Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215249
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214215249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: Q. M.N., G.. XX.X.XXXX, K.
A. Č.. XX, C., proti žalovanému: T.. M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, zastúpenému JUDr. Karin
Juhásovou, advokátkou, advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Húskova č. 19, o zaplatenie
1.111,93 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2016
č.k. 29C/562/2015-82 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu
trov konania v plnej výške. Štátu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy 1.111,93 eur,
ktorého sa domáhala titulom úhrady úrokov z omeškania so splnením si povinnosti platiť jej manželské
výživné na základe rozhodnutia súdu.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 20.2.2008 pod č.k. 44C/485/2005-86
bol žalovaný zaviazaný prispievať žalobkyni na výživu titulom manželského výživného za obdobie od
28.10.2005 do 5.5.2006 v celkovej sume 125.805,- Sk, ktorú mu uložil zaplatiť v pravidelných mesačných
splátkach po 5.000,- Sk mesačne vždy do 5. dňa v mesiaci k rukám žalobkyne. V prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Na základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že nárok na úhradu manželského
výživného vyplýva z ust. § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z., pričom za spornú medzi účastníkmi považoval

skutočnosť, či žalobkyni v prípade oneskorenej úhrady manželského výživného žalovaným vznikol
nárok na zaplatenie úroku z omeškania. S poukazom na ust. § 488 a § 517 Občianskeho zákonníka
konštatoval, že úroky z omeškania súvisia so záväzkovými právnymi vzťahmi, ktorých predmetom je
peňažné plnenie. Z pojmového vymedzenia úrokov z omeškania vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka
požadovať v prípade peňažného dlhu, ak je dlžník v omeškaní s jeho plnením. Poukázal na to, že
rodinné právo upravuje práva a povinnosti osobnej povahy medzi manželmi, medzi rodičmi, deťmi ako
aj ďalšími členmi rodiny. Úprava čisto majetkových vzťahov v takomto prípade absentuje. Konštatoval,

že vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými, ale so závislosťou na osobách týchto
právnych vzťahov sú vzťahmi rodinnoprávnymi. Práva a povinnosti z vyživovacích vzťahov majú preto
charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú iba subjektom rodinnoprávnych vzťahov. Nie
sú preto zmluvne prevoditeľné na iné osoby, neprichádza tu do úvahy ani postúpenie pohľadávky aniprevzatie dlhu, čo je u bežných majetkových vzťahoch možné. Výživné je vzťah vyplývajúci z rodinného
práva, teda to nie je záväzok podľa Občianskeho zákonníka. Výživné nie je občianskoprávny záväzok
v zmysle obligačných ustanovení o záväzkoch podľa občianskeho práva. Právo na manželské výživné

je právom manžela, môže vzniknúť iba medzi manželmi, je upravené v zákone o rodine, ktorý je
zákonomsamostatneupravujúcimrodinnoprávnevzťahyapretoniejemožnápoužiteľnosťObčianskeho
zákonníka a teda ani ust. § 517 ods. 2. Z uvedeného vyvodil, že ani dlžné výživné nie je dlhom podľa
Občianskehozákonníka.Konštatoval,žeúrokzomeškaniajesvojímcharakteromsankciazaomeškanie
dlžníka so splnením záväzku a neplatenie výživného je sankcionované trestným právom. Mal za to, že

na základe toho bráni vyhoveniu žalobe neexistencia omeškania ako základného predpokladu pre vznik
nároku na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie tento
svoj záver založil na ustálenej súdnej praxi Najvyššieho súdu SR a s poukazom na tieto dôvody žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
žalovanému priznal ich náhradu.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie viackrát
upozornila na skutočnosť, že v kauze úhrady úrokov z omeškania súdom nariadeného splátkového
kalendára nešlo o platenie výživného, ako sa k tomu stavia strana žalovaného a súd prvej inštancie.
Uviedla, že súdu poskytla dôkaz, že v tejto veci už raz rozhodol iný súd, ktorý zamietol trestné
oznámenie za "neplatenie výživného" súdom nariadenej mesačnej splátky z dôvodu, že nariadený

splátkový kalendár nepovažoval za platenie výživného. Má za to, že súd preto nemôže v rozpore
s týmto precedensom teraz tvrdiť, že predsa len šlo o platenie výživného. Poukázala na to, že súd
nebol schopný o jej nároku rozhodnúť po dobu 6 mesiacov a 9 dní, napriek tomu, že ide o chúlostivú
vec a to platenie výživného, ktoré plní podobnú funkciu ako dávka v hmotnej núdzi. Má za to, že
výživné má svoje charakteristiky a jednou z hlavných je, že sa platí za daný mesiac vopred. Toto sa

nedá povedať o úhradách splátkového kalendára, ktorý mal žalovaný uhrádzať. Táto čiastka nebola
súdom uznanou jej požiadavkou na výživné. Poukázala na skutočnosť, že súd ohľadne "manželského
výživného" pokračoval ešte 2,5 roka po rozvode a trvalo vyše 3,5 roka od podania žiadosti, kým dostala
dôkaz právoplatnosti rozhodnutia do rúk. Jej manželstvo so žalovaným bolo už medzitým právoplatne
ukončené, preto žiada, aby odvolací súd rozhodol, že nariadený splátkový kalendár bol kompenzáciou

za nevyplatené manželské výživné. Preto žiada, aby aj odvolací súd rozhodol, že ide o civilný spor, ktorý
je potrebné riešiť v občianskom súdnom konaní.

5. Z obsahu takto formulovaného odvolania odvolací súd vyvodil záver o tom, že žalobkyňa žiadala
napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa neuviedla žiadne odvolacie dôvody uvedené
v § 365 C.s.p.. Z odvolania nie je zrejmé, voči ktorému výroku odvolanie smeruje, z akých dôvodov
žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne a čo navrhuje. Napadnutý rozsudok považuje
za vecne správny a preto ho žiada potvrdiť, alternatívne odvolanie žalobkyne odmietnuť.

7. Odvolací súd na základe odvolania žalobkyne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 1,2 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to
dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, tieto dôkazy aj správne vyhodnotil,
vec správne právne posúdil aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej
inštancie.

9. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v
súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom
na obsah odvolacích námietok žalobkyne považuje k týmto dôvodom za potrebné uviesť:

10. Odvolací súd sa zhoduje tak so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s ustáleným právnym názorom,
ktorý vychádza zo záverov, že výživné nie je občianskoprávny záväzok v zmysle obligačných ustanovení
o záväzkoch podľa Občianskeho zákonníka. Ide o právo osobné, ktoré môže vzniknúť len medzi
príbuznými osobami. Tieto sú upravené v zákone o rodine, ktorý je zákonom samostatne upravujúcimrodinnoprávne vzťahy a preto nie je možná použiteľnosť Občianskeho zákonníka a teda ani ust. § 517
ods. 2. Z uvedeného potom vyplýva, že ani dlžné výživné nie je dlhom podľa Občianskeho zákonníka a
preto v prípade jeho omeškania nemožno uplatniť ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúci

úrok z omeškania.

11. Vo vzťahu k odvolacej námietke, v ktorej žalobkyňa namieta, že povinnosť žalovaného platiť jej
výživné bola upravená v splátkovom kalendári, z čoho vyvodzuje záver, že sa nejedná o plnenie
výživného, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že otázka splátkového kalendára rieši iba otázku

splatnosti (teda formu a čas úhrady) záväzku, táto sa žiadnym spôsobom nedotýka samotného
charakteru peňažného záväzku, ktorý v danom prípade má základ v ustanoveniach zákona o rodine.
Na charaktere tohto záväzku teda nemení nič skutočnosť, či povinnosť plnenia výživného bola súdom
uložená vo forme úhrady v konkrétnom časovom úseku (spravidla 3 dni) alebo formou splátok v
upravenom splátkovom kalendári. Úprava splácania formou splátkového kalendára má vplyv na otázku
vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a to v tom, že toto sa stáva vykonateľným až uplynutím termínov

jednotlivých splátok a povinný sa preto dostával do omeškania až uplynutím týchto termínov splátok.
Uvedenáskutočnosťbolaprávnevýznamnáajpreposúdenieotázkytrestnejzodpovednostižalovaného.
Nič to však nemení na správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na základe toho odvolací súd
rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odvolací súd založil na ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p.. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní zásadne patrí náhrada trov
konania vyplývajúca z ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolací súd však dospel k záveru, že v danom prípade
sú podmienky pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p..

13. Podľa tohto ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Odvolací súd má za to, že vo veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú jednak
v nepriaznivých osobných, majetkových a zárobkových pomeroch žalobkyne, čo vyplýva zo skutočnosti,

že tejto bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Za dôvody hodné osobitného zreteľa
možno považovať aj okolnosti veci, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa v konaní uplatnila nárok, ktorý súvisí
s dobrovoľným nesplnením povinnosti žalovaného platiť jej manželské výživné upravené súdom, ktoré
bolo v konečnom dôsledku vymožené v exekučnom konaní. Zohľadniac tieto dôvody hodné osobitného
zreteľa odvolací súd nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).