Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019202453
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:0019202453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Okresné stavebné bytové
družstvo Michalovce, Michalovce, Plynárenská 1, IČO: 00 172 154, zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom,
advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Plynárenská 1, proti žalovaným 1. G. W.O., U..
XX.X.XXXX K. X. G. W.O., U.. XX.X.XXXX, O. R. G., Z.Á. XX, o zaplatenie 966,56 eur istiny s prísl., o
odvolaní žalovanej 1. proti rozsudku 19C/18/2019-77 z 18.11.2019 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 966,56 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 966,56 eur od
1.2.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. priznal žalobcovi ako strane
plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré sú povinní žalobcovi nahradiť žalovaní v
1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.

2. Po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k bytu R.-X/C-XX H. U.

Z. Z. XX H. G. od pôvodnej vlastníčky T. E.. Dňa X.X.XXXX pristúpili k zmluve o výkone správy
k nadobudnutému bytu s účinnosťou od 1.8.2004, žalovaní vykazovali k 31.1.2019 nedoplatky na
úhradách spojených s užívaním bytu v sume 1.612,83 eur. Od 1.6.2017 boli predpísané mesačné úhrady
za užívanie bytu v sume 203,63 eur, od 1.12.2017 v sume 226,44 eur a od 1.6.2018 v sume 190,62 eur.
V roku 2016 po vyúčtovaní preddavkových platieb a skutočnej spotreby vykazovali žalovaní preplatok
460,29 eur a za rok 2017 preplatok 712,80 eur. Z dokladov predložených žalobcom bolo zistené,
že žalovaná v 1. rade prevzala osobne vyúčtovania mesačných preddavkov, a to za rok 2018 dňa

26.5.2019, za rok 2017 dňa 5.5.2018 a za rok 2016 dňa 12.5.2017. Z prehľadu ročných stavov na karte
za rok 2017 bolo zistené, že k 1.1.2017 evidoval žalobca nedoplatok 1.885,59 eur, meškanie 176,77 eur
a ročné vyúčtovanie 460,29 eur. Ročný predpis predstavoval 2.688,92 eur. Platby vykonané v prospech
žalobcu boli v celkovej sume 3.295,75 eur. Ku koncu roka žalovaní vykazovali nedoplatok 818,47 eur
(nedoplatok z roku 2016 v sume 1.885,59 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 460,29 eur +
ročný predpis 2.688,92 eur mínus platby vykonané v roku 2017 v sume 3.295,75 eur). K 30.9.2017
žalovaní vykazovali dlh v sume 646,27 eur. Z prehľadu ročných stavov na karte za rok 2018 bolo zistené,

že k 1.1.2018 evidoval žalobca nedoplatok z roku 2017 v sume 818,47 eur, meškanie 319,27 eur a
ročné vyúčtovanie 712,80 eur. Ročný predpis predstavoval 2.466,54 eur. Platby vykonané v prospech
žalobcu boli v celkovej sume 1.150,00 eur. Ku koncu roka žalovaní vykazovali nedoplatok 1.422,21 eur
(nedoplatok z roku 2017 v sume 818,47 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 712,80 eur + ročnýpredpis 2.466,54 eur mínus platby vykonané v roku 2018 v sume 1.150,00 eur). Z prehľadu ročných
stavov na karte za rok 2019 k januáru bolo zistené, že k 1.1.2019 evidoval žalobca nedoplatok 1.422,21
eur, meškanie 512,19 eur a ročné vyúčtovanie 0 eur. Predpis k mesiacu január predstavoval 190,62 eur.

Platby vykonané v prospech žalobcu vykonané neboli. Ku koncu mesiaca január žalobcovia vykazovali
dlh v sume 1.612,83 eur. (Nedoplatok z roku 2018 v sume 1.422,21 eur mínus preplatok na ročnom
vyúčtovaní 0 eur + predpis za január 190,62 eur mínus platby vykonané v roku 2019 v sume 0,0 eur).
Žalobca predložil žalobu pod sp. zn. 24C/90/2017 tunajšieho súdu, z ktorej bolo zistené, že žalobcom
bolo Okresné stavebné bytové družstvo, žalovaní G. W. K. G. W. , o zaplatenie 646,27 eur s prísl. s tým,

že nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu k 30.9.2017 bol 646,27 eur a na takúto sumu znel
aj žalobný petit. Súd, vychádzajúc z § 6 ods. 1,3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, § 10 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Obč. zák., urobil záver, že žalobca požadoval po žalovaných
zaplatenie 966,56 ako nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu ku 31.1.2019. Žalovaný v
2. rade bol v konaní nečinný, žalovaná v 1. rade vo vzťahu k uplatnenému nároku podávala rozporné
vyjadrenia, pretože uvádzala, že nárok neuznáva ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, na druhej strane

uvádza, že je si vedomá nedoplatku z dôvodu vyúčtovania tepla a teplej vody a nedoplatok spláca,
preto nesúhlasí iba s výškou uplatneného nároku aj vzhľadom na nepredložené ročné vyúčtovania. Tiež
namietala, že ako spotrebiteľka nepodpísala žiadne obchodné ani všeobecné podmienky, preto nie je
nimi viazaná. Námietky žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodné a priznal uplatnený nárok žalobcovi
tak, ako ho požadoval z týchto dôvodov: Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní sú vlastníkmi bytu,

k užívaniu ktorého si žalobca uplatňuje právo na úhradu nedoplatkov. Právo žalobcu na uplatnený nárok
nevyplýva zo žiadnych obchodných ani všeobecných podmienok, ako namietala žalovaná, ale vyplýva
zo zákona a zo zmluvy o výkone správy. Ustanovenie § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. uvádza,
že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve
alebo so zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku. V konaní mal
preukázané, že žalovaní X.X.XXXX pristúpili k zmluve o výkone správy, ktorú pre ich bytový dom
vykonáva žalobca, preto sú povinní povinnosti z tejto zmluvy plniť. Okrem iných povinností sú povinní
prispievať vo forme preddavkov na náklady spojené s prevádzkou bytov a bytového domu. Podľa § 10
ods. 2 cit. zákona výšku preddavkov si určujú vlastníci bytov. V konaní nebolo sporné, že vlastníci bytov

si určili výšku preddavkov od 1.6.2017 v sume 203,63 euro, od 1.12.2017 v sume 226,44 eura a od
1.6.2018 190,62 eura. Námietka žalovanej o tom, že nárok žalobcu nezohľadňuje ročné vyúčtovania, nie
je dôvodná. Žalobca preukázal, že žalovaná osobne prevzala ročné vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu za obdobie rokov 2016-2018 a z predložených ročných stavov na karte bytu žalovaných je
preukázané,žeročnézúčtovaniasúzohľadnenévichprehľade,atedaajvzostatkochdlhovžalovaných.

Z prehľadu ročných stavov na karte za rok 2017 súdu bolo preukázané, že k 1.1.2017 evidoval žalobca
u žalovaných nedoplatok z roku 2016 v sume 1.885,59 eur, ročné vyúčtovanie 460,29 eur je riadne
uvedené v prehľade ročného stavu na karte a karta zohľadňuje ročný predpis úhrad a platby vykonané v
uvedenom roku v prospech žalobcu, (nedoplatok z roku 2016 v sume 1.885,59 eur mínus preplatok na
ročnom vyúčtovaní 460,29 eur + ročný predpis 2.688,92 eur mínus platby vykonané v roku 2017 v sume

3.295,75 eur). Tie isté kritériá boli zohľadnené aj vo vyúčtovaní za rok 2018. K 1.1.2018 evidoval žalobca
nedoplatok z roku 2017 v sume 818,47 eur, teda zostatok, ktorý je ako dlh evidovaný na karte z roku
2017. Ročný predpis predstavoval 2466,54 eur a platby vykonané v prospech žalobcu boli v celkovej
sume 1.150,00 eur. Ku koncu roka žalovaní 2018 vykazovali nedoplatok 1.422,21 eur (nedoplatok z
roku 2017 v sume 818,47 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 712,80 eur + ročný predpis

2.466,54 eur mínus platby vykonané v roku 2018 v sume 1.150,00 eur). Žalobca teda k 1. januáru 2019
evidoval dlh žalovaných v sume 1.422,21 eur a uplatnil si aj nárok na zálohovú platbu za mesiac január
2019 v sume 190,62 eur. Keďže nárok žalobcu je uplatnený iba za obdobie do 31.1.2019, nemôže
byť ani evidované vyúčtovanie preddavkov a skutočnej spotreby k uvedenému dátumu, pretože ročné
vyúčtovania sa vykonávajú podľa predložených dokladov k máju príslušného roka. Ročné zúčtovanie

tak môže byť zohľadnené v nárokoch žalobcu za obdobie po 1.2.2019, že je preto preukázané, že
žalobca evidoval voči žalovaným k 31.1.2019 dlh vo výške 1.612,83 eur (1.422,21 eur nedoplatky z
predchádzajúcich období a 190,62 eur ako mesačný predpis za mesiac január 2019). K uvedenému
súd udáva, že z prehľadu platenia mesačných úhrad vyplýva, že žalovaní si svoje povinnosti platiť
mesačné preddavky neplnili dlhodobo, preto sa dlhy prenášali z jednotlivých období matematickým

radom po zohľadňovaní mesačných predpisov, ročných vyúčtovaní a úhrad vykonaných žalovanými.
Žalobca si z dlhu evidovaného k 31.1.2019 uplatnil zaplatenie sumy 966,56 eur, pretože časť nároku vo
výške 646,27 eur si uplatnil samostatnou žalobou. Táto skutočnosť je preukázaná predloženou žalobou,
ktorá je vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 24C/90/2017. Zo žaloby mu vyplynulo, že ide o nárokuplatnený k 30.9.2017. Aj z predložených ročných stavov na karte za rok 2017 v tomto konaní vyplýva,
že dlh žalovaných bol ku mesiacu september 2017 v sume 646,27 eur. Táto suma bola odpočítaná
od evidovaného dlhu 1.612,83 eur k 31.1.2019, preto je nárok žalobcu vo výške 966,56 eur riadne

preukázaný a je dôvodný (1.612,83 eur mínus 646,27 eur uplatnených samostatnou žalobou). Žalovaná
v 1. rade ďalej namietala, že dlh spláca, preto nemôže byť v žalovanej výške. Žalovaná však neuviedla
v akej výške dlh spláca ani o splácaní dlhu žalobcovi súdu nepredložila žiadny dôkaz. Žalobca na výške
uplatneného nároku zotrval a námietku žalovanej považoval za nedôvodnú, vzhľadom na predložené
dôkazy. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom uplatnenom rozsahu dôvodný, preto

žalovaných na jeho úhradu zaviazal. Žalovaná v 1. rade žiadala, aby jej súd dlh voči žalobcovi povolil
splácať. Tvrdila, že jej výdavky presahujú mesačné príjmy a sama sa po rozvode stará o dve deti.
Uviedla, že jej príjem je 920,00 eur mesačne a medzi výdavky deklarovala inkaso 56,00 eur, úvery
628,20 eur, poistka 54,00 eur, nájomné 190,00 eur a cestu do práce 120,00 eur. Žiadne zo svojich tvrdení
o príjmoch a výdavkoch však nepreukázala. Súd žalovanú listom z 21.5.2019 vyzval na preukázanie
príjmov a výdavkov, napriek tomu tak žalovaná neurobila. Jej tvrdenia o zlej sociálnej situácii tak zostali

iba v rovine tvrdení, preto súd o povolení splátok nerozhodol. Žalovaná sa nezúčastnila ani nariadených
pojednávaní. Z pojednávania určeného na 14.10.2019 sa ospravedlnila s odôvodnením, že v uvedený
deň nebude na Slovensku. Ospravedlnila sa deň pred pojednávaním napriek tomu, že predvolanie
prevzala 12.9.2019. Nezúčastnila sa ani termínu nariadeného na 18.11.2019 s odôvodnením, že je
práceneschopná. Podľa predloženého dokladu o práceneschopnosti bola žalovaná práceneschopná

od 19.8.2019, teda aj v čase pojednávania určeného na 14.10.2019, pričom tvrdila, že v tej dobe
bude mimo územia Slovenska. Predvolanie na pojednávanie určené na 18.11.2019 žalovaná prevzala
22.10.2019, ospravedlnenie a žiadosť o odročenie termínu pojednávania z vyššie uvedených dôvodov
doručila súdu 14.11.2019. Súd preto návrhy na odročenie pojednávaní neakceptoval a konal bez jej
prítomnosti. Žalovanísúvomeškanísosplácanímdlhuvočižalobcovi,pretojedôvodnýajnárokžalobcu

na úroky z omeškania. Žalobca nepožadoval úroky z omeškania z jednotlivých platieb alebo ročných
vyúčtovaní,aleažprvýdeňpoobdobí,zaktoréžiadalúhraduvzniknutýchnedoplatkov,tedaod1.2.2019.
Požadovaná výška úrokov z omeškania 5% ročne je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
pretože ku dňu 1.2.2019 predstavovala 0+5%-tuálnych bodov. Súd preto priznal žalobcovi z omeškanej
sumy 966,56 eur aj úroky z omeškania 5% ročne od 1.2.2019 do jej zaplatenia. O trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p.

3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade.

4. Tvrdila, že rozsudok je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, únijným právom, ktorý svojim
obsahom odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom a je v rozpore s verejným
poriadkom. Poukázala na Ústavu Slovenskej republiky na jej Čl. 1 ods. 2, Čl. 46 ods. 1,2, § 39 Obč.
zák. Ďalej poukázala aj na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a právo na spravodlivé konanie.

Tvrdila, že jej bolo ako spotrebiteľovi odňaté zákonné právo na súdnu ochranu a že súd konal v rozpore
s únijným právom, že rozhodnutie súdu je nezákonné a svojvoľné. V odvolaní uplatnila všetky odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, a h/ CSP, t.j., že neboli splnené procesné
podmienky, že súd jej procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej pátracie procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky, procesné obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že súd nevykonal náležité dôkazy potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. Ďalej poukázala na to, že bola dlhodobo práceneschopná, že jej zahraničný
zamestnávateľ nevyplatil dávky nemocenského a bola nútená niekoľkokrát vycestovať do zahraničia,
že žiadala možnosť splatenia dlhu v splátkach, že splatiť dlh do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
je pre ňu nemožné, je rozvedená, žalovaný 2. s ňou nežije v spoločnej domácnosti, spláca hypotéku,
ktorá je zostala po rozvode a nemôže splácať dlh jednorázovo a takáto povinnosť by vážne zasiahla jej

nepriaznivý finančný stav. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, okrem iného uviedol, že rozhodnutie je vo všetkých výrokoch vecne
správne a taktiež je daná správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Mal za to,
ženámietkyžalovanej1.súnedôvodnéa niesúnaplnenéňouvymenovanéodvolaciedôvodyuvedenév

odvolaní. Navrhol rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

6. Žalovaná 1. vo vyjadrení žalobcu k jej odvolaniu opakovane žiadala o možnosť splatenia jej dlhu v
splátkach. Trvala na svojom odvolacom návrhu.

7. Žalobca k jej vyjadreniu zotrval na svojom stanovisku k odvolaniu a mal za to, že rozhodnutie súdu
je vo všetkých výrokoch správne, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vydanie.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1,2 C.s.p. a

rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré aj v celom rozsahu odkazuje, ku ktorým nie je
čo dodať. Žalovaná 1. v odvolaní opakuje skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal
v odôvodnení svojho rozsudku. Žalovaná 1. v odvolacom uplatnila všetky odvolacie dôvody uvedené v

§ 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., ktoré iba formálne vymenovala, ale ich nekonkretizovala. V podstate
sa zamerala na odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že postupom súdu jej bola
odňatá možnosť konať pred súdom.

9. Vo všeobecnosti postup súdu porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý proces je pomerne široký a

medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne
poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a
vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie

ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy ak nesprávny procesný
postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodni
záver o tom, že celé konanie sa vyjaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu, preto musí byť
hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na naše pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho

postupu, následky, atď.).

10. V postupe súdu odvolací súd nezistil, aby došlo k porušeniu práva žalovanej 1. na spravodlivý
proces, ktoré porušenie okrem iného žalobkyňa ani nešpecifikuje ani nekonkretizuje. Odvolací súd v
postupe súdu nezistil žiadne porušenie, ktoré by znamenalo vo vzťahu žalovanej 1. porušenie práva

na spravodlivý proces, preto tento odvolací dôvod nie je daný. Rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie
rovnako spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V odvolaní neboli
ani zo strany žalovanej 1. tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesnej strany v prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania, ktoré vyhodnotil , citujúc právne predpisy, ktoré v prejednávanej veci aj správne aplikoval
a z ktorých vyvodil aj správne závery. Žalovaná 1., okrem iného v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti,
ktorýmibyspochybnilasprávnosťrozhodnutiasúduprvejinštancie.Rozhodnutiesúdu,ktorýmprisúdenú
istinu s prísl. žalovanej 1. spolu so žalovaným 2. uložil splatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, t.j. vo
výroku o splatnosti, je rovnako správne, lebo žalovaná ani na výzvu súdu nedoložila listinné dôkazy, na

základe ktorých by mohol posúdiť výšku jej príjmov a výdavkov, ktorými by verifikovala svoju zlú sociálnu
situáciu a tak zostali iba v rovine jej tvrdení. Žalovaná v odvolaní ani neuvádza, ktoré dôkazy, ktoré
navrhovala súd nevykonal a preto nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., že
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.13. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).