Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417204473
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417204473.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Mareka Košča v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného Advocate s.r.o., advokátska
kancelária, IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: N. K., T..
XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/X, XXX XX Ľ., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/344/2017-13 zo dňa 28.03.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2.Vdôvodochuzneseniauviedol,žesúdnyexekútorpredložilžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie v prospech oprávneného proti povinnej o vymoženie sumy 67,92,- Eur s príslušenstvom,
na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Asociácii pre Arbitráž pod sp. zn. SRSAspA 04267/16 zo dňa 06.07.2016. Uviedol, že v
predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej
úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 20.05.2014. Pristúpil k riešeniu platnosti

rozhodcovskej zmluvy a poukázal na to, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným
a povinnou, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc sa javí ako absolútne
nevyvážená, a preto neprijateľná. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi účastníkmi spolu s úverovou
zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch
uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi bez náležitého
vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať

rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovská zmluva, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom a nespĺňa preto podmienky individuálneho dojednania. Vzhľadom na uvedené
rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul, a preto na základe takéhoto
exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu preto boli splnené
podmienky na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 Exekučného

poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

4. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na správne zistený skutkový stav
aplikoval nesprávny právny predpis. Ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje

povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá
povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd prvej inštancienesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
podkladov posudzuje exekučný titul po formálnej, ako aj materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu

tak, ako ich vyžaduje § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky
exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je
toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný
súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v
napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok, a

nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V prípade, ak súd na zistený skutkový
stav veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im zákon
o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred
príslušným súdom priznáva. Postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom

Zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ taktiež poukázal na to, že konajúci súd pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav, keďže namietal skutočnosť, že medzi zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, resp. doložka. Poukázal na skutočnosť, že
medzioprávnenýmapovinnýmbolauzatvorenározhodcovskázmluvapodľa§3zákonač.244/2002Z.z.
na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných

obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti
dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktorému predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.
6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva.

7. S účinnosťou od 01.01.2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a to
v závislosti od strán sporu. Zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zákon

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zakotvil novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského
konania v správnom poriadku SR.

8. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania došlo aj k
zmenám Exekučného poriadku. V zmysle prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 243d

ods. 1, 2) pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané do
31.12.2014 na ich podklade, bolo možné začať exekučné konanie len do 3 mesiacov od účinnosti
zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemuexekútorovianáslednýzánikmateriálnejstránkyprávoplatnosti.Vprípadesplneniazákonných
podmienok § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku vznikla povinnosť súdu preskúmavať rozhodcovský

rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014. Po tomto dátume
sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok spravujú Zákonom o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V nadväznosti na novoprijatú právnu úpravu došlo k rozdeleniu
tzv. všeobecného režimu prieskumu exekučných titulov v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
a tzv. osobitného režimu prieskumu rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s

ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

9. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011

najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemoholvydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

10. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom

konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol
byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel

zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola
uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v
spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky
obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

11. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade samostatná a
individuálne dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí, tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o úvere, aj rozhodcovská zmluva sú
spísané na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

12. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo

9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver,
že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu, že zmluvný
vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu

formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa
spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

13. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

14. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle
judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má
odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca
472 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98

Océano Grupo Editorial)15. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

16. Je potrebné zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme
vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského
rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď
spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú

neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial,
tiež C-40/08 Asturcom ).

17. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia ako vecne správne postupom podľa § 387 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).