Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. jún 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/20/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204226
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5719204226.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: D. P., rod. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. - H., E. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Stanislavom Irsákom, advokátom so
sídlom v T., P. X, proti žalovaným: v rade 1/ TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom Májová 1319,
Čadca, IČO: 36 664 090, v rade 2/ Reality INN s.r.o., so sídlom Karvaša a Bláhovca 2065/45, Vrútky,
IČO: 47 230 878, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o ochranu spotrebiteľa a o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 5 000,- Eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin z 9. septembra 2020,
sp.zn. 18Csp/56/2019-140, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobkyňa žiadala:
1. určiť neplatnosť zmluvy o úvere č. 20546, uzatvorenej dňa 10.03.2008,
2. určiť neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. 20546, ktorej vklad bol povolený Správou
katastra Martin dňa 12.03.2008 pod č. V 1200/2008,
3. určiť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v KÚ E., zapísaných na
LV č. XXXX (špecifikovaných v žalobe),
4. určiť, že uzatvorenie zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva boli porušené jej práva ako
spotrebiteľky podľa zákona č. 250/2007 Z.z.,
5. priznať jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000,- €.
Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa ako dlžník dňa 10.03.2008
uzatvorila so žalovaným v rade 1/ ako veriteľom Zmluvu o úvere č. 20546, na základe ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver určený na účel dodatočných alebo ďalších stavebných úprav,
dokončených stavieb a na ich údržbu vo výške 1 119 000,- Sk. V článku III. si dohodli zabezpečenie úveru
v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. 20546 na nehnuteľnostiach špecifikovaných v záložnej
zmluve, ktorej vklad bol Správou katastra Martin povolený dňa 12.03.2008 pod č. V 1200/2008. Nemal
preukázanú dôvodnosť uplatnenej žaloby na určenie neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy na základe
tvrdenia žalobkyne, že výkon takejto činnosti žalovaného v rade 1/ by bol v rozpore s ust. § 3 ods. 2
písm. a) zák.č. 455/1990 Zb. o živnostenskom podnikaní, zák.č. 92/1991 Zb. o bankách pri uzatváraní
predmetných zmlúv, ako aj s § 8 ods. 1 písm. a) a f) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa
predloženého výpisu zo Živnostenského registra žalovaného v rade 1/ mal preukázané, že predmetom
podnikania tejto spoločnosti pod bodom 7 bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov

nebankovým spôsobom v rozsahu voľnej živnosti. Z rozsudku Okresného súdu Martin z 11.11.2016,
č.k. 15C/498/2015-248, v spojení rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30.03.2017, č.k. 9Co/56/2017,
mal preukázané, že žaloba žalobkyne o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby proti žalovanému v
rade 1/ - TOMA úverová a leasingová, a.s., žalovanému v rade 2/ - JURE s.r.o. a žalovanému v rade
3/ - J. R., za účasti interventa - spoločnosti Reality INN s.r.o., bola právoplatne zamietnutá. V konaní
vedenom na Okresnom súde Martin, rozsudkom z 29.03.2018, č.k. 7C/71/2016-96, bolo vyhovené
žalobe na uloženie povinnosti žalovanej (D. P.) na vypratanie bytu v prospech vlastníka bytu, ktorý
nadobudol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti realizáciou zmluvy o zriadení záložného práva č. 20546,
keď vydražiteľom sa stal J. R.. V uvedených konaniach súdy, posudzujúc okolnosti prejednávanej veci,
nezistili žiadne porušenia právnych predpisov pri realizácii záložného práva k nehnuteľnosti, vo vzťahu
ktorej žalobkyňa záložnú zmluvu uzatvorila. Nebolo teda v konaní preukázané, že uzatvorením zmluvy
o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva boli porušené predpisy na ochranu spotrebiteľa v
zmysle zák.č. 250/2007 Z.z. a že by bolo dôvodné považovať uzatvorené zmluvy za absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne, že žalovaný v
rade 1/ na činnosť poskytovania úverov nemal povolenie. Oprávnenie poskytovania úverov zo strany
žalovaného v rade 1/ bola preukázaná listinnými dôkazmi, pričom do účinnosti zák.č. 129/2010 Z.z.
žalovaný v rade 1/ takúto činnosť mohol vykonávať. Zo záznamu Registra veriteľov a podregistra iných
veriteľov, ktorý viedla NBS a ktorú si súd obstaral z webového sídla NBS, zistil, že žalovaný v rade 1/
bol zapísaný pod reg.č. 95 v predmetnom registri. Z hľadiska právnej úpravy uvedenej v § 21 ods. 2
zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, žalobkyňa nemala na požadovanom určení neplatnosti
úverovej a záložnej zmluvy naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP. V lehote stanovenej v
§ 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. mohla žalobkyňa uplatniť námietky spochybňujúce platnosť úverovej
alebo záložnej zmluvy. Ak tak učinila až na základe súčasne podanej žaloby, jedná sa o obchádzanie
citovaného ust. § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z.. V konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby žalobkyňa
mala možnosť uplatniť všetky námietky, týkajúce sa neplatnosti napadnutých právnych úkonov, ktorá
tvrdená neplatnosť (ak by nastala), má podľa žalobkyne zakladať jej vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti. Z rovnakého dôvodu žalobkyňa nepreukázala preto ani dôvodnosť podanej žaloby na
určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v rade 1/; vo vzťahu k žalovanému v rade 2/
žalobkyňa pri uplatnení nárokov pod bodom 1. a 2. žaloby nemohla byť úspešná, keďže tento účastníkom
zmluvných vzťahov nebol. Keďže žalobkyňa nebola úspešná so svojím nárokom na určenie neplatnosti
úverovej a záložnej zmluvy a určenia vlastníckeho práva a neboli preukázané okolnosti porušenie
jej práva ako ochrany spotrebiteľa, do úvahy neprichádzalo ani priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle zák.č. 250/2007 Z.z..

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V
odvolaní uviedla, že podľa platnej právnej úpravy v čase uzatvorenia príslušných zmlúv mohli ako
podnikateľskú činnosť za účelom zisku poskytovať úvery iba banky na základe zák.č. 483/2001 Z.z.,
pričom vydanie živnostenského listu žalovanému v rade 1/ bolo v rozpore s ust. § 3 ods. 2 písm. a) zák.č.
455/1991 Zb.. Tým boli aj porušené podmienky na ochranu spotrebiteľov v oblasti finančných služieb,
ako vyplýva z ust. § 7 ods. 2 zák.č. 483/2001 Z.z., žalovaným bola v čase uzatvorenia uvedených zmlúv
uvedená do omylu v tom, že nebol legálnym poskytovateľom úverov a boli voči nej uplatnené nekalé
obchodné praktiky v zmysle § 8 zák.č. 250/2007 Z.z.. Vzhľadom na porušenie podmienok § 3 ods. 2 písm.
a) Živnostenského zákona, § 8 ods. 1 písm. a) a f) zák.č. 250/2007 Z.z., považovala úverovú zmluvu ako
aj záložnú zmluvu za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na absolútnu
neplatnosť úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, teda zmluvy o úvere č. 20546 zo dňa 10.03.2008 a
zmluvy o zriadení záložného práva č. 20546, považuje sa za výlučnú vlastníčku nehnuteľností, ktoré
boli následne predmetom dobrovoľnej dražby. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe
v plnom rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa účelovo a arbitrárne
vykladá právne predpisy. V celom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý sa k
veci a k jeho právnemu posúdeniu jasne, logicky a zrozumiteľne vyjadril a považuje ho v celom rozsahu
za vecne správny.

4. Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že táto v odvolaní neuviedla žiadne
nové skutočnosti a fakticky len zopakovala tvrdenia, ako ich uviedla v žalobe. Podľa jeho názoru
odvolanie žalobkyne nespĺňa ani základné náležitosti v zmysle § 363 CSP. Opätovne poukázal na
konania a vydané rozhodnutia súdov vo veci určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenej na

Okresnom súde Martin, sp.zn. 15C/498/2015, na konanie vedené na Okresnom súde Martin pod
sp.zn. 7C/71/2016 o vypratanie nehnuteľností, na následné začaté exekučné konanie na vypratanie
nehnuteľností žalobkyňou č. EX 289/2019, vedené u súdneho exekútora Mgr. Mariána Thomku.
Žalobkyňa tak opakovane podáva účelové, šikanózne podania, ktorých obsahom sú tie isté podmienky,
ktoré už súd v minulosti prejednával. Žalobkyňa v konaní o neplatnosť dražby mala možnosť uplatniť
všetky svoje námietky, a to aj týkajúce sa platnosti úverovej záložnej zmluvy, pričom tak neučinila.
Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na podmienky výkonu podnikateľskej činnosti v poskytovaní úverov, tieto
v konaní boli jednoznačne preukázané, pričom úprava podmienok poskytovania úverov a pôžičiek na
základe zák.č. 129/2010 Z.z. nemá vplyv na zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto zákona, keďže
by sa jednalo o porušenie ústavného princípu zákazu retroaktivity. Vzhľadom na tvrdenia žalovanej
o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a nadväznosti tvrdení o omyle pri uzatváraní úverovej
zmluvy a záložnej zmluvy, keď súd môže posudzovať relatívnu neplatnosť podľa § 49a v spojení
s § 40a Občianskeho zákonníka, takéto okolnosti v konaní zistené neboli. Naviac, pri namietaní
relatívnej neplatnosti právneho úkonu vzniesol aj námietku premlčania. V konaní, okrem uvedeného,
namietal aj nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobkyne k
spornej nehnuteľnosti, resp. jeho nedostatočného odôvodnenia, taktiež poukazoval na skutočnosť,
že nehnuteľnosť nadobudol od vydražiteľa dobromyseľne v čase, kedy nebola v katastri zapísaná
poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní o neplatnosť dražby, kde zásada „bona fidei“ prelamuje
zásadu „nemo plus iuris...“, ako aj vyplýva z ustálenej judikatúry, na ktorú vo vyjadrení k odvolaniu
poukazuje.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj
právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky
nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranou sporu (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV.ÚS
115/03, sp. zn. III.ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre a Európsky súd pre
ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument
sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinností odôvodniť rozhodnutie je preto
vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. (napr. Goergiadis v. Grécko z 29.05.1997, Recueil
III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro balani c. Španielsko, oba z 09.12.1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B)

7. Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, na základe skutkových zistení dospel k
správnemu záveru, keď žalobu v celom rozsahu (vo vzťahu uplatneným nárokom špecifikovaným pod
bodmi 1 až 5, bodu 1 tohto odôvodnenia) ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch svojho rozhodnutia
súd prvej inštancie náležite vyhodnotil, že namietané porušenie práva v zmysle § 3 ods. 2 písm. a)
zákona č. 455/1996 Z.z. o živnostenskom podnikaní, v zmysle zákona 92/91 Zb. prípadne podľa zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách pri uzatvorení predmetných zmlúv, ako aj v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) a f)
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neboli zistené. Súd prvej inštancie na základe výsledkov
vykonaného dokazovania správne poukázal aj na konania vedené na súdoch, v ktorých žalobkyňa
na namietané porušenie práva (ako aj v tejto prejednávanej veci) poukazovala, s ktorými sa súdy v
rámci prebiehajúceho konania zaoberali, prípadne tieto mohla v týchto prebiehajúcich konaniach pri
posudzovaní platnosti právnych úkonov uplatniť, a v ktorých bola neúspešná. Odvolací súd preto v plnom
rozsahu poukazuje na skutkové zistenia a vyslovené právne závery súdu prvej inštancie, na ktoré v
dôvodoch svojho rozhodnutia odkazuje, keďže sa s nimi plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie opätovne poukázala na dôvody neplatnosti
právnych úkonov, na porušenia jej práv spotrebiteľa a domáhajúc sa vlastníckeho práva žalovanej
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom podanej žaloby a následného vykonaného dokazovania súdom
prvej inštancie s vysloveným právnym záverom, pričom v odvolaní (opakujúc tieto tvrdenia) neuviedla
žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnila vyslovené skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie.

9. Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne dospel
k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, s ktorými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil,
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a úspešným žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.
2 CSP).

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.