Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213218392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2213218392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zast.splnomocnenkyňou:RemediumLegal,s.r.o.,Pajštúnska
5, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: B. V., nar. XX. S. XXXX, bytom
Y.G.XXX,o464,93eurapríslušenstvo,oodvolanístránsporuprotirozsudkuOkresnéhosúduDunajská
Streda č.k. 5C/1/2014-241 zo dňa 25. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t
v r d z u j e a vo výroku I. m e n í tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom náhrady škody 60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 60 eur od 6.
decembra 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. vo zvyšku
žalobu zamietol a výrokom III. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne
aplikáciou ust. § 34, § 35 ods.1, § 52 a nasl., § 450, § 517 ods. 1 a 2 a § 853 ods. 1 O.z. (zák. č. 40/1964
Zb.- Občiansky zákonník), § 82 ods. 1 písm. b/, ods. 2, 3 a 5 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení

platnom do 31. decembra 2012; § 22 písm. b/ a c/ a § 25 ods.1 písm. a/ až d/, ods. 2 písm. a/ až c/,
ods. 3 a ods. 6 zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj §
17 ods. 1, § 19 ods. 5 a 6 a § 20 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii platnom k 31. marcu 2013.
Vecne dôvodil tým, že na základe vykonaného dokazovania bolo nesporné, že bola uzavretá zmluva o
dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, na základe prihlášky zo dňa 18. novembra 1998
pre odberné miesto J. L. M..d. X s číslom meradla 963529502197. Existenciu zmluvy nepopierala žiadna
zo strán. V písomnej prihláške boli uvedené údaje dodávateľa, odberateľa, miesto dodania plynu, J.

L. M. č.X, údaje o plynomere č. 9781419, rok 1997, typ MKM, stav 0002m3 a umiestnenie vo dvore.
Rovnako nebolo sporné, že na základe prihlášky Slovenské plynárne poskytli plnenie žalovanej, ktorá
na základe faktúr vystavených dodávateľom uhrádzala preddavky, o čom svedčia doklady za rok 2010
až 2012. Za celý čas trvania zmluvy žalovaná riadne hradila preddavky a boli jej zasielané rozpisy
spotreby a úhrad, ktorú skutočnosť strany sporu nespochybnili. Nehnuteľnosť (rodinný dom), kde bol
plyn do domácnosti žalovanej dodávaný žalovaná odpredala na základe kúpnej zmluvy uzavretej 2.
októbra 2012 s novou majiteľkou K. C., ako to vyplynulo z čestného vyhlásenia zo dňa 12. marca

2013, kde pri obhliadke nehnuteľnosti dňa 1. októbra 2012 bol zaevidovaný stav plynomeru niečo
nad 15.000 m3 a vyhotovila sa fotodokumentáciu o všetkých meračoch, keď práve doklad o presnom
stave na plynomere sa nezachoval. K výmene plynomeru došlo dňa 13. novembra 2012 v dôsledku
zistenej poruchy žalovanou spolu s novou vlastníčkou nehnuteľnosti pri odovzdaní dňa 6. novembra2012, pri vybavovaní prepisu plynomeru, ktorý jej odmietli vykonať. Z protokolu zo skúšky meradla č.
0060/331.09/13, vyhotovené Slovenskou Legálnou Metrológiou, n.o. pracovisko Košice vyplynul záver,
že plynomer nevyhovuje požiadavkám stanoveným v §19 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení

neskorších predpisov a požiadavkám stanovených v prílohe č. 13 vyhlášky ÚNMS SR č. 210/2000
Z.z. v znení neskorších predpisov 142/2000 Z.z. - o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov - stav k 31. marca 2013. Prvoinštančný súd považoval úradné meranie vykonané Slovenskou
legálnou Metorológiou, n.o. za nespochybniteľné, ktorého závery potvrdili pochybnosti žalovanej a novej
vlastníčky pri kontrole meradla v čase odovzdávania nehnuteľnosti, keď konštatovali, že meradlo nie je

v poriadku. Meradlo nemeralo prietok plynu a tým podľa záverov skúšky nevyhovovalo požiadavkám
stanoveným v ust. § 19 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. Z toho je zrejmé, že hodnota na meradle nebola
hodnotou nameranej spotreby za obdobie minimálne od 1. októbra 2012, kontrola pri uzavretí zmluvy o
prevode nehnuteľnosti a do 6. novembra 2012 pri jeho odovzdaní. V zmysle ust. § 82 ods. 1 zákona o
energetike písm. b), žalovaná bola zodpovedná za neoprávnený odber nemeraného plynu bez ohľadu
na jej zavinenie. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber je objektívna a je daná vtedy,

ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý nebol meraný meradlom v dôsledku poruchy meradla. Táto
skutočnosť v konaní bola preukázaná, ako to vyplynulo z posudku, ako aj z fotodokumentácie. Žalovaná
sa tým dopustila neoprávneného odberu plynu a žalobkyni vznikol nárok na náhradu škody. Rovnako
bola splnená aj podmienka, že žalovaná odoberala plyn v čase, keď meradlo bolo nefunkčné. Žalobkyni
vznikla škoda v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovanou. Uvedená skutočnosť

nebola sporná medzi stranami, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť (viď. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky číslo spisovej značky 5Obdo/32/2018 a 3Obdo/51/2017). Neoprávnený
odber, meradlom, ktorý nezaznamenával prietok plynu, bol zistený žalovanou 6. novembra 2012, keď
ešte dňa 1. októbra 2012 bolo meradlo funkčné. K výmene merala došlo dňa 13. novembra 2012,
do ktorej doby merač nezaznamenával množstvo odobratého plynu. Žalobkyňa pri výpočte výšky

spôsobenej škody vychádzala z rozhodného obdobia rok pred vznikom škody 13. novembra 2010.
Výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu stanovila žalobkyňa výpočtom podľa
spotreby za predchádzajúci rok, kde bola spotreba 3010 m3 a nie 3175 m3, preto stanovený stav
na meradle bol znížený zo stavu 16.458 m3 k 13. novembru 2012 na 16.293 m3, čím spotreba za
rozhodné obdobie od 11/2011 do 11/2012 bola rovnaká ako v období 11/2010-11/2011. Tento spôsob

stanovenia výšky škody zodpovedá aj podmienkam dojednaným v obchodných podmienkach platných
u postupcu od 1. novembra 2012. Žalobkyňa však žiadnym spôsobom nezohľadnila počet spotrebičov
v rozhodnom čase, keď žalovaná potvrdila, že v tomto smere nenastala zmena. Na strane druhej
žiadala zohľadniť skutočnosť, že v rozhodnom čase už nehnuteľnosť obývali len s manželom a nie
ako štvorčlenná rodina. Túto skutočnosť potvrdili aj plnoleté deti žalovanej v čestných vyhláseniach,

ktoré žalobkyňou spochybnené neboli. Horné poschodie nebolo využívané žalovanou v takom rozsahu
ako v predchádzajúcom roku v tom istom čase. Naďalej fungoval na plyn kotol a varná doska, keď
rúra bola na elektrinu. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti s dôrazom na obdobie, v ktorom došlo
k neoprávnenému odberu bez merania prietoku množstva plynu mohlo byť len v čase od 1. októbra
2012 do 6. novembra 2012, keď merač vymenili dňa 13. novembra 2012. Žalovaná nikdy predtým

nemala žiadny nedoplatok na preddavkoch, ani iné podlžnosti voči dodávateľovi za trvania zmluvného
vzťahu od roku 1998. Vzhľadom na povahu vzniknutej škody, pokazený číselník, bez zásahu majiteľa
nehnuteľnosti,meračumiestnenývodvorenehnuteľnosti adoby trvanianeoprávnenéhoodberu,najviac
jeden mesiac, súd prvej inštancie považoval za neprimerané požadovať od žalovanej zaplatenie celej
výšky uplatnenej škody. Žalovaná nezanedbala svoju povinnosť, ohlásila závadu na merači ešte 6.

novembra 2012, keď až 13. novembra 2012 bol merač odmontovaný dodávateľom. Niet pochýb, že
závada mohla vzniknúť len v rozhodnom období, ktorá skutočnosť nebola spochybnená žalobkyňou.
Keďže nešlo o zásah do plynomeru, žalovaná vykonala všetky potrebné opatrenia na odvrátenie škody,
respektíve zmiernenie jeho následkov. Súd prvej inštancie preto považoval za dôvodné znížiť výšku
náhradyškodyzodpovedajúcudobetrvanianeoprávnenéhoodberuna60eur,keďpreddavkyuhrádzané

žalovanou za rozhodné obdobie boli vo výške 96 eur, (celkom 1.156 eur preddavky za obdobie od
novembra 2011 do novembra 2012) pri započítaní úrokov z omeškania za čas od decembra 2012 až
do zaplatenia v roku 2020. Takto znížená výška škody nezasiahne výrazne do majetkových pomerov
žalobkyne, ktorá si musela byť vedomá spornosti uplatnenej pohľadávky v čase postúpenia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie tak žalobkyňa - čo do výroku
II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol (o zaplatenie 404,93 eur a
príslušenstva), ako aj žalovaná - čo do výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým jej bola uloženápovinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody 60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 60 eur od 6. decembra 2016 do zaplatenia.

3. Žalobkyňa odôvodnila odvolanie tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci ako aj tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že z článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre
opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti, s účinnosťou od 1. januára 2012 vyplýva
„Ak nie je možné zistiť skutočný odber plynu počas trvania poruchy meradla, PDS určí odber:

a) podľa typového diagramu dodávky v zmysle platného Prevádzkového poriadku PDS,
b) podľa odberu za rovnaké obdobie predchádzajúceho roka s prihliadnutím na prípadné zmeny v počte
a príkone spotrebičov. Ak ide o nový odber alebo zmenu v odberových pomeroch, môže dodávateľ určiť
odber podľa odberu nameraného v nasledujúcom odpočtovom období alebo spôsobom stanoveným v
platnom Prevádzkovom poriadku PDS alebo v Technických podmienkach PDS.“
Odvolateľka sa v prvom rade nestotožnila s názorom súdu prvej inštancie, že dňa 1. októbra 2012

bolo nespochybniteľne meradlo funkčné a tak k neoprávnenému odberu zemného plynu mohlo dôjsť
len v období od 1. októbra 2012 do 6. októbra 2012. Prvoinštančný súd pri uvedenej konštatácii
vychádzal z tvrdení žalovanej a novej vlastníčky nehnuteľnosti, že dňa 1. októbra 2012 vykonali
kontrolu meradla, ktoré malo byť funkčné a malo vykazovať spotrebu niečo nad 15.000 m3. Keďže
prvoinštančný súd, ani žalobkyňa, resp. postupca nedisponovali žiadnym objektívnym dôkazom o

stave meradla k predmetnému dňu, nemožno vyvodiť záver, že meradlo bolo funkčné, navyše ak nie
je známe, akú spotrebu zemného plynu meradlo vykazovalo dňa 1. októbra 2012. V tejto súvislosti
odvolateľka uviedla, že súd posudzoval čas poškodenia meradla, ako aj výšku vzniknutej škody, bez
znaleckého dokazovania či odborného vyjadrenia. Vzhľadom na nemožnosť určiť skutočnú spotrebu
plynu žalovanej k 1. októbru 2012 odvolateľka poukázala na to, že právna predchodkyňa žalobkyne

nemohla žalovanej vyúčtovať faktúru za obdobie od 12. marca 2012 do 9. decembra 2012 podľa výšky
spotreby a tak rozhodnutie, ktorým súd nepriznal žalobkyni náhradu škody za toto obdobie považuje za
nesprávne.Právnapredchodkyňažalobkynepostupovalasprávne,akspotrebovanémnožstvozemného
plynu za dané obdobie určila prostredníctvom použitia typových diagramov a následne na základe
reklamáciežalovanejvykonalaúpravuvýpočtuspotrebovanéhomnožstvanazákladepredchádzajúceho

fakturačného obdobia, čím došlo k zníženiu celkovej spotreby žalovanej za príslušné obdobie. Súd
prvej inštancie svojím rozhodnutím sankcionoval žalobkyňu za poruchu meradla, keď jej nepriznal
nárok na náhradu škody za celé fakturačné obdobie napriek skutočnosti, že nebolo objektívne možné
určiť presný dátum poruchy meradla s určením výšky spotreby k tomuto dňu. Právna predchodkyňa
žalobkyne postupovala pri výpočte škody v zmysle zákonných a zmluvných ustanovení a neporušila

žiadne povinnosti. Pokazené meradlo nikdy nemôže spôsobiť, že dôjde k prerušeniu reálnej dodávky
plynu, pretože sa jedná o dve samostatné zariadenia, pričom funkčnosť plynového potrubia nie je závislá
od funkčnosti meradla. Dodávka plynu môže byť uskutočnená výlučne zaplombovaním meradla alebo
jeho demontážou za súčasného zaslepenia plynovej prípojky. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná
počas celého fakturačného obdobia odoberala plyn, pričom by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by

žalovaná za dodaný plyn žalobkyni nezaplatila. V prípade, že súdu sa fakturované množstvo plynu podľa
typových diagramov, resp. podľa predchádzajúceho obdobia zdalo neprimerané, mal nárok posúdiť ako
bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, spočívajúci v odobratom plyne. Ku konštatovaniu súdu
prvej inštancie, že odvolateľka žiadnym spôsobom nezohľadnila skutočnosť, že v rozhodnom čase už
nehnuteľnosť obývali len manželia uviedla, že pri náhradnom výpočte sa podľa dohodnutých podmienok

prihliada na prípadné zmeny v počte a príkone spotrebičov a nie na zmenu počtu osôb, ktoré obývajú
nehnuteľnosť. Postupovala v súlade s obchodnými podmienkami nakoľko v rozhodnom období v tomto
smere zmena nenastala, čo potvrdila aj samotná žalovaná. Odvolateľka sa taktiež nestotožnila so
záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého znížil výšku uplatnenej škody najmä z dôvodu, že k
vzniku škody nedošlo zavinením žalovanej. Dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno obmedziť len

na hlavné kritérium „zavinenie“, pričom na iné podmienky ako sú osobné a majetkové pomery žalovanej
súd vôbec neprihliadal. Zníženie náhrady škody z 464,93 eur na 60 eur bez akejkoľvek špecifikácie
nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané a v súlade s ustanovením § 450 O.z. Navrhla, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia
§ 388 C.s.p. v spojení s ust. § 390 písm. a/ a b/ C.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu

a žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.4. Žalovaná, ktorá podala odvolanie čo do vyhovujúcej časti - výrok I. ho odôvodnila tým, že rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozsudok vykazuje znaky svojvoľnosti a arbitrárnosti, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé

súdne konanie. V odvolaní uviedla, že k zisteniu poruchy merača plynu nedošlo 6. novembra 2012 pri
preberaní nehnuteľnosti, ale pri odpisovaní stavu plynomera povereným pracovníkom. Pri preberaní
nehnuteľnosti 6. novembra 2012 bol spísaný s novou vlastníčkou Protokol o odovzdaní nehnuteľnosti,
pričom odvolateľka ho odovzdala na pobočke SPP pri prepise odberného miesta, čo jej ale nebolo
umožnené. Prepis sa uskutočnil až po výmene plynomera v čase, keď nehnuteľnosť už neobývali. Druhý

rovnopis Protokolu o odovzdaní nehnuteľností nová vlastníčka odovzdala finančnému poradcovi pri
refinancovaní nehnuteľností spolu s ostatnými dokladmi. Fotografia merača plynu zo dňa 6. novembra
2012 bola na žiadosť súdu predložená 16. novembra 2017 a nachádza sa v spise. Dňa 1. októbra
2012 bolo meradlo plne funkčné s čím sa súd opakovane na základe dokazovania stotožnil, t.j. čase
podpisu kúpnej zmluvy bol merač funkčný a zaznamená hodnota bola cca 15.000 m3. V časovom úseku
medzi 1. októbrom 2012 a 6. novembrom 2012 bol vykonať odpočet poverený pracovník, vtedy spoločne

zistili, že číselník je zaseknutý. Žalobkyňa mala možnosť vykonať odborné, resp. znalecké posúdenie
meradla, avšak nechcela zabezpečiť ani test meradla na akreditovanom metrologickom pracovisku,
neskôr súhlasila s podmienkou, že tak urobí na náklady odvolateľky. Skúška meradla bola vykonaná 27.
februára 2013 (teda viac ako tri mesiace od výmeny meradla) - Protokol zo skúšky meradla. Iné odborné,
resp. znalecké posúdenie nebolo vykonané, pričom meradlo je vo vlastníctve žalobkyne. Z Protokolu zo

skúšky meradla nevyplýva, kedy a z akého dôvodu došlo k poruche, tento dôkaz je založený v spise. V
zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii, metrologická kontrola sa uskutočňuje počas
používania meradiel, pričom tento zákon ďalej špecifikuje kto môže túto kontrolu vykonávať. Žalobkyňa
nikdy takú kontrolu nevykonala. Súd prvej inštancie argumentoval tým, že nie je možné určiť kedy presne
od 1. októbra 2012 došlo k zaseknutiu, resp. k chybe merania plynomera a že hodnota zaznamená

na fotografii 15059 mohla byt' teoreticky nasledujúci deň, teda 2. októbra 2012. Proti tomu odvolateľka
neprotestovala a žiadala, aby táto hodnota bola ako východisková pre kalkuláciu odberu plynu a ku dňu
odovzdania nehnuteľnosti 6. novembra 2012 bola spotreba plynu alikvotne rozpočítaná, s čím sa súd
prvej inštancie na pojednávaní stotožnil, avšak túto alikvotnú časť si vyložil svojvoľne a bez akéhokoľvek
racionálneho podkladu, keď uložil odvolateľke povinnosť zaplatiť žalobkyni 60 eur a úroky z omeškania

od roku 2016. V odvolaní odvolateľka popísala akú spotrebu plynu mala v rozhodnom období, ktorá jej
mala byť vyúčtovaná (1.028,62 eur) a ktorú už na preddavkoch zaplatila (1.156 eur) z čoho vyplýva,
že mala preplatok (127,38 eur). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. považuje odvolateľka za
svojvoľný, neodôvodnený, zmätočný a chápe ho ako „lekciu" sudkyne za sťažnosť podanú Ústavnému
súdu za prieťahy v konaní.

5.Odvolacísúdnaprejednanievecinariadilodvolaciepojednávanie(§385C.s.p.),pretožepovažovalza
potrebnézopakovaťdokazovanie.Napojednávaníodvolacísúdnazisteniepodstatnýcharozhodujúcich
skutočností požiadal strany o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 C.s.p.); realizoval výsluch
strany - žalovanej v zmysle § 195 ods. 1 z dôvodu objasnenia ňou tvrdených skutočností a zopakoval

dokazovanie - listinnými dôkazmi (§ 204 C.s.p.), a to: (č. l. 6) vyúčtovacia faktúra č. 7412897127, (č. l.
12) prihláška odberu zemného plynu zo dňa 18.11.1998, (č. l. 27) opravná faktúra č. 7401181783, (č. l.
97) prihláška odberu zemného plynu nového vlastníka - C. C., (č. l. 105) zmluva o postúpení pohľadávky,
(č. l. 128) kópia fotografie merača plynomeru zo dňa 6.11.2012, (č. l. 142) stanovisko prevádzkovateľa
distribučnej siete SPP - distribúcia, a.s. a (č. l. 168) stanovisko prevádzkovateľa distribučnej siete SPP

- distribúcia, a.s., ako aj výsluchom strany (žalovanej) z dôvodu objasnenia ňou tvrdených skutočností.

6. Súd prvej inštancie vec rozhodol na základe inštitútu objektívnej zodpovednosti, poukazujúc na
ustálenú prax Najvyššieho súdu (viď. bod 46 rozsudku súdu prvej inštancie), teda ustálil objektívnu
zodpovednosť žalovanej za to, že neoprávnene odoberala plyn, keďže meradlo (plynomer) vykazovalo

vady v tom smere, že sa zaseklo ,, počítadlo“, ktoré indikuje pretečený objem plynu v m3 a tak sa
jednalo o odber nemeraného plynu (§ 82 ods. 1 písm. b/ zák. č. 51/2012 o energetike). Pri výpočte
výšky spôsobenej škody vychádzal z rozhodného obdobia rok pred vznikom škody 13. novembra
2010 a výšku výpočtu spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu stanovila žalobkyňa podľa
spotreby za predchádzajúci rok, kde bola spotreba 3010 m3 a nie 3175 m3, potom stav na meradle

znížila zo stavu 16.458 m3 k 13. novembru 2012 na 16.293 m3, čím spotreba za rozhodné obdobie
od 11/2011 do11/2012 bola rovnaká ako v období od 11/2010 do 11/2011. Tento spôsob stanovenia
výšky škody zodpovedá aj podmienkam dojednaných v obchodných podmienkach platných u postupcu
od 1.novembra 2012. Zároveň však prvoinštančný súd konštatoval, že žalobkyňa žiadnym spôsobomnezohľadnila pri výpočte výšky škody počet spotrebičov v rozhodnom čase, keď žalovaná potvrdila, že
v tomto smere nenastala zmena. Na strane druhej žalobkyňa nezohľadnila, že v rozhodnom čase už
nehnuteľnosť obývali len s manželom a nie ako štvorčlenná rodina, čo potvrdili aj plnoleté deti v čestných

vyhláseniach, ktoré žalobkyňou spochybnené neboli. Horné poschodie nebolo využívané žalovanou
v takom rozsahu ako v predchádzajúcom roku v tom istom čase. Naďalej fungoval na plyn kotol a
varná doska, keď rúra bola na elektrinu. Vzhľadom na povahu vzniknutej škody, pokazený číselník, bez
zásahumajiteľanehnuteľnosti,meračumiestnenývodvorenehnuteľnostiadobytrvanianeoprávneného
odberu, najviac jeden mesiac, súd prvej inštancie pristúpil v zmysle § 450 O.z. k zníženiu náhrady škody,

keďže považoval za neprimerané požadovať od žalovanej zaplatenie celej výšky uplatnenej škody.

7. Z jednotlivých skutkových podstát inštitútu zodpovednosti za neoprávnený odber plynu opísaných
v § 82 ods. 1 zákona o energetike vyplýva, že v podstate vo všetkých prípadoch možno vystopovať
nejaké porušenie alebo opomenutie na strane odberateľa - buď neuzatvorenie zmluvy [písm. a)], odber
nemeraného plynu [písm. b)], bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku

neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu [písm.
c)], alebo ktoré nebolo namontované PDS [písm. d) druhá alinea], alebo ak odberateľ neumožnil PDS
prerušenie dodávky plynu [písm. e)], nedodržal určené obmedzenia [písm. f)] alebo zmluvne dohodnuté
platobné podmienky [písm. g)] či opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu [písm.
h)]. Vo všetkých týchto prípadoch teda odberateľ porušuje svoje povinnosti, resp. je si vedomý okolností,

pre ktoré je jeho odber plynu neoprávnený, prečo je spravodlivé od neho požadovať náhradu škody.

8. Na vznik objektívnej zodpovednosti, treba naplniť tri základné predpoklady: 1/ existencia
neoprávneného odberu plynu, 2/ vznik škody na strane dodávateľovi plynu, prevádzkovateľa prepravnej
siete a prevádzkovateľa distribučnej siete a 3/ príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom

a vznikom škody. Preukazovanie týchto skutočností zaťažuje dodávateľa plynu, prevádzkovateľa
prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete, pričom zároveň musí mať odberateľ možnosť tieto
skutočnosti vyvracať (najmä preukazovať, že k neoprávnenému odberu nedošlo), resp. preukazovať
alebo podieľať sa na zisťovaní toho, k akej skutočnej škode došlo. Podľa názoru Ústavného súdu
SR nemožno len mechanicky aplikovať zákon, a preto treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť

povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii podložiť presvedčivými dôkazmi.

9. Pre posúdenie nároku žalobkyne na náhradu škody v dôsledku neoprávneného odberu bola
rozhodujúca skutočnosť, či žalovaná odoberala nemeraný plyn bez určeného meradla. V tejto súvislosti

však právna predchodkyňa žalobkyne a ani žalobkyňa netvrdili a ani neprodukovali žiadne dôkazy
zamerané na zistenie, či žalovaná odoberala nemeraný plyn bez určeného meradla. V konaní nebolo
tvrdené a tobôž preukázané, že by malo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu žalovanou t.j., že by táto
(alebo ktokoľvek iný, pretože aj za konanie takejto osoby by zodpovedala žalovaná) vykonala nelegálny
prepoj plynového potrubia, tzn., že by jedna časť bola pripojená k pôvodnému potrubiu pred hlavným

uzáveromplynuapredplynomeromadruháčasťtohtopotrubiabybolazaústenádopôvodnéhopotrubia
za plynomerom, čím by takouto nelegálnou potrubnou cestou (odber plynu tzv. prepojením, obtokom)
mohol pretekať plyn mimo fakturačné meradlo k spotrebičom žalovanej a teda takýto plyn bol nemeraný.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti opísané žalobkyňou, resp. jej právnou

predchodkyňou smerovali k tomu, že malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu
plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike (neoprávnený odber plynu - bez určeného meradla
alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva
alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu), v zmysle ktorého je zavinené konanie odberateľa plynu
podstatné pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu.

11. Ako vyplýva z listinného dôkazu - protokol zo skúšky meradla č. 0060/331.09/13, vyhotovené
Slovenskou Legálnou Metrológiou, n.o. pracovisko Košice, ,,plynomer nevyhovuje požiadavkám
stanoveným v §19 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov a požiadavkám
stanovených v prílohe č.13 vyhlášky ÚNMS SR č.210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.“ V

konaní však nebolo preukázané, že by žalovaná, ako odberateľ, neoprávneným zásahom do meradla
spôsobila to, že meradlo bolo nefunkčné, t.j. nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber
plynu, naopak dodávka plynu bola meraná prevádzkovateľom distribučnej siete, jeho vlastným určenýmmeradlom, ktoré mal udržiavať a pravidelne zabezpečovať jeho overenie (§ 76 ods. 1 zákona o
energetike).

12. Na margo vyššie uvedeného je potrebné uviesť, že pokiaľ by aj bol žalovanej preukázaný
neoprávnený odber plynu tak v konaní žalobkyňa, resp. jej právna predchodkyňa mali tvrdiť a
preukazovať, že dodávateľovi plynu vznikla skutočná škoda, čo však netvrdili a ani nepreukazovali.
V uvedenej súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti nález ÚS SR č.k. III. ÚS 114/2020-81 zo dňa
9. marca 2021 z ktorého vyplýva, že ,,Aj pri náhrade škody vyvolanej neoprávneným odberom plynu

platí, že sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda (§ 82 ods. 2 zákona o energetike); škoda určená
prepočtom podľa osobitného predpisu (vyhlášky č. 449/2012 Z. z.) sa použije len v prípade, ak nemožno
vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (§ 82 ods. 3 zákona o
energetike), čo musí všeobecný súd náležite preskúmať a odôvodniť. Právna teória a súdna prax za
skutočnú škodu (damnum emergens) považuje majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva
v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, keď došlo k škodnej udalosti. Predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v
peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné
alebo účelné. Ani princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti
za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej
podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu, alebo nedbanlivosti.

Ústavný súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú PDS povinnosti preukázať,
že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle už uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné
zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať
iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody

preukázaný.“ V súvislosti s vyššie uvedeným dáva odvolací súd do pozornosti listinný dôkaz (č.l. 142)
- ,,Stanovisko prevádzkovateľa distribučnej siete “, z ktorého okrem iného vyplýva ,, Spoločnosť SPP-
distribúcia, a.s. ako prevádzkovateľ distribučnej siete, nevie uviesť, akým spôsobom dodávateľ plynu-
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (pozn. právna predchodkyňa žalobkyne) určil výšku žalovanej
istiny, nárok na zaplatenie ktorej si uplatňuje voči žalovanej.“

13. S prihliadnutím na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal
z odlišného právneho názoru, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď
zo skutkových zistení, ku ktorým dospel po vykonanom dokazovaní aj odvolací súd, na zistený skutkový
stav aplikoval právnu normu, pod ktorú nebolo možné subsumovať zistený skutkový stav (zistený

skutkový stav: ,,počítadlo merača plynomeru vykazovalo vady, ktoré neboli spôsobené neoprávneným
zásahom žalovanej - nejedná sa o neoprávnený odber“), preto zamietajúci výrok podľa § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil (pozn. aj keď z iných dôvodov) a vyhovujúci zmenil v zmysle § 388 C.s.p. tak, že žalobu
voči žalovanej v tejto vyhovujúcej časti zamietol.

14. Vzhľadom k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na
náhradu trov celého konania, teda prvoinštančného aj odvolacieho, o ktorých súd rozhodol podľa § 396
ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. Vo všeobecnosti platí, že
náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.), ktorú súd aplikoval aj na tento
prípad a úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu,

o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien

a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.