Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. jún 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119459211
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119459211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov: 1/ Q.. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom S. XX, XXX XX O. O., 2/ H.. Y. B., nar. XX. XX. XXXX., bytom S. XX, XXX XX O. O. a 3/
H.. F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, XXX XX O. O., všetci žalobcovia právne zastúpení X.. P. I.,
U., U. O. O., so sídlom S. XX/C, XXX XX O. O., H.: XX XXX XXX proti žalovanému W. W.., so sídlom
XX.Q. XXX/XX, XXX XX G., H.: XX XXXXXX, právne zastúpenému X.. Q. B., U., U. G., so sídlom K..
W. XX, XXX XX G., H.: XX XXX XXX, o zaplatenie 7.056,20 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/8/2020-124 zo dňa 15. 06. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ sumu
7.056,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 11. 12. 2019 až do
zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd aplikujúc ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka v spojení s § 456 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že žaloba žalobcov 1/ až
3/ je v celom rozsahu dôvodná a opodstatnená.

3. Okresný súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobcovia 1/ až 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi stavby rodinného domu nachádzajúceho sa na
adrese K. W. č. XX/XX zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu G., katastrálneho odboru
pre obec a katastrálne územie G. na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XX, postavená na pozemku D.
parcely č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 ( ďalej v texte „nehnuteľnosť“ alebo
„nebytové priestory“). Výška spoluvlastníckeho podielu u žalobcu v 1. až 3. rade je 1 k celku a žalobcu
v 2. rade 1 k celku. Žalobcovia dňa 01. 07. 2014 uzatvorili zmluvu o správe, údržbe a prevádzke tejto
nehnuteľnosti so spoločnosťou Q. U.., so sídlom K. W. G. ( ďalej v texte „Q.“ alebo „správca“ ) ako

so správcom, pričom na základe uvedenej zmluvy bol tento oprávnený uzatvárať v zmysle pokynov
žalobcov spoluvlastníkov nehnuteľnosti aj nájomné zmluvy, evidovať nájomné a súvisiace plnenia,
vymáhať nároky a pod.. Q. ako správca na základe pokynu žalobcov uzavrel zmluvu o nájme nebytových
priestorov so žalovaným - obchodnou spoločnosťou W., W. (pôvodne pod obchodným menom E.,W.), na základe ktorej bol žalovaný oprávnený užívať nebytové priestory o celkovej výmere XXX m2,
nachádzajúcich sa na prízemí nehnuteľnosti, a to za účelom jeho podnikateľskej činnosti - predaj tepelne
rýchlo upravovaných mäsových výrobkov, bezmäsitých jedál, predaj nealko nápojov, destilátov, ak sa na

jej prípravu použijú priemyselné koncentráty a pohostinskú činnosť. Doba trvania nájmu bola v zmysle
obsahu nájomnej zmluvy dohodnutá na dobu určitú od 01. 08. 2014 do 30. 09. 2015, neskôr po zmene
dodatkom č. II. zo dňa 29. 09. 2015 bola predĺžená od 01. 10. 2015 do 31. 03. 2016, dodatkom č. III.
zo dňa 01. 04. 2016 predĺžená od 01. 04. 2016 do 31. 03. 2017, dodatkom č. IV. zo dňa 10. 03. 2017
predĺžená od 01. 04. 2017 do 31. 03. 2018 a posledným dodatkom č. V. zo dňa 19. 03. 2018 predĺžená

od 01. 04. 2018 do 31. 03. 2019. Tieto skutočnosti žalobcovia preukázali právne relevantným spôsobom,
a to pripojenými listinami. Listom zo dňa 19. 03. 2019 správca písomne upozornil žalovaného, že sa
blíži koniec doby trvania nájmu a vyzval ho na vypratanie a odovzdanie priestoru, pričom žalovaný
tento priestor ku dňu 01. 04. 2019 neodovzdal a naďalej v priestore vykonával podnikateľskú činnosť, v
dôsledku čoho sa žalobcovia bránili tým, že v zákonnej lehote podali žalobu na vypratanie nehnuteľnosti,
ktorý žalovaný užíval. I keď bolo vedené na Okresnom súde Zvolen konanie pod sp. zn. 10C/13/2019 na

vypratanie tejto nehnuteľnosti, žalobcovia boli nútení vziať žalobu späť vzhľadom k tomu, že žalovaný po
začatí konania priestor odovzdal. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/61/2019, v ktorom sa konštatuje, že žalovaný mal právny dôvod užívať
nehnuteľnosť,avšaklendo31.03.2019vzmysledodatkuč.V.kuzmluveonájmenebytovýchpriestorov,
kedy dohodnutá doba nájmu žalovanému skončila. Nebolo sporné ani to, že žalovaný odovzdal dotknutý

priestor žalobcom dňa 23. 09. 2019, o čom bol spísaný aj písomný protokol. Keďže žalovaný užíval
nebytový priestor bez právneho dôvodu, vyzvali žalobcovia žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia z titulu užívania priestoru vlastnícky im patriaceho bez právneho dôvodu za obdobie od 01.
04. 2019 do 23. 09. 2019.

5. Žalovaný vyššie uvedený nárok žalobcov odmieta s tým, že medzi sporovými stranami bola uzavretá
zmluva o nájme nebytových priestorov dňa 01. 12. 2011, na základe ktorej jeho nájomný vzťah trval
a preto nemožno mať za to, že užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Toto tvrdenie žalovaného
zostalo podľa okresného súdu len v rovine tvrdenia, nakoľko ani pri podanom odpore a ani neskôr súdu
nepredložil listinný dôkaz - zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011, od ktorej odvodil

svoju obranu v konaní. Naopak, žalobcovia 1/ až 3/ nárok preukázali listinami predloženými súdu, ktoré
preukazujú, že žalovaný mal právny dôvod užívať nehnuteľnosť iba do 31. 03. 2019.

6. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doplnil, že v spore nebolo rozporované,
že žalovaný odovzdal nehnuteľnosť žalobcom až dňa 23. 09. 2019, o čom bol spísaný písomný záznam.

Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal okresný súd z obdobia, počas ktorého žalovaný
bez právneho dôvodu užíval nehnuteľnosť vlastnícky patriacu žalobcom, od 01. 04. 2019 do 23. 09.
2019 ( ďalej v texte „rozhodné obdobie“ ) . Keďže uvedenú nehnuteľnosť užíval žalovaný bez právneho
dôvodu 5 mesiacov a 23 dní, kde pri výške pôvodne dohodnutého nájmu 1.250,- € za jeden mesiac x 5
mesiacov, išlo o sumu 6.250,- € a za ďalších 23 dní v septembri výška nájomného predstavovala sumu

958,33 € (1.250,- € : 30 dní x 23 dní), potom výška bezdôvodného obohatenia predstavovala žalobcami
uplatňovanú sumu 7.208,33 €.

7. Okresný súd priznal žalobcom nárok aj na ušlý zisk za rozhodné obdobie, ak mal za preukázané,
že správca uzavrel dňa 29. 03. 2019 vo vzťahu k nebytovým priestorom nájomnú zmluvu s novým

nájomcom, pričom výška nájomného bola s účinnosťou od 15. apríla 2019 dojednaná na sumu 1.500,- €
mesačne; avšak pre správanie sa žalovaného nebolo možné tento priestor odovzdať nového nájomcovi
a nárokovať si tak od neho dohodnuté nájomné. S poukazom na uvedené si žalobcovia uplatnili voči
žalovanémusvojnárokvovýške1.316,67€, ušlýziskvyčíslenýakorozdielmedzisumoubezdôvodného
obohatenia tvrdeného a žiadaného k vydaniu žalovaným a sumou nájomného dohodnutého s novým

nájomcom 1.500,- € - 1.250,- € = 250,- € mesačne. Za obdobie 4,5 mesiaca predstavuje ušlý zisk
sumu 1.316,67 €.

8. K tejto sume si podľa okresného súdu žalobcovia dôvodne uplatnili aj úhradu faktúry W. za obnovenie
dodávky elektrickej energie vo výške 31,20 € ako majetkovú ujmu, ktorá vznikla v rozhodnom období

dôsledkom konania žalovaného. Žalovaný po ukončení nájmu odoberal elektrickú energiu s odberným
miestom v nebytových priestoroch, no neplnil si svoje platobné povinnosti voči dodávateľovi, preto v
auguste roku 2019 došlo k odpojeniu odberného miesta od dodávky elektrickej energie. K obnoveniu
dodávky došlo až po zaplatení vyššie uvedenej sumy žalobcami.9. Na záver okresný súd konštatoval, že z vyššie uplatnenej sumy 8. 556,20 € (7. 208, 33 € + 1.316,67
€ + 31,20 €) žalobcovia odpočítali úhradu žalovaného vo výške 1.500,- €., nakoľko dňa 24. 04. 2019 na

bankový účet správcu bola od žalovaného prijatá platba v tejto výške. Okresný súd priznal žalobcom i
úrok z omeškania z uvedenej sumy aplikujúc ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

10. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil v zmysle § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný od počiatku tvrdil, že užíval predmetný nebytový priestor na základe zmluvy o nájme

nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011, a to na dobu určitú od 01. 12. 2011 do 30. 09. 2016. Táto
zmluva nebola žiadnym spôsobom zo strany či už žalobcov 1/ až 3/ ako vlastníkov nehnuteľnosti alebo
spoločnosti Q. ukončená a ani zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08. 2014 neobsahuje
ustanovenia, ktoré by túto zmluvu vrátane jej dodatkov rušilo. Podľa jeho názoru tak možno konštatovať,
že v prípade neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08. 2014 žalovaný naďalej

užíval nebytový priestor na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011, a keďže
platnosť tejto zmluvy o nájme nebytových priestorov nebola skončená ani dohodou ani výpoveďou,
po uplynutí doby nájmu nastupuje podľa neho právna úprava daná ust. § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, teda nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok. Naďalej preto
zotrváva na tom, že užíval nebytové priestory na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa

01. 12. 2011, pričom ani Q., ani žalobcovia 1/ až 3/ ako vlastníci nehnuteľností nepodali po skončení
nájmu, t. j. po 30. septembri 2016 návrh na vypratanie nehnuteľností na súd v lehote 30 dní od skončenia
nájmu, teda ani do 30. 10. 2017, ani do 30. 10. 2018.

12. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že nebytový priestor riadne užíval len do 16. 04. 2019 ( nie

do 23.09.2019 ), a to z dôvodu, že dňa 17. 04. 2019 došlo k odstaveniu dodávky vody do nebytového
priestoru, pričom telefonickým dopytom na W. B. vo G. zistil, že na základe pokynu žalobcu 3/ došlo k
zastaveniu dodávky vody do celej nehnuteľnosti na odberné mieste ev. č. XXXXXX. Práve v dôsledku
protiprávneho konania žalobcov tak došlo k bezprostrednému ohrozeniu jeho podnikateľskej existencie
a zachovania jestvujúcich pracovných miest, keď bez dodávky vody prevádzka rýchleho občerstvenia

nemohla fungovať a následne každý deň bez dodávky vody mu vznikali strany na tržbách v 3 až 4 -
ciferných sumách. Práve žalobcovia tak zasiahli do jeho nájomného práva, keď nečakali na rozhodnutie
súdu, ale protiprávnym nátlakom odstavením dodávky vody sa snažili dosiahnuť vypratanie nebytového
priestoru pred meritórnym rozhodnutím súdu. Takéto konanie žalobcov považuje za konanie v rozpore
so zákonom, najmä § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaný v odvolaní spochybňuje i zmluvu o nájme nebytových priestorov s novým nájomcom zo
dňa 29. 03. 2019, ktorou žalobcovia preukazujú ušlý zisk na nájomnom v rozhodnom období, keďže
ide podľa neho o účelovú zmluvu medzi dvomi personálne a majetkovo prepojenými spoločnosťami,
pretože X.. H.. F. B. je spoločníkom a konateľom v oboch obchodných spoločnostiach, Q.. A. B. je

rovnako spoločníkom oboch obchodných spoločností a konateľkou spoločnosti Q. Q., W. ktorá sa nikdy
predajom výživových doplnkov a voľnopredajných liečiv nezaoberala. Naviac táto spoločnosť pred 23.
09. 2019 ani po tomto dátume nezačala v nebytovom priestore poskytovať predaj výživových doplnkov
a voľnopredajných liečiv.

14. Žalovaný naďalej odmieta zaplatenie zapojenia resp. zabezpečenia obnovenia dodávky elektrickej
energie, nakoľko žalobcami uplatnený nárok nemá podľa neho žiaden zákonný podklad.

15. Vo vzťahu k ušlému zisku, ktorý si žalobcovia uplatňujú, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5MCdo/2/2015. Má za to, že pokiaľ ide o ušlý zisk uplatnený žalobcami, nejedná sa tu o takú

majetkovú ujmu, ktorej vznik by bol podložený už existujúcimi príp. reálne dosiahnuteľnými okolnosťami,
z ktorých by bolo možné usudzovať, že nebyť škodovej udalosti, očakávaný zisk by skutočne vznikol.
Na záver zdôraznil, že v konaní žalobcovia 1/ až 3/ nepreukázali existenciu zákonných predpokladovvzniku zodpovednosti za škodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobcovia 1/ až 3/ k odvolaniu v písomnom vyjadrení uviedli, že odvolanie považujú za nedôvodné,
a ide podľa nich o účelový krok žalovaného s cieľom natiahnuť dĺžku konania. Žalovaný v odvolaní
len opakuje argumenty, s ktorými sa súd prvej inštancie už vysporiadal v rozhodnutí. Nestotožnili sa
s tvrdením žalovaného o tom, že nepreukázali svoj nárok, naopak žalovaný relevantným spôsobom
nepoprel ich tvrdenia a nevyvrátil nimi predložené dôkazy. Pokiaľ predložil v odvolaní žalovaný nájomnú

zmluvu zo dňa 01. 12. 2011, k tomu uviedli, že žalovaný túto zmluvu predkladá až k odvolaniu, pričom
nepochybnejumalamoholpredložiťužvrámcikonaniapredsúdomprvejinštancie.Dokoncaaninetvrdí
a neuvádza dôvody, na základe ktorých túto zmluvu skôr súdu prvej inštancie nepredložil. Keďže podľa
nich neexistuje žiaden relevantný dôvod pre aplikáciu ust. § 366 CSP o pripustení novôt v odvolacom
konaní a žalovaný takéto dôvody ani netvrdil, majú za to, že okresný súd rozhodol na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil

v celom rozsahu.

17. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobcov 1/ až 3/ v následnom vyjadrení uviedol, že otázka
existencie predmetnej nájomnej zmluvy z 01.12.2011 nebola medzi stranami sporná a nebola
predmetom skúmania súdov v rámci viacerých konaní resp. inštancií. Zotrval na tom, že nebytový

priestor užíval na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011, a to na dobu určitú
od 01. 12. 2011 do 30. 09. 2016, ktorá zmluva nebola zrušená. Nadväzujúc na to uviedol, že po skončení
nájmu, t. j. po 30. 09. 2016 návrh na vypratanie nehnuteľností na súd v lehote 30 dní od skončenia
nájmu, teda ani do 30. 10. 2017, ani do 30. 10. 2018 podaný nebol. Žalobcovia tiež nepreukázali, že
im vznikol ušlý zisk.

18. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP preskúmal vec bez potreby
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP
a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutými rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadom toho, že žaloba nie je
dôvodná, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle

§ 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v plnom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov a nesporných tvrdení strán dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z
dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal

len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v tomto konaní od začiatku v celom

rozsahu nároky uplatnené žalobcami neuznával a tvrdil, že užíval nebytový priestor na základe zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011, a to na dobu určitú od 01. 12. 2011 do 30. 09.
2016. Podľa neho táto zmluva nebola žiadnym spôsobom zo strany či už žalobcov alebo spoločnosti Q.
ukončená a ani zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08. 2014 neobsahuje ustanovenia,
ktoré by túto zmluvu vrátane jej dodatkov rušilo. K odvolaniu pripojil zmluvu o nájme nebytových

priestorov zo dňa 01. 12. 2011, ktorú žalovaný predložil súdu až v odvolacom konaní napriek tomu,
že na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej a to dňa 15. 06. 2020,
nenavrhol doplnenie dokazovania týmto listinným dôkazom, zmluvu nepredložil, preto súd dôvodne
vyhlásil dokazovanie za skončené. Už okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opakovanezdôraznil, že tvrdenie žalovaného o tom, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o nájme
nebytových priestorov dňa 01. 12. 2011 zostalo len v rovine tvrdenia právneho zástupcu žalovaného
vzhľadom k tomu, že ani pri podanom odpore a ani neskôr až do vyhlásenia dokazovania za skončené

súdu nepredložil listinný dôkaz, a to zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011, na
ktorú sa odvolával.

22. Nakoľko žalovaný predložil listinný dôkaz zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.12.2011
až po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (ako tzv. novoty v odvolacom konaní)

bolo potrebné posúdiť najskôr otázku, či sú splnené podmienky ust. § 366 CSP na to, aby sa jeho
dôvodnosťou mohol zaoberať odvolací súd.

23. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že možnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany
a predloženie v súvislosti s touto obranou listinných dôkazov, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, je obmedzená, pretože odvolacia argumentácia založená na novom dôkaze
predloženom až v odvolacom konaní, je prípustná len v prípade splnenia zákonom stanovených
podmienok. Listinný dôkaz - zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011 mohol žalovaný

predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie kedykoľvek, ak touto zmluvou disponoval o to viac, ak jej
existenciu tvrdil a svoju obranu zakladal práve na platnosti a účinnosti tejto zmluvy. Žalovaný v podanom
odvolaní netvrdil žiadne nové skutkové tvrdenia, tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu, pričom neuvádza
ani to, že by predmetný listinný dôkaz nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prevej
inštancie.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že prísna koncentrácia konania typická pre konanie podľa Civilného
sporového poriadku kladie na procesné strany zvýšené nároky z hľadiska povinnosti. Táto záťaž
je plne odôvodnená v sporoch, v ktorých majú obe strany rovné postavenie. Žalovaný tak mohol
predložiť a označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené súdom prvej inštancie za skončené. Je tak zrejmé,
že žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany - listinný dôkaz týkajúci sa splnenia podmienok
ohľadne existencie zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011 včas, teda nejde o novoty
v zmysle § 366 CSP. Odvolací súd na dôkaz predložený až v odvolacom konaní neprihliadal, s tým, že
sám žalovaný uznal, že nebola predmetom posúdenia ani v inom konaní pred všeobecným súdom.

26. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú vo všeobecnej
rovine tvrdí žalovaný v odvolaní, dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, napr.
nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, napr.
vykonanie nezákonne zisteného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2

CSP, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s
existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. K takejto vade v konaní nedošlo, nie je ani žalovaným v
konkrétnych okolnostiach tvrdená, pričom súdne rozhodnutie netrpí ani skutkovými vadami, na základe
ktorých by bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Nedošlo totiž zo strany okresného súdu k
chybnému vyhodnoteniu návrhov na vykonanie dôkazov, či k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných

dôkazov alebo k tzv. „dotvoreniu“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany,
či prostriedkami procesného útoku.

27. Následne odvolací súd nadväzuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný
súd výslovne zaoberal otázkou, či žalovaný v rozhodnom období užíval nebytové priestory bez právneho

dôvodu, ak žalovaný trval na existencii nájomného vzťahu.

28. V konaní nebolo sporné, a uvedené vyplýva i zo spisového materiálu, že žalovaný vyvodzoval
svoje právo nebytové priestory užívať na tom skutkovom závere, že uzavrel zmluvu o nájmenebytových priestorov dňa 01. 12. 2011, ktorá bola uzavretá do 30. 09. 2016 a následne bola zo zákona
predlžovaná ( § 676 Občianskeho zákonníka). Žalovaný svoje tvrdenia na tomto skutkovom základe ako
obranu voči dôkazom predloženými žalobcami nepreukázal. V konaní naopak uniesli dôkazné bremeno

žalobcovia, ktorí predložili v konaní nájomnú zmluvu uzavretú dňa 01. 08. 2014, ktorú zmluvu uzavrel
správca - spoločnosť Q., s ktorým žalobcovia dňa 01. 07. 2014 uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol
tento oprávnený uzatvárať v zmysle pokynov žalobcov ako spoluvlastníkov nehnuteľnosti aj nájomné
zmluvy, evidovať nájomné a súvisiace plnenia, vymáhať nároky a pod.. Správca na základe pokynov
žalobcov uzavrel zmluvu o nájme nebytových priestorov so žalovaným - obchodnom spoločnosťou

W., W.. (pôvodne pod obchodným menom E., W..), na základe ktorej bol žalovaný oprávnený užívať
nebytový priestor o celkovej výmere XXX m2 nachádzajúcich sa na prízemí domu, a to za účelom jeho
podnikateľskej činnosti. Doba trvania nájmu bola v zmysle obsahu tejto nájomnej zmluvy dohodnutá
na dobu určitú 30. 09. 2015, avšak neskôr v súlade s dodatkami č. II. až V. bola predĺžená do 31. 03.
2019. Tieto skutočnosti žalobcovia preukázali právne relevantným spôsobom, a to uvedenými listinami.
Je teda zrejmé, že strany sporu uzavreli novú zmluvu (nový záväzok) dňa 01. 08. 2014, z ktorého vyplýva

vôľa totožných strán uzavrieť nájomnú zmluvu k totožnej nehnuteľnosti, takže na základe vôle oboch
zmluvných strán vznikol nový právny vzťah, a ten bol ukončený uplynutím dohodnutej doby dňa 31. 03.
2019. Po tomto dátume sa žalovaný zdržiaval v nebytových priestoroch bez platnej nájomnej zmluvy.

29. Takýto skutkový a právny záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. 43Cob/61/2019-95 zo dňa 26. júna 2019, ktorým krajský súd uložil žalovanému povinnosť vypratať
nebytové priestory a odovzdať ich správcovi. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia nepochybne vyplýva, že i
keď išlo o uznesenie v súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, týmto rozhodnutím, jeho účelom,
sa dosiahla trvalá úprava pomerov sporových strán, pretože vyprataním nebytového priestoru došlo k
navráteniu do stavu pokojného užívania nehnuteľnosti jej vlastníkmi. V uvedenom konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia z tohto dôvodu krajský súd v zmysle § 366 ods. 1 CSP neuložil navrhovateľovi
povinnosť podať žalobu vo veci samej. Uvedené rozhodnutie je preto nutné považovať ako rozhodnutie
konečné, záväzné pre strany sporu, a to aj v spojení s jeho odôvodnením.

30. Žalovaný nevyvrátil základné tvrdenia žalobcov odôvodňujúce ich nárok, že žalovaný nemá

žiaden právny titul, aby užíval nehnuteľnosť, ktorú spravovala spoločnosť Q. v prospech žalobcov,
z čoho vyplynulo, že žalovaný bol povinný nehnuteľnosť vypratať. Ak by žalovaný preukázal právny
dôvod užívania nehnuteľnosti, nedošlo by k rozhodnutiu, ktoré je rozhodnutím konečným s trvalou
úpravou vzťahov medzi stranami sporu, o vyprataní nebytových priestorov. Už v uvedenom konaní
( 43Cob/61/2019 ) bolo zdôraznené, že Q. . zastupoval žalobcov, ktorí ako vlastníci mali nárok na

to, aby mohli rozhodovať o ďalšom právnom osude svojho vlastníctva. Keďže žalovaný mal zmluvu
o prenájme nehnuteľnosti uzavretú len na dobu určitú, od počiatku vedel, ku ktorému dňu tento
nájom plynie a k tomuto dňu bol v zmysle práva povinný zabezpečiť odovzdanie nehnuteľnosti.
Spoločnosť Q. ako správca nehnuteľnosti sa už v uvedenom konaní domáhal ochrany v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky a zákonom garantovaného vlastníckeho práva proti subjektu, ktorý sa v

nehnuteľnosti zdržiaval protiprávne.

31. Ak žalovaný opakovane v odvolaní namieta, že nebytové priestory užíval na základe zmluvy o nájme
nebytovýchpriestorovzodňa01.12.2011,ktorásícebolauzavretánadobuurčitúdo30.09.2016,avšak
následne bol nájom opakovane každý rok konkludentne predĺžený v zmysle ust. § 676 Občianskeho

zákonníka, jeho odvolací dôvod neobstojí, a ako subjektu, ktorý bez právneho titulu užíval nebytové
priestory, mu bola súdnym rozhodnutím, ktoré je právoplatné, uložená povinnosť nebytové priestory
vypratať.

32. V konaní bola predložená zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08. 2014 uzavretá s

právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou E., W. s jednoznačným dojednaním, že ide o zmluvu
na dobu určitú do 30. 09. 2015. Následne bola táto doba nájmu opakovane predlžovaná, pričom v zmysle
posledného dodatku č. V. k zmluve o nájme nebytových priestorov bola naposledy predĺžená do 31.
03. 2019. Je preto aj v rozpore s princípmi formálnej logiky, aby žalovaný uzatváral vyššie uvedené
dodatky k zmluve o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 01. 08. 2014, a to dodatky č. II. až V. a

súčasne tvrdil, že nájomný vzťah existoval v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.
12. 2011, od ktorej následnú platnosť resp. jej trvanie odvodzoval aplikáciou ust. § 676 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný poprel platnosť zmluvy zo dňa 01. 08.2014 len tým, že konateľka spoločnosti Q.
X.. H.. F. B. sa stala štatutárnou zástupkyňou tejto spoločnosti ku dňu 08. 08. 2014 a z tohto dôvodunemohla platne uzavrieť ani zmluvu o nájme nebytových priestorov so žalovaným dňa 01. 08. 2014 a
ani zmluvu o správe a údržbe a prevádzke nehnuteľností zo dňa 01. 07. 2014. Z obsahu spisu vedeného
krajským súdom sp. zn. 43Cob/61/2019 a z výpisu z obchodného registra spoločnosti Q. vyplýva, že

konateľka X.. H.. F. B. mala zapísaný vznik funkcie ku dňu 01. 07. 2014. Dátum 08. 08. 2014 je dátumom,
kedy táto skutočnosť bola zapísaná do obchodného registra. Keďže zápis vzniku funkcie konateľa do
obchodného registra má deklaratórny účinok dňom 08. 08. 2014, bola voči tretím osobám deklarovaná
skutočnosť, že X.. H.. F. B. sa stala konateľkou. Vznik funkcie však v zmysle uvedeného zápisu nastal
už ku dňu 01. 07. 2014, preto zmluva medzi vlastníkmi nehnuteľností, teda žalobcami a spoločnosťou

Q., v zmysle ktorej je táto spoločnosť ako správca oprávnený vykonávať správu, údržbu a prevádzku
nehnuteľností zo dňa 01. 07. 2014 a rovnako aj zmluva, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou Q.
dňa 01. 08. 2014, je platná a nemôže byť z dôvodu tvrdeného žalovaným považovaná za neplatnú.
Tieto závery sú však žalovanému ako strane sporu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp.
zn. 43Cob/62/2019 známe. Iné dôvody neplatnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov žalovaný
netvrdil, a keďže následne bola medzi totožnými stranami sporu uzavretá nájomná zmluva k totožnej

nehnuteľnosti dňa 01. 08. 2014, s totožným predmetom nájomného vzťahu, potom existencia zmluvy
o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011 je irelevantná ako aj prípadná aplikácia ust. § 676
Občianskeho zákonníka tvrdená žalovaným.. Aj v tomto prípade sa nájomná zmluva medzi tými istými
účastníkmi ohľadne tej istej nehnuteľnosti dňa 01. 08. 2014 uzavrela v písomnej forme, pričom aj na
platnosť tejto dohody, ktorou účastníci nahradili pôvodný záväzok novým záväzkom sa vzťahujú ust. §

34 a nasl. o právnych úkonoch s tým, že žalovaný platnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
01. 08. 2014 v zmysle tohto ustanovenia skutkovo a ani právne nenamietal. V tejto súvislosti nemožno
hovoriť ani o kumulatívnej novácii, nakoľko zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 08.
2014 nedošlo len k zmene jednotlivých práv a povinností už v existujúcom právnom vzťahu založenom
zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01. 12. 2011, nakoľko je potrebné rozlišovať záväzok ku

konkrétnemu plneniu, t. j. jednotlivé povinnosti a celý záväzkový právny vzťah (viď aj Švestka/Jehlička/
Škárová/Spáčil a kol., Občanský zákonník, komentár, C. H. Beck, 10. vydanie, 2006, strana 917). Tieto
okolnosti dopĺňa odvolací súd len na podporu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko dôkaz
preložený žalovaným v odvolacom konaní neprihliadal.

33. Žalovaný taktiež nepreukázal tvrdenie, že nebytový priestor riadne užíval len do 16. 04. 2019 z
dôvodu, že dňa 17. 04. 2019 došlo k odstaveniu dodávky vody do predmetného nebytového priestoru
a v dôsledku ním tvrdeného protiprávneho konania žalobcov 1/ až 3/ tak došlo k ohrozeniu žalovaného
v jeho podnikateľskej existencii a zachovania jestvujúcich pracovných miest, keď bez dodávky vody
nebola možná prevádzka rýchleho občerstvenia. Namietal, že tým žalobcovia hrubo zasiahli do jeho

nájomného práva a považoval ich konanie za konanie v rozpore so zákonom, najmä § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich tvrdení žalovaný nepredložil žiaden dôkaz. Už v konaní
vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/61/2019 jednoznačne vyplynulo, že
Q. osvedčil, že žalovaný v čase, kedy sa žalovaný bez právneho dôvodu zdržiaval v nehnuteľnosti
žalobcov 1/ až 3/, zapríčiňuje situáciu, kedy dochádzalo v dôsledku zaplavovania pivničných priestorov

z kanalizácie užívanej neoprávneným nájomcom k nebezpečenstvu poškodenia stavu nehnuteľnosti. Z
tohto konania zároveň vyplynuli a boli preukázané spory medzi stranami sporu, nakoľko v čase, kedy
žalovaný užíval nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, bolo nevyhnutné vykonať opravu kanalizácie v
nebytovom priestore, aby nedošlo k jej poškodeniu, pričom žalovaný pre prevádzku občerstvenia, vodu
a tým aj používanie kanalizácie nevyhnutne potreboval, čo sám zdôraznil vo svojom vyjadrení. Naopak

žalobca v konaní preukázal, že k odovzdaniu dotknutého priestoru žalobcom došlo až dňa 23. 09. 2019,
o čom bol spísaný písomný záznam. Tvrdenia žalovaného o tom, že došlo k odstaveniu dodávky vody
do predmetného nebytového priestoru dňa 17. 04. 2019, a preto došlo k ohrozeniu jeho podnikateľskej
činnosti, však nemá žiaden priamy právny vplyv na to, že nárok žalobcov v tomto konaní je dôvodným.
Ak žalovanému vznikla v súvislosti s užívaním prenajatých priestorov škoda zavinením protiprávnym

konaní žalobcov 1/ až 3/, uvedené konanie nebolo predmetom posúdenia v tomto konaní a zo strany
žalovaného nedošlo ani v tejto súvislosti k podaniu vzájomnej žaloby, príp. ani len k vyčísleniu tejto
škody na jeho strane.

34. Ani námietka žalovaného, že nárok žalobcov na ušlý zisk nie je dôvodný, pretože nejde o nárok, ktorý

by bol podložený už existujúcimi príp. reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých by bolo možné
usudzovať, že nebyť škodovej udalosti, očakávaný zisk by skutočne vznikol, neobstojí. Žalobcovia v
konaní preukázali, že správca uzavrel dňa 29. 03. 2019 vo vzťahu k nebytovým priestorom nájomnú
zmluvu s novým nájomcom - spoločnosťou Q. Q., W. ( ďalej v texte „nový nájomca“ ), ktorý v prípade, akby žalovaný nebytové priestory včas vypratal, užíval by nebytové priestory a hradil dohodnuté nájomné,
na čo sa v uvedenej zmluve zaviazal. Platnosť tejto zmluvy nebola nikým spochybnená, ani žalovaný
netvrdil jej neplatnosť, považoval ju však za účelovú. Otázky personálneho či majetkového prepojenia

týchto spoločností ( prenajímateľ a nový nájomca ) sú pre posúdenie výšky ušlého zisku nepodstatnými,
ak medzi účastníkmi uvedenej zmluvy vznikli reálne práva a povinnosti, vrátane povinnosti platiť
nájomné, bez toho, aby bola akokoľvek spochybnená jej platnosť, či došlo k jej zrušeniu.

35. Ušlý zisk ako druh majetkovej ujmy (škody) spočíva v nedosiahnutí toho, čoho by poškodený pri

neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností pri pravidelnom behu vecí dosiahol. Ušlý zisk teda
znamená stratu očakávaného prínosu. Pri posudzovaní ušlého zisku nepostačuje len pravdepodobnosť
zvýšenia majetku poškodeného v budúcnosti, ale musí byť stanovené naisto, že pri pravidelnom behu
veci, pokiaľ by nebolo protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať zvýšenie
svojho majetku. Pri výške ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo
reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, resp. o aký reálne dosiahnuteľný prospech poškodený prišiel.

Je teda nutné vychádzať z čiastky, ktorú by v predmetnom období za obvyklých podmienok poškodený
získal s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku, príp. na náklady na dosiahnutie
tohto zisku potrebnými. Určenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí byť vykonané tak, aby bola
pravdepodobná výška približujúca sa podľa bežného uvažovania istote. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že žalobcovia 1/ až 3/ uniesli dôkazné bremeno pri preukázaní tohto nároku. Bola

predložená konkrétna zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá na obdobie, na základe ktorej
by pri bežnom chode vecí boli plnené práva a povinnosti zmluvných strán vrátane hradenia nájomného
vo vzťahu k nebytovým priestorom, ktoré v tomto rozhodnom období žalovaný bez právneho dôvodu
užíval. Je teda zrejmé, že v priamej príčinnej súvislosti s tým, že žalovaný dobrovoľne nevypratal
nebytovýpriestor(konaniebezprávnehodôvodu,protiprávnekonaniežalovaného) nebolomožnétento

užívať iným ( novým ) nájomcom v súlade so zmluvou predloženou žalobcami 1/ až 3/ v tomto konaní,
na základe ktorej by žalobcovia dosiahli príjem - nájomné v rozhodnom období ( majetková ujma).
Personálne či iné prepojenie medzi spoločnosťou prenajímateľa a nového nájomcu nespochybňuje to,
že v prípade, ak by žalovaný dobrovoľne vypratal nebytový priestor, potom by k vzniku ujmy na strane
žalobcov 1/ až 3/ nedošlo. Naopak žalovaný hypoteticky argumentuje, že nový nájomca by v rozhodnom

období nebytové priestory neužíval.

36. Výšku ušlého zisku žalobcovia 1/ až 3/ odôvodnili a odvodili ho od výšky nájomného, ktoré by
pri bežnom chode vecí bolo ich príjmom v prípade, ak by zmluva o nájme nebytových priestorov v
rozhodnom období bola plnená, a k plneniu ktorej nedošlo práve z dôvodov správania sa žalovaného,

ktorý nebytové priestory, ku ktorým sa zmluva o nájme nebytového priestoru s novým nájomcom
vzťahovala, dobrovoľne nevypratal. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že práve pre správanie
sa žalovaného nebolo možné nebytové priestory odovzdať novému nájomcovi a nárokovať si tak od
neho dohodnuté nájomné, preto nemožno a priori vylúčiť, že pri riadnom bežnom chode vecí by k úhrade
tohto nájomného nedošlo. Okresný súd tak správne posúdil otázku ušlého zisku z pohľadu obvyklého

pravidelného chodu vecí. Takýto obvyklý pravidelný chod vecí žalobcovia 1/ až 3/ preukázali a naopak
žalovaný svoje tvrdenia o účelovosti zmluvy s novým nájomcom nepreukázal.

37. Na záver žalovaný v odvolaní namietal i žalobcami uplatnený nárok vo výške 31,20 € ako poplatok

uhradený žalobcami za účelom opätovného zapojenia odberného miesta. Nesúhlas odôvodnil len tým,
že na takto uplatnený nárok nemajú žalobcovia žiaden zákonný podklad. Žalobcovia 1/ až 3/ však v
konaní predložili doklad o úhrade faktúry W. za obnovenie dodávky elektrickej energie vo výške 31,20 €,
pretože po ukončení nájmu žalovaný odoberal elektrickú energiu, no neplnil si svoje platobné povinnosti
voči dodávateľovi elektrickej energie, a preto v auguste 2019 došlo k odpojeniu odberného miesta od

dodávky elektrickej energie. Tieto skutočnosti žalovaný ničím nevyvrátil. Ak teda žalovaný elektrickú
energiu v rozhodnom období odoberal, a neplatil za ňu, v dôsledku čoho došlo k odpojeniu, prijal tak
bez právneho dôvodu plnenie - elektrickú energiu, a s tým spojené náklady na obnovenie pripojenia na
dodávku elektrickej energii. Ujma na starne žalobcov tak bola spôsobená v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného - odberom elektrickej energie v rozhodnom období bez protihodnoty za jej odber, s tým, že

nebytové priestory užíval bez právneho dôvodu.

38. Ak žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5MCdo/2/2015 odvolací súd len konštatuje, že okresný ako i odvolací súd rozhodol v súlade s týmtorozhodnutím a nemožno mať za to, že by okresný súd ohľadne nároku žalobcov na ušlý zisk ako aj
jeho výšku vychádzal len ako z nejakej hypotetickej či fiktívnej majetkovej výhody bez reálneho základu.
Je zrejmé, že pokiaľ žalobcovia 1/ až 3/ nebytové priestory, ktoré žalovaný dobrovoľne nevypratal a k

jeho vyprataniu došlo až na základe súdneho rozhodnutia, prenajímali minimálne od roku 2011, potom
pri bežnom chode vecí by nebytové priestory prenajali aj v rozhodnom období, čo preukázali zmluvou
s novým nájomcom. Ušlý zisk, teda nájomné, ktoré by žalobcovia 1/ až 3/ očakávali v prípade, ak by
k realizácii zmluvy o nájme nebytových priestorov došlo, možno považovať za takú majetkovú ujmu,
ktorej vznik je podložený reálnymi okolnosťami a to tými, že žalovaný, ktorý užíval nebytový priestor

bez právneho dôvodu, tento nevypratal a zamedzil tak svojím správaním, aby došlo k očakávanému
zisku na strane žalobcov. Je teda daná taká skladba okolností, ktoré svedčia o tom, že k vzniku
zisku by nepochybne došlo a plánovaná finančná transakcia ako príjem nájomného titulom zmluvy o
nájme nebytových priestorov, by boli naplnená. Išlo teda o konkrétnu reálnu a preukázateľnú príležitosť
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že aj pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u žalobcov
bola s ohľadom na existujúce okolnosti vysoko pravdepodobná a až blízka k istote. Okresný ani odvolací

súd nemá za to, že by bol žalobcami uplatnený ušlý zisk iba „fikciou“.

39. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny, a
to vrátane výroku o náhrade trov konania, ktoré nebolo konkrétnymi dôvodmi odvolaním žalobcu
napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešnými boli
v odvolacom konaní v celom rozsahu žalobcovia 1/a ž 3/, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania

voči žalovanému v celom rozsahu 100 %. O výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).