Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 12, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119205552
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1119205552.9

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v spore žalobcu: K. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX
XX L. proti žalovanému v 1. rade: Quantum Management, a.s. so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava,
IČO: 48 185 167, v 2. rade: A.. H. J., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX L. právne zastúpený
JUDr. Ľuboš Noskovič, advokát, Líščie Nivy 7, 821 08 Bratislava v konaní o určenie neplatnosti právneho
úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II.Súdpriznávažalovanémuv1.a2.radevočižalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

III.SúdupravujeprevádzkovateľasystémuSlovenskúpoštua.s.,IČO:36631124,sosídlomPartizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil

žalobcovi K. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX Bratislava sumu vo výške 92,80 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2019, doplnenou podaním doručeným súdu dňa
27.05.2019, domáhal proti žalovanému v 1. a 2. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 17. januára 2018 medzi predávajúcim K. G. (žalobca) a Quantum Management, a.s. (žalovaný v 1.

rade) ako kupujúci a určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.04.2019 medzi predávajúcim
Quantum Management, a.s. (žalovaný v 1. rade) a kupujúcim A.. H. J. (žalovaný v 2. rade) ohľadom
prevodu nehnuteľností evidovaných na 1) liste vlastníctve č. XXXX a to CKN parc. č. XXXX/X o výmere
387 m2, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXXX/X o výmere 233 m2, druh
pozemku - záhrady, CKN parc. č. XXXX/XX o výmere 40 m2, druh pozemku - záhrady, CKN parc. č.
XXXX/XX o výmere 2 m2, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXXX/XX o

výmere 192 m2, druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXXX/XX o výmere 12 m2,
druh pozemku - zastavené plochy a nádvoria, CKN parc. č. XXXX/X o výmere 746 m2, druh pozemku
- záhrady, 2) liste vlastníctva č. XXXX a to byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode V. X na X. poschodí
bytového domu so súp. č. XXXX s príslušenstvom a podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu o veľkosti 28/1000, postavený na CKN parc. č. XXXX/X, CKN parc. č.
XXXX/XX, CKN parc. č. XXXX/XX, CKN parc. č. XXXX/XX, CKN parc. č. XXXX/XX, 3) liste vlastníctva

č. XXXX a to garáž so súp. č. XXXX postavená na CKN parc. č. XXXX/XX.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17. januára 2018 bola kúpna
cena za uvedené nehnuteľnosti v zmluve uvedená vo výške 200.000,- eur. Žalobca dňa 17.01.2018 so
žalovaným v 1. rade uzatvoril Zmluvu o nájme bytu, ktorou si žalobca prenajal uvedené nehnuteľnosti od
žalovaného v 1. rade za cenu nájmu 6.000,- eur mesačne. Žalobca poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1,
§ 39 a § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu žalobca a žalovaný v 1. rade nikdy nemali

v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu, ale v skutočnosti chceli uzatvoriť zmluvu o pôžičke vo výške 200.000,-
eur s 3% mesačným úrokom t.j. 36% p.a. Žalovaný v 1. rade nemal a nemá na túto činnosť udelenépotrebné povolenie a takýmto spôsobom chcel obísť zákon a zabezpečiť si ľahké vymoženie poskytnutej
pôžičky. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nebol nikdy skutočný záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu,
ale túto zmluvu nazvali „kúpnou“ len z dôvodu, aby zastreli skutočný úmysel a to uzatvoriť zmluvu o

pôžičke, je kúpna zmluva absolútne neplatná.

2. Žalovaný v 1. a 2. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď nie je daná absolútna neplatnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2018 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom a rovnako nie je
daná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Mal za

to, že nárok žalobcu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.01.2018 a zo dňa 30.04.2019
je vyfabulovaný, nepreukázaný a neobhájiteľný. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 17.01.2018 a jej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam za vopred dohodnutú kúpnu
cenu 200.000,- eur. Kúpna cena bola riadne uhradená a príslušný katastrálny úrad zapísal žalovaného
v 1. rade ako vlastníka nehnuteľností.

3. Pred začatím prvého pojednávania vo veci žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.07.2020 vzal
žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 15.07.2020 došlo zo strany žalovaných k doručeniu
návrhu zmlúv žalobcovi, ktorými sa urovnávajú vzťahy napadnuté v žalobe.

4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

5. Žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a
pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd
preto s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.

6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

7. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobca
vzal žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade späť s ním uvádzaného dôvodu, že dňa 15.07.2020 došlo
zo strany žalovaných k doručeniu návrhu zmlúv žalobcovi, ktorými sa urovnávajú vzťahy napadnuté v
žalobe. Žalobca však mimosúdne vysporiadanie sporu súdu nepreukázal. Žalovaný v 2. rade v súvislosti
so zastavením konania žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100% a uviedol, že neeviduje

akékoľvek uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi stranami sporu, ktorej predmetom by bolo ukončenie
predmetného sporu s dohodou o znášaní trov konania. Vzhľadom na uvedené, keď súd nemal za
preukázané mimosúdne vysporiadanie sporu, mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca, nakoľko
nebolo preukázané, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku konania žalovaného v 1. či 2. rade. Súd
žalovanému v 1. a 2. rade voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.
7.1. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je
viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku nanáhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie
zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného
výsledku. Tam, kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok na

náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie
o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín
zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany
sporu, a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon
žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo

vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu
úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne
dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohol
utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie
konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by
išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. Podľa § 256 ods. 1 Civilného

sporového poriadku má v prejedávanom spore nárok na náhradu trov konania žalovaný v 1. a 2. rade,
pretože nebolo preukázané, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom by bolo správanie žalovanej
strany, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca vzal žalobu späť v dôsledku správania sa či konania
žalovaného v 1. a 2. rade. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a
žalovaný v 1. a 2. rade má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok v sume 99,50 eur.

9. Podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov
poplatoksplatnýpodanímžaloby,návrhunazačatiekonania,odvolania,žalobynaobnovukonaniaalebo

dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba
na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod
manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých

zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak
sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred
prejednaním veci.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov

okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje

10. Súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení

neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a
upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch, aby žalobcovi vrátil sumu vo výške 92,80 eur (99,50 eur - 6,70 eur), teda sumu
predstavujúcu žalobcom zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu krátený o sumu 6,70 eur.

Poučenie:

Poučenie: Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručenianaOkresnom
súde Bratislava I, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v

akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§
363, § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.