami sa to zistiť nedá. Podľa psychiatrického vyšetrenia bolo konštatované, že
navrhovateľka požíva alkohol v súbehu s liekmi. Na určený styk s dcérou chodí sporadicky, nedodržiava
ho. Súd prvej inštancie nerovnakým prístupom porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Taktiež
súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia. Maloletá dcéra
bola zverená do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa od konca roka 2018 o dieťa staral na základe

neodkladného opatrenia. Celá starostlivosť o dieťa tak ležala na jeho pleciach, vrátane finančnej záťaže.
Náklady, ktoré manželka uviedla, nezodpovedajú realite, pretože od septembra 2019 prestala splácať
pôžičku vo výške 144,90 eur, čo súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Súdu vyčíslil svoje mesačné
náklady, bez príspevku matky by nebol schopný ich hradiť. Súd neprihliadal na to, ako si manželka plní
svoje povinnosti, prečo si ich neplní. Podľa jeho názoru nie je pravdivé, že by navrhovateľka s priateľom

žili oddelene, v tomto smere sa malo realizovať šetrenie úradu práce. Priznanie výživného navrhovateľke
by bolo podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a rozhodol tak, že návrh zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

6. Navrhovateľka sa k odvolaniu povinného na výživné písomne vyjadrila tak, že súd prvej inštancie

postupoval v súlade s § 71 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, vo veci vykonal v dostatočnom rozsahu
dokazovanie, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, a navrhovateľka ho považuje za vecne správne. Na
pojednávaní sa navrhovateľka vyjadrila podrobne akým spôsobom a kde sa pokúšala nájsť si prácu,
o čo sa pokúša doteraz. Pokiaľ ide o svedkyňu S. P., ktorú navrhol vypočuť ako svedka povinný, nie
je pravdou, že by ju niekto ovplyvňoval, pred pojednávaním sa svedkyňa len spýtala navrhovateľky, o

čo ide v tomto konaní. Žiadna iná komunikácia medzi nimi nebola. V rozvodovom spise sú uvedené
dôvody, prečo navrhovateľka súhlasila so zverením dieťaťa do opatery otca, bolo to predovšetkým kvôli
správaniu otca pri styku matky s dieťaťom, ktoré navrhovateľku stresovalo a ponižovalo. Žiadala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania.

7. Povinný na výživné sa písomne vyjadril tak, že zdôraznil skutočné náklady, ktoré uhrádza, a
to predovšetkým vo vzťahu k starostlivosti o domácnosť aj dieťa. Opätovne poukázal na svoje
výdavky na zabezpečenie základných životných náležitosti. Zotrval na svojich tvrdeniach uvádzaných v
odvolaní,týkajúcichsanedostatkovprihľadaníprácenavrhovateľkou,ovplyvňovaniasvedkynezostrany
navrhovateľky, neprejavovania záujmu navrhovateľkou o styk s dieťaťom. Taktiež zdôraznil požívanie

alkoholu navrhovateľkou, jej následné psychiatrické liečenia, s tým, že menovaná je invalidná titulom
závislosti na návykových látkach. Zotrval na svojich ďalších tvrdeniach uvádzaných v odvolaní.

8. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65
a 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) nebolo potrebné na prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania.

12. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) manželia majú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého

z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

13. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov je viazaná na právnu existenciu manželstva, vzniká
uzavretímmanželstvaazanikáspolusjehozánikomzozákonnýchdôvodov.Zozásadyrovnakejživotnej
úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej

povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Uplatňovanie
výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo
činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla
disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

14. Rozsah tejto vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa všetkých
potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia a
východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň
obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého
množstva peňazí. Súd je pri rozhodovaní povinný vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných,

pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Rozdielne potreby a
náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené
ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si
svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti. Zákon tiež súdu ukladá povinnosť
obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na

základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie neposúdil vec dôsledne v zmysle
vyššie uvedených záverov.

16. Predmetom tohto súdneho konania je výživné na navrhovateľku za obdobie od apríla 2019 do dňa
rozvodu manželstva strán, teda 15.07.2020.

17. V konaní bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 23.09.2016. Rozsudkom
č.k. 15Pc/13/2019-115 zo dňa 16.12.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k.

17CoP/17/2020-140zodňa30.4.2020bolzamietnutý návrhmanželanaurčenieneplatnostimanželstva.
Následne bolo manželstvo účastníkov na návrh manželky rozsudkom č.k. 6P/59/2018-159 zo dňa
09.07.2020, právoplatným 15.07.2020, rozvedené.

18. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa - W. Z., nar. XX.XX.XXXX. Uznesením

č.l. 10P/56/2018-10 zo dňa 20.11.2018 bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca z dôvodu, že
matka bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou Prievidza, so sídlom
v Bojniciach. Následne, do septembra 2019 sa medzi rodičmi na základe dohody realizovala striedavá
osobná starostlivosť, v tomto období povinný výživným zasielal navrhovateľke 125,- eur mesačne -
polovicu rodičovského príspevku. Rozsudkom č.k. 10P/56/2018-164 zo dňa 16.01.2020 bola mal. W.

zverená do osobnej starostlivosti otca; matke bol s dieťaťom upravený styk a bolo jej uložené prispievať
na výživu dieťaťa sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Rozsudkom
o rozvode manželstva č.k. 6P/59/2018-159 zo dňa 09.07.2020 bola mal. W. zverená na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti otca; matke bol s dieťaťom upravený styk a bolo jej uložené prispievať na výživu
dieťaťa sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

19. Z listín obsiahnutých v spise ako i z výpovedí účastníkov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značne
narušené. Asi od 19.09.2018 účastníci prestali žiť v spoločnej domácnosti, navrhovateľka odišla k matke.
Podľa výpovedí účastníkov v rozvodovom konaní, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn.6P/59/2018 navrhovateľka videla príčiny rozpadu manželstva v tom, že sa jej manžel nevenoval a
povinný v tom, že navrhovateľka pila a opustila spoločnú domácnosť.

20. Navrhovateľka nie je zamestnaná, je čiastočne invalidná, s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 60 %. Podľa posudku Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza zo dňa 13.05.2015
navrhovateľka bola od roku 2011 opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach pre
poruchy správania zapríčinené užívaním psychoaktívnych látok so syndrómom závislosti, bola
stanovená diagnóza - duševná porucha - rozvinutá závislosť na návykových látkach ťažkého stupňa s

prítomnosťou abstinenčných kríz. Rozsudkom č.k. 11Ps/7/2014-39 zo dňa 30.12.2014 bola spôsobilosť
navrhovateľky na právne úkony obmedzená tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej psychiatrickej
liečbe. Rozsudkom č.k. 11Ps/6/2016-38 zo dňa 24.08.2017 bol rozsudok sp.zn. 11Ps/7/2014 zrušený
a spôsobilosť na právne úkony bola navrhovateľke navrátená. Navrhovateľka sa dobrovoľne dňa
23.10.2019 a 24.06.2020 podrobila testom na prítomnosť návykových látok s negatívnym výsledkom.
Podľa poslednej správy z psychiatrickej kontroly zo dňa 24.07.2020 má navrhovateľka diagnózy: F43.2

(adaptačné poruchy), abstinencia, F61 (zmiešaná a iná porucha osobnosti), F19 (porucha psychiky a
správania zapríčinená užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok). Navrhovateľka poberá
invalidný dôchodok, v roku 2019 vo výške 204,60 eur mesačne, v roku 2020 vo výške 210,60 eur.
Nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné príspevky, nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na
úradepráce. Odseptembra2018do27.06.2020bývalaumatky,malabežnévýdavky,platilapoistku25,-

eur mesačne, paušál na telefón 35,- eur mesačne, splácala úver 144,90 eur mesačne. Asi od 27.06.2020
býva v byte, ktorý bol pridelený do nájmu jej matke. Mesačné nájomné predstavuje 236,65 eur, poplatok
za elektrinu 40 eur mesačne, ďalej má náklady na telefón 30 eur mesačne a poistenie 25 eur mesačne.
Toto za navrhovateľku hradí matka, ktorej navrhovateľka podľa svojho tvrdenia dáva 100 eur mesačne.
Nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, nie je držiteľkou motorového vozidla.

Navrhovateľka uviedla, že si hľadá prácu, bola sa informovať u viacerých zamestnávateľov.

21. Podľa správy ÚPSVaR Prievidza zo dňa 18. 6. 2020 evidujú 35 voľných pracovných miest, ktoré sú
vhodné aj pre osoby so zdravotným postihnutím, z toho predchádzajúca prax nie je požadovaná u 24 z
nich. Podľa správy mzda na pozícii chemika predstavuje sumu od 580 eur mesačne, na pozícii operátora

výroby ( obsluha klasických lisov, lisov v poloautomatickej prevádzke, vulkanizácie gumárenských
výrobkov, obsluha liniek kontinuálnej vulkanizácie) sumu od 700 eur mesačne, na pozícii pracovník
drevospracujúcej výrobe (ukladanie dreva do paliet a pomocné práce) za mesiace od 580 eur mesačne.

22. Povinný výživou je zamestnaný, v roku 2019 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 813,70 eur

vrátane ošetrovného, poberal rodičovský príspevok 220,70 eur mesačne (z ktorého do septembra 2019
zasielal navrhovateľke sumu 125 eur mesačne) a prídavok na dieťa 24,34 eur mesačne. Za obdobie
január až marec 2020 povinný výživný dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 787,72 eur, poberá
prídavok na dieťa 24,95 eur mesačne a do 31.03.2020 rodičovský príspevok 270 eur mesačne. Ku
dňu 17.06. 2020 mal na účtoch spolu sumu 1424,07 eur. Žije v byte so svojou matkou a jej priateľom,

ktorí mu pomáhali so starostlivosťou o dieťa. Náklady za byt predstavujú 180 eur mesačne, za elektrinu
30 eur mesačne, za plyn 13 eur štvrťročne, koncesionársky poplatok 4,64 eur mesačne, úhrady za
televíziu, internet a telefón od 55,09 do 75,19 eur mesačne, poistka 30 eur mesačne, splátky úveru
229,56 eur mesačne. Ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie sa zvýšil povinnému poplatok za byt
na sumu 210 eur mesačne, poplatok za elektrinu 35 eur mesačne; od septembra 2009 na začal splácať

úver, ktorý predtým hradila navrhovateľka po 145 eur mesačne, v ktorom je povinný ručiteľom. Nevlastní
žiaden nehnuteľný majetok, je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Fabia a motocykla
zn. Kawasaki YSR 750.

23. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní neboli

preukázané žiadne závažné dôvody, ktoré by nasvedčovali tomu, že by priznanie výživného zo strany
povinného navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi.

24. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to

odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého
manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, staraťsa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri
porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností
prichádzajú do úvahy najmä prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba

posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje
povinnosti, resp. prečo ich neplní.

25. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že o tom, že navrhovateľka v minulosti užívala drogy, mal
povinný vedomosť ešte pred uzavretím manželstva s tým, že navrhovateľka vtedy mala záujem sa

liečiť a žiť v usporiadanom vzťahu. Navrhovateľka má aj naďalej diagnostikované adaptačné poruchy,
zmiešanú a inú poruchu osobnosti a poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním viacerých
drog a iných psychoaktívnych látok, v súvislosti s tým čím je uznaná za čiastočne invalidnú. V
konaní nebolo napriek subjektívnym tvrdeniam povinného preukázané užívanie návykových látok alebo
alkoholu navrhovateľkou v súčasnosti. Z výpovede navrhovateľky, ale aj svedkyne P. bolo zistené, že
navrhovateľka pociťovala zo strany povinného ako manžela nedostatok záujmu a pomoci. Vzhľadom

na jej zdravotné problémy zrejme starostlivosť o domácnosť a dieťa nedokázala zvládať a sama v
konaní priznala, že sa v tom čase (keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti), opila. Následne
však podstúpila psychiatrické liečenie a podľa lekárskej správy v súčasnosti abstinuje, pričom v konaní
opak preukázaný nebol. Je nepochybné, že navrhovateľka mala asi po dobu asi jedného roka pred
rozhodnutím súdu prvej inštancie známosť s iným mužom. Túto známosť s iným mužom navrhovateľka

nadviazala takmer po roku od ukončenia spolužitia s povinným na výživné, po začatí konania o určenie
neplatnosti manželstva a konania o rozvod manželstva. Tvrdenia povinného, že navrhovateľka s
týmto mužom žila v jednej domácnosti v rozhodnom období, preukázané neboli. Z takto popísaných
skutkových okolností nemožno vyvodiť žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že
priznanie manželského výživného ako takého by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ je povinný

argumentuje nedôveryhodnosťou svedkyne P., odvolací súd poukazuje na to, že výpoveď tejto svedkyne
nie jediným dôkazom, o ktorý súd prvej inštancie oprel svoj záver o neexistencii rozporu priznania
výživného s dobrými mravmi, pričom ani nedôveryhodnosť svedkyne nemožno bez ďalšieho vyvodiť
z faktu, že menovaná pred pojednávaním súdu na chodbe pred pojednávacou miestnosťou verejne
komunikovala s navrhovateľkou, o to viac za situácie, že skutočnosť ( potvrdenú výpoveďou svedkyne),

že navrhovateľka pociťovala zo strany manžela nedostatok záujmu a pomoci, navrhovateľka uviedla už
pri svojej výpovedi v konaní o rozvod manželstva.

26. Odvolací súd však zistil, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal dôsledne so všetkými zistenými
skutkovýmiokolnosťamivoveci.Súdprvejinštancieuložilnapadnutýmrozsudkompovinnémuprispievať

na výživu navrhovateľky jednotnou sumou 80 eur mesačne za obdobie od 23.04.2019 do 15.07.2020,
za ktoré obdobie aj vyčíslil zameškané výživné. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však
nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal so skutočnosťou, že v priebehu tohto obdobia (od
23.04.2019 do 15.07.2020) došlo k viacerým zmenám v osobných, majetkových a zárobkových
pomeroch účastníkov konania. V tomto smere nie je zrejmé najmä, či a akým spôsobom súd prvej

inštancie prihliadol na fakt, že do septembra 2019 účastníci konania ako rodičia realizovali na základe
dohody striedavú starostlivosť o maloleté dieťa, avšak už od januára 2020 bolo dieťa rozhodnutím
súdu zverené do výlučnej osobnej starostlivosti otca - povinného výživným, v ktorej je doposiaľ. Nie je
zrejmé, či sa skutočnosť, že povinný - otec má minimálne od januára 2020 dieťa vo svojej starostlivosti,
ktorá nepochybne znamená zvýšenie výdavkov na strane povinného, odrazila aj v rozhodnutí súdu

o výške manželského výživného. Z listinných dôkazov tiež vyplýva, že matke bol upravený styk s
dieťaťom, avšak v konaní nebolo dôsledne zistené, či tento styk realizuje( realizovala), a ak nie z akých
dôvodov, či matka javí o dieťa záujem, ktorá skutočnosť môže mať tiež vplyv na posúdenie otázky
osobných a majetkových pomerov strán. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako
sa súd prvej inštancie vysporiadal s faktom, že od marca 2020 otec na dieťa už nepoberá rodičovský

príspevok vo výške 270 eur mesačne; s faktom, že navrhovateľka od júna 2020 už nežije u matky,
ale sama v prenajatom byte ( a z akého dôvodu), v ktorom jej vznikajú nepochybne vyššie výdavky.
Taktiež sa súd prvej inštancie nezaoberal dôsledne otázkou či si navrhovateľka, ktorá je len čiastočne
invalidná, aktívne hľadá, resp. v minulosti ( za rozhodné obdobie) hľadala prácu a v tomto smere sa
spoľahol len na jej vyjadrenie, že tomu tak je, a to napriek správe ÚPSVaR Prievidza o tom, že evidujú

pomerne veľké množstvo voľných pracovných miest, vhodných aj pre osoby so zdravotným postihnutím.
Neskúmal, z akého dôvodu nie je, resp. v rozhodnom období nebola navrhovateľka evidovaná ako
uchádzač zamestnanie na úrade práce a rezignoval na preukázanie tvrdení navrhovateľky, že si prácu
sama aktívne hľadá.27. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie nedostatočne zistil a vyhodnotil osobné, majetkové
a zárobkové pomery účastníkov konania, čo znamená, že si nezabezpečil dostatok podkladov pre

rozhodnutie vo veci. Keďže súd prvej inštancie neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné
okolnosti danej veci čo do priznania výživného na manželku, predčasný je i jeho výrok o určení zročného
výživného (výrok II.), výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšku (výrok III.) i výrok o trovách konania (výrok
V.) ako výroky súvisiace.

28. Náprava popísaných pochybení súdu prvej inštancie v odvolacom konaní by vyžadovala takú mieru
ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej
inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods.
3 CSP).

29. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere tak,
aby boli úplne zistené pomery na strane účastníkov a až na základe komplexného zhodnotenia pomerov
na strane všetkých zainteresovaných účastníkov vo veci opätovne rozhodne. Zároveň s poukazom na
§ 262 ods. 1 CSP rozhodne i o trovách konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).