Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/135/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118203219
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5118203219.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ V. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, A., 2/ V. W., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, A., obaja
právne zastúpení JUDr. Janou Hlucháňovou, advokátkou, so sídlom H. XXX, A., proti žalovanému: PhDr.
V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, A., právne zastúpený JUDr. Antonom Kupšom, advokátom,

so sídlom V. XX, H., o nahradenie prejavu vôle, v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 9. marca 2018, č. k.
42C/8/2018-108, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) podľa § 325 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 2 písm.
c/ CSP zakázal žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom žalovaného vo veľkosti 1/3 na
nehnuteľnosti - pozemku registra „C“ parc. č. 1633/131, druh pozemku orná pôda, o celkovej výmere
1143 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bytča - katastrálnym
odborom pre k. ú. M. A., obec A., okres A.; najmä žalovanému zakázal spoluvlastnícky podiel predať,
darovať či inak scudziť alebo zaťažiť záložným právom či iným vecným právom v prospech tretej osoby

alebo tento spoluvlastnícky podiel zaťažiť akoukoľvek inou ťarchou, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a
žalobcami predloženými dôkazmi dospel k záveru, že žalobcovia osvedčili skutočnosti odôvodňujúce
nariadenie neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V čase vydania rozhodnutia sa k

spoluvlastníckemu podielu žalovaného na LV XXXX vedenom Okresným úradom Bytča, katastrálnym
odborom vedie vkladové konanie pod č. V-215/2018. Je teda zrejmé, že môže dôjsť k zmene
spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o nahradenie prejavu vôle (vedeného z
dôvodužalobcamitvrdenéhoporušeniaichpredkupnéhoprávažalovaným)atýmmôžedôjsťkzmareniu
výkonu súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie považoval návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v znení podanom žalobcami za dôvodný, a preto mu vyhovel. Záverom uviedol,

že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej a ani nijakým
spôsobom neprejudikuje výsledok konania vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. f/, g/ CSP, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP. Uviedol, že vydané uznesenie je rozpore
so zisteným skutkovým stavom. Žalobcovia síce podali žalobu o nahradenie prejavu vôle vyplývajúcuz predkupného práva, ale pri vydaní neodkladného opatrenia mal súd skúmať, či vôbec boli splnené
podmienky na podanie tejto žaloby v nadväznosti na návrh na vydanie neodkladného opatrenia.
Žalovaný nepopiera, že previedol darovacou zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV č.

XXXX v kat. území M. A.. Tento ale previedol na svoju manželku V. X., ktorá okolnosť bola žalobcom
zrejmá a nebol žiaden problém si túto skutočnosť overiť a zistiť. V danom prípade neplatí obmedzenie
prevodu spoluvlastníckeho podielu podľa § 116 a § 140 Občianskeho zákonníka. S poukazom na tieto
ustanovenia Občianskeho zákonníka nemá neodkladné opatrenie oporu v ustanoveniach § 324, § 325
a nasl. CSP.

3. Žalobcovia v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd žiadali, aby napadnuté
uznesenie ako vecne správne, zákonné, plnohodnotne právne odôvodnené potvrdil, keďže boli splnené
podmienky pre jeho vydanie a tieto naďalej trvajú. Žalovaným uvádzané dôvody v odvolaní sú
nedôvodné a špekulatívne. Navyše tento nijako nešpecifikoval ním tvrdený rozpor medzi vydaným
uznesením o nariadení neodkladného opatrenia a zisteným skutkovým stavom. Žalovaný sa podaním

odvolania snaží oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ uviedol, že chcel darovacou zmluvou
previesť svoj spoluvlastnícky podiel na manželku V. X. ako blízku osobu, túto skutočnosť síce tvrdí,
ale nijako ju nepreukázal. Nedoložil ani len kópiu darovacej zmluvy, ani kópiu ním podaného návrhu
na vklad. Žalobcom v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo známe,
na koho žalovaný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti uskutočňuje. Zopakovali,

že o podaní návrhu na vklad č. V 215/2018 sa dozvedeli náhodnou lustráciou z webového portálu,
kde sa neuvádza, na podklade akej zmluvy sa vedie vkladové konanie, ani to, na koho sa prevod
uskutočňuje. Je evidentné, že žalovaný sa sporným prevodom snažil dosiahnuť stratu svojej pasívnej
vecnej legitimácie v konaní a zmarenia možnosti výkonu rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ by mal
skutočne záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na svoju blízku osobu, prečo

najskôr nevyzval žalobcov ako spoluvlastníkov na uplatnenie ich predkupného práva k nehnuteľnosti.
Podstatná je tá skutočnosť, že žalobcovia si najskôr uplatnili svoje predkupné právo k nehnuteľnosti a
žalovaný im bezdôvodne a nezákonne odmietol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti odpredať.
Následne sa žalobcovia začali brániť podaním žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaného a až potom
žalovaný uzatvoril (údajnú) darovaciu zmluvu s V. X. (žaloba bola podaná 02.02.2018, návrh na vklad

podaný 12.02.2018). Vydaným neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzujú povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne
vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

6.Krajskýsúdpodrobnepreskúmalvšetkyrozhodujúceotázky,ktorébolivovecivznesenéavpodstatnej
miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdeniedanejveci.Odôvodnenierozhodnutiaokresnéhosúdu
je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania o veci
samej alebo pred jeho začatím je dočasné opatrenie súdu (ktorým sa nijakým spôsobom neprejudikuje

výsledok konania vo veci samej), poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom
strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania, alebo kým súd svojím meritórnym
rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu.

8. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia,

a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9.Neodkladnéopatreniejenajtypickejšízabezpečovacíprostriedokcivilnéhoprocesu,ktorésauplatňuje
v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnuúpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či
zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

10. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania
(o takýto prípad ide v preskúmavanej veci) alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva
dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia
zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho

nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne
skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných

predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi
stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov
medzi stranami.

11. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Dokazovanie v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na
rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana
povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP
a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s

ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného
neodkladného opatrenia.

12. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

13. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne zistenie skutkového stavu vedúce k
nedôvodnému nariadeniu neodkladného opatrenia a ďalej že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany/útoku, ktoré neboli uplatnené.

14. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že sú splnené
zákonné predpoklady na vydanie neodkladného opatrenia, keďže žalobcovia osvedčili najvýznamnejšie
skutočnosti, odôvodňujúce neodkladnú úpravu pomerov v nimi požadovanom znení. Na základe
žalobcami predložených dôkazov aj odvolací súd dospel k záveru, že na základe vedeného vkladového
konania pod č. V-215/2018 Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom môže dôjsť k zmene

spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o nahradenie prejavu vôle a tým k ohrozeniu
prípadnej exekúcie.

15. Pokiaľ odvolateľ v rámci svojich odvolacích námietok argumentoval tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu (konkrétne z neoboznámenej darovacej

zmluvy, ktorou prevádza svoj spoluvlastnícky podiel zapísaný na LV č. XXXX v kat. území M. A.,
avšak na manželku V. X.), je potrebné uviesť, že v štádiu nariadenia neodkladného opatrenia súd
nevykonáva dokazovanie vo vlastnom zmysle slova, ktoré bude vykonané v základnom konaní pred
rozhodnutím vo veci samej. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z tvrdení účastníkov(uvedenýchvnávrhoch,opravnýchprostriedkoch)alistín,ktorésúsúčasťouspisu.Priprijímanítakéhoto
opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad
úplným preukázaním uplatneného nároku, o ktorom sa definitívne rozhodne až v meritórnom rozhodnutí.

V danom prípade ani v štádiu odvolacieho konania žalovaný nepreukázal ním produkované tvrdenia,
že spoluvlastnícky podiel, vo vzťahu ku ktorému sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle s
prevodom, prevádza na svoju manželku, v ktorom prípade by nešlo o porušenie predkupného práva,
keďže by išlo o prevod na blízku osobu (§ 140 Občianskeho zákonníka).

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prípade odvolaním
napadnutého uznesenia nejde o konečné rozhodnutie vo veci. O nároku na náhradu trov odvolacieho
konania bude rozhodnuté v rámci rozhodovania prvoinštančného súdu vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)