Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 27, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Pc/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201778
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3819201778.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľky: W. Z., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom Q., P. XXXX/XX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Ivan Žilík PhD.
spol. s r.o., so sídlom v Prievidzi, Štefánika 11/1, IČO: 36 869 121, proti povinnému na výživné: N. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., G. Vl. G. XXX/X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom v
Prievidzi, Nám. slobody 22, o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Povinný na výživné je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80,- eur mesačne,
vždy do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca vopred, do rúk navrhovateľky, s účinnosťou od
23.4.2019 do 15.7.2020.

II. Zameškané výživné za obdobie od 23.4.2019 do 15.7.2020 v sume 1.180,06 eur súd povinnému
na výživné p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 80,- eur, vždy do posledného dňa v
mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia,
pod následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

IV. Súd navrhovateľke p r i z n á v a oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným proti povinnému na výživné domáhala určenia manželského
výživného v sume 150,- eur mesačne, s účinnosťou od mesiaca apríl 2019. V priebehu konania uviedla,
že výživné žiada do 15.7.2020, kedy manželstvo zaniklo rozvodom. Návrh navrhovateľka odôvodnila
tým, že manželstvo s povinným na výživné uzavrela 23.9.2016 a ku dňu začatia konania toto manželstvo

trvalo. Po uzavretí manželstva spolu žili do 19.8.2018, kedy sa navrhovateľka odsťahovala ku svojej
matke,kdevčasepodanianávrhustáležila.Uviedla,ževčasezačatiakonaniamalapríjemzinvalidného
dôchodku v sume 204,60 eur mesačne, iný príjem nemala, a to okrem sumy 125,- eur mesačne, ktorú
jej povinný na výživné zasielal v súvislosti so starostlivosťou o dieťa počas jeho pobytu u nej. Tento
príjem jej nepostačuje ani na pokrytie základných životných potrieb, s úhradou nákladov na jej osobu
jej pomáha matka. Neskôr v konaní navrhovateľka uviedla, že malol. dcéra bola zverená do osobnej
starostlivosti otca (t.j. povinného na výživné), ona je zaviazaná prispievať na výživu dieťaťa sumou vo

výške zákonom určeného minimálneho výživného. V súčasnosti býva v byte, ktorý jej bol pridelený, kde
nájomné je vo výške 236,65 eur mesačne. Jej príjem tvorí len invalidný dôchodok, ktorý je aktuálne v
sume 210,- eur mesačne, sumu 125,- eur mesačne jej povinný na výživné prestal dávať od septembra
2019. Zo svojho príjmu dáva 100,- eur svojej matke, ktorá jej z toho uhradí paušál za telefón v sume30,- eur mesačne, poistku 25,- eur mesačne a pomáha jej aj so stravovaním. Navrhovateľka uviedla, že
jej matka jej zatiaľ vypomáha aj tak, že hradí inkaso za byt, v ktorom býva.

2. Povinný na výživné s návrhom nesúhlasil. Spočiatku namietal neplatnosť manželstva s
navrhovateľkou, neskôr, po rozhodnutí súdu o platnosti manželstva účastníkov, poukazoval na ust. §
75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Rozpor s dobrými mravmi videl v tom, že navrhovateľka z dôvodu požívania alkoholu opustila
spoločnú domácnosť, ohrozila zdravie malol. dieťaťa, nakoľko bola nájdená opitá pred Jantárom v

nočných hodinách spolu s maloletou. Navrhovateľka požíva alkoholické nápoje, na základe čoho je
liečená v protialkoholických zariadeniach. Poukázal na to, že navrhovateľka udržiava po dobu jedného
roka známosť s priateľom, s ktorým čaká dieťa, nesplácala žiadne dlhy, ktoré vznikli počas trvania
manželstva, voči všetkým svojim povinnostiam, ktoré jej za trvania manželstva z tohto zväzku vyplývali,
zostala ľahostajná.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne S. P., oboznámením obsahu
sobášneho listu účastníkov, rodného listu malol. W. Z., dokladov o výške príjmu účastníkov, správ
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, ODI OR PZ v Prievidzi, vyčíslenia výdavkov
účastníkov konania, výpisov z účtov účastníkov, správy Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza,
vyjadrenípovinnéhonavýživnézodňa14.5.2019,2.7.2019,vyjadrenianavrhovateľkyzodňa24.5.2019,

rozsudkov Okresného súdu Prievidza č.k. 11Ps/7/2014-39, 11Ps/6/2016-38, 10P/56/2018-164 a
15Pc/13/2019-115 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 17CoP/17/2020-140, zápisnice
z pojednávania konaného dňa 9.4.2019 v konaní pred Okresným súdom Prievidza sp.zn. 10P/56/2018,
lustrácie v katastri nehnuteľností, zoznamu voľných pracovných miest evidovaných Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, lekárskej správy o posúdení invalidity navrhovateľky zo dňa

13.5.2015, výsledkov testov na prítomnosť návykových látok, lekárskej správy zo dňa 24.7.2020,
dokladov o výdavkoch navrhovateľky, oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.
6P/59/2018, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:

4.Účastníciuzatvorilimanželstvodňa23.9.2016atotomanželstvovčasepodanianávrhunavrhovateľky
trvalo. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.12.2019 č.k. 15Pc/13/2019-115 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.4.2020 č.k. 17CoP/17/2020-140 bol návrh povinného na výživné
na určenie neplatnosti manželstva zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2020.
Následne bolo v priebehu konania manželstvo účastníkov, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.7.2020

č.k. 6P/59/2018-159, rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.7.2020. Z výpovedí
účastníkov bolo zistené, že vzťahy medzi nimi sú narušené, asi od 19.9.2018 účastníci prestali žiť v
spoločnej domácnosti. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa - W. Z., nar. X.X.XXXX,
ktorá bola na čas do rozvodu manželstva účastníkov, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.1.2020 č.k.
10P/56/2018-164 zverená do osobnej starostlivosti otca (t.j. povinného na výživné) a navrhovateľke bola

určená vyživovacia povinnosť k malol. dieťaťu sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené,
neplnoleté dieťa. Na čas po rozvode boli práva a povinnosti k maloletej (t.j. zverenie do osobnej
starostlivosti a výška vyživovacej povinnosti) ponechané v rovnakej podobe.

5. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorého výška v roku 2019 bola 204,60 eur

mesačne,vroku2020jetosuma210,60eurmesačne.ZosprávyÚradupráce,sociálnychvecíarodinyv
Prievidzi vyplýva, že navrhovateľka nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné príspevky a nie je evidovaná
ako uchádzač o zamestnanie. Z lustrácie účtov navrhovateľky bolo zistené, že k 17.6.2020 bol stav
na účte navrhovateľky 0,82 eur. Z výpovedí účastníkov v konaní vyplynulo, že do septembra 2019 na
základe dohody účastníkov bola realizovaná striedavá osobná starostlivosť o ich malol. dcéru a povinný

na výživné navrhovateľke zasielal mesačne sumu 125,- eur, t.j. polovicu výšky rodičovského príspevku.
Navrhovateľka bývala asi do 27.6.2020 u svojej matky. V tom čase mala podľa vlastného vyjadrenia
výdavky na úhradu poistky 25,- eur mesačne, hradila paušál za telefón v sume 35,- eur mesačne
vrátane splátok za telefón. Výdavky za lieky navrhovateľka uvádzala vo výške 25,- eur štvrťročne. Okrem
toho navrhovateľka v období podania návrhu až do septembra 2019 splácala úver po 144,90 eur. V

súvislosti s úverom mala založené mesačné sporenie po 10,- eur. Okrem toho navrhovateľke vznikali aj
bežné výdavky (stravovanie, hygiena, oblečenie a pod.). Asi od 27.6.2020 navrhovateľka býva v byte
na P. ulici XX/X v Q., ktorý bol pridelený do nájmu matke navrhovateľky. Mesačné nájomné predstavuje
sumu 236,65 eur, zálohový poplatok za elektriku je vo výške 40,- eur. Poplatky za bývanie, paušál zatelefón v sume 30,- eur mesačne a poistenie vo výške 25,- eur mesačne aktuálne za navrhovateľku
hradí jej matka, ktorej navrhovateľka zo svojho príjmu dáva sumu 100,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia
navrhovateľky matka jej pomáha aj so stravovaním. V konaní navrhovateľka uvádzala, že si hľadá

prácu, bola sa informovať u viacerých zamestnávateľov (VEGUM, HECHT, Brose), zatiaľ neúspešne.
Navrhovateľka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a podľa správy ODI OR PZ v Prievidzi nie je
evidovaná ako držiteľka, resp. vlastníčka motorového vozidla.

6. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza vyplýva, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou

z mladosti, jej miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 60% pre psychické ochorenie. Z posudku
Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza zo dňa 13.5.2015 bolo zistené, že navrhovateľka bola od roku
2011 opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach pre poruchy správania zapríčinené
užívaním psychoaktívnych látok so syndrómom závislosti. V tom čase jej bola stanovená diagnóza
- duševná porucha - rozvinutá závislosť na návykových látkach ťažkého stupňa s prítomnosťou
abstinenčných kríz. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.12.2014 č.k. 11Ps/7/2014-39 bola

spôsobilosť navrhovateľky na právne úkony obmedzená tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej
psychiatrickejliečbe.Rozsudkomtunajšiehosúduzodňa24.8.2017č.k.11Ps/6/2016-38bolrozsudokzo
dňa 30.12.2014 č.k. 11Ps/7/2014 zrušený a spôsobilosť na právne úkony bola navrhovateľke navrátená.
Z dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že dňa 23.10.2019 a 24.6.2020 sa podrobila testom
na prítomnosť návykových látok. Výsledky testov boli v oboch prípadoch negatívne. Zo správy z

psychiatrickej kontroly zo dňa 24.7.2020 vyplýva záver: F43.2 (adaptačné poruchy), abstinencia, F61
(zmiešaná a iná porucha osobnosti), F19 (porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním viacerých
drog a iných psychoaktívnych látok) s tým, že navrhovateľka je nastavená na medikamentóznu liečbu
a ďalšia kontrola jej bola určená na 24.9.2020.

7. Povinný na výživné je zamestnaný, v roku 2019 mal priemerný čistý mesačný príjem 813,70 eur
(vrátane ošetrovného vyplateného Sociálnou poisťovňou - č.l. 202 spisu), poberal rodičovský príspevok
vo výške 220,70 eur a prídavok na dieťa v sume 24,34 eur mesačne. Za obdobie mesiacov január
až máj 2020 povinný na výživné dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 787,72 eur. Podľa
potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi poberá prídavok na dieťa v sume 24,95

eur mesačne a do 31.3.2020 poberal aj rodičovský príspevok v sume 270,- eur mesačne. Z lustrácie
bankových účtov povinného bolo zistené, že ku dňu 17.6.2020 bol stav na jeho osobnom účte 1.234,07
eur a na účte na sporenie 190,- eur. Žije v Prievidzi v byte spolu so svojou matkou a jej priateľom,
ktorí sa k povinnému nasťahovali po odchode navrhovateľky z domácnosti, aby mu mohli pomáhať so
starostlivosťou o malol. dieťa. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Z oznámenia ODI OR PZ

v Prievidzi zo dňa 29.4.2019 bolo zistené, že povinný je vlastníkom osobného motorového vozidla
zn. Škoda Fabia a motocyklu zn. Honda CB 600. Zo správy zo dňa 17.6.2020 vyplynulo, že aktuálne
povinný aj naďalej vlastní osobné motorové vozidlo Škoda Fabia a okrem toho motocykel zn. Kawasaki
ZSR 750 (v premávke od 5.6.2019). Povinný na výživné v čase podania návrhu hradil poplatok za byt
v sume 180,- eur mesačne, poplatok za elektriku 30,- eur mesačne, poplatok za plyn v sume 13,- eur

štvrťročne,koncesionárskypoplatokvovýške4,64eurmesačne,poplatokzatelevíziu,internetamobilný
telefón hradil vo výške od 55,09 eur do 75,19 eur mesačne. Okrem toho si hradil poistku po 30,- eur
mesačne, splácal úver po 229,56 eura mesačne a výdavky na cestovné si vyčíslil na 50,- eur mesačne.
Do septembra 2019 zasielal navrhovateľke v súvislosti so starostlivosťou o dieťa časť rodičovského
príspevku v sume 125,- eur mesačne. Ku dňu rozhodovania súdu sa z uvedených platieb povinnému

zvýšil poplatok za byt na sumu 210,- eur mesačne, a to od mesiaca máj alebo jún 2019, rovnako sa
mu zvýšil poplatok za elektriku na sumu 35,- eur mesačne. V konaní povinný na výživné uvádzal, že
mesačne si hradí poistku vo výške 25,- eur. Okrem toho má výdavky v súvislosti s úhradou poplatku za
komunálny odpad za seba a malol. Viktóriu v sume 63,- eur ročne. Od septembra 2019 začal povinný
splácať úver, ktorý predtým hradila navrhovateľka, po 145,- eur mesačne. V konaní uvádzal, že ide o

úver navrhovateľky, za ktorý on prevzal ručenie a z toho dôvodu ho spláca za navrhovateľku. Okrem
uvedených výdavkov vznikajú povinnému aj bežné výdavky na stravovanie, hygienu, oblečenie a pod..
Povinný má vyživovaciu povinnosť voči malol. W., ktorú má vo svojej osobnej starostlivosti.

8. V konaní povinný na výživné poukazoval na to, že navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti z

dôvodu, že požívala alkohol, zapíjala ním lieky. V dôsledku toho sa spolu hádavali. Navrhovateľka si
podľa jeho vyjadrenia písala zaľúbené správy s priateľom a stalo sa, že za ním aj šla spolu so svojou
sesternicou S. P., vtedy tiež pila alkohol, prišla domov až po 23. hodine a on mal na starosti ich dieťa.
Povinnýuvádzal,žemalzáujemvšetkourovnať,alekeďsavrátilponočnejzmenedomov,navrhovateľkabola opitá a on jej povedal, že takto žiť nechce, na čo navrhovateľka odišla. Neskôr sa ešte stretávali,
ale došlo k tomu, že mu navrhovateľka volala v noci do práce, bola opitá a mala pri sebe malol. dieťa.
Musel ísť po ňu a zaviesť ju do nemocnice. V konaní poukazoval aj na to, že navrhovateľka má vzťah s

iným mužom, s ktorým aktuálne čaká dieťa. Požívanie alkoholu a odchod z domácnosti uvádzal povinný
ako dôvod rozvratu vzťahov v manželstve aj v rozvodovom konaní.

9. Navrhovateľka za dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti v konaní označovala to, že povinný o ňu
ako ženu nemal záujem, spával v inej miestnosti, nepomáhal jej v domácnosti ani s dcérou. Po návrate

z práce sa najedol, sadol za počítač, pozrel si motorky a šiel spať. V rozvodovom konaní navrhovateľka
ako príčinu rozpadu manželstva označila tiež to, že sa jej povinný nevenoval. Uviedla, že v tom čase
mala jedného kamaráta, s ktorým si písala, po odchode zo spoločnej domácnosti sa aj stretávali, ale
potom s tým skončili, on mal odísť do Nemecka. V súčasnosti má priateľa asi po dobu jedného roku a
zistila, že je tehotná. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že s priateľom nežijú v jednej domácnosti,
len sa navzájom navštevujú.

10. V konaní bola ako svedok vypočutá S. P., sesternica navrhovateľky, ktorá uviedla, že asi 3
mesiace - od júla do septembra dva alebo tri roky dozadu bývala v domácnosti účastníkov. Vzťah medzi
účastníkmi vnímala tak, že sú skôr kamaráti než manželia. Povinný na výživné spával v obývačke,
nemal ani záujem spávať s navrhovateľkou v spálni. Ona bola s navrhovateľkou a malol. W. stále,

navrhovateľke s dcérou pomáhala. Ako dôvod odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti označila
to, že navrhovateľka už mala všetkého dosť, pretože povinný na výživu jej s ničím nepomáhal, domáce
práce robila navrhovateľka, povinný o to nemal záujem. O dieťa sa tiež starala navrhovateľka. Uviedla,
že správanie povinného ako manžela voči navrhovateľke bolo podľa nálady a situácie, aká doma bola -
aj slušné ale aj neslušné. Odchodu navrhovateľky predchádzal konflikt medzi účastníkmi. Svedkyňa bola

v tom čase s malol. W. v izbe a počula, že povinný po príchode z nočnej zmeny dal navrhovateľke facku,
táto sa rozplakala a následne odišli preč. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľka sa alkoholu ani nedotkla,
naposledy si vypila, keď išli spolu von aj s povinným na výživné; kedy presne to bolo, uviesť nevedela.

11. Podľa § 71 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov

túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

12. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
je podaný dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že účastníci boli v čase začatia konania manželmi
a uzavretím manželstva im vznikla vzájomná vyživovacia povinnosť, ktorá trvala po dobu existencie

manželstva, t.j. do 15.7.2020. V konaní bolo preukázané, že účastníci približne od 19.9.2018 nežijú v
jednej domácnosti, navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti bývala až do 27.6.2020 u svojej
matky, od konca júna 2020 býva v byte, ktorý bol daný do nájmu matke navrhovateľky. O obnovenie
spolužitia účastníci nemali záujem.

15. V konaní pred tunajším súdom sp.zn. 15Pc/13/2019 bolo rozhodnuté, že manželstvo účastníkov
je platné, preto ak povinný na výživné v konaní namietal jeho neplatnosť, tieto jeho námietky neboli
dôvodné.

16. Povinný na výživné tiež poukazoval na to, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť pre

požívanie alkoholu, svojou opitosťou ohrozila zdravie malol. dieťaťa a má ročnú známosť s iným mužom,
s ktorým čaká dieťa. Priznanie výživného by preto podľa jeho názoru bolo v rozpore s dobrými mravmi.17. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou v roku 2015 pre ochorenie
duševná porucha - rozvinutá závislosť na návykových látkach ťažkého stupňa s prítomnosťou
abstinenčných kríz. O tom, že navrhovateľka v minulosti užívala drogy, mal povinný vedomosť ešte pred

uzavretím manželstva s tým, že navrhovateľka vtedy mala záujem sa liečiť a žiť v usporiadanom vzťahu.
Táto skutočnosť vyplýva z pripojeného spisu týkajúceho sa rozvodu manželstva účastníkov. Z aktuálnej
lekárskej správy bolo preukázané, že navrhovateľka má aj naďalej diagnostikované adaptačné poruchy,
zmiešanú a inú poruchu osobnosti a poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním viacerých drog
ainýchpsychoaktívnychlátok,pričomvsúčasnostiabstinuje.Zvýpovedenavrhovateľky,aleajsvedkyne

P. bolo zistené, že navrhovateľka pociťovala zo strany povinného ako manžela nedostatok záujmu a
pomoci.Vzhľadomnajejzdravotnéproblémyzrejmestarostlivosťodomácnosťadieťasamanedokázala
zvládať a aj nezáujem manžela o ňu ako partnerku jej psychiku destabilizoval. Navrhovateľka je v
dôsledku narušenej psychiky psychicky labilná a sama v konaní priznala, že sa v čase, keď sa
odsťahovala zo spoločnej domácnosti, opila. Pokiaľ teda došlo z jej strany k požitiu alkoholu, bolo to pod
vplyvom uvedeného zdravotného stavu a nezhôd v manželstve, kedy navrhovateľka nedokázala situáciu

adekvátne zvládať. Následne podstúpila psychiatrické liečenie a podľa lekárskej správy v súčasnosti
abstinuje.

18. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľka v súčasnosti po dobu asi jedného roka má známosť s
iným mužom. K ukončeniu spolužitia účastníkov došlo takmer pred dvomi rokmi, o obnovenie spolužitia

účastníci nemali záujem a navrhovateľka už v roku 2018 podala návrh na rozvod manželstva. V dôsledku
žaloby o neplatnosť manželstva, podanej povinným, bolo rozvodové konanie účastníkov prerušené a
ich manželstvo bolo následne rozvedené. Známosť s iným mužom navrhovateľka nadviazala takmer po
roku od ukončenia spolužitia s povinným na výživné a v konaní nebolo zistené, že by s týmto mužom žila
v jednej domácnosti, resp. že by sa tento jej priateľ podieľal na nákladoch navrhovateľky. Z výpovede

navrhovateľky bolo zistené, že s priateľom žijú oddelene, navzájom sa len navštevujú.

19. Na základe vyššieuvedených skutočností preto súd zastáva názor, že v danej veci nejde o prípad
podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine a je možné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti povinného voči
navrhovateľke.

20. Bolo preukázané, že navrhovateľkin príjem pozostáva len z invalidného dôchodku, ktorý bol v roku
2019 vo výške 204,60 eur mesačne a v roku 2020 je to suma 210,60 eur mesačne. Iný príjem nemá,
má vyživovaciu povinnosť voči malol. W. v sume zodpovedajúcej zákonom určenému minimálnemu
výživnému, čo je od 1.7.2020 suma 29,42 eur mesačne. Povinný na výživné je zamestnaný, za rok 2019

mal priemerný čistý príjem 813,70 eur, poberal rodičovský príspevok v sume 220,70 eur a prídavok na
dieťa v sume 24,34 eur mesačne, z čoho do septembra 2019 zasielal navrhovateľke sumu 125,- eur v
súvislosti s jej starostlivosťou o dieťa. V roku 2020 je priemerný čistý príjem navrhovateľa 787,72 eur,
poberá prídavok na dieťa v sume 24,95 eur mesačne. Do marca 2020 mu bol vyplácaný rodičovský
príspevok v sume 270,- eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má, rovnako ako navrhovateľka, len

k malol. W.. Bolo zistené, že účastníci od cca 19.9.2018 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne
nehospodária, povinný navrhovateľke na jej výživu doposiaľ neprispel ničím. Je zrejmé, že príjem
navrhovateľky je podstatne nižší ako prijem povinného na výživné a tento príjem nie je postačujúci
na pokrytie jej nevyhnutných výdavkov. Pokiaľ povinný v konaní vyčíslil svoje výdavky v čase začatia
konania na sumu 611,64 eur (bez nákladov na stravu, hygienické potreby, náklady dieťaťa) a v roku 2020

na sumu 1.072,64 eur (vrátane stravovania, výdavkov dieťaťa, hygienických potrieb), súd poukazuje na
to, že v domácnosti s ním žijú ešte ďalšie dve plnoleté osoby (matka povinného s priateľom), ktoré sa
tiež majú podieľať na úhrade nákladov v domácnosti, čo však povinný pri vyčíslení svojich nákladov
nezohľadnil. Súd tiež poukazuje na to, že povinný napriek tomu, že podľa jeho údajov má výdavky
vyššie ako je jeho príjem, mal zostatok na osobnom účte k 17.6.2020 v sume 1.234,07 eur a na

sporiacom účte v sume 190,- eur, pričom sám na pojednávaní uviedol, že má úspory okolo 1.000,- eur.
Z toho potom vyplýva, že jeho výdavky sú reálne nižšie, než v konaní uvádzal. Súd tiež nezohľadňoval
skutočnosť, že povinný od septembra 2019 uhrádza za navrhovateľku splátky úveru po 145,- eur
mesačne, nakoľko z jeho vyjadrenia, ktoré navrhovateľka v konaní nenamietala, vyplynulo, že tieto
splátky uhrádza ako ručiteľ za úver navrhovateľky a ako ručiteľovi mu voči navrhovateľke vzniká osobitný

nárok na vrátenie poskytnutého plnenia. Súd však pri rozhodovaní zohľadnil aj to, že navrhovateľka
sa mohla snažiť nájsť si primeranú prácu vzhľadom k jej zdravotnému stavu, hoci len brigádnickou
formou. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi vyplýva, že v mesiaci jún 2020
evidovali voľné pracovné miesta aj pre osoby zdravotne postihnuté (č.l. 195 spisu). S prihliadnutím kuvedeným skutočnostiam považoval súd za primerané, aby povinný na výživu navrhovateľky prispieval
sumou 80,- eur mesačne. Takto určené výživné je v možnostiach a schopnostiach povinného hradiť aj
pri zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkov. Súd preto rozhodol tak, že povinnému na výživné uložil

povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 23.4.2019, t.j.
od začatia konania, až do 15.7.2020, kedy manželstvo účastníkov zaniklo rozvodom. Navrhovateľka
sa návrhom domáhala určenia výživného vo výške 150,- eur mesačne od apríla 2019, t.j. od 1.4.2019.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno výživné priznať len odo dňa začatia konania. Konanie sa
začalo podaním návrhu dňa 23.4.2019. Súd preto návrh navrhovateľky v časti týkajúcej sa nároku do

23.4.2019 a následne v časti prevyšujúcej sumu 80,- eur mesačne považoval za nedôvodný, a preto
ho v tejto časti zamietol.

21. Súčasne bolo rozhodnuté o povinnosti povinného zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za
obdobie od 23.4.2019 až do 15.7.2020. Zameškané výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu
1.180,06 (t.j. po 80,- eur za mesiace máj 2019 až jún 2020 a alikvótna časť výživného za mesiac apríl

2019 a júl 2020; 14 x 80 eur = 1.120, -eur, alikvótna časť výživného za mesiac apríl 2019: 80,- eur : 30
dní v mesiaci apríl = 2,67 eur na deň; 2,67 eur x 8 dní = 21,36 eur; alikvótna časť výživného za mesiac
júl 2020 : 80,- eur : 31 dní v mesiaci júl = 2,58 eur na deň; 2,58 eur x 15 dní = 38,70 eur). Uvedenú sumu
súd povolil povinnému na výživné splácať v mesačných splátkach po 80,- eur, najneskôr do posledného
dňa v mesiaci, a to počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne

právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že pokiaľ nebude čo len jedna splátka uhradená riadne
a včas, stane sa splatnou celá neuhradená časť zročného výživného naraz.

22. Navrhovateľka v konaní požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom k zisteným
osobným, majetkovým a príjmovým pomerom navrhovateľky, uvedeným vyššie, súd jej žiadosti vyhovel

a podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) jej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov
v celom rozsahu.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP) tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP a § 62 ods. 1 CMP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).