Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18Csp/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417214358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417214358.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci žalobcu: Diners Club CS,

s.r.o., so sídlom Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, zast. JUDr. Júliusom Brichtom,
advokátom so sídlom Grösslingová 6-8, Bratislava, IČO: 31 763 731, proti žalovanému: F.-Y. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Z. XXXX/XX, Bratislava, o zaplatenie 2.702,13 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.469,05 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2.469,05 € od 12.8.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,74 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
2.702,13 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.523,85 € od 12.8.2017 do
zaplatenia a zo sumy 159,40 € od 12.8.2017 do zaplatenia, a to titulom nesplateného úveru. Na
odôvodnenie žaloby uviedol, že žalovaný na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club
PURE+ zo dňa 20.9.2016 navrhol uzavretie Zmluvy, na základe ktorej mu žalobca vydal Kartu a umožnil

mu vykonávať prostredníctvom Karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu a žalovaný sa zaviazal
uhradiť žalobcovi všetky záväzky súvisiace s vydaním a používaním Karty, sumu všetkých transakcií
vykonaných prostredníctvom karty, ako aj poplatky, na ktoré vznikol žalobcovi nárok, ako aj vrátiť
poskytnutý a čerpaný úver a zaplatiť úrok. V nadväznosti na prijatie Žiadosti bola žalovanému vydaná
kreditná karta Diners Club č. 36 1767 0607 5658, prostredníctvom ktorej žalovaný realizoval transakcie,
na ktoré mu bol poskytnutý úver, a to do výšky úverového (revolvingového) limitu, ktorý bol 2.500 €.
Nakoľko žalovaný neuhrádzal dlžnú sumu v stanovenej výške a v zmluve určenom termíne, nereagoval

na upomienky ako ani na výzvu na zmier, listom zo dňa 1.6.2017 žalobca vypovedal zmluvný vzťah so
žalovaným, čím sa úver ako aj ostatné dlžné sumy stali splatnými dňa 11.8.2017. Dlh žalovaného ku
dňu 23.7.2017 predstavoval sumu 2.702,13 €, pričom neuhradená bola istina spolu vo výške 2.523,85
€, ktorá pozostávala z transakcií realizovaných kreditnou kartou žalovaného spolu vo výške 2.415,45 €,
poplatkov za upomienky spolu vo výške 48 €, poplatkov za zaslanie výpisov poštou spolu vo výške 1,40
€, ročných poplatkov vo výške 59 €. Neuhradené sankčné poplatky boli vo výške 18,88 € a neuhradené
úroky z úveru boli vo výške 159,40 €.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na termín 31.1.2019. Žalovaný mal doručenie
predvolania vykázané dňa 12.11.2018, avšak svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani
požiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 180 C. s. p. vec prejednal v neprítomnosti

žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - výpis z Obchodného registra, všeobecné
obchodné podmienky pre vydávanie a používanie platobných kariet Diners club, revolvingové
obchodné podmienky, žiadosť o vydanie karty Diners club pure+, štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere, potvrdenie o prijatí žiadosti o kartu Diners club, upomienky, pokus o zmier,
oznámenieovypovedanízmluvnéhovzťahu,výpisaprehľadtransakciíazistilnasledovnýskutkovýstav:

4.1. Dňa 20.9.2016 žalovaný na základe Žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club PURE+ navrhol
uzavretie Zmluvy o vydaní Karty, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal vydať žalovanému Kartu a umožniť
mu vykonávať prostredníctvom Karty transakcie u zmluvných partnerov žalobcu, poskytnúť mu úver do

výšky revolvingového limitu 2.500 € a žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi všetky záväzky súvisiace s
vydaním a používaním Karty, osobitne sumu všetkých transakcií vykonaných prostredníctvom karty, ako
aj poplatky, na ktoré vznikol žalobcovi nárok, ako aj vrátiť poskytnutý a čerpaný úver a zaplatiť úrok. Dňa
30.9.2016 žalobca potvrdil prijatie žiadosti žalovaného zo dňa 20.9.2016. V potvrdení o prijatí žiadosti
sú uvedené nasledujúce údaje - výška Revolvingového limitu 2.500 €, aktuálna výška priemernej RPMN

pre kreditné karty 23,55 %, najvýhodnejšia sadzba medzi RPMN je 8,66 %, celková čiastka zaplatená
spotrebiteľom2.613,79€,odplatapriposkytnutífinančnýchprostriedkov9,9%zúveruročne.Predmetné
údaje sú obsiahnuté na predtlačenom formulári, Všeobecné obchodné podmienky pre vydávanie a
používanie platobných kariet Diners Club, nie sú žalovaným podpísané. Sadzobník poplatkov rovnako
nie je žalovaným podpísaný. Z výpisov z účtu žalovaného v spojení s prehľadom transakcii žalovaného

súd zistil, že žalovaný vykonal transakcie (čerpal úver) celkovo vo výške 2.505,05 € a vykonal úhrady
celkovovovýške36€.UpomienkouIzodňa11.1.2017žalobcavyzvalžalovanéhonaúhradusumy35,19
€ a zároveň mu oznámil, že mu bude účtovaný poplatok za omeškanie platby a poplatok za vystavenie
upomienky 7 €. Upomienkou I zo dňa 13.2.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 75,69 €
a zároveň mu oznámil, že mu bude účtovaný poplatok za omeškanie platby a poplatok za vystavenie

upomienky 7 €. Výzvou na zmier zo dňa 4.4.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 277,78
€ a zároveň mu oznámil, že mu bude mesačne účtovaný sankčný poplatok a poplatok za vystavenie
výzvy vo výške 17 eur. Tiež bol upozornený, že ak nebude predmetná suma uhradená v stanovenej
lehote, dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu a pohľadávka bude splatná v plnej výške. Oznámením o
vypovedaní zmluvného vzťahu zo dňa 1.6.2017 žalobca oznámil žalovanému, že vzhľadom na to, že

neuhrádzal dlžnú sumu v stanovenej výške a v zmluvne určenom termíne, vypovedáva zmluvný vzťah
s ním.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého

adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1)
tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery
podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovaniatýchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

6. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

7. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), l) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) ,
s) , z)
a aa)

,.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.16. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

18. Podľa § 40 ods. 4 prvá veta OZ písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a

určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

19.Podľa§43aods.1OZprejavvôlesmerujúcikuzavretiuzmluvy,ktorýjeurčenýjednejaleboviacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z
neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

20. Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

21. Podľa § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

22. Podľa § 44 ods. 2 prvá veta OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

23. Podľa § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu

a k jeho písomnému prijatiu.

24. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

29. Žalovaný požiadal o poskytnutie revolvingového úveru na základe Žiadosti o vydanie kreditnej

karty Diners Club PURE+ zo dňa 20.9.2016. V tejto žiadosti je uvedený (okrem identifikačných údajov
žalovaného) jediný údaj týkajúci sa revolvingového úveru, a to základný limit 2.500 € a individuálny limit
5.000 €. Z potvrdenia žalobcu o prijatí žiadosti zo dňa 30.9.2016, ktoré by bolo možné považovať za
akceptáciu žiadosti žalovaného (návrhu na uzatvorenie zmluvy) v zmysle § 43c ods. 1 OZ však vyplýva,
že okrem údaju o revolvingovom limite 2.500 €, obsahuje aj iné údaje týkajúce sa revolvingového úveru,

ako sú obsahom žiadosti žalovaného. Takéto prijatie žiadosti treba považovať v zmysle § 44 ods. 2 OZ
za odmietnutie žiadosti žalovaného (návrhu na uzatvorenie zmluvy) a považuje sa za nový návrh (na
uzatvorenie zmluvy). Tento nový návrh však nebol zo strany žalovaného prijatý zákonom požadovaným
spôsobom (formou), keď samotné čerpanie úveru zo strany žalovaného nie je možné považovať za
akceptáciu návrhu písomnou formou (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch).

Medzi stranami teda nebola uzavretá platná zmluva (o revolvingovom úvere). Súd sa oboznámil s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co 164/2016-95 zo dňa 6.12.2016, ktorý súdu v priebehu
konania doložil žalobca, avšak má za to, že v danom prípade nejde o totožné závery a preto dospel
k nemennému názoru, že medzi stranami nebola uzavretá platná zmluva. K rovnakému záveru pritomdospeli súdy aj v iných obdobných spotrebiteľských sporoch, keď zistili, že návrh na uzatvorenie zmluvy
(o spotrebiteľskom úvere) a akceptácia tohto návrhu neobsahovali rovnaké náležitosti (porov. napr.
rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/170/2011 zo dňa 07.10.2011, rozsudok Okresného súdu

Košice okolie sp. zn. 17C/107/2011 zo dňa 16.01.2012, rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn.
17C/153/2013 zo dňa 20.02.2014, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15C/27/2014 zo dňa
17.03.2014, všetky dostupné na https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie).

30. Vzhľadom na uvedené vznikla žalovanému v zmysle § 457 OZ v spojení s § 451 ods. 2 OZ, § 39

OZ, § 40 ods. 1 OZ, § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť
vrátiť žalobcovi iba vyčerpané peňažné prostriedky z úverového rámca po odpočítaní úhrad vykonaných
žalovaným. Z predložených listinných dôkazov (výpisov z účtu žalovaného v spojení s prehľadom
transakcii žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný vyčerpal z revolvingového rámca celkovo
sumu 2.505,05 €, pričom vykonal úhrady celkovo v sume 36 €. Súd preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi iba sumu 2.469,05 € spolu s úrokmi z omeškania (keďže žalovaný sa dostal s úhradou

svojho dlhu do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ v spojení
s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. 5 % ročne, a to od dátumu uplatneného žalobcom (12.8.2017),
keďže v tomto období už žalovaný bol v omeškaní. Vo zvyšnej časti (o zaplatenie sumy 233,08 € spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 233,08 € od 12.8.2017 do zaplatenia) súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

31. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že aj keby v danom prípade došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy (o revolvingovom úvere), táto by neobsahovala všetky zákonné náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/). Žiadosť žalovaného o

vydanie kreditnej karty Diners Club PURE+ zo dňa 20.9.2016 ani potvrdenie žalobcu o prijatí žiadosti
zo dňa 30.9.2016 totiž neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.
2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V žiadosti žalovaného ani v potvrdení žalobcu o prijatí
žiadosti nie je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok, v žiadosti žalovaného nie je uvedená
výška splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd považuje konanie žalobcu

(ktorý text potvrdenia o prijatí žiadosti vopred jednostranne formulárovým spôsobom predpripravil,),
ktorý umiestnil do potvrdenia o prijatí žiadosti esenciálnu (pre spotrebiteľa jednu z najpodstatnejších)
náležitosť zmluvného vzťahu týkajúceho sa spotrebiteľského úveru (požívajúceho zvýšenú ochranu
spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu) za nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Zásada
poctivosti ako súčasť kategórie dobrých mravov sa totiž okrem iného prejavuje aj tým, že text zmluvy

musí byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Pokiaľ by
v tejto časti aj bol odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalobcu (prípadne ďalšie dokumenty), kde
by mali byť podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán, prípadne ďalšie náležitosti ich
zmluvného vzťahu (čo možno usudzovať z toho, že žalobca ich priložil k žalobe), tak okrem toho, že
z vyššie uvedeného dôvodu (rozpor s dobrými mravmi) by sa nestali súčasťou ich zmluvného vzťahu,

tak súd navyše poukazuje aj na to, že všeobecné obchodné podmienky (a ďalšie dokumenty) by mali
slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Nemali by slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej forme dodávateľ skryl dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že
pozornosti spotrebiteľa uniknú (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa

11.11.2013). V oblasti spotrebiteľského práva možno takéto konanie veriteľa (okrem toho, že je v rozpore
s dobrými mravmi) kvalifikovať aj ako nekalú obchodnú praktiku (v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov), ktorá nemôže požívať právnu ochranu. V žiadosti žalovaného o vydanie
kreditnej karty Diners Club PURE+ zo dňa 20.9.2016 sa uvádza, že „vzhľadom na to, že v čase podpisu

tejto Žiadosti ma DC nemohol oboznámiť so všetkými náležitosťami Zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, potvrdzujem, že som sa oboznámil s informačným formulárom, ktorý mi bol
daný k dispozícií a v ktorom sú niektoré z týchto náležitostí uvedené, pričom súhlasím s tým, že všetky
vyžadované náležitosti zmluvy (najmä skutočnú výšku RPMN a aktuálnu výšku priemernej RPMN pre
kreditnékarty)miDCoznámivPotvrdeníoprijatíŽiadosti,ktoréjesúčasťouZmluvyanazákladektorého

príde k jej uzavretiu.“. K tomu súd uvádza, že žalovaný ako spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojho
práva, ktoré mu priznáva zákon o spotrebiteľských úveroch, a to byť informovaný o všetkých zákonom
vyžadovaných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere ešte pred jej podpísaním, aby sa mohol
rozhodnúť, či ju vôbec uzavrie alebo nie, a nie až následne, keď vznikne zmluvný vzťah, čo v tomtoprípade záviselo výlučne od rozhodnutia žalobcu (prijatím žiadosti žalobcu), vrátane stanovenia obsahu
a náležitostí zmluvy. Pokiaľ ide o informačný formulár, ktorý sa uvádza v žiadosti žalobcu, nie je zrejmé o
aký formulár sa jedná, čo bolo jeho obsahom a či sa jedná o ten istý formulár ako štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré žalobca priložil k žalobe, ktoré však nie sú žalovaným ani len
podpísané. V predmetných štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere sú uvedené
niektoré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie však všetky (napr. výška splátky), niektoré sú
uvedené neurčito a všeobecne (napr. „úver je poskytovaný v rozpätí od 1 200 € do 15 000 €“) a niektoré
údaje sú uvedené odlišne ako v potvrdení žiadosti.

32. Absencia vyššie uvedených náležitostí by mala za následok, že revolvingový úver by sa v zmysle §
11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný
by rovnako bol povinný vrátiť žalobcovi iba vyčerpané peňažné prostriedky z úverového rámca.

33. Celkom na záver súd len na doplnenie dáva žalobcovi do pozornosti, že mu je známy rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016 ako výsledok prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ iniciovaného Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s
vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre
Bíróovej. Tunajší súd však poukazuje na to, že nosné dôvody, pre ktoré rozhodol v prejednávanej
veci tak, ako rozhodol, sú odlišné od tých, ktoré boli predmetom konania pred Súdnym dvorom

Európskej únie vo vyššie uvedenej veci. Okrem toho označený rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky
pri posudzovaní otázky (ne)splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súdny dvor Európskej únie vykladá výlučne právo Európskej únie a ako taký
nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva, na čo sú oprávnené jedine vnútroštátne

súdy. V súlade s tým aj vo
veci C-42/15 Súdny dvor Európskej únie poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona o spotrebiteľských

úveroch (zákona č. 129/2010 Z.z.). Ku konkrétnym dôvodom, prečo vyššie označený
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax
všeobecných súdov súd odkazuje na rovnomenný článok uverejnený na internetovej stránke
www.najpravo.sk (http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-
c-a-klara-biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html#Odkazy a

citácie), v ktorom autor článku tieto dôvody (s ktorými sa tunajší súd stotožňuje) podrobne rozoberá.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C. s. p. v spojení § 262
ods. 1 C. s. p.. Žalobca mal v konaní iba čiastočný úspech, a to v rozsahu 91,37 % uplatneného nároku
(vypočítaný ako rozdiel medzi uplatneným nárokom a priznaným nárokom). Žalovaný mal potom úspech

v rozsahu 8,63 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu, súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,74 %.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.