Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 19, 2021

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/4/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220140
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1316220140.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: C.. W. Š., O.. X.X.XXXX,
V. X. XX, V., zastúpenej: JUDr. Ondrej Nagy, advokát so sídlom Sklenárova 1, Bratislava - Ružinov,
IČO: 31757154, proti žalovanému: Obchodná akadémia Imricha Karvaša, so sídlom Hrobákova 11,
Bratislava, IČO: 30775426, zastúpenému: Mgr. Anna Angelovičová, so sídlom Slánska 20A, Prešov,
IČO: 42420083, o náhradu mzdy 25.605,42 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. júna 2020, č. k. 12Cpr/22/2016-177, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 20.793,- eur do troch dní, a vo zvyšku žalobu zamieta.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
21.973,50 eur z titulu náhrady mzdy z neplateného skončenia pracovného pomeru za obdobie od
1.3.2015 do 30.11.2016, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.12.2016 do zaplatenia,
konanie vo zvyšku zastavil a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 20.06.2007 ako učiteľka odborných ekonomických predmetov. Žalovaný dal žalobkyni
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k 47Cpr 13/2015-118 zo dňa 14.12.2015 rozhodol tak, že
určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobkyni zo dňa 11.12.2014 podľa § 63 ods.1 písm. e/
Zákonníka práce, na základe ktorej mal pracovný pomer skončiť dňa 28.02.2015, je neplatná. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2017. Z listu žalobkyne zo dňa 19.02.2015 mal súd za preukázané,
že žalobkyňa oznámila žalovanému, že výpoveď danú jej podľa § 63 ods. 1 písm. e)
Zákonníka práce zo dňa 11.12.2014 považuje za nedôvodnú, skončenie pracovného pomeru za neplatné
a oznamuje mu, že trvá na tom, aby ju aj naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu podľa pracovnej
zmluvy. Tiež mu oznámila, že dňa 02.03.2015 nastúpi do práce. Medzi stranami nepovažoval za sporné
obdobie, za ktorý žalobkyni mzdový nárok patrí, a to od 01.03.2015 do 30.11.2016. Poukázal na to,
že žalovaný nárok žalobkyne uznal, okrem nároku na dovolenku, nakoľko neodpracovala ani jediný
deň, osobný príplatok, ktorý je nenárokovateľný, triednictvo nepriznané, nepriznaný kreditový príplatok,
nakoľko o neho žalobkyňa nepožiadala. Na tomto pojednávaní do spisu žalovaný založil platobné
výmery žalobkyne za r. 2015/2016 a následne dňa 21.02.2020 žalovaný zaslal súdu a protistrane výpočty
mzdy za r. 2015-2018, oznámenia o výške a zložení funkčného platu žalobkyne a
ostatné podklady, aby bolo možné vypočítať mzdový nárok žalobkyne. Žalobkyňa dala vypracovať
znalecký posudok č. 22/2020, znalkyňou JUDr. Ing. Editou Lukáčovou zo dňa 03.04.2020, v ktorom
znalkyňa mzdový nárok žalobkyne vyčíslila na sumu 21.973,50 eur, ako náhradu za mzdu za obdobie

od 01.03.2015 do 30.11.2016. S ohľadom na vyššie uvedenou znalkyňou vyčíslený nárok žalobkyne
na mzdovú náhradu, právny zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 3.632,22
eur späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Predmetom sporu tak ostal nárok na zaplatenie sumy
21.973,50 eur z titulu náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 1.3.2015
do 30.11.2016, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 1.12.2016 do zaplatenia. Po
právnej stránke takto zistený skutkový stav posúdil podľa § 79 ods. 1, § 134 Zákonníka práce v spojení s
§ 4 ods. 1 zák. č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Dospel k záveru, že žalobkyni za sporné obdobie,
t.j. od určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru u žalovaného od 01.03.2015 do
30.11.2016 vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške 21.973,50 eur brutto, ako túto
sumu vyčíslila znalkyňa JUDr. Ing. Elena Lukáčiková, znalec z odboru Ekonomika a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika, Kontroling, ktorá stanovila výpočet funkčného platu
žalobkyne vo výške 1.014,50 eur s účinnosťou od 01.01.2015, pričom presne definovala
tarifný plat, zvýšenie platovej tarify, osobný príplatok a príplatok za činnosť triedneho učiteľa, podobne
tak stanovila výpočet funkčného platu žalobkyne vo výške 1.058,00 eur s účinnosťou od 01.01.2016, kde
definovala tarifný plat, zvýšenie platovej tarify, osobný príplatok a príplatok za činnosť triedneho učiteľa,
a podobne tak definovala tarifný plat, zvýšenie platovej tarify, osobný príplatok a príplatok
za činnosť triedneho učiteľa, podobne tak výpočet funkčného platu žalobkyne vo výške 1.121,50 eur
s účinnosťou od 01.09.2016. Poukázal na to, že právna zástupkyňa žalovaného sa k predloženému
znaleckému posudku vyjadrila iba vo všeobecnej rovine tak, že tento je "neobjektívny", lebo vychádza
z podkladov žalobkyne, čo sa nezakladalo na pravde, pretože znalkyňa vychádzala z pracovnej zmluvy
žalobkyne zo dňa 20.06.2007, vrátane dohody o zmene obsahu jej pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.2008,
ktorou sa zmenil jej pracovný pomer na dobu neurčitú, znalkyňa vychádzala z podkladov predložených
žalovaným, označených ako Oznámenie o výške a zložení funkčného platu č. OSS/27/2015/1 zo dňa
02.01.2014 , kde bol žalobkyni priznaný žalovaným funkčný plat vo výške 721 eur, zvýšenie platovej
tarify za celých 26 rokov započítanej praxe 151,50 eur, osobný príplatok 10,00 eur, príplatok za činnosť
tr. učiteľa 45 eur, kreditový príplatok 87 eur, funkčný plat mesačne 1.014,50 eur, ktorý v nadväznosti
na valorizáciu stúpal. Pokiaľ právna zástupkyňa sporovala znalkyňou vyčíslený nárok na náhradu
mzdy vo výške 21.973,50 Eur, musela by v súlade s ust. § 151 ods. 2 C.s.p. uviesť vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné, čo však neučinila, nakoľko
k jednotlivým sumám vlastné tvrdenia a výpočty neuviedla. Nemal tak za náležite popretý žalobkyňou
predložený znalecký posudok č. 22/2020, nakoľko žalovaný žiadne dôkazy na jeho vyvrátenie do
vyhlásenia dokazovania za skončené, ani nenavrhoval. Sám vlastné, či už odborné vyjadrenie alebo
znalecký posudok nepredložil, ani sa výslovne nedomáhal nariadenia znaleckého dokazovania súdom.
Preto mal znalecký posudok predložený žalobkyňou za náležitý, odborný a v celom rozsahu za dôvodný.
Priznal tak žalobkyni za obdobie od 01.03.2015 do 30.11.2016 sumu 21.973,50 eur z titulu náhrady
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru spolu s úrokom z omeškania, pretože žalovaný sa
so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil žalobkyni náhradu mzdy v zmysle jej
výzvy na zaplatenie zo dňa 03.11.2016 a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobkyni
aj zákonné úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 5, 25% ročne od 01.12.2016 do zaplatenia, čo žalovaný
ani nesporoval. O nároku na náhradu trov konania procesných strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, aby bola žalobkyni priznaná náhrada mzdy vo výške 19.437 eur brutto spolu s požadovaným
úrokom z omeškania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal,
že znalecký posudok vychádzal z nesprávnych vstupných údajov. Išlo o nesprávny platový
dekrét žalobkyne (od 1.1.2015). Tento stratil účinnosť vydaním nového platového dekrétu s účinnosťou
od 9.1.2015. Znalecký posudok teda "opomenul" Oznámenie o výške a zložení funkčného platu" číslo
OSS/27/2015/2 s účinnosťou od 9. januára 2015. Nové oznámenie o výške a zložení funkčného platu
bolo vydané z titulu odobratia osobného príplatku a zrušenia triednictva v triede IV.B.
Funkčný plat tak bol mesačne 959,50 eur brutto, keď dňom 8.1.2015 sa žalobkyni zastavilo vyplácanie
priznaného funkčného platu z titulu zrušenia triednictva v triede IV.B vo výške 45 eur a
odobratia osobného príplatku za správcovstvo odbornej učebne vo výške 10 eur. Zdôraznil, že osobný
príplatok je nenárokovateľná zložka a podľa zákona 553/2003 Z. z. o priznaní, zvýšení, znížení alebo
odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.
Žalobkyni zrušil správcovstvo odbornej učebne, z čoho vyplynulo aj zrušenie osobného príplatku. Pokiaľ

išlo o kredity, uviedol, že je ochotný vyplatiť ich žalobkyni do augusta 2015, nakoľko sa žalobkyňa
v septembri 2015 zamestnala vo verejnej správe na pozícii zástupkyne riaditeľky školy pre technicko-
ekonomické činnosti - štátna stredná škola. Za marec až august 2015 tak vznikol žalobkyni nárok na
funkčný plat 959,50 eur brutto mesačne. Za september až december 2015 vznikol žalobkyni nárok na
funkčný plat 872,50 eur brutto mesačne. Nepriznal jej kreditový príplatok, nakoľko bola zamestnaná vo
verejnej správe - štátna stredná škola na pozícii zástupkyne riaditeľky školy pre technicko-ekonomické
činnosti a nepožiadala ho o vyplatenie kreditového príplatky ani pri súdnom konaní. Za január až august
2016 vznikol žalobkyni nárok na funkčný plat 911,50 eur brutto mesačne. Za september až november
2016 vznikol žalobkyni nárok na funkčný plat 966 eur brutto mesačne. Celková suma rozdielu medzi
výpočtami žalobkyne, resp. záverom znaleckého posudku žalobkyne a jeho výpočtom je 2.536,50 eur,
a preto je povinný žalobkyni zaplatiť náhradu mzdy v sume 19.437 eur brutto z titulu
z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie od 1.3.2015 do 30.11.2016, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25% ročne od 1.12.2016 do zaplatenia. Pokiaľ ide o odvolací
dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1. písm. d) C.s.p. vytýkal súdu prvej inštancie, že túto jeho
argumentáciu a výpočet súd prvej inštancie vôbec nebral do úvahy, resp. dôkazy nevykonal. Považoval
za nehospodárne, aby boli nahradené trovy znaleckého posudku, ktorý dala iniciatívne vypracovať
žalobkyňa, nakoľko tento nebolo objektívne nevyhnutné vypracovať a predložiť v konaní, pre rozhodnutie
súdu nebol potrebný. Vypracovaním znaleckého posudku žalobkyňa zbytočne, účelovo a v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania navýšila trovy konania, nakoľko súd mal a mohol spoľahlivo vychádzať
z jeho výpočtov a podkladov, ktoré žalobkyňa nikdy nespochybnila. Vzhľadom na dispozičný úkon
žalobkyne, ktorá svoj návrh zobrala v časti späť, nemôže byť pokiaľ ide o výsledok konania
úspešná v rozsahu 100%, preto jej nepatrí ani 100% náhrada trov konania.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok v plnom rozsahu
potvrdiť. Uviedla, že v nadväznosti na § 134 Zákonníka práce nie je potrebné, aby súd uvádzal,
či sa jedná o náhradu mzdy brutto alebo netto. Dňa 8. 1. 2015 jej neboli doručené osobne, ani
poštou žiadne nové platobné dekréty, ktoré by upravovali jej plat, napriek tomu, že dňa 8. 1. 2015
bola prítomná na pracovisku. Všetko bolo vystavené a odoslané dodatočne až po
neplatnom skončení pracovného pomeru, asi po dvoch mesiacoch od neplatného skončenia pracovného
pomeru, a to až v dôsledku toho, že žalovaný zistil, že neplatné skončenie pracovného pomeru bolo
podané na rozhodnutia na príslušný súd, žalovaný tak ako mnohokrát predtým dodatočne upravuje
a vystavuje doklady tak ako mu vyhovujú. Uviedla, že žalovaný nie je oprávnený svojvoľne odobrať
osobný príplatok. Nebol jej vystavený ani doručený žiaden písomný doklad na odobratie osobného
príplatku, a preto nemohla ani žiadny takýto doklad podpísať. Poukázala na to, že priemerný zárobok
zamestnanca sa vypočítava z dosahovaného zárobku rozhodným obdobím podľa § 134 Zákonníka
práce, teda pred neplatným skončením pracovného pomeru, a teda úprava platu po rozhodnom období
- teda po neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľom, nie je možná. Okrem toho podľa
novej právnej úpravy zamestnávateľ môže znížiť, zvýšiť alebo odobrať osobný príplatok zamestnancovi
len na základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh a je povinný túto skutočnosť vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, čo sa tiež nestalo. Nevyplácanie priznaného kreditového príplatku je
nevyplácaním funkčného platu v plnej výške. Priznané kredity nie je možné stornovať. V priebehu
konania predložila súdu vlastný výpočet náhrady mzdy, ktorý bol podkladom pre vypracovanie žaloby,
avšak žalovaný predložil odlišný výpočet náhrady mzdy, a preto bolo nutné dať vypracovať odborný
súdnoznalecký posudok, ktorý by objektívne zhodnotil výšku jej nároku na náhradu mzdy z
neplatného skončenia pracovného pomeru a náklady na jeho vypracovanie je potrebné považovať
za nutné a efektívne vynaložené náklady pre uplatnenia preukázanie a preukázanie právneho nároku
uplatňovaného v konaní. Má preto právny nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložila na jeho získanie.
4. Žalovaný sa vo svojej replike ohradil voči tvrdeniu žalobkyne o dodatočnom vystavovaní dokladov a
zotrval na tom, že dňa 8.1.2015, kedy bola žalobkyňa na pracovisku, mala k dispozícii aj nový platový
dekrét od 9.1.2015 po odobratí triednictva a osobného príplatku.
5. Žalobkyňa vo svojej duplike poprela, že by si mohla prevziať platobný dekrét zo dňa 8.1.2015.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v medziach
uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), na odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.), a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 C.s.p.)
listinnými dokladmi (oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.1.2014, zo dňa 8.1.2014,
znalecký posudok č. 22/2020 zo dňa 3.4.2020) oznámením ich obsahu (§ 204 C.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.
7. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. - o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a

zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o
priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat
podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru za obdobie od 1.3.2015 do 30.11.2016 vo výške; po čiastočnom späťvzatí žaloby; v sume
21.973,50 eur spolu s úrokom z omeškania. Výšku náhrady mzdy žalobkyňa odvodzovala od funkčného
platu priznaného jej oznámením zo dňa 2.1.2014 s účinnosťou od 1.1.2015, ktorý pozostával z
tarifného platu, jeho zvýšenia za odpracované roky, osobného príplatku, príplatku za činnosť triedneho
učiteľa a kreditového príplatku, spolu v sume 1.014,50 eur. Výšku uplatňovaného nároku preukazovala
znaleckým posudkom č. 22/2020, podkladom pre vypracovanie ktorého bolo oznámenie o výške a
zložení funkčného platu zo dňa 2.1.2014.

9. Žalovaný namietal priznanie osobného príplatku v sume 10 eur a príplatku za činnosť triednictva
v sume 45 eur s poukazom na odobratie osobného príplatku žalobkyni za ukončenie správcovstva
odbornej učebne a odobratie príplatku za triednictvo z dôvodu zrušenie triednictva dňom 9.1.2015.
Nesúhlasil s priznaním kreditového príplatku od septembra 2015 vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa
sa zamestnala vo verejnej správe a nepožiadala ho o vyplatenie tohto príplatku ani pri súdnom
konaní. Žalovaný svoju obranu v konaní preukazoval oznámením o výške a zložení funkčného platu
zo dňa 8.1.2014 účinného od 9.1.2015, podľa ktorého pozostával funkčný plat žalobkyne z tarifného
platu 721 eur, jeho zvýšenia podľa rokov započítanej praxe v sume 151,50 eur a kreditového
príplatku v sume 87 eur.
10. Podľa § 10 ods. 1,2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme, v znení účinnom do 31.12.2017, ak zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych
osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec
pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému
limitu; to sa nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný
príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. O priznaní osobného
príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe
písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.
11. V nadväznosti na cit. ust. sa odvolací súd stotožnil so žalovaným, že žalobkyni počnúc od
9.1.2015 zanikol nárok na osobný príplatok jej odobratím žalovaným ako i nárok na príplatok za
činnosť triedneho učiteľa vzhľadom na zrušenie triednictva žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa namietala,
že jej doklady o odobratí týchto zložiek platu ani nový platový dekrét neboli doručené, odvolací súd
považoval za relevantné to, že o nich bolo zamestnávateľom rozhodnuté a na účinnosť jeho rozhodnutia
sa nevyhnutne nevyžadovalo doručenie žalobkyni. Tvrdenia žalobkyne o dodatočnom vyhotovovaní
dokladov žalovaným neboli v konaní ničím podložené.
12. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme, v znení účinnom do 31.12.2018, pedagogickému zamestnancovi a odbornému
zamestnancovi za sústavné prehlbovanie odbornej spôsobilosti profesijným rozvojom v kariérovom
systéme podľa osobitného predpisu patrí kreditový príplatok v sume 6% z platovej tarify platovej triedy a
pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, a to za každých 30 kreditov získaných podľa podmienok a v lehote
určenej osobitným predpisom, najviac však za 60 kreditov získaných podľa podmienok a v lehote určenej
osobitným predpisom. Kreditový príplatok zamestnávateľ prizná na dobu platnosti priznaného kreditu
podľa osobitného predpisu. Kreditový príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov
nahor.
13. Podľa § 14 ods. 4, ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme, v znení účinnom do 31.12.2018 zamestnávateľ kreditový príplatok pedagogickému
zamestnancovi a odbornému zamestnancovi odoberie alebo zníži, ak:
a) uplynie doba podľa odseku 2,
b) pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec uplatní požadovaný počet získaných kreditov)
na vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie. Pri zmene zamestnávateľa postupuje nový
zamestnávateľ pri priznávaní kreditového príplatku pedagogickému zamestnancovi a odbornému
zamestnancovi podľa odseku 2 a zohľadňuje dobu podľa odseku 2 uplynutú u predchádzajúceho
zamestnávateľa.
14. Odvolací súd považoval za nedôvodnú obranu žalovaného, že žalobkyni neprináleží kreditový
príplatok od septembra 2015 vzhľadom na to, že sa zamestnala vo verejnej správe. Kreditový príplatok
bol žalobkyni riadne priznaný platobným dekrétom ako súčasť jej funkčného platu, nebol jej žalovaným
účinne odobratý, a preto pri výpočte náhrady mzdy bolo potrebné ho zohľadniť.

15. Vzhľadom na uvedené žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy za marec 2015 až december 2015
v sume 9.595 eur vychádzajúc z funkčného platu 959,50 eur mesačne, zahrňujúceho tarifný plat 721
eur, jeho zvýšenie 151,50 eur a kreditový príplatok 87 eur.
16. Za január až august 2016 vznik žalobkyni nárok na náhradu mzdy vo výške 8.012 eur vychádzajúc
z funkčného platu 1.001,5 eur mesačne, zahrňujúceho tarifný plat 750 eur, jeho zvýšenie 161,50 eur
a kreditový príplatok 90 eur.
17. Za september až november 2016 vznikol žalobkyni nárok na náhradu mzdy vo výške 3.186 eur
vychádzajúc z funkčného platu 1.062 eur mesačne, zahrňujúceho tarifný plat 795 eur,
jeho zvýšenie 171 eur a kreditový príplatok 96 eur. Celkový nárok žalobkyne tak predstavuje sumu vo
výške 20.793 eur.
18. Vzhľadom na to, že odvolací súd posúdil námietky žalovaného uvádzané v podanom odvolaní za
čiastočne dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 20.793 eur spolu s uplatňovaným
úrokom z omeškania z priznanej istiny vo výške 5,25 % ročne od 1.12.2016 do zaplatenia.
19. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobkyni, ktorá mala v konaní čiastočný úspech, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 62%, ktoré
jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním práva. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia istiny 25.605,42 eur,
úspešná bola v časti istiny 20.793 eur, čo predstavuje 81%-ný úspech, a neúspešná bola v časti istiny
vo výške 4.812,42 eur, čo predstavuje 19%-ný neúspech. Zastavenie konania na základe späťvzatia
žaloby v sume 3.632,22 eur totiž zavinila žalobkyňa, a preto je potrebné ho posúdiť ako neúspech
žalobkyne. Konečný úspech žalobkyne v konaní je 62% (úspech v rozsahu 81% - neúspech v rozsahu
19%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jul 25, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.