Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. jún 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoCsp/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201543
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8219201543.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátuJUDr.VieryKandrikovejaJUDr.MichalaBoroňavsporežalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,sosídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr.
Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX G., zastúpeného: Centrum správnej pomoci Košice, so sídlom Tomášikova 3, 040
01 Košice - sever, IČO: 51 847 124, o zaplatenie 7.872,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21.07.2020, č. k. 5Csp/53/2019-134, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto cit.:

,,I. Konanie v časti zaplatenie sumy 5.242,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
5.242,47 Eur od 21.06.2019 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. Citoval ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3,4 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľoch (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 40 ods. 1, § 43c ods. 1 a 2, § 54a, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1

a 2, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka, § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoju žalobu postavil na skutkovom tvrdení,
že medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní pôžičkovej karty VÚB, a.s., na základe ktorej poskytol
veriteľ dlžníkovi úver, ktorý sa dlžník zaviazal splatiť. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola

pohľadávka spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. postúpená na žalobcu. Súd prvej inštancie posúdil
predmetný právny vzťah, ktorý bol založený Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty, vzhľadom
na povahu účastníkov zmluvného vzťahu, ako vzťahom spotrebiteľským a vzťahujú sa naň ustanovenia§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň ZoSÚ a to v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ. Mal preukázané, že žalovaný vyplnil Žiadosť o aktiváciu

pôžičkovej karty R., pričom podľa čl. XII žiadosti v spojení s čl. II bod 2 Obchodných podmienok
veriteľ informuje dlžníka o uzavretí zmluvy vydaním potvrdzujúceho listu o schválení žiadosti, pričom
potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy. Konštatoval, že žalobca potvrdzujúci list súdu nepredložil, teda
nepreukázal, aby veriteľ schválil žiadosť žalovaného a následne ho o tom informoval potvrdzujúcim
listom. Teda zmluva o vydaní pôžičkovej karty nebola uzatvorená, keďže v konaní nebolo preukázané,

aby veriteľ postupoval pri schválení žiadosti žalovaného o vydanie a používanie kreditnej karty v zmysle
citovaných ustanovení žiadosti a obchodných podmienok a teda, aby pri schválení žiadosti o aktiváciu
pôžičkovej karty veriteľ dodržal písomnú formu. V dôsledku nedodržania obligatórnej písomnej formy
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto zmluva neplatná v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z výpisu z pôžičkovej karty R. zistil, že veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky
v celkovej výške 3.690 eur, pričom žalovaný pred podaním žaloby vykonal úhrady vo výške 1.060 eur.

Z uvedeného vyplynulo, že do úplného vydania bezdôvodného obohatenia je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 2.630 eur. Súd prvej inštancie sa vyrovnal s námietkou premlčania, ktorú v priebehu
konania vzniesol žalovaný. Konštatoval, že trojročná objektívna premlčacia doba postupne uplynula vo
vzťahu k jednotlivým plneniam a dňom 16.08.2019 uplynula vo vzťahu k poslednému plneniu vo výške
120eurzodňa16.08.2016,čímdošlokpremlčaniucelkovéhobezdôvodnéhoobohateniavovýške3.690

eur. Žaloba o zaplatenie poskytnutých finančných prostriedkov bola podaná na súd až dňa 29.07.2019,
t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo
strany žalovaného, súd prvej inštancie v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohol žalobe
o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých z neplatného právneho úkonu vyhovieť a preto žalobu
v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.630 eur s úrokom z omeškania zamietol.

4. V zmysle § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP mal žalovaný plný vecný, resp. procesný
úspech vo veci, preto súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške týchto trov konania
rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej
časti a v časti o náhrade trov konania a domáhal sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho žalobnému návrhu
vyhovené. Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Považoval za nesprávne

zistenie súdu prvej inštancie, že k vzniku zmluvného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a
žalovaným nedošlo. Už zo samotného označenia „predschválený úverový rámec“ je zrejmé, že tento
bol určený už v čase podania žiadosti o úver žalovaným zo základnými parametrami úveru. K prijatiu
žiadosti došlo právnym predchodcom dňa 11.07.2015 bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený
úverovou zmluvou tak vznikol riadne a platne. Zo všeobecných obchodných podmienok jasne vyplýva,

že Zmluva bola uzatvorená riadne v písomnej forme, žalovaný úver čerpal, pričom uvedenú skutočnosť
ani nerozporoval a preto nie je možné úverovú zmluvu označiť za absolútne neplatný právny úkon.
Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné.VtejtosúvislostipoukázalnaNálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1ÚS
640/2014. Podľa názoru žalobcu neexistuje zákonný dôvod pre označenie dotknutej úverovej zmluvy

ako celku za absolútne neplatný právny úkon.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poprel vyjadrenia žalobcu v odvolaní proti rozsudku súdu prvej
inštancie v celom rozsahu a mal zato, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, že súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam

a nim vynesený rozsudok je vecne správny. Zotrval na všetkých jeho predchádzajúcich písomných aj
ústnych vyjadreniach a tvrdeniach v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že ak by sa odvolací súd nestotožnil
s právnym názorom prvoinštančného súdu, sú tu aj ďalšie dôvody na zamietnutie žaloby žalobcu,
a to možný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zároveň zotrval na vznesenej námietke
premlčania celého žalobcom uplatňovaného nároku, ktorú vzniesol v konaní pred prvoinštančným

súdom. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné alternatívne aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v celom napadnutom rozsahu.7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a
webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri
hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Ako ďalší odvolací dôvod namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie (§ 365 ods.

1 písm. h/ CSP). Právnym posúdením v zmysle tohto odvolacieho dôvodu je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu
normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

14. Predmetom nároku žalobcu bolo po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenie sumy 2.630 eur s
príslušenstvom. Žalobca sa nároku na zaplatenie dlžnej sumy domáhal na základe skutočnosti, že

žalovaný dňa 17.06.2015 podpísal žiadosť o aktiváciu pôžičkovej R., ktorú následne dňa 11.07.2015
podpísal žalobca. V žiadosti žalovaný požiadal o úver vo výške 3.600 eur, ktorý by splácal v mesačných
splátkach 120 eur.

15. Súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy

o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, keď veriteľ nepreukázal, že
postupoval pri schválení žiadosti žalovaného o vydanie a používanie kreditnej karty v zmysle príslušných
ustanovení žiadosti a obchodných podmienok, keď súdu nepredložil potvrdzujúci list, teda nepreukázal,
že schválil žiadosť žalovaného a následne ho o tom informoval potvrdzujúcim listom. V dôsledku
nedodržania obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere je táto zmluva neplatná v

zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalobcu tak išlo o plnenie bez právneho dôvodu
vo výške 2.630 eur, ktorú sumu síce žalovaný uhradil len v časti 1.060 eur, no prihliadol na žalovaným
vznesenú námietku premlčania a žalobu žalobcu zamietol. Žalobca v odvolaní trval na tom, že zmluvabola uzatvorená riadne a platne, nakoľko vznikla akceptáciou zo strany banky, pričom potvrdzovací list
nie je dokladom preukazujúcim vznik zmluvy.

16. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe
zisteného skutkového stavu správne posúdil uzatvorenú zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným ako spotrebiteľskú v zmysle ZoSÚ. Uvedená skutočnosť v konečnom dôsledku medzi
stranami nebola ani spornou.

17. Predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným mal vzniknúť na základe
žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty R., pričom touto žiadosťou ešte zmluva nevzniká; tá vznikne až
schválením žiadosti bankou a zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom podpísania zmluvy bankou,
pričom potvrdzujúci list má byť súčasťou zmluvy, ktorý však žalobca k zmluve a k žalobe nepripojil.
Nie je zrejmé, či a kedy prípadná akceptácia žiadosti bola žalovanému doručená, a teda či a kedy sa
žalovanýdozvedelouzavretízmluvyospotrebiteľskomúvere,pretoželenvyjadreniesúhlasusobsahom

určitého návrhu má účinky prijatia návrhu. Pokiaľ mal byť proces uzatvorenia zmluvy zavŕšený naviac aj
vydaním potvrdzujúceho listu, žalobca nepreukázal ani existenciu a doručenie tohto listu žalovanému.
Poukazujúc na obchodné podmienky veriteľa, úverový rámec stanovuje predovšetkým banka, ktorá
stanovuje výšku splátky a zrejme aj všetky ostatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust. § 9 ZoSÚ. Pokiaľ už samotným prijatím a schválením zmluvy o používaní karty došlo zároveň aj k

uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorou mal byť čerpaný úver, uvedené
nemôže viesť k platnému uzavretiu úverového vzťahu, pretože žalovaný nemohol v čase podpisovania
žiadostibyťpodrobneoboznámenýsobchodnýmipodmienkamibankyavspletiobchodnýchspoločností
- banky, Consumer Finance Holding a.s - je len veľmi ťažké sa vyznať, kto je veriteľom a kto za koho
koná a teda žalovaný nemohol vedieť podstatné údaje ako je úroková sadzba, nemohol poznať platnosť

mesačných splátok, ktoré nie sú ani v žiadosti uvádzané jasne a zrozumiteľne. Zmluva tak nevznikla
platným spôsobom a vzhľadom na mechanizmus uzatvárania zmluvy táto je neplatná podľa § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pretože k jej uzavretiu v písomnej forme podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ nedošlo.

18.Odvolacísúdsanestotožnilsodvolacouargumentácioužalobcuoprílišnomformalistickomposúdení

vzťahu súdom prvej inštancie, pretože znenie listinných dôkazov predložených samotným žalobcom je
v uvedenom smere jednoznačné a určité. V konečnom dôsledku uzatvorená zmluva je formulárovou, jej
znenie bolo plne v kompetencii žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.

19. V intenciách uvedených skutočností sú preto správne úvahy súdu prvej inštancie, že plnenie, ktoré

pôvodný žalobca poskytol žalovanému, je plnením bez právneho dôvodu a nárok žalobcu na jeho
vydanie od žalovaného nie je nárokom z titulu čerpaného úveru. Súd prvej inštancie prihliadol na
žalovaným vznesenú námietku premlčania a žalobu v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 2.630 eur
s príslušenstvom zamietol, pričom žalobca tento záver súdu prvej inštancie v odvolaní nenamietal.

20. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti a súvisiaceho výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 a 2 CSP).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchkonaniabolaskutočnosť,žežalobcavodvolacomkonaní
nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnému žalovanému v
rozsahu 100 %, ktorý podal vyjadrenie voči odvolaniu žalobcu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).