Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 23, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200360
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218200360.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: E. B. S., W..S.., U.: XX XXX XXX,
B. T. XX, I., proti žalovaným: X/ M. I. Y.., C.É. D. Ú. X/C. I., A., konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom M. Z., W..S.., pobočka poisťovne z iného členského štátu, U.: XX XXX XXX, A. XX, I.,
zastúpený O. - J. W. D., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, S. K. T. XX, I., X/ A.. O. G., E.. XX.X.XXXX, X/ A.. Š.
G., E.. X.X.XXXX, F. Y. XX/C, I., obaja zastúpení advokátkou O.. C. G., G. XX, I., X/ B. G., E.. X.X.XXXX,
I. X, G. E. Z., X/ R. Z., W..S.., U.: XX XXX XXX, D. XX, I., Y. S.D. &. Z., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, Š. X,
I., o náhradu škody 8.815 eur s príslušenstvom, na odvolania žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52C/2/2018-308 z 18.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku II. m e n í tak,
že žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.815 eur s
úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 8.815
eur s úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/,
2/ a 3/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.

Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a na odvolacom súde v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania (I.), žalovaným
1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu škody 8.815 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 22.8.2017 do zaplatenia (II.) a žalobcovi priznal proti
žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (III.). Voči žalovanému 4/ žalobu
zamietol (IV.) a nepriznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (V.). Proti žalovanému 5/
žalobu zamietol (VI.) a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (VII.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 11.1.2018 domáhal
proti žalovaným spoločne a nerozdielne náhrady škody 8.815 eur s príslušenstvom spôsobenej tým, že
12.1.2016 na diaľnici D1 v km 13,900 v smere na J. došlo k dopravnej nehode osobného motorového
vozidla značky W. H., C. XXX W., ktoré viedla žalovaná 2/ a vozidla značky K. J., C. J., ktoré viedol
žalovaný 4/, pri ktorej bol poškodený tlmič nárazu diaľnice a jeho súčasti a obstávka. Osobné motorové
vozidlo vedené žalovanou 2/ bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/ (číslo poistnej zmluvy
XXXXXXXXXX), žalovaný 3/ je vlastníkom vozidla W. H. a vozidlo žalovaného 4/ bolo povinne zmluvne
poistené u žalovaného 5/.

3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/ a 5/. Žalovaný 1/ nárok na náhradu škody neuznal a
priebeh škodovej udalosti uvádzaný žalobcom popieral. Trval na tom, že škoda vznikla v dôsledku
nárazu žalovaného 4/ do zvodidiel a je na žalobcovi, aby preukázal príčinnú súvislosť medzi udalosťou
vyvolanou osobitou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody. Žalovaná 2/ a
žalovaný 3/ vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu odmietli. Žalovaná 2/ uviedla, že kolíziu motorových
vozidiel nespôsobila a tiež, že pri jej dokumentovaní boli prítomní príslušníci polície, t.j. osoby odborne
spôsobilé na tieto úkony. Žalovaný 3/ uviedol, že so žalovaným 1/ uzavrel 5.10.2010 poistnú zmluvu
č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej mal poistený nárok, aby poisťovateľ uhradil za poškodenému uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. Podľa žalovanej 2/ a žalovaného 3/ si mal žalobca nárok uplatňovať u žalovaného 1/. Žalovaný 5/
poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu, týkajúce sa údajného vzniku peňažného nároku voči nemu.
Uviedol, že nakoľko žalovaný 4/ ako jeho poistenec predmetnú škodovú udalosť nezavinil, je uplatnenie
nároku voči nemu nedôvodné, t.j. nie je pasívne vecne legitimovaný vo veci.

4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že 12.1.2016 došlo na diaľnici
D1 na km 13,900 v smere na J. k dopravnej nehode (škodovej udalosti) medzi osobným motorovým
vozidlom W. H., C. XXXAF, ktoré viedla žalovaná 2/ a vozidlom značky K. J., C. J., ktoré viedol
žalovaný 4/. Držiteľom (prevádzateľom) motorového vozidla W. H. v čase nehody bol žalovaný 3/
a predmetné vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/. Držiteľom (prevádzateľom)
motorového vozidla K. J. bol žalovaný 4/ a toto vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného
5/. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu súčasti diaľnice, a to tlmiča nárazu, do ktorého narazil
žalovaný 4/. Oprava predmetného tlmiča stála 8.815 eur, ktoré si žalobca uplatnil ako náhradu škody
u účastníkov dopravnej nehody, prevádzkovateľov vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode a ich
poisťovateľov. Skutočnosť, že došlo k dopravnej nehode (škodovej udalosti) a poškodeniu tlmiča, mal
súd za nespornú. Spornými boli existencia príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a vznikom
škody a subjektívneho zavinenia škody. Z údajov v dotazníku k oznámeniu o škodovej udalosti č.
XXXXXXXX, zo správy o nehode, z oznámenia o poistnej udalosti, z výpovedí žalovanej 2/ a žalovaného
4/ zistil, že k dopravnej nehode (škodovej udalosti) došlo tak, že žalovaná 2/ prechádzala z pravého
jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu, čím žalovanému 4/, jazdiacemu v tomto jazdnom pruhu,
vytvorila náhlu prekážku, následkom čoho tento narazil do tlmiča nárazu diaľnice a poškodil ho. Ďalej
zistil, že žalovanej 2/ policajt uložil blokovú pokutu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, ktorú na mieste nehody
uhradila. K námietke žalovaného 1/, že žalobca nepreukázal zaplatenie opravy tlmiča nárazu na diaľnici v
odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané predloženými listinami, že žalobca si opravu
poškodených súčasti diaľnice objednal u spoločnosti S., S..X..F.., ktorá opravu vykonala, žalobcovi
20.6.2016 odovzdala súpis vykonaných prác a 28.6.2016 mu za vykonanú opravu vystavila faktúru č.
XXXXXX na 8.815 eur. Zdôraznil, že žalovaný 1/ sa takto bránil až po uplynutí lehoty na uplatnenie
prostriedkov procesného útoku a obrany, a preto nebol ani povinný na toto skutkové tvrdenie prihliadať.
Mal tak za to, že žalovaní výšku škody relevantne nespochybnili.

5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 4 ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 7, §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len "zákon č. 381/2001 Z.z."), § 420 ods. 1 a ods. 3, § 427 ods. 1 a ods. 2, § 428, § 431, § 438
ods. 1, § 442 ods. 1 a ods. 2, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 a § 559 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1
zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, § 8
ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon),
§ 22 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
priestupkoch“), § 10 ods. 6 zákona č. 8/ 2009 Z.z. o cestnej premávke, § 193 CSP, § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba proti žalovaným 1/, 2/ a 3/. Vychádzal
z toho, že súd je v civilnom konaní v zmysle ustanovenia § 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal a preto mal za to, že zmena smeru
jazdy žalovanou 2/ bola príčinou nárazu žalovaného 4/ do tlmiča nárazov na diaľnici a to bez ohľadu na
skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k fyzickému stretu motorových vozidiel a dospel k záveru, že žalovaná
2/ je zodpovedná za danú škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalovaný
3/ zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ
vozidla a to aj keď pri dopravnej nehode predmetné vozidlo neviedol. Na vznik zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa nevyžaduje zavinené konanie, nakoľko
táto spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Zavinenie môže mať význam najmä pri strete
prevádzok, pričom žalovaný 3/ neuviedol a ani nepreukázal žiaden dôvod liberácie predpokladaný
ustanovením § 428 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že ustanovenie §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce osobitnú zodpovednosť, nie je vo vzťahu k všeobecnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty
stoja vedľa seba. Ak objektívne zodpovedá prevádzateľ, nie je tým vylúčená zodpovednosť vodiča, ktorý
škodu spôsobil porušením právnej povinnosti, a preto ich spoločná zodpovednosť je možná. K pasívnej
vecnej legitimácii žalovaného 1/ v spore súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že táto
vyplýva z ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko žalobca ako poškodený si svoj nárok
na náhradu škody môže uplatňovať priamo u poisťovateľa, prípadne v zmysle ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov podať žalobu voči všetkým zodpovednostným subjektom, ktoré zodpovedajú za škodu z
rôznych právnych dôvodov s tým, že ich zodpovednosť je spoločná. S ohľadom na uvedené súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ zodpovedajú za škodu, ktorá vznikla žalobcovi spoločne
a nerozdielne, a preto ich zaviazal na jej úhradu. Nakoľko títo žalovaní žalobcovi škodu nenahradili,
dostali sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, vznikla im povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem
istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 22.8.2017 (tento deň splatnosti pohľadávky
nebol žalovanými 1/,2/ a 3/ namietaný) do zaplatenia. Námietku žalovaného 1/, že žalobca si úrok z
omeškania môže uplatňovať až od 23.2.2017 súd považoval za irelevantnú, nakoľko žalobca si úrok z
omeškania uplatnil až od neskoršieho dátumu. Námietkami žalovaných 1/, 2/ a 3/ k postupu policajtov pri
zaznamenávaní priebehu dopravnej nehody a rozhodovaní o zodpovednosti za jej vznik sa nezaoberal
preto, že v danom konaní nemá na to právomoc.

6. Pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného 4/ a žalovaného 5/ súd prvej inštancie vychádzal z toho,
že žalovanému 4/ by svedčila zodpovednosť podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka v spojení
s jeho § 431 Občianskeho zákonníka, bez ohľadu na jeho zavinenie nehody a následne by medzi
žalovanými malo dôjsť k vyporiadaniu podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil
však, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že aj keď ide o objektívnu zodpovednosť, rozhodujúca
je účasť, ktorú mali prevádzatelia na vzniku škody, pričom mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje
aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzateľa, pokiaľ nimi bola založená
príčinná súvislosť so vznikom škody. Okolnosť, že došlo k stretu prevádzok dvoch/viacerých motorových
vozidiel sama o sebe neznamená, že za škodu zodpovedá každý zo zúčastnených prevádzateľov. Nie
je vylúčené a neodporuje to ani pojmu objektívnej zodpovednosti za škodu, aby výsledkom porovnania
účasti jednotlivých prevádzateľov na strete prevádzok bol záver, že účasť niektorého z nich je tak
minimálna (nepatrná), že nezakladá jeho zodpovednosť za škodu. Súd prvej inštancie na základe
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že škoda bola spôsobená protiprávnym konaním
žalovanej 2/, a to spáchaným priestupkom proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky a naopak,
u žalovaného 4/ zavinenie nehody nebolo preukázané, tento jazdil vo svojom jazdnom pruhu, nemenil
smer jazdy ani jazdný pruh a jeho náraz do tlmiča bol spôsobený negatívnym vplyvom prevádzky
motorového vozidla žalovanou 2/ a jej zmeny smeru jazdy. Nakoľko náraz a poškodenie tlmiča nárazu
na diaľnici zavinila žalovaná 2/, nie je podľa súdu daná zodpovednosť žalovaného 4/ podľa ustanovenia
§ 427 Občianskeho zákonníka. K pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 5/ súd uviedol, že táto by bola
podľa ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. daná len v prípade, ak by bola daná zodpovednosť
žalovaného 4/, ktorý bol jeho poistencom žalovaného 5/.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
v spojení s jeho ustanovením § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal proti
žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko si žalovaný 4/ nárok na
náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu je zrejmé, že mu ani žiadne nevznikli, náhradu trov
konania mu nepriznal. Žalovanému 5/, ktorý bol v konaní úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/, 2/ a 3/.

9. Žalovaný 1/ podal odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal ho v
napadnutých častiach zmeniť a žalobu proti nemu zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodov uvedených
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal proti záveru súdu prvej inštancie, že žalovaná
2/ svojím konaním pri preraďovaní sa z jedného jazdného pruhu do druhého vytvorila žalovanému 4/

náhlu prekážku, pretože uvedené z dokazovania nevyplynulo. Uviedol, že náhla prekážka je technický
pojem, ktorý môže vyhodnotiť len znalec a poukázal na odborné vyjadrenie znalca, podľa ktorého k
stretu vozidiel žalovanej 2/ a žalovaného 4/ nedošlo a tiež, že technickú príčinu vzniku predmetnej
dopravnej nehody z dôvodu nedostatku podkladov na spracovanie technickej analýzy dopravnej nehody
nie je možné určiť. Ak súd prvej inštancie považoval preraďovanie sa žalovanej 2/ za oneskorené, na
takéto zhodnotenie skutkového stavu nemal dôkazy, nakoľko technický spôsob jazdy zúčastnených
vozidiel sa nepreskúmaval. Podľa neho tiež nie je možné vychádzať z rozhodnutia polície o uložení
blokovej pokuty žalovanej 2/, ktorú táto na mieste zaplatila, pretože takéto rozhodnutie správneho
orgánu nie je rozhodnutím o tom, že príčinou nehodového deja bolo práve konanie žalovanej 2/ a nie
je dôkazom, že žalovaná 2/ bola vinníkom dopravnej nehody. Toto rozhodnutie neobsahovalo popis
skutkových okolností, za ktorých malo k spáchaniu priestupku dôjsť, a preto z tohto nie je možné vyvodiť,
že porušením právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalovanou 2/ bolo
bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody. Aj napriek tomu, že je súd v civilnom konaní podľa
ustanovenia § 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok,
neznamená to, že nemusí skúmať príčiny vzniku škody. Rozhodnutie o spáchaní priestupku nie je
dôkazom o tom, kto zapríčinil vznik škody a nie je z neho možné ani vyvodiť, akou mierou sa jednotliví
prevádzatelia na vzniku škody podieľali. Nestotožnil sa ani zo záverom súdu prvej inštancie, že za
vinníka predmetnej dopravnej nehody je možné považovať výlučne žalovanú. Skutočnosť, že u jedného
prevádzateľa bolo prítomné zavinenie a u druhého prevádzateľa takéto zavinenie identifikované nebolo,
nemožno bez ďalšieho posudzovať tak, že zavinenie jedného prevádzateľa za priestupok vylučuje
zodpovednosť druhého prevádzateľa na vzniknutej škode. Poukázal na to, že počas celého konania
namietal, že nebolo preukázané, akým spôsobom došlo k dopravnej nehode, pretože orgány polície
predmetnú dopravnú udalosť uzavreli bez preverovania a zisťovania vinníka ako škodovú udalosť.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie o výlučnom zavinení dopravnej nehody žalovanou 2/ preto vychádzalo
len z nepodložených a rozporných vyjadrení žalovaného 4/, a nie z vykonaného dokazovania. Uviedol,
že tvrdenia žalovaného 4/ považuje za výlučne účelové, s cieľom preniesť zodpovednosť za vzniknutú
škodu na žalovanú 2/ a následne na žalovaného 1/. Súd prvej inštancie sa so spornými tvrdeniami
žalovaného 4/ nevysporiadal a tieto zobral ako základ svojho rozhodnutia. Na základe uvedeného mal
za to, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že pri
posudzovaní príčin dopravnej nehody vychádzal zo skutočností, ktoré neboli predmetom vykonaného
dokazovania a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Navyše, ak mal súd prvej inštancie za
preukázané, že za vznik škody žalobcovi zodpovedajú žalovaní 1/, 2/ a 3/, výrok II. napadnutého
rozhodnutia je nesprávny a nevykonateľný, nakoľko žalovaný 1/ zodpovedá za škodu na základe
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a žalovaní 2/ a 3/ za ňu zodpovedajú na základe
ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. V prípade žalovaného 1/ a žalovaných
2/ a 3/ sa tak nejedná o solidárny záväzok, pretože ich zodpovednosť je daná na základe iných právnych
dôvodov. Napokon zotrval na svojom tvrdení, že žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody v zmenšení
jeho majetku a v tomto smere sa nestotožnil s odôvodnením rozhodnutia v bode 76., pretože žalobca
ku škode také doklady, aby bolo preukázané zmenšenie jeho majetku z dôvodov uvedených v žalobe,
nepredložil.

10. Žalovaná 2/ a žalovaný 3/ rovnako ako žalovaný 1/ podali odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku
súdu prvej inštancie a žiadali ho zmeniť a žalobu voči nim zamietnuť. Nepovažovali za správny
záver súdu, že žalovaná 2/ prechádzala z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu tak,
že žalovanému 4/ jazdiacemu v ľavom jazdnom pruhu vytvorila náhlu prekážku, pretože uvedené
nevyplynulo z vykonaného dokazovania. Poukázali na odborné vyjadrenie znalca predložené žalovaným
1/, v ktorom znalec uviedol, že nie je možné posúdiť technickú príčinu vzniku dopravnej nehody z
dôvodu nedostatku podkladov na spracovanie technickej analýzy dopravnej nehody. Namietali, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalovanej 2/, že pri preraďovaní do pravého jazdného
pruhu sa pozrela do zrkadla, v zornom poli nevidela žiadne vozidlo, preto dala smerovku a preradila
sa. Nevysporiadal sa ani s tvrdením žalovaného 4/, že došlo k stretu oboch vozidiel, čo sa neskôr
ukázalo ako nepravdivé. Namietali, že súd prvej inštancie si osvojil rozporuplné tvrdenia žalovaného 4/
a rozhodoval tak na základe domnienok a nepreukázaných tvrdení. Z uvedeného potom vyplýva, že súd
prvej inštancie nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou žalobcovi a konaním
žalovanej 2/. Zdôraznili, že príčinná súvislosť nemá byť iba tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná
a dôkazné bremeno zaväzuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, t.j. žalobcu, ktorý
ho neuniesol. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s otázkou, či vôbec žalobcovi

vznikla škoda. Doklad uvedený v bodoch 21. až 26. odôvodnenia rozhodnutia nepreukazuje zaplatenie
vykonaných prác, t.j. vznik škody žalobcovi. Nesúhlasili ani s konštatovaním súdu, že prostriedok
procesnej obrany uplatnili až po uplynutí lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a obrany,
pretože žalobca mal pri podaní žaloby predložiť doklad preukazujúci zaplatenie prác vykonaných na
diaľničných tlmičoch nárazu a súd mal uvedené skúmať z vlastnej zákonnej povinnosti a požiadať
žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia. Nakoľko v uvedenej veci nebolo potrebné nariadenie ďalšieho
pojednávania ani vykonanie ďalších úkonov súdu, na túto námietku bolo možné prihliadnuť. Napokon
namietali, že žalovaného 1/ a žalovaných 2/ a 3/ nemožno zaviazať spoločne a nerozdielne, pretože títo
žalobcovi zodpovedajú na základe rôznych právnych titulov, žalovaná 2/ a žalovaný 3/ podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu a žalovaný 1/ podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z.

11. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalovaní 2/, 3/ a 5/. Žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sa stotožnili
s jeho obsahom, a to najmä v časti týkajúcej sa nemožnosti solidárnej zodpovednosti žalovaných 1/,
2/ a 3/ a zotrvali na svojom odvolacom návrhu. Žalovaný 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/
považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a zákonný a preto ho žiadal potvrdiť. Mal za to, že
tvrdenia žalovaného 1/ sú v rozpore so skutkovým stavom veci, pretože uloženie blokovej pokuty nie
je jediným dôkazným prostriedkom, ktorý zavinenie žalovanej 2/ preukazuje, ale táto vyplýva aj z iných
dôkazov, a to zo správy o nehode z 12.1.2016 podpísanej obidvomi účastníkmi dopravnej nehody,
z oznámenia žalovaného 4/ o poistnej udalosti z 23.1.2016 a zo svedeckých výpovedí účastníkov
škodovej udalosti na pojednávaní 12.12.2018. Podľa jeho názoru zodpovednosť žalovanej 2/ nevylučujú
ani závery odborného vyjadrenia znaleckej organizácie C. M., D..S.. z 6.5.2019, pretože aj keď tento
vylúčil vzájomný stret vozidiel, nejde o zásadnú skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné ustáliť
zodpovednosť žalovaného 4/, keďže v konaní nebol vykonaný jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné
vyvodiť jeho zodpovednosť za predmetnú škodu. Podľa neho bezprostrednou príčinou škodovej udalosti
bola náhla zmena jazdných pruhov žalovanou 2/, ktorá týmto konaním vyvolala kolíziu motorových
vozidiel a je bez významu, či došlo k ich vzájomnému stretu alebo nie.

12. K odvolaniu žalovanej 2/ a žalovaného 3/ sa vyjadrili žalovaný 1/ a žalovaný 5/. Žalovaný 1/ sa s
ním stotožnil a uviedol, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k námietke, že v konaní nepreukázal škodu,
čo však neurobil, pričom tieto námietky žalovaného 1/ boli podané ešte predtým, ako súd prvej inštancie
vyhlásil dokazovanie za skončené. Žalovaný 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ uviedol, že
ich odvolacie námietky korešpondujú s námietkami žalovaného 1/ a zopakoval svoje tvrdenia uvedené
v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v časti napadnutej žalovanými 1/, 2/ a 3/, prejednal ich odvolania bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o
povinnosti žalovaných 1/, 2/ a 3/, nesprávne posúdil len solidárnosť ich záväzkov a preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil. Odvolací súd rozsudok verejne
vyhlásil dňa 26.6.2021 (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP).

14. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená na
tlmiči nárazov na diaľnici žalovanými 2/ a 4/ ich jazdou motorovým vozidlom. Preskúmaním rozsudku
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa odvolacích dôvodov a porovnaním s príslušnými
právnymi normami dospel odvolací k záveru, že rozhodnutie súdu o žalobe je v základe správne.
Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie dôvodnosti žaloby a dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil i správne právne závery
o tom, že jazda žalovanej 2/, ktorá prechádzala z pravého jazdného pruhu do ľavého vytvorila náhlu
prekážku v jazde žalovaného 4/, v dôsledku ktorej vrazil do tlmiča nárazov diaľnice a poškodil ho. Súd
prvej inštancie na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 420 ods. 1 a
ods. 3, § 427 ods. 1 a ods. 2 , § 431a, § 438 ods. 1 a ods. 2) a zákona č. 3381/2001 Z.z. (§ 4 ods. 1 a
ods. 2), ktoré správne vyložil a dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby i dostatočne, v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre
právne posúdenie veci, ako aj s relevantnými argumentmi sporových strán. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu

zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ a 3/ uvádza, že neobsahuje skutočnosti alebo argumenty,
ktoré by boli spôsobilé spochybniť rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietali najmä proti
záveru súdu prvej inštancie, že škodu spôsobila svojou jazdou žalovaná 2/, ktorý podľa nich nevyplýva v
výsledkov vykonaného dokazovania. Odvolací súd pri preskúmavaní nezistil, že by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s niektorým z vyjadrení žalovaných 1/, 2,/ a 3/ a
tak sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal len s podstatnými tvrdeniami žalovaných 1/, 2,/ a 3/
uvedenými v odvolaniach (§ 387 CSP).

16. Na námietku žalobcov 1/, 2,/ a 3/, že súd prvej inštancie nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, resp.
že skutkový záver o tom, že žalovaná 2/ svojou jazdou zavinila škodu odvolací súd pri preskúmavaní
veci zisťoval, či sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov pridržiaval ustanovenia § 191 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Podľa
odvolacieho súdu súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy z hľadiska závažnosti (dôležitosti) pre
rozhodnutie, z hľadiska pravdivosti a z hľadiska vierohodnosti spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu
§ 191 ods. 1 CSP a nebol teda dôvod, aby vykonal nanovo dokazovanie alebo aby z vykonaného
dokazovania vyvodil iné závery, čo by však bolo možné len, ak by závery súdu prvého stupňa
neboli logické, čo v danej veci nezistil. Hodnotenie dôkazov (i tvrdení sporových strán) z hľadiska
ich hodnovernosti je v súlade so zásadou priamosti civilného sporového konania (§ 188 ods. 1 CSP)
vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie a k spôsobu tohto hodnotenia by mohol odvolací súd pri
preskúmavaní rozhodnutia o veci prihliadnuť len v prípade, ak by súd hodnotil hodnovernosť tvrdení
sporovej strany a predložených listín na základe skutočnosti, ktoré sa podľa všeobecných skúsenosti
k hodnovernosti nevzťahujú. V danej veci podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa pri hodnotení
predložených listín a výpovedi účastníkov konania, na základe ktorých vyvodil, že žaloba bola proti
žalobcom 1/, 2,/ a 3/ podaná dôvodne, neodchýlil od všeobecne platného hodnotenia týchto dôkazných
prostriedkov. Skutočnosť, že žalovaná 2/ neskorým odbočovaním vytvorila náhlu prekážku pre jazdu
žalovaného 4/ zistil súd prvej inštancie z listín vyhotovených o škodovej udalosti a výpovedí žalovaných
2/ a 4/, a z týchto dôkazov táto skutočnosť vyplývala. Predložené odborné vyjadrenie znaleckej
organizácie C. M., D..S.., neobsahuje žiadne závery, ktoré by túto skutočnosť spochybňovali. Podľa tohto
vyjadrenia znalec nemal dosť podkladov pre posúdenie technickej príčiny dopravnej nehody. Záver o
príčinnej súvislosti medzi jazdou žalovanej 2/ a vznikom škody podporuje aj jej preukázané uznanie
zodpovednosti za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikla
predmetná škodová udalosť.

17. Námietka, že v konaní nebola preukázaná samotná škody, keďže žalobca nepredložil doklad o
zaplatení za opravu tlmiča nárazov, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Ako už uviedol, súd prvej
inštancie mal za preukázané, že žalobca si opravu u spoločnosti S., S..X..F., objednal, tá ju vykonala a
vystavila faktúru na sumu, ktorej náhradu si žalobca uplatnil v tomto konaní. K popretiu toho, že žalobca
zaplatil za opravu žalovanými 1/, 2/ a 3/ účinne nedošlo v lehote 60 dní, ktorú im súd na predloženie
nových prostriedkov procesnej obrany uložil na pojednávaní dňa 12.12.2018 a preto súd prvej inštancie
na toto popretie v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 CSP nemusel prihliadať, čo aj uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku (§ 153 ods. 3 CSP).

18. Odvolací súd preskúmaním veci nezistil že by súd prvej inštancie pri určovaní zodpovednosti
žalovaných 1/, 2,/ a 3/ za škodu postupoval nezákonne alebo nesprávne. Súd prvej inštancie vo
veci však dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaní 1/,2/ a 3/ zodpovedajú za škodu
solidárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaní, ktorým uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi predmetnú škodu zodpovedajú každý podľa iného zákonného dôvodu. Zodpovednosť
prevádzkovateľa (žalovaného 3/) upravuje ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
osobitnú zodpovednosť, ktorá nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti upravenej ustanovením
§ 420 Občianskeho zákonníka ustanovením špeciálnym, ale obe ich skutkové podstaty stoja vedľa
seba. Poškodený si tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi motorového
vozidla podľa ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a rovnako
voči vodičovi dopravného prostriedku podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka na základe
zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Vzhľadom na pluralitu zodpovedných subjektov

zodpovedajú tieto poškodenému spoločne a nerozdielne (§ 438 Občianskeho zákonníka). V prípade
žalovaného 1/ však ide o zodpovednosť z iného právneho dôvodu (povinnosť poisťovateľa škodcu), preto
aj keď si žalobca môže v jednom konaní uplatniť nárok proti všetkým zodpovedným subjektom, v zmysle
ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka nejde o povinnosť plniť dlh spoločne a nerozdielne
so žalovanými 2/ a 3/. Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
II. tak, že žalovaná 2/ a žalovaný 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 8.815 eur s
úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia a žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi 8.815
eur s úrokom z omeškania 5% od 22.8.2017 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných 1/,
2/ a 3/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.

19. O nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného i odvolacieho) konania rozhodol odvolací súd
podľa ustanovení § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262
ods. 1 CSP. Žalobca bol proti žalovaným 1/, 2/ a 3/ plne úspešný a preto mu odvolací súd priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 1, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.