Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614212013
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Daxner

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1614212013.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: JUDr.

Bohumír Zaťko, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v Malackách, T. XX, štátny občan SR, proti žalovanému:
Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku, so sídlom v Pezinku, Na Bielenisku 4, P.: XX
XXX XXX, o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50

eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 4.11.2014, doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 7.11.2014, v znení jej
upresnenia zo dňa 11.3.2015, sa žalobca domáhal proti žalovanému, aby súd určil, že zmluva o
výkone správy, uzatvorená medzi žalovaným, ako správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
bytového domu na Záhoráckej ulici XX, XX B. XX v Malackách, zo dňa 9.4.2014, je neplatná.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tvrdením, že na deň 9.4.2014 zvolávateľ Ing. Peter Poustecký, predseda
žalovaného,zvolal schôdzuvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovbytovéhodomunaZáhoráckejulici
XX, XX B. XX v Malackách. Pri zahájení schôdze bolo prítomných 29 vlastníkov, pričom v bytovom dome

sa nachádza 72 bytov, hoci schôdza nebola uznášaniaschopná, bola zahájená. K bodu 3. programu
schôdze /schválenie podpisu zmluvy o výkone správy/, zahlasovalo za 28 hlasov, on bol proti. Pred
podpisom zmluvy poukázal na porušenie zákona /§8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v tom, že pred jej podpisom nebola zmluva schválená /aprobovaná/
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalovaný, ako dodávateľ
služieb správy bytov, bezodkladne nevykonal nápravu tak, aby vykonával správu bytov založenú na
platnej zmluve, nekonal s odbornou starostlivosťou, čo kvalifikuje ako nekalú obchodnú praktiku podľa

§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukazoval na zmätočnosť čl. III ods.
1 veta tretia znenia návrhu zmluvy o výkone správy, zmätočnosť čl. VII ods. 5 posledná veta a ods. 13
znenia návrhu zmluvy o výkone správy, neprijateľnú zmluvnú podmienku v čl. III ods. 7 návrhu zmluvy o
výkone správy. Má za to, že zmluva o výkone správy je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje
režim ochrany spotrebiteľa a záverom že zmluva, ktorá musí byť podpísaná obidvoma zmluvnými
stranami, obsahuje len podpis správcu, avšak podpis vlastníka bytu na nej nie je. Táto náležitosť zmluvy
nie je dodržaná tým, že na samostatnej listine sú zozbierané podpisy vlastníkov bytov /nie všetkých/,

nakoľko nie je uvedené, že daná listina s vyzbieranými podpismi je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
výkone správy, nie je špecifikovaná zmluva jej číslom, dátumom uzavretia a správcom. Z uvedených
dôvodov ju považuje za neplatnú.3. Za prostriedky procesného útoku v žalobe označil a k žalobe pripojil: pozvánka žalovaného na domovú
schôdzu, zápisnica zo schôdze vlastníkov, návrh zmluvy o výkone správy, zmluva o výkone správy,
podpisový hárok, predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu.

4. Žalovaný sa k žalobe, doručenej dňa 21.1.2015 písomne zo dňa 15.1.2015 vyjadril tak, že namieta
miestnu príslušnosť Okresného súdu Malacky, ako aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie s tým, že
účastníkmi takéhoto konania sú vlastníci bytov a nebytových priestorov. K veci uviedol, že zmluva o
výkone správy je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sám
žalobca potvrdil, že sa schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zúčastnil a mohol využiť

svoje práva, garantované mu v § 14 ods. 4 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a ak boli jeho práva porušené, v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote sa mohol
na súde domáhať určenia, že rozhodnutie, prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov je
neplatné. Keďže žaloba bola podaná na súd dňa 7.11.2014, má za to, že žalobcovi uplynula objektívna
aj subjektívna lehota na podanie žaloby. Z obsahu zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových
priestorov nevyplýva, že to bol žalobca, kto bol na schôdzi prehlasovaný a keďže bol na schôdzi

osobne prítomný, o výsledku hlasovania sa dozvedel už na schôdzi Na dokreslenie situácie uviedol, že
na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zvolanej zástupcom predchádzajúceho správcu
bytového domu na deň 5.2.2014, na ktorej sa osobne žalobca zúčastnil a žalovaný sa zúčastnil len ako
hosť, bol žalovaný, ako nový správca bytového domu schválený nadpolovičnou väčšinou prítomných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Aj v tomto prípade, ak bol žalobca prehlasovaný, mohol svoje

právo uplatniť na súde v prekluzívnej lehote najneskôr do 1.3.2014. Žalobu žiadal zamietnuť.
5. Za prostriedky procesnej obrany žalovaný označil a k vyjadreniu pripojil: zápisnicu zo dňa 5.2.2014
s prezenčnou listinou.
6. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril zo dňa 11.3.2015 tak, že pasívna vecná
legitimácia žalovaného vyplýva z jeho právnej subjektivity, vyplývajúcej zo záhlavia označenia

žalovaného ako účastníka zmluvy o výkone správy zo dňa 9.4.2014, jeho nárok nie je prekludovaný,
nakoľko sa nedomáha určenia neplatnosti hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
pretože k platnému hlasovaniu o zmluve o výkone správy nedošlo, ale neplatnosti zmluvy o výkone
správy, pre ktorú platí všeobecná trojročná premlčacia lehota, ktorá mu začala plynúť momentom, kedy
sa dozvedel, že má zmluvu so žalovaným podpísať. Zmluva je neplatná z toho dôvodu, že nedošlo k

splneniu zákonnej podmienky - schválenia textu zmluvy o výkone správy hlasovaním nadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Ďalej „upresnil“ žalobný petit doplnením
o zmluvné strany žalobou napadnutej zmluvy o výkone správy a k námietke žalovaného miestnej
nepríslušnosti Okresného súdu Malacky poukázal na ust. § 88 ods. 1 písm. h/ v tom čase platného
Občianskeho súdneho poriadku.

7. K vyjadreniu pripojil ďalšie listinné dôkazy: pozvánky a zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa 5.2.2014, 13.3.2014 a 9.4.2014.
8. Vec bola Okresným súdom Malacky postúpená tunajšiemu súdu dňa 5.5.2017.
9. V súlade s ust. § 43 ods. 2 v tom čase už platného Civilného sporového poriadku tunajší súd,
nesúhlasiac s postúpením veci, predložil vec dňa 3.7.2017 na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

10. Uznesením č.k: 15NcC 6/2017-94 zo dňa 19.7.2017 Krajský súd v Bratislave, ako spoločne
nadriadený, rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Pezinok s postúpením veci Okresným súdom
malacky je nedôvodný a rozhodol, že miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný
súd Pezinok. V odôvodnení svojho rozhodnutie uviedol svoj právny názor v tom zmysle, že žalobca
nemá v tomto konaní postavenie spotrebiteľa z dôvodu, že žalobca za zásadný nedostatok, spôsobujúci

neplatnosť zmluvy o výkone správy označil skutočnosť, že zmluva nebola schválená nadpolovičnou
väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a namietal jej znenie, resp. obsah čl.
III. ods. 1 a ods. 7 zmluvy. Predmet sporu sa teda týka splnenia zákonných náležitostí pri procese
schvaľovania zmluvy o výkone správy vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Poukázal na to, že
proces schvaľovania zmluvy o výkone správy je procesom, v ktorom vlastníci realizujú svoje vlastnícke

práva v súlade s ustanovením § 14 v spojení s § 8a zákona č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení nesk. predpisov a v tomto procese nemajú postavenie spotrebiteľa,
postavenie slabšej strany. Predmet sporu sa netýka dodávky služieb, resp. ich kvality zo strany správcu,
ku ktorým sa zaviazal v zmluve o výkone správy a pri realizácii ktorých by mohol správca vystupovať
ako dodávateľ služby.

11. V rámci dovolacieho konania /dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca/
žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.2.2018 oznámil súdu, že listom zo dňa 11.4.2017 vypovedal
všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu na Záhoráckej ulici 39, 41 a 43 v
Malackách zmluvu o výkone správy s tým, že zákonná trojmesačná výpovedná lehota začala plynúťdňom 1.5.2017 a uplynula dňa 31.7.2017, čím napadnutá zmluva de facto aj de jure zanikla a teda
súd nemá dôvod na konanie vo veci. Od 1.8.2017 žalovaný vykonáva činnosť správcu a rieši problémy
bytového domu výhradne v zmysle § 8a ods. 8 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z.. /do uzavretia zmluvy

o výkone správy s iným správcom, alebo do založenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, najdlhšie po dobu 1 roka; inak vznikne spoločenstvo zo zákona/.
12.Kvyjadreniužalovanýpripojilvýpoveďzmluvyovýkonesprávyzodňa11.4.2017spodacímihárkami.
13. NS SR uznesením sp. zn.: 6Cdo 72/2018 zo dňa 24.5.2018 dovolanie žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č.k: 15NcC 6/2017-94 zo dňa 19.7.2017. odmietol.

14. Písomným oznámením zo dňa 30.7.2018 žalovaný súdu oznámil, že dňom 30.7.2018 prestal
spravovať bytový dom na Záhoráckej ulici 39, 41 a 43 v Malackách z dôvodu uzavretia novej zmluvy
o práve bytového domu medzi vlastníkmi bytov nebytových priestorov v tomto bytovom dome a novým
správcomCENTRUMBYTspol.sr.o..Zmluvaovýkonesprávy,ktorájepredmetomžaloby,tedapredmet
konania, podľa jeho názoru ku dňu 30.6.2018 zanikla a teda súd by mal konanie zastaviť.
15. K oznámeniu žalovaný pripojil zmluvu o výkone správy zo dňa 12.6.2018.

16. Žalobca sa k ostatným podaniam žalovaného písomne nevyjadril. Predvolanie na pojednávanie,
určené na deň 4.9.2018, mu bolo riadne doručené dňa 10.8.2018. Dňa 31.8.2018 /piatok o 20:26 hod./
súdu e-mailom doručil ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. a žiadosť o odročenie pojednávania.
Ako dôvod uviedol dlhodobý pobyt v zahraničí. Bezodkladne, dňa 3.9.2018 /pondelok o 14:02 hod./
súd doručil žalobcovi do jeho elektronickej schránky podľa osobitného predpisu oznámenie, ako

posúdil jeho žiadosť o odročenie pojednávania /žiadosti nevyhovel, nakoľko žalobcom uvádzané dôvody
nepovažoval za dôležité dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 C.s.p./.
17. Na pojednávaní dňa 4.9.2018 súd rozhodol o konaní v neprítomnosti žalobcu /§ 180 C.s.p./, vo veci
za účasti žalovaného vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov strán sporu v rozsahu,
potrebnom pre posúdenie veci z hľadiska vecnej legitimácie strán sporu a pri absencii procesného

návrhu zo strany žalobcu ku dňu nariadeného pojednávania vo veci, sa obmedzil na zistenie tohto
skutkového stavu:
18. Na základe pozvánky na domovú schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu
s.Č..XXXX, or.č. XX, XX B. XX na Záhoráckej ulici v Malackách, sa dňa 9.4.2014 konala schôdza
vlastníkov bytov a nebytových priestorov tohto bytového domu, za účasti 29 vlastníkov bytového domu,

na ktorej k bodu 3. programu prebehlo hlasovanie o „podpise 3 originálov zmluvy o výkone správy, ktoré
následne budú doručené na SBDO Pezinok“. Za hlasovalo 28, proti 1, zdržalo sa 0 vlastníkov.
19. Zmluvu o výkone správy podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení nesk. predpisov uzatváral na jednej strane žalovaný, ako správca a na strane druhej 71
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkov spoločných častí, spoločných zariadení

a príslušenstva bytového domu K...Č.. XXXX X..Č.. XX, XX a XX H. T. V. v Malackách. Zmluva
bola dňa 9.4.2014 opatrená podpisom žalovaného a 38 vlastníkov bytov a nebytových priestorov a
spoluvlastníkov spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, ďalších 7
opatrilo zmluvu svojimi podpismi v nasledujúcich dňoch 10.,11.,12. a 13.4.2014. Podpisy vlastníkov
bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkov spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva

bytového domu sa nachádzajú na samostatnej listine, označenej ako „podpisový hárok k zmluve o
výkone správy, pričom vlastníci bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkov spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu sú na listine identifikovaní totožne, ako v zmluve
o výkone správy /kmeňovým číslom, variabilným symbolom, menom a priezviskom a v texte samotnej
zmluvy o výkone správy je v časti podpisu vlastníkov bytov a nebytových priestorov uvedené: “podľa

podpisovej listiny v prílohe“.
20. Listom zo dňa 11.4.2017 žalovaný, zmluvná strana napadnutej zmluvy, vypovedal zmluvu o
výkone správy zo dňa 9.4.2014 s trojmesačnou výpovednou lehotou /čl. VII. bod 8. zmluvy/. Výpoveď
adresoval druhej zmluvnej strane - všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkov
spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu podaním na poštovú prepravu

dňa 11.4.2017 /doporučene/.
21. Dňa 30.7.2018 uzavreli podľa zákona č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení nesk. predpisov vlastníci bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkov spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu s. č. XXXX X.. Č.. XX, XX B. XX na Záhoráckej
ulici v Malackách zmluvu o výkone správy s účinnosťou od 1.7.2017 so správcom CENTRUM BYT spol.

s r.o. so sídlom v Bratislave.
22. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že sa pridržiava všetkých doterajších
svojich písomných vyjadrení. Z „opatrnosti“ poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmužalobcu na podanej žalobe v zmysle príslušných procesných predpisov. Ako správca dal všetkým
vlastníkom bytového domu v súlade so zákonom výpoveď a teda správu bytového domu ukončil.
23. Podľa § 77 ods. 1 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesné úkony jedného z nich platí i pre ostatných.
24. „V občianskom súdnom konaní o určenie neplatnosti /kúpnej/ zmluvy musia byť účastníkmi všetci,
ktorí túto zmluvu uzavreli /prípadne ich právni nástupcovia/ a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní.
V týchto veciach totiž účastníci zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci“ /ZSP 3/2004/.

25. „ Žalobe o určenie platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu /zmluvy/ možno vyhovieť len vtedy,
ak sa konania zúčastnia /na strane žalobcu alebo žalovaného/ všetci účastníci napadnutého právneho
úkonu/zmluvy/,prípadneichprávninástupcovia;inakjedanýnedostatok/aktívnejalebopasívnej/vecnej
legitimácie“ /rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2964/2006/.
26. „Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta /pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29.6.2010/, kde
zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby“ /nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS
266/2014/.
27. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu /v takom prípade sa stáva žalobcom/, alebo aby bola

proti nemu podaná žaloba /v takom prípade sa stáva žalovaným/. Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia /žalobca/, nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti /žalovaný/, nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide“ /
rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004/.
28. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania zmluva o výkone správy bytového domu s.č.XXXX, X.. Č..
XX, XX B. XX H. T. V. v Malackách, zo dňa 9.4.2014 , ktorej určenia neplatnosti sa žalobca v tomto konaní
domáhal, bola uzavretá podľa §8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení nesk. predpisov medzi správcom bytového domu /žalovaným/, ako jednou zmluvnou
stranou a 71 vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a spoluvlastníkov spoločných častí, spoločných
zariadení a príslušenstva bytového domu, ako druhou zmluvnou stranou, pričom všetci účastníci tohto
zmluvného vzťahu v zmysle cit. § 77 ods. 1 C.s.p., ako aj s poukazom na ustálenú súdnu prax najvyšších
súdnych autorít /cit. rozhodnutia NS SR, NS ČR a ÚS SR/ museli byť subjektmi tohto konania, či už

na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného. Za situácie, že subjektmi konania bol len žalobca a
žalovaný a žalobca, napriek námietke žalovaného už v jeho prvom vyjadrení k žalobe nedostatku vecnej
legitimácie, žalobu nedoplnil, ku dňu tohto rozhodnutia nepodal žiaden procesný návrh na pripustenie
vstupu do konania ďalších subjektov, musel súd bez vecného posúdenia žaloby, žalobu pre nedostatok
vecnej legitimácie, zamietnuť.

29. Na rovnaké právne posúdenie veci z hľadiska vecnej legitimácie v spore o neplatnosť zmluvy o
výkone správy súd poukazuje na prax odvolacieho súdu v obdobnej veci /rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 10Co/380/2015 zo dňa 28.4.2016/, v ktorom uviedol, že: “V konaní o určenie platnosti,
resp. neplatnosti zmluvy o výkone správy sa predmet konania týka tak vlastníkov, ako aj správcu. Zmluva
v takomto prípade nemôže byť určená za platnú, resp. neplatnú len voči jednému z jej účastníkov,

nakoľko rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že
účastníkmi konania o takomto návrhu musia byť všetci účastníci právneho vzťahu, prípadne ich právni
nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú aj na nich. Ak sa zamieta návrh pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu a pre nedostatok vecnej legitimácie, je vylúčené zaoberať sa návrhom vo
veci samej /viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 26/07, 2Cdo 321/07, 1Cdo 91/2006/“.

30. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.31. „ Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či daná žaloba je vhodný /
účinný a správne zvolený/ procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom aj tak bude musieť nasledovať

iné /ďalšie/ súdne konanie. Za nedovolenú žalobu možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži
potrebám praktického života, pokiaľ nie je procesne vhodným nástrojom, ktorým sa vyrieši /odstráni/
stav právnej neistoty a ktorým sa vytvorí pevný právny základ vo vzťahu medzi účastníkmi konania“ /
rozsudok NS SR 5Cdo 31/2011/.
32. „Naliehavý právny záujem nie je daný, ak vyriešenie určitej otázky neznamená 2úplné vyriešenie

obsahu spornosti daného právneho vzťahu; ak požadované určenie má povahu /len/ predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu, či tu je /nie je/ právny vzťah alebo právo“ /rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo
112/2014/.
33. „Možnosť domáhať sa s úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby,
neuvedenej v § 80 O.s.p. je spravidla podmienená tým, že podaná žaloba /právo ňou uplatnené/ má
oporu v právnych predpisoch“ /rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 11/2007 zo dňa 29.1.2008/.

34. Odhliadnuc od nedostatku vecnej legitimácie, ako je uvedené vyššie súd uvádza, že ku dňu tohto
rozhodnutia na strane žalobcu absentuje aj naliehavý právny záujem na podanej žalobe z dôvodu, že
žalobou napadnutá zmluva o výkone správy zo dňa 9.4.2014 uplynutím výpovednej lehoty zanikla a teda
predmetná žaloba neslúži potrebám praktického života, nie je procesne vhodným nástrojom, ktorým sa
vyrieši /odstráni/stavprávnejneistoty žalobcu,nevytvorípevnýprávnyzákladvovzťahumedzistranami

sporu, keďže samotný právny vzťah medzi nimi už zanikol aj de facto v dôsledku uzavretia novej zmluvy
o výkone správy s novým správcom s účinnosťou od 1.7.2017.
35. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti pre súd prvej inštancie záväzný právny názor odvolacieho
súdu, že žalobca v spore nemal postavenie spotrebiteľa, teda „slabšej“ strany, nejde o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, teda nebolo povinnosťou súdu skúmať obsah zmluvy o výkone správy ex offo z

hľadiska prípadnej existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
36 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní.
37. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.

38. S poukazom na právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v uznesení č.k: 15NcC 6/2017-94 zo dňa
19.7.2017 /že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, z čoho vyplýva, že žalobca nie je v zmysle § 4
ods. 2 pís. za/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v plat. znení od poplatku oslobodený/,
bolo potom potrebné uložiť dodatočne žalobcovi poplatkovú povinnosť za žalobu /§ 2 ods. 1 písm. a/§6
ods. 1 veta prvá zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v plat. znení a položky I.1. písm.

b/ Sadzobníka zákona/.
39. Lehota na splnenie uloženej povinnosti je tri dni od právoplatnosti rozsudku /§ 232 ods. 2,3 veta
prvá C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Pezinok.
Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnostíf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú

procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie,
akniejeustanovenéinak/§232ods.2C.s.p./.Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.