Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 1, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121010064
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6121010064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M a

sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z. D., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 1. júna 2021 o odvolaní Okresného prokurátora Banská Bystrica proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/4/2021 zo dňa 18.3.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 1T/4/2021 z 18.3.2021 v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc sám

obžalovaného Z. D. nar. XX.XX.XXXX v C. C., trvalým bydliskom C. C., ul. Y. č. XXXX/X,

u z n á v a v i n n ý m,

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie § 139 písm. c) Trestného zákona,

pretože
dňa XX. XX. XXXX v čase okolo XX.XX hod. po návrate z pohostinského zariadenia W., pod vplyvom
alkoholu, v interiéri X-izbového bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na adrese C. C., ul. Y. č. XXXX/
X, udrel spredu päsťou do nosa družku Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom C. C., Y. č. XXXX/X,
na čo sa jej pustila z nosa krv, čím jej spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom, ktorá si vyžiadala
lekárske ošetrenie s dobou liečenia 3 až 4 týždne s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní

10 až 14 dní,

t e d a blízkej osobe úmyselne ublížil na zdraví,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona sa výkon trestu podmienečne odkladá a
obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonaobžalovanémuurčujeskúšobnúdobu vtrvaní30(tridsať)mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

II. X. Z. D. nar. XX.XX.XXXX, podľa § 285 písm. a) R. poriadku o s l o b o d z u j e spod
obžaloby prokurátora X. prokuratúry C. C. sp. zn. X Pv XXX/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, z ďalšej
časti skutku obžalobou kvalifikovaného ako pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3, písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. ktorého
sa mal dopustiť tak, že

v období od jesene roku 2018 do približne XX.XX hod. dňa XX. septembra XXXX, s výnimkou obdobia
od začiatku júla do polovice augusta XXXX, kedy sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky v
interiéri trojizbového bytu situovanom v bytovom dome na adrese C. C., ul. Y. č. XXXX/X, najmä keď
bol pod vplyvom alkoholických nápojov družku Z. E. opakovane ponižoval a vyvolával hádky, ktoré boli

najčastejšie odôvodnené jeho žiarlivosťou, pričom frekvencia opakovania hádok sa začala stupňovať
od septembra roku XXXX, kedy začal vo väčšom množstve požívať alkoholické nápoje, kedy pri týchto
hádkach jej vulgárne nadával aj v prítomnosti troch maloletých detí, pričom pri niektorých z týchto
hádok poškodenú aj opakovane fyzicky napádal, niekedy len úderom otvorenou dlaňou po temene hlavy
alebo sotením či ťahaním vlasov bez následkov poranení, pričom k vážnejším útokom aj s poraneniami

došlo prvýkrát v presne neurčený deň v priebehu jesene roku XXXX, kedy jej mal presne neopísaným
spôsobom spôsobiť zlomeninu nosa bez vyhľadania odborného lekárskeho ošetrenia, ďalej ju napadol
aj v presne neurčený deň začiatkom roka XXXX, kedy ju kopol do stehna, následkom čoho jej spôsobil
modrinu veľkosti dlane z vonkajšej strany stehna na pravej nohe, s bolestivosťou niekoľkých dní bez
vyhľadania odborného lekárskeho ošetrenia, tiež ju napadol v nezistenom dni v druhej polovici augusta

XXXX a to spôsobom, že ako stála v kuchyni bytu, tak ju udrel do oblasti obočia svojou hlavou, so
spôsobením tržnej rany nad jej ľavým obočím, so zhojením s jazvou dĺžky X,X až X cm bez následného
vyhľadania odborného lekárskeho ošetrenia, čím spôsoboval Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom
C. C., Y. č. XXXX/X dlhodobejšie opakované fyzické ale aj psychické utrpenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Q. Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/4/2021 zo dňa 18.3.2021 bol obžalovaný Z. D. uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) s poukazom
na ustanovenie § 139 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 22. XX. XXXX v čase okolo XX.XX hod. po návrate z pohostinského zariadenia W., pod vplyvom
alkoholu, v interiéri X-izbového bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na adrese C. C., ul. Y. č. XXXX/
X, udrel spredu päsťou do nosa družku Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom C. C., Y. č. XXXX/X,
na čo sa jej pustila z nosa krv, čím jej spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom, ktorá si vyžiadala

lekárske ošetrenie s dobou liečenia X až X týždne s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní
XX až XX dní.

Za to bol obžalovaný Z. D. odsúdený podľa § X56 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j)
Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, a 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)

rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne
odložil a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona
súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok. Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému uložil povinnosťspočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil
obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti citovanému rozsudku podala po jeho vyhlásení intervenujúca prokurátorka odvolanie proti výroku
o vine a treste v neprospech obžalovaného, ktoré dodatočne písomne odôvodnila dňa 12.4.2021. V

písomných dôvodoch uviedla, že sa ohradzuje proti tvrdeniu samosudcu okresného súdu, že obžaloba
bola podaná na obžalovaného nekriticky. V prípravnom konaní poškodená uviedla ako dôvod, prečo 2-
krátpopodanítrestnéhooznámenianevypovedalaskutočnosť,žemunechcelauškodiťaprivodiťtrestné
stíhanie a pri tretej výpovedi v podstate obžalovaného usvedčila zo skutku 22.09.2020, tiež uviedla, že je
odnehofinančnezávislá,takžepriamydôkazvpodobeusvedčeniasamotnoupoškodenouzabezpečený
nebol. Výsluchmi svedkov, ako aj listinnými dôkazmi boli zabezpečené nepriame dôkazy, ktoré do

seba zapadali, tvorili podľa jej názoru ucelenú reťaz a o týchto dôkazoch mohol rozhodnúť len súd,
nakoľko v prípravnom konaní prokurátor je povinný pri takejto dôkaznej situácii podať obžalobu. V tomto
smere poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T74/2021 z 26.03.2021 o
prepustení obvineného z väzby na slobodu, v ktorom samosudca na str. 2 posledný odstavec tvrdí, že po
podaní obžaloby existovalo podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo obžalovanému vznesené obvinenie sa

stal, že ho možno posúdiť ako žalovaný trestný čin a z jeho spáchania je podozrivý obžalovaný Z. D.. V.
tvrdenie nekorešponduje s hore uvedeným tvrdením samosudcu v odôvodnení rozsudku a samosudca
okresného súdu by si mal svoje tvrdenia zjednotiť, aby pri odôvodňovaní rozhodnutí jeho právne názory
pôsobili konzistentne a hodnoverne. Ďalej poukázala na výpoveď svedkyne R. H., ktorá potvrdila hádky
medzi obžalovaným a poškodenou, všimla si, že táto mala rozbité obočie, avšak jej výslovne neuviedla,

že jej to spôsobil obžalovaný a keď ukázala na ich okno, tak poškodená prikývla a povedala jej nech
to nerieši. Potvrdila, ale až pri odstránení rozporov v jej výpovediach aj konflikt 22.09.2020, kedy sa
títo hádali, pootvorila svoje vchodové dvere a na schodisku videla ako obžalovaný skopol poškodenú,
ktorá padala dole schodmi do medzi schodiskového priestoru, pričom sa tam bili a neskôr ju proti jej
vôli ťahal do bytu. Poukázala aj na výpoveď svedka Z. O., ktorý taktiež až po odstránení rozporov v

jeho výpovediach potvrdil, že títo sa hádali, dcéra H. mu zaslala v minulosti fotografiu poškodenej s
rozbitým ľavým obočím a následne mu táto telefonovala, že obžalovaný ju udrel hlavou, pričom potvrdil,
že poškodenú po skutku XX.XX.XXXX odviezol taxíkom k nemu domov, pretože táto mala po konflikte s
obžalovaným rozbitý nos. Z výsluchu svedkyne Z. B. vyplynulo, že asi pred rokom stretla obžalovaného
s poškodenou, ktorá mala ľavú stranu tváre modrú, nepýtala sa jej na pôvod zranenia, obžalovaného

videla často pod vplyvom alkoholu, bolo to na ňom vidieť, od nájomníčky má vedomosť, že v byte
obžalovaného bol intenzívny krik a hluk, čo potvrdil aj svedok B. C., ktorý obžalovaného zhodnotil
pod vplyvom alkoholu ako agresívneho človeka. Taktiež poukázala na lekársku správu poškodenej
z 22.09.2020, fotografiu zraneného obočia poškodenej u XX.XX.XXXX, zápisnicu o prehliadke tela
poškodenej s fotodokumentáciou, ako aj znalecké posudky ohľadne spôsobených zranení poškodenej

22.09.2020aohľadnezistenejpočínajúcejzávislostiobžalovanéhonapožívaníalkoholu.Skutočnosť,že
traumatizácia v podobe následkov na psychike poškodenej vyšetrením znalkyňou zistená nebola, však
nie je kritériom pre posúdenie fyzického a psychického utrpenia, ktorým poškodená počas spolužitia
prešla. Potrebné je uviesť, že domáce násilie sa odohráva za zatvorenými dverami, priami svedkovia
okrem útočníka a obete spravidla neexistujú, útoky útočníka majú v praxi stúpajúci charakter, čo

sa potvrdilo aj v konaní obžalovaného, ktoré sa po jeho návrate zo zahraničia stupňovalo, ktorý pri
poslednom incidente poškodenú zbil tak, že táto utrpela zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie
s dobou liečenia 2 až 3 týždne. Domnieva sa, že protiprávne konanie obžalovaného vykazovalo znaky
týrania, toto malo dlhodobejší charakter, nešlo len o napadnutie 22.09.2020 a preto je zákonné posúdiť
ho ako pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a nielen ako prečin ublíženia na

zdraví. Preto sa nestotožňuje s prekvalifikovaním skutku súdom, ktorý časové obdobie skutku ustálil
len na čiastkový útok 22.09.2020. Predmetom obžaloby bolo obdobie páchania skutku od jesene XXXX
do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX s výnimkou obdobia od začiatku júla do polovice augusta XXXX,
pričom súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a vôbec nerozhodol o skutku páchanom v období od
jesene XXXX do XX.XX.XXXX a svoj postup ani nezdôvodnil, čo považuje za nesprávne a nezákonné.

S. stotožnení s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe je potom zákonné ukladať obžalovanému
podstatne prísnejší trest, než mu bol uložený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a),
ods. 3 písm. a) Tr. zák. Ohľadne uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou
nemá žiadne námietky. Navrhla, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1 T/4/2021 z 18.03.2021 vo výroku o vine, ako aj treste a vrátil vec Okresnému súdu Banská Bystrica,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom svojho obhajcu sa vyjadril obžalovaný, pričom navrhol, aby
odvolací súd podané odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica v zmysle ust. § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Následne uviedol, že podané odvolanie považuje v celom rozsahu
za nedôvodné. Napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu je podľa jeho názoru správne a zákonné,
pričom v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na nasledovné skutočnosti. Ako už opakovane uvádzal

v doterajšom priebehu súdneho konania, páchanie trestnej činnosti, tak ako mu je táto v zmysle podanej
obžaloby kladená za vinu, od počiatku popiera a túto jednoznačne odmieta. Skutok pre ktorý mu bolo
vznesení obvinenie a následne i podaná obžaloba sa nikdy nestal tak, ako je tento definovaný v rámci
skutkovej vety, a takto popísaného skutku sa ako obvinený nedopustil. Opätovne zdôrazňuje, že voči
poškodenej ako jemu blízkej osobe sa nedopúšťal konania, ktoré by bolo možné považovať za jej
týranie, a už vôbec nie je pravdou, že by tak dokonca mal robiť po dlhší čas. Vykonaným dokazovaním

v rámci prípravného konania a následne i v konaní pred súdom prvého stupňa, bola pritom jednoznačne
preukázaná pravdivosť ním uvádzaných tvrdení, že sa voči poškodenej nedopúšťal akéhokoľvek týrania.
Uvedené závery sa preto následne premietli i do meritórneho rozhodnutia, kedy Okresný súd Banská
Bystrica rozsudkom zo dňa 18.03.2021 rozhodol tak, že ho uznal vinným výlučne zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa S 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na

ustanovenie S 138 písm. d) Trestného zákona, pričom mu uložil trest odňatia slobody, v trvaní 2 rokov
s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Prvostupňový
súd teda svojim rozhodnutím uznal, že sa voči poškodenej týrania nedopúšťal - t.j. že ju neurážal,
nenadával jej, fyzicky ani psychicky jej neubližoval, ani ju žiadnym spôsobom neponižoval. V tomto
smere poukazuje i na výpoveď poškodenej zo dňa 01.12.2020, ktorá vyššie uvedené skutočnosti plne

potvrdzuje. Poškodená na otázku, či má z neho nejakú obavu, uviedla: „Nie, absolútne". Poškodená
zároveň popísala ich vzťah ako harmonický a jeho osobu opísala ako dobrého a milého človeka,
perfektného a úžasného otca. Poškodená taktiež rovnako potvrdila, že medzi nimi došlo len k jedinému
vážnejšiemu incidentu (XX.XX.XXXX) - pre ktorý bol napokon aj prvostupňovým súd uznaný vinným
z prečinu ublíženia na zdraví, pričom v tejto súvislosti je tiež podstatné, že poškodená potvrdila jeho

priebehplnevsúladesjehotvrdeniami.Skutočnosť,žepoškodenúnetýral,rovnakovyplývaizvýpovede
svedkyne p. M. K., ktorá je matkou poškodenej, pričom pokiaľ by sa takéhoto konania voči poškodenej
skutočne dopúšťal, uvedená svedkyňa by ako matka poškodenej o takomto konaní nepochybne vedela
a nepochybne by o takomto konaní v záujme ochrany svojej dcéry aj vypovedala. V neposlednom rade
poukazuje aj na vypracovaný znalecký posudok č. XX/XX S.. Z. C. zo dňa 16.12.2020, zo záverov

ktorého vyplýva, že poškodená nebola vystavená akémukoľvek týraniu. Záverom uviedol, že podľa
jeho názoru je napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu správne a zákonné. Je
presvedčený, že prvostupňový súd v konaní dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku vec i správne
právne posúdil. Na základe vyššie uvádzaných skutočností navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle

tohto jeho vyjadrenia.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na podanom odvolaní okresného
prokurátora a navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomného odôvodnenia k odvolaniu prokurátora a navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s rozsudkom okresného súdu, a uviedol, že to čo mu
nariadil okresný súd, všetko podstúpi a všetko bude rešpektovať.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309

Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.Vtejtosúvislostizistil,žeodvolanieprokurátoraječiastočne
dôvodné.

Krajský súd v rámci preskúmavacej činnosti zistil, že na Okresný súd Banská Bystrica bola na

obžalovanéhoZ.D.podanáobžalobaOkresnejprokuratúryBanskáBystricasp.zn.2Pv319/20/6601-61
zo dňa 27.1.2021, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3
písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

v období od jesene roku 2018 do približne 20.00 hod. dňa XX. septembra XXXX, s výnimkou obdobia

od začiatku júla do polovice augusta XXXX, kedy sa nachádzal mimo územia K. republiky v interiéri
trojizbového bytu situovanom v bytovom dome na adrese C. C., ul. Y. č. XXXX/X, najmä keď bol
pod vplyvom alkoholických nápojov družku Z. E. opakovane ponižoval a vyvolával hádky, ktoré boli
najčastejšie odôvodnené jeho žiarlivosťou, pričom frekvencia opakovania hádok sa začala stupňovať
od septembra roku XXXX, kedy začal vo väčšom množstve požívať alkoholické nápoje, kedy pri týchto

hádkach jej vulgárne nadával aj v prítomnosti troch maloletých detí, pričom pri niektorých z týchto
hádok poškodenú aj opakovane fyzicky napádal, niekedy len úderom otvorenou dlaňou po temene hlavy
alebo sotením či ťahaním vlasov bez následkov poranení, pričom k vážnejším útokom aj s poraneniami
došlo prvýkrát v presne neurčený deň v priebehu jesene roku XXXX, kedy jej mal presne neopísaným
spôsobom spôsobiť zlomeninu nosa bez vyhľadania odborného lekárskeho ošetrenia, ďalej ju napadol

aj v presne neurčený deň začiatkom roka XXXX, kedy ju kopol do stehna, následkom čoho jej spôsobil
modrinu veľkosti dlane z vonkajšej strany stehna na pravej nohe, s bolestivosťou niekoľkých dní bez
vyhľadania odborného lekárskeho ošetrenia, tiež ju napadol v nezistenom dni v druhej polovici augusta
XXXX a to spôsobom, že ako stála v kuchyni bytu, tak ju udrel do oblasti obočia svojou hlavou, so
spôsobením tržnej rany nad jej ľavým obočím, so zhojením s jazvou dĺžky X,X až X cm bez následného

vyhľadania odborného lekárskeho ošetrenia a dňa XX. septembra XXXX v čase okolo XX.XX hod., kedy
sa vrátil z pohostinského zariadenia W. pod vplyvom alkoholu, v dôsledku žiarlivosti vyvolal pred deťmi
hádku, kričal po poškodenej kade chodí a vyčítal jej, že ho podvádza, bránil jej v tom, aby zobrala deti
preč z bytu, pričom ona jeho uhryzla do palca ľavej ruky následne ju udrel spredu päsťou do nosa, na
čo sa jej pustila krv, čím jej spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom, ktorá vyžiadala lekárske

vyšetrenie s dobou liečenia X až X týždne a obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní XX až
XX dní, po ktorom správaní obvineného poškodená opustila aj s deťmi ich spoločnú domácnosť, čím
spôsoboval Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom C. C., Y. č. XXXX/X dlhodobejšie opakované
fyzické ale aj psychické utrpenie.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, vykonal
na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj vzájomne
vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho
súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Okresnému súdu je však potrebné
vytknúť, tak ako na to poukázal v podanom odvolaní prokurátor, že predmetom obžaloby bolo aj obdobie

páchania skutku od jesene 2018 do XX.XX hod. dňa XX.XX.XXXX s výnimkou obdobia od začiatku júla
do polovice augusta XXXX, pričom súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a vôbec nerozhodol o
skutku páchanom v období od jesene XXXX do XX.XX.XXXX.

Odvolací súd na základe podaného odvolania skúmal, či bol žalovaný skutok spáchaný v celom rozsahu,

alebo iba v jeho časti. V tejto súvislosti zistil, že na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa nebol
produkovaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného z týrania poškodenej, pritom
nebolo tomu, tak ani na základe nepriamych dôkazov. Odvolací súd pripomína, že na preukázanie
viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú
sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky

okolnostižalovanéhoskutkuausvedčujezjehospáchaniaobžalovaného,alesúčasnevylučujemožnosť
akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom
vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.Obžalovaný popiera spáchanie žalovaného skutku ako celku, doznáva sa ku konaniu, zo dňa XX. XX.
XXXX, keď v čase okolo XX.XX hod. po návrate z pohostinského zariadenia W., pod vplyvom alkoholu, v
byte, udrel päsťou do nosa svoju družku Z. E., pritom jej spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom.

Pokiaľ ide o zvyšnú časť skutku podľa ktorého v období od jesene roku XXXX do druhej polovici augusta
XXXX, v interiéri bytu, najmä keď bol pod vplyvom alkoholických nápojov družku Z. E. opakovane
ponižoval a vyvolával hádky, pri týchto hádkach jej vulgárne nadával aj v prítomnosti troch maloletých
detí, pričom pri niektorých z týchto hádok poškodenú aj opakovane fyzicky napádal, niekedy len úderom

otvorenou dlaňou po temene hlavy alebo sotením či ťahaním vlasov bez následkov poranení, pričom
k vážnejším útokom aj s poraneniami došlo prvýkrát v presne neurčený deň v priebehu jesene roku
XXXX, kedy jej mal presne neopísaným spôsobom spôsobiť zlomeninu nosa bez vyhľadania odborného
lekárskeho ošetrenia, ďalej ju napadol aj v presne neurčený deň začiatkom roka XXXX, kedy ju kopol
do stehna, následkom čoho jej spôsobil modrinu veľkosti dlane z vonkajšej strany stehna na pravej
nohe, s bolestivosťou niekoľkých dní bez vyhľadania odborného lekárskeho ošetrenia, tiež ju napadol

v nezistenom dni v druhej polovici augusta XXXX, nebolo vykonaným dokazovaní preukázané, že
obžalovaný konal v takomto rozsahu.

Podstatným dôkazom v tomto smere je výpoveď poškodenej Z. E., družky obžalovaného, ktorá okrem
iného vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným zdieľa spoločnú domácnosť asi 9 rokov, pričom

spočiatku bývali aj s jeho otcom. Ich vzťah charakterizovala ako dobrý s občasnými hádkami, pričom
obžalovaného považuje za starostlivého otca. Intenzívnejšie hádky medzi nimi začali asi v septembri
roku 2019, keď zomrel otec obžalovaného, začal byť nervóznejší. Dôvodom ich hádok bolo to, že
obžalovaný po smrti svojho otca začal požívať alkoholické nápoje. K incidentu, ktorý sa udial dňa
22.09.2020 uviedla, že v ten deň prišla domov, pričom obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu a pýtal sa jej

kde bola, na čo nastala hádka a jeho útok, ktorého výsledkom bola zlomenina nosa, kvôli čomu následne
absolvovala lekárske vyšetrenie. V minulosti sa stalo aj to, že ju obžalovaný sotil, avšak ako fyzický
útok na ňu by hodnotila jedine ten, ktorý sa stal XX.XX.XXXX. Z tohto jeho správania bola nahnevaná a
sklamaná, avšak vie, že deti vnímajú neprítomnosť obžalovaného v domácnosti zle a chýba im. O tom,
že má s ním ťažkosti sa nikomu nezdôverila, jeho správanie nemalo na jej osobu taký dopad, že by

musela vyhľadať odbornú lekársku pomoc. Z jej výpovede nevyplývajú žiadne také skutočnosti, že zo
strany obžalovaného dochádzalo k takému konaniu, ktoré by jej dlhodobo spôsobovalo fyzické utrpenie
alebo psychické utrpenie.

Z výpovede svedkyne M. K. matky poškodenej, je zistiteľné, že mala vedomosť o tom, že obžalovaný

zlomil poškodenej nos. Obžalovaného považuje za dobrého človeka, starostlivého otca, kým nepije.
Nebola s nimi často najmä z dôvodu, že keď si vypil, tak sa často hádali, pričom sa celá situácia
zhoršila po tom, ako sa v lete XXXX vrátil z C.. S poškodenou komunikovala prevažne telefonicky, keď
potrebovala pomôcť, či postrážiť deti. Na jej správaní si v poslednej dobe nevšimla žiadnu výraznejšiu
zmenu, od septembra XXXX začala byť nervóznejšia. M. sa jej ale nezdôverovala, povedala jej akurát

o tom zlomenom nose, aj to asi X dni po tom, ako sa to stalo. Uviedla, že nikdy nebola svedkom žiadnej
vážnejšej hádky medzi poškodenou a obžalovaným, ani toho, žeby ju obmedzoval, ponižoval, či urážal.
Jeho vzťah k deťom je dobrý a stará sa o ne, ako aj o domácnosť, robil nákupy, organizoval spoločné
výlety.

Bližšie sa spolužitiu obžalovaného a poškodenej nevedeli vyjadriť ani svedkovia R. H., Z. B., B. C., G.
D., Z. O., Z. C., Z. F. a R. T.. N. sa vyjadrili v tom smere, že neboli priamymi bezprostrednými svedkami
toho, že by sa obžalovaný voči poškodenej správal nevhodne, že by ju fyzicky či psychicky týral.

S. analýze výpovedí považuje odvolací súd za dôležitý znalecký posudok znalkyni S.. Z. C., z odboru S.,

odvetvia Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, ktorá vo veci vypracovala znalecký
posudok č. 31/2020, ktorá vyšetrila poškodenú Z. E.. Z jeho záverov vyplynulo, že neboli u nej zistené
poruchy pamäti a neobjavila sa ani modifikácia pamäťového materiálu v podobe konfabulácie. Zo
záverov vyplýva, že nie sú prítomné ani znaky posttraumatickej stresovej poruchy, to fázy zaplavenia
traumatickými zážitkami ani následnými tendenciami ochranného vyhýbavého správania k podnetom,

ktoré by mohli byť asociované s traumatickými zážitkami. Jej osobnosť bola charakterizovaná ako
emocionálne labilná, impulzívna, s pohotovosťou k afektívnym výbuchom. Zo záverov posudku teda
vyplýva, že znalkyňa nezistila, že by poškodená bola vystavená psychickému utrpeniu.Odvolací súd poznamenáva, že žalovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3, písm. d) Trestného zákona sa dopustí, kto týra blízku osobu
alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo

psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické
zdraviealeboobmedzujejejbezpečnosť,atozávažnejšímspôsobomkonania.Objektomtohtotrestného
činu je ochrana blízkych osôb a ochrana osôb, ktoré so zreteľom na nedostatok veku deti alebo plnoleté

osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti alebo výchove iných osôb.
V danom prípade ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Týraním sa rozumie, zlé zaobchádzanie
s blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré
táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, závažnejším spôsobom
konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas. Ide o úmyselný trestný čin (§ 15 Tr. zák.).

Za danej dôkaznej situácie dospel krajský súd k záveru, že nebolo preukázané, že skutok stal v rozsahu
naplnenia znakov skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák., ako sa domáha odvolateľ, preto obžalovaného v časti žalovaného
skutku spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil, keďže nebolo bez rozumných
pochybností dokázané, že sa stal skutok v období od jesene XXXX do XX.XX.XXXX. V tomto smere

okresný súd pochybil, keď nerozhodol o zvyšnej časti skutku, keďže sa jedná o pokračovací trestný čin,
ak okresný súd dospel k záveru, že skutok sa nestal v celom rozsahu mal postupovať podľa § 285
písm. a) R. poriadku.

V danom prípade však bola vykonaným dokazovaním preukázaná zvyšná časť žalovaného skutku, čo

obžalovaný ani nepopiera, že dňa XX. XX. XXXX v čase okolo XX.XX hod. pod vplyvom alkoholu, udrel
päsťou do nosa poškodenú Z. E., pritom jej spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom, ktorá si
vyžiadala lekárske ošetrenie s dobou liečenia X až X týždne s obmedzením obvyklého spôsobu života
v trvaní XX až XX dní.

Po právnej stránke odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa konanie obžalovaného v tomto smere
kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože
blízkej osobe úmyselne ublížil na zdraví. Súd prvého stupňa pochybil, keď konanie obžalovaného
kvalifikoval aj podľa ods. 3 písm. a) § 156 Tr. zák., že čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
násilím [§ 138 písm. d) Tr. zák.]. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že sa jedná o úmyselný

trestný čin, ktorého kvalifikačným znakom základnej skutkovej podstaty je násilie, preto nie je možné
použiť túto okolnosť aj ako prísnejší kvalifikačný znak.

Na základe zhora rozvedených pochybení súdu prvého stupňa, preto krajský súd podľa § 321 ods. 1
písm. b), d), ods. 3 Tr. por. zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

v celom rozsahu a vo veci rozhodol sám.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd ďalej rozhodoval o uložení trestu. Pokiaľ ide ukladanie trestu,
odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1

Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Druh a výmera trestu boli stanovené

zákonným ustanovením § 156 ods. 2 Tr. zákona umožňujúce obžalovanému uložiť trest odňatia slobody
vo výmere jeden až tri roky. Odvolací súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j) Trestného zákona, pretože pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 Tr. zák. u obžalovaného odvolací súd nevzhliadol. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.,
ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej

sadzby o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby obžalovanému hrozil trest odňatia
slobody na jeden rok až dvadsaťosem mesiacov. Po zhodnotení všetkých skutočností, ktoré majú
význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej
prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere osemnástich mesiacov.Odvolací súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného Z. D.
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto v zmysle § 49 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 51
ods. 1 Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní XX mesiacov. S. § 51 ods. 3 písm. b)
Trestného zákona odvolací súd obžalovanému počas skúšobnej doby uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného
zákona obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému

programu. Odvolací súd má za to, že takto uloženým trestom sa dostatočne zabezpečí nie len ochrana
spoločnosti, ale sa obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Je na mieste potrebné
zdôrazniť, že pokiaľ by sa obžalovaný nepodrobil uloženému trestu a neviedol by riadny život, prípadne
by sa odmietol podrobiť probačnému dohľadu alebo by nedodržiaval podmienky probačného dohľadu,
súd môže a to aj v priebehu plynutia skúšobnej doby nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

Odvolací súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pretože znaleckým posudkom bol u obžalovaného
konštatovaný začínajúci syndróm závislosti od alkoholu a znalec mu navrhol uložiť ochranné
protialkoholické liečenie.

S poukazom na zhora rozvedené dôvody senát krajského súdu rozhodol, tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.