Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 18, 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 5C/10/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619201774
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Šupenová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619201774.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: R.. J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. XXXX/XX, Y. X, Č. I.,
štátny občan SR, zast.: JUDr. Elena Matulová, advokát, so sídlom: Železničná 287/9, 987 01 Poltár, proti
žalovanému: 1./ SVB Biskupická 10-12, so sídlom: Biskupická 1219/10, 986 01 Fiľakovo, zastúpená
predsedom: J. J.Á., IČO: 53 001 231, 2./ VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom: Trieda SNP 39,
040 11 Košice-mestská časť Západ, IČO: 44 166 591, 3./ J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: V. T.

XXX/XX, XXX XX Z., štátny občan SR, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dražba nehnuteľností evidovaných Okresným úradom K., katastrálny odbor,
katastrálne územie Z., zapísaných na liste vlastníctva LV č. XXXX ako byt. č. XX na 1.p. vo vchode č.
XX bytového domu so súpisným číslom XXXX vo Z. na ulici P. stojaci na parcele CKN č. XXXX v 1/1-
ina, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel
k pozemku CKN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1263 m2, v podiele
XXXX/XXXXX-in z celku, konaná dňa 25.02.2019 o 12:30 hodine v Mestskom kultúrnom

stredisku I., Námestie slobody XX/XX, XXX XX I., P. sála na prízemí z a n e p l a t n ú.

II. Žalovaný v rade 1./, žalovaný v rade 2./, žalovaný v rade 3./ s ú p o v i n n í spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti
samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.04.2019 domáhal určenia, že dražba

nehnuteľností evidovaných Okresným úradom K., katastrálny odbor, katastrálne územie Z., zapísaných
na liste vlastníctva LV č. XXXX ako byt č. XX na 1. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so
súpisným číslom XXXX vo Z. na ulici P. stojaci na parcele CKN č. XXXX v 1/1-ine, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku CKN parcela
číslo XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1263 m2, v podiele XXXX/XXXXX-in z celku, konaná
dňa 25.02.2019 o 12:30 hodine v Mestskom kultúrnom stredisku I., Námestie slobody XX/XX, XXX XX I.,
P.sálanaprízemízaneplatnúakoajzaviazalpovinnosťoužalovanýchvrade1./,2./,3./uhradiťžalobcovi

vzniknuté trovy v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoju žalobu žalobca
odôvodnil naliehavým právnym záujmom na vydaní požadovaného výroku, ktorý v prípade dobrovoľných
dražieb nie je potrebné dokazovať a stačí preukázať, že došlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 52/2006, podľa ktorého
neplatnosť dražby nespôsobuje len také porušenie zákona, o ktorom to je výslovne uvedené, inak každé
porušenie zákona spôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Postačuje, ak zákon porušený bol, vtedy

je potrebné vyhlásiť dražbu za neplatnú. Teda de facto akékoľvek porušenie zákona je sankcionované
neplatnosťou dobrovoľnej dražby bez ohľadu na jeho intenzitu. Dňa 25.02.2019 sa konala dražba
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom K., katastrálny odbor, katastrálne územie Z., zapísanýchna LV č. XXXX ako byt číslo XX na 1. poschodí, vo vchode číslo XX v bytovom dome súpisné číslo
XXXX stojaci na CKN p. č. XXXX podiel 1/1-ina, a
- podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX-

in z celku.
Dražba sa skončila vyhlásením, že predmet dobrovoľnej dražby bol vydražený vydražiteľom, a to
žalovaným v rade 3./, o čom svedčí aj list vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. Z., kde je ako výlučný vlastník
predmetného bytu zapísaný žalovaný v rade 3./. Žalobca je pôvodným vlastníkom bytu číslo XX na 1.
poschodí vo vchode číslo XX bytového domu so súp. č. XXXX stojaci na CKN parc. č. XXXX podiel

1/1-ina a podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX-in z
celku, ktoré sú evidované Okresným úradom K., katastrálny odbor na LV č. XXXX, k.ú. Z. pod „B” XX..
Žalobca nehnuteľnosti nadobudol dedením na základe Osvedčenia o dedičstve č. D XXX/
XX z 21.01.2002. K nehnuteľnostiam sa viaže zákonné záložné právo v
prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 ods.1 zákona č.
182/1993 Z.z. Správu predmetného bytu vykonáva žalovaný v rade 1./. Z vlastníctva žalobcu vyplývajú

v zmysle zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov určité práva a povinností,
vrátane povinností prispievať do fondu prevádzky, údržby a opráv v bytovom dome a na úhradu
za poskytované služby, ako aj povinnosť hradiť odmenu, poplatok správcovi bytového domu, teda
žalovanému v rade 1./ za výkon správy, a to za podmienok stanovených v platne uzavretej
zmluve o výkone správy. Žalobca namieta nedodržanie zákonných pravidiel stanovených na výkon

záložného práva a tvrdí, že žalovaný v rade 1./ ako správca bytového domu nepostupoval v súlade
s § 8b ods. 2 písm. i/ citovaného zákona s tým, že súhlas vlastníkov bytov a nebytových priestorov
nebol udelený, pričom ide o základnú podmienku, bez ktorej nebol oprávnený žalovaný v rade 1./
ako správca podať dražobníkovi, teda žalovanému v rade 2./ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby.
Sporná je tiež zákonná legitimácia žalovaného v rade 1./ ako správcu bytového domu požadovať úhradu

nedoplatkov z dôvodu, že žalobca nedisponuje zmluvou o výkone správy podpísanou nadpolovičnou
väčšinouvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvbytovomdome.Keďžežalovanývrade1./evidentne
nezabezpečil súhlas vlastníkov na výkon záložného práva, postup považuje žalobca za nezákonný a
hrubo zasahujúci do právnej istoty žalobcu. Podľa dodatku číslo 2 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov
bytov zo dňa 17.10.2009, článku XII., je predseda spoločenstva oprávnený

zastupovať vlastníkov bytov pri uzatváraní zmluvy na dobrovoľnej dražbe u vlastníkov, ktorých výška
nedoplatku na istine prevyšuje sumu 2.000,-Eur, to znamená, že samotná zmluva o výkone
dražby je neplatná, nakoľko z oznámenia o začatí výkonu záložného práva
vyplýva, že istina je vo výške 1.502,71 Eur. Žalovaný v rade 2./ listom zo dňa 30.11.2018 vyzval na
sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti. Ohliadka sa mala konať

dňa 10.01.2019 o 11:00 hod. Spolu s výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti bolo žalobcovi doručené
aj oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.05.2016, a to v jednej obálke (doručená
žalobcovi dňa 18.12.2018). Následne právna zástupkyňa žalobcu žalovanému v rade 2./ mailom dňa
08.01.2019 oznámila, že prevzala právne zastúpenie a požiadala žalovaného v rade 2./, aby upustil od
krokov smerujúcich k dražbe, na čo žalovaný v rade 2./ nereagoval. Od vlastníka susedného bytu vo Z.

sa žalobca koncom mesiaca január 2019 dozvedel, že jeho byt sa má dražiť a dražba sa má uskutočniť
už dňa 25.02.2019, čo bolo dôvodom podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobcom na
Okresný súd Lučenec. Oznam o dražbe zo dňa 21.01.2019 bol vyvesený na dverách bytového domu.
Z oznámenia vyplýva, že bol vyhotovený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 15.01.2019, v ktorom bola
stanovená všeobecná cena odhadu vo výške 6.300,-Eur.

Znalecký posudok č. X/XXXX a oznámenie o konaní dražby bolo žalobcovi doručené dňa 11.02.2019
(dražba sa konala dňa 25.02.2019). Túto zásielku žalobca prevzal v odbernej 18-dňovej lehote o čom
predložil potvrdenie o prevzatí zásielky dňa 11.02.2019 právny zástupca žalobcu. Podľa § 12 ods.
4 zákona č. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. V zákonom

stanovenej lehote nebolo doručené ani oznámenie o dražbe žalobcovi, ktoré má byť doručené do
vlastných rúk v lehote najmenej 30 dní pred začatím dobrovoľnej dražby. Proti znaleckému posudku č. X/
XXXX zo dňa 15.01.2019 vyhotoveným Ing. E. E., žalobca v zákonnej 10-dňovej lehote podal námietky
z dôvodu, že cena bytu číslo XX určená v znaleckom posudku č. X/XXXX vo výške 6.300,-
Eur je značne podhodnotená a účelovo nízka, na základe čoho žiadal o vyhotovenie nového znaleckého

posudku. Dňa 20.02.2019 dražobná spoločnosť kuriérom doručovala právnej zástupkyni žalobcu výzvu
na umožnenie ohliadky predmetu dražby na deň 21.02.2019 o 9:30 hod.
Dražobná spoločnosť (žalovaný v rade 2./) zaslala právnej zástupkyni žalobcu aj vyrozumenie k
vzneseným námietkam zo dňa 20.02.2019, ktoré jej bolo doručené dňa 22.02.2019, v ktorom právnuzástupkyňu upozornil, že je neodborníkom a že si vyprosujú drzé a arogantné obviňovania, že cena
bytu je účelovo nízka a podhodnotená. Zároveň však oznámili, že pristúpili k zabezpečeniu nového
znaleckého posudku. Tento bol žalobcovi doručený až dňa 18.03.2019, teda po konaní dražby. Napriek

týmto skutočnostiam, teda že znalecký posudok bol doručený 11.02.2019, proti ktorému boli podané
námietky, dražobná spoločnosť uskutočnila dražbu dňa 25.02.2019, na ktorej bol byt aj vydražený. Nový
znalecký posudok bol vyhotovený na sumu 6.800,-Eur. Uvedený znalecký posudok č.
30/2019 zo dňa 21.02.2019 bol žalobcovi doručený až dňa 18.03.2019 spolu s oznámením o
výsledku dražby, teda až po dražbe. Žalovaný v rade 3./, ako poukázal právny zástupca žalobcu, vlastní

približne130bytovvoZ.,ktorénadobudolnazákladedražbyalebokúpou,alenajčastejšieichnadobudol
dražbami, ktoré organizuje žalovaný v rade 2./. Ako dôkaz predložil právny zástupca súpis nehnuteľností
- bytov, ktoré sú evidované na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX
v kat. úz. Z.. Žalovaný v rade 2./ vykonáva dražby bytov vo Z. veľmi často a vlastníkom uvedených
bytov sa stáva vydražiteľ žalovaný v rade 3./ a tak sa tomu stalo aj v tomto prípade, keďže vydražiteľom
je žalovaný v rade 3./. Žalovaný v rade 1./ realizoval záložné právo bez toho, aby umožnil efektívnu

ochranu práva žalobcu v súdnom konaní, pričom existencia pohľadávky v uplatnenej výške
je sporná a nepresahuje sumu 2.000,-Eur. Konanie žalovaného a výkon záložného práva je v rozpore
s imperatívom stanoveným v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda aj v rozpore s dobrými mravmi.
Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že v predmetnej veci je začatie výkonu záložného práva
neoprávnené a nie je v súlade so zákonom. Žalobcovi bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva

doručené dňa 18.12.2018, hoci z obsahu vyplýva, že s výkonom záložného práva bolo začaté už v roku
2016 (oznámenie o začatí výkonu záložného práva je datované dňom 19.05.2016). Z listu vlastníctva č.
XXXX v k.ú. Z. zo dňa 30.01.2019, byt číslo XX vo vlastníctve žalobcu je vyznačená
poznámka o oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá bola zapísaná
dňa 31.05.2016, hoci oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobcovi doručené až dňa

18.12.2018. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.05.2016 vyplýva, že vymáhaný
nárok ku dňu 12.05.2016 je vo výške 1.502,71 Eur (nie je uvedené konkrétne obdobie za ktoré je
pohľadávka vyčíslená, v akých konkrétnych sumách a z akých položiek pozostáva). Nie je teda jasné, či
sa jedná o pohľadávku na zálohových platbách, ak áno, za ktoré konkrétne kalendárne mesiace a v akej
výške, o pohľadávku z titulu vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu, resp. či pozostáva aj z iných

pohľadávok, ak áno, akých, z akého právneho dôvodu a v akej výške. Právny zástupca žalobcu odkazuje
na zákonné ustanovenie § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorý je nepostačujúci, nakoľko z neho nevyplýva
konkrétna špecifikácia dlhu žalobcu tak, aby bol preskúmateľný z hľadiska jeho výšky a právneho
dôvodu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalobca namieta súladnosť výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby so zákonným ustanovením § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nie je možné dražiť nehnuteľné veci v prípade, že hodnota
pohľadávky bez príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,-
Eur. Žalobcovi neboli doručené žiadne vyúčtovania, okrem vyúčtovania za rok 2017. Vyúčtovanie za
rok 2017 vystavené dňa 30.05.2018 vo Z. znie na dlžnú sumu 1.913,13 Eur, pričom sú v ňom zahrnuté
nedoplatky za roky 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016, z ktorých značná časť je už premlčaná. Iné

vyúčtovanie žalobcovi doručené nebolo. Právny zástupca poukazuje na to, že podľa zákona má byť
vyúčtovanie doručené najneskôr do 31.mája príslušného roku. Ak totiž správca nepredloží vyúčtovanie
fondu prevádzky údržby a opráv a úhrad za plnenia v zákonnej lehote, nemá nárok na platby za správu.
Vyúčtovanie za rok 2017 bolo vystavené dňa 30.05.2018, odoslané dňa 31.05.2018 a nedoplatky mal
žalobca uhradiť do 31.06.2018.

Existencia pohľadávky a jej výška je teda sporná, nakoľko žalobca jednoznačne popiera dlh voči
žalovanému v rade 1./, ktorý sa evidentne snaží postihnúť jeho majetok nad rámec skutočnej výšky
dlhu. Žalobca namieta výšku istiny uvedenú v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa
19.05.2016,nazákladektorejdobrovoľnádražbaprebehla.Zdôrazňuje,žežalovanývrade1./,ajnapriek
opakovaným urgenciám žalobcu v roku 2013 a 2014 o doručenie zmluvy o výkone správy,

ako aj predpisu zálohových platieb, písomné žiadosti zaslané poštou neprevzal, teda tieto sa žalobcovi
vrátili ako nedoručené. Až na tretí pokus v roku 2014 prevzal žalovaný v rade 1./ žiadosť žalobcu,
no nijakým spôsobom nereagoval. I naďalej o zálohových platbách žalobcu neinformuje a vyúčtovania
nezasiela, neplní si povinnosti vyplývajúce zo zákona a zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov, hoc mu
je známa adresa aj telefónne číslo. Hlavné dôvody neplatnosti dražby vidí žalobca hlavne v tom, že

hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa
19.05.2016neprevyšuje2.000,-Eur.Dôvodomneplatnostidražbyjeporušeniezákonavčastiustanovení
týkajúcich sa doručovania zásielok v procese dražby, čím boli porušené ustanovenia § 21 ods. 2, 4, §
22 ods. 12, § 24 ods. 1, 7, 8 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Právnyzástupca žalobcu poukázal na § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách,
podľa ktorého sa písomnosti doručujú do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. K platnému doručeniu
písomnosti, ktorá má byť doručená adresátovi do vlastných rúk nedôjde, ak sa v mieste doručenia v

čase doručovania nezdržiaval alebo ak nedošlo k novému pokusu o doručenie, pričom údaje vyplývajúce
z registra obyvateľov majú len evidenčný charakter. V celom procese dražby neboli dodržané lehoty
pre doručovanie. Dôvody neplatnosti dražby vidí žalobca i v tom, že došlo k porušeniu § 12 ods. 4
zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktoré ukladá dražobníkovi povinnosť
zaslať vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

Znalecký posudok č. XX/XXXX bol žalobcovi odoslaný z Q. dňa 28.02.2019, žalobca zásielku prevzal
dňa 18.03.2019 a dražba sa konala dňa 25.02.2019. Ešte raz žalobca zdôrazňuje, že znalecký posudok
č. X/XXXX spolu s oznámením o konaní dražby mu bol doručený až dňa 11.02.2019. Túto zásielku
žalobca prevzal v odbernej 18-dňovej lehote, teda v súlade s poštovnými predpismi. Proti znaleckému
posudku č. X/XXXX zo dňa 15.01.2019 vyhotoveným Ing. E. E., v zákonnej 10-dňovej lehote podal
námietky z dôvodu, že cena bytu číslo XX určená v znaleckom posudku č. X/XXXX vo výške 6.300,-Eur

je značne podhodnotená, účelovo nízka, a preto žiadal o vyhotovenie nového znaleckého posudku.
Nový znalecký posudok č. XX/XXXX bol žalobcovi doručený až 18.03.2019, teda po konaní samotnej
dražby. Sporná dražba sa týkala nehnuteľností a zákonodarca výslovne podmienil vykonanie dražby v
takomto prípade znaleckým posudkom, ktorý nemôže nahradiť žiadny iný úkon znaleckej činnosti bez
ohľadu na kvalitu a presvedčivosť takéhoto ,,iného“ znaleckého úkonu. Nejde len o otázku oceňovania,

ale aj o otázku naplnenia zákonných podmienok dražobného procesu. Účastník dražby, ktorému sa má
doručiť znalecký posudok sa môže dôvodne spoliehať, že kým ho nemá doručený, tak nie je možné
pristúpiť k ďalšiemu úkonu v rámci dražobného procesu. Zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá
doručenie znaleckého posudku vlastníkovi veci (in concreto § 12 ods. 4) a kým sa tak nestane vlastník
môže očakávať, že ešte bude doručený a že bez doručenia sa nepristúpi k ďalšiemu úkonu dražby.

Obdobne zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá presne znalecký posudok pri určení najnižšieho
podania (§ 16 ods. 6) alebo pri najnižšej možnej cene dosiahnutej vydražením (§ 26 ods. 2). Podľa
názoru žalobcu bol porušený aj § 11 ods. 1, pretože miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na
dražbe, pričom miesto konania dražby bolo určené v I., 80 km vzdialenej od Z., čím bola sťažená účasť

dražiteľov z oblasti Z., kde sa nachádza predmetná nehnuteľnosť. Okrem toho, určené vzdialené miesto
konania dražby, ktoré sa nachádza v inom okrese ako predmetné dražené nehnuteľnosti, má vplyv na
dosiahnutý výťažok z dražby a tým reálne aj na práva záložcu. Takýto postup dražobníka a záložného
veriteľa pri stanovení miesta konania je v rozpore aj so súdnou praxou ustálenou v rozhodnutí Krajského
súdu v Prešove č. k. 6Co 108/2011 zo dňa 22.11.2011.

Dražba je neplatná i vzhľadom na to, že záložný veriteľ ako navrhovateľ dražby v dražbe uplatnil
pohľadávku v rozpore s § 7 ods. 2. Postup na strane navrhovateľa dražby a dražobníka nespĺňa tak
požiadavky zákona o dobrovoľných dražbách. Ak je navrhovateľ dražby záložný veriteľ, je povinný
písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku, splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva.
O pravosti a výške pohľadávky, pričom v danom prípade však navrhovateľ dražby uplatnil

pohľadávku v nesprávnej výške, bez predchádzajúcej súdnej kontroly, pričom sa nezdržal uplatňovania
obohateniavrozpore sdobrýmimravmi.Nakoľkosisúkromnáosobamôženadiktovaťvýškudlhu
bez preskúmania výšky dlhu súdom, žalobca namieta ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z.z., ktorý znie: „Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné
dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku,

splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§16 ods. 3).“
Žalobca namieta, že vyhláška o dražbe nebola zverejnená v zmysle § 11 ods. 4 najmenej 15 dní
pred konaním dražby na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, pretože
podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom,
iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby

zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej
území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej
tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, no ani táto
povinnosť splnená nebola. So zreteľom na ustanovenie § 29 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách,
je dražobník povinný odovzdať predmet dražby bez zbytočného odkladu vydražiteľovi, pričom podľa

zákona má byť o odovzdaní predmetu dražby spísaná zápisnica o odovzdaní tohto predmetu. Podľa
ustanovenia § 29 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods.
13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného
odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámenío dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní
predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby,
dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby

vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby. V tomto
prípade žalovaný v rade 2./ žalobcu vyzval k odovzdaniu predmetu dražby v deň 19.03.2019 o 11:00
hodine. Žalobca predmet dražby neodovzdal, ústne oznámil, že byt neopustí. Dňa 10.04.2019 žalobca
chcel podať trestné oznámenie. Žalovaný v rade 2./ doručil žalobcovi aj písomnú správu o výkone
záložného práva k predmetu dražby, odovzdanie výťažku dražby zo dňa 25.02.2019, z ktorého vyplýva,

že najnižšie podanie bolo 6.800,-Eur. Cena dosiahnutá vydražením bola 5.500,-Eur, náklady dražby a
odmena dražobníka je 3.030,38 Eur. Náklady dražby a odmena dražobníka vo výške 3.030,38 Eur podľa
názoru právneho zástupcu žalobcu značne prevyšuje odmenu dražobnej spoločnosti v zmysle zákona.
Žalobca má za to, že postup veriteľa - žalovaného v rade 1./ a dražobníka je v príkrom rozpore
s dobrými mravmi, odbornou starostlivosťou hlavne v súvislosti s tak intenzívnym zásahom do práv
žalobcu, akými sú ústavné právo vlastniť majetok (článok 20), právo na obydlie (článok 21) a právo na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (článok 19) predstavuje.
Ďalším dôvodom neplatnosti dražby je podľa názoru právneho zástupcu žalobcu hrubý nepomer medzi
výškou uplatnenej pohľadávky a hodnotou predmetu dražby, teda bytu, ktorý bol predmetom dražby,
pričom v tejto súvislosti je potrebné správne aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a v spojení s článkom 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,

ktorý zaručuje nedotknuteľnosť obydlia. Skutočne nemožno súhlasiť s tým, aby bol predaný byt v
dražbe, pričom výška pohľadávky, ktorú uplatňoval veriteľ voči dlžníkovi, nie je jasná a môže ísť o
hrubý nepomer, ktorý spôsobuje rozpor výkonu tohto práva prostredníctvom dražby s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a neplatnosť takejto dražby ako právneho úkonu v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na článok 20 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého majetok

nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Podľa názoru právneho zástupcu
žalobcu, vykonaním dražby bolo porušené právo na obydlie žalobcu. Hrozí priamy a bezprostredný
zásah do jeho ústavného práva podľa článku 21 Ústavy SR a práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane
základných práv a slobôd, ktorý má navyše prednosť pred zákonom. Jediný orgán, ktorý im môže
poskytnúť náležitú ochranu je súd. Žalovaný v rade 1./ realizuje záložné právo, a to aj napriek tomu, že

postupoval bez odbornej starostlivosti, neumožnil efektívnu ochranu práva žalobcu v súdnom konaní,
pričom existencia pohľadávky v uplatnenej výške je sporná a premlčaná.
Žalobca ďalej namieta samotný priebeh dražby konanej dňa 25.02.2019 o 12.30 hod. Z notárskej
zápisnice osvedčujúcej vykonanie dražby je zrejmé, že sa dražba ukončila príklepom licitátora o 12:45
hod., teda 15 minút po jej otvorení. Pokladá za nepravdepodobné, že licitátor uviedol všetky podstatné

informácie a poučenia zapísané v notárskej zápisnici. Podľa názoru žalobcu uvedený časový rámec ani
zďaleka nepostačuje na kvalitatívne poučenie a postup v súlade s odbornou starostlivosťou a vyvoláva
pochybnosti o samotnom priebehu dražby. Notárska zápisnica zároveň v bode III. strana 3 spomína
znižovanie vyvolávacej ceny predmetu dražby zo sumy 6.800,-Eur, na ktorú sa neprihlásil žiadny z
účastníkov dražby s poradovým číslom 1 až 2 a suma nebola navýšená. Vzhľadom k tomu, licitátor

znížil vyvolávaciu cenu predmetu dražby na sumu 6.300,-Eur a vyhlásil túto zníženú cenu predmetu
dražby. Na túto výzvu sa neprihlásil žiaden z účastníkov dražby s poradovým číslom 1 až 2 a suma
vyhlásená licitátorom nebola zo strany účastníkov dražby akceptovaná. Licitátor v súlade so zmluvou
o výkone dražby znížil vyvolávaciu cenu predmetu dražby na 5.800,-Eur a vyhlásil túto zníženú cenu
predmetu dražby. Na túto výzvu sa neprihlásil žiaden z účastníkov dražby s poradovým číslom 1 až

2 a suma vyhlásená licitátorom nebola zo strany účastníkov dražby akceptovaná. Licitátor v súlade
so zmluvou znížil vyvolávaciu cenu na 5.500,-Eur a vyhlásil túto zníženú cenu. Na túto sa prihlásil
účastník č. 1 a sumu 5.500,-Eur bola z jeho strany akceptovaná. Následne licitátor po troch vyzvaniach
oznámil prítomným, že ak žiadny z účastníkov dražby neurobí vyššie podanie, tak licitátor udelí príklep
účastníkovi číslo 1. Následne licitátor udelil príklep účastníkovi dražby číslo 1. Predmetné znižovanie

ceny zároveň zdôrazňuje skutočnosť, že predmetná dražba podľa notárskej zápisnice prebehla vo veľkej
rýchlosti, trvala cca. 15 minút.
Dražba nebola vykonaná podľa názoru právneho zástupcu žalobcu v súlade so zákonom a z tohto
dôvodu je neplatná (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Oznámenie o dražbe, ohodnotenie
predmetu dražby ako aj ohliadka predmetu dražby sú úkonmi, z ktorých žalobca nemôže byť vylúčený,

pretože ich uskutočnenie v zmysle zákona je predpokladom uskutočnenia dražby.
Došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách v
znení neskorších predpisov, podľa ktorého nie je možné dražiť nehnuteľné veci v prípade, že hodnota
pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje2.000,-Eur, pričom z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.05.2016 eklatantne
vyplýva, že vymáhaný nárok ku dňu 12.05.2016 je vo výške 1.502,71 Eur.

2.Uznesením Okresný súd Lučenec č.k. XC/XX/XXXX-XXX vyzval žalovaného v rade 1./, 2./ a 3./, aby
sa vyjadrili k žalobe doručenej súdu dňa 12.04.2019, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznajú.

3.Na predmetné doručil svoje vyjadrenie len právny zástupca žalovaného v rade 2./, ktorý vo svojom
vyjadrení zo dňa 03.06.2019, doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.06.2019 uviedol nasledovné: V
prvom rade poukázal na skutočnosť, že žalobca v žalobe predovšetkým posudzuje inštitút dobrovoľnej
dražby z hľadiska jeho významu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Poukazuje na rozhodnutia
Ústavného súdu Českej republiky a právnu úpravu Českej republiky a ostatných európskych štátov.
Právnyzástupcažalovanéhovrade2./zdôraznil,žeuvedenéúvahysavzťahujúvýlučnekpripomienkam

ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti Zároveň pripomenul, že česká legislatívna úprava
dobrovoľných dražieb je diametrálne odlišná od slovenskej právnej úpravy, preto nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalobca odkazuje na českú právnu úpravu, nakoľko sa dobrovoľná dražba bytu v jeho vtedajšom
vlastníctve uskutočnila podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Žalobca namieta porušenie ustanovenia

§ 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom
žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca poukazuje na uvedené zákonné ustanovenie,
nakoľko predmetná dobrovoľná dražba bola uskutočnená z dôvodu existencie nedoplatkov žalobcu
na poplatkoch za užívanie bytu. Podanie návrhu na exekučné konanie v uvedenej právnej veci je
absolútne bezpredmetné, nakoľko ku každému bytu v uvedenom bytovom dome je zriadené zákonné

záložné právo ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a
nasl. ZoVB. V uvedenom prípade sa nejedná o predaj nehnuteľnosti na exekučnej dražbe na základe
exekučného titulu, avšak išlo o dobrovoľnú dražbu na základe platného hlasovania vlastníkov na schôdzi
vlastníkov bytov a nebytových priestorov z dôvodu nedoplatkov na predmetnej nehnuteľnosti v bytovom
dome. Žalovaný v rade 1 splnomocnil žalovaného v rade 2./ na výkon dobrovoľnej dražby na základe

platného hlasovania vlastníkov bytov a nebových priestorov na schôdzi, o čom žalovaný v rade 1
predloží súdu relevantné dôkazy. O dobrovoľnej dražbe bolo riadne rozhodnuté na schôdzi vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, nakoľko žalovaný v rade 2./ nemôže konať svojvoľne a poskytnúť
ktorúkoľvek nehnuteľnosť na predaj na dobrovoľnej dražbe na základe vlastného uváženia, bez
akéhokoľvek splnomocnenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobcove tvrdenia sú absolútne

irelevantné, podľa názoru právneho zástupcu žalovaného v rade 2./, nakoľko ZoVB nevyžaduje podpis
zmluvy o výkone správy ani zmluvy o spoločenstve nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytových a
nebytových priestorov, avšak podľa ustanovenia § 8a ods. 1 ZoVB sa vyžaduje na zmluve o výkone
správy notársky overený podpis správcu a osoby poverenej vlastníkmi bytov a nebytových priestorov
v dome. Nie je zrejmé, z akého dôvodu teda žalobca napáda uvedené právne skutočnosti a ako

uvedené skutočnosti súvisia s neplatnosťou dobrovoľnej dražby, ktorých neplatnosť žiada určiť žalobca.
Poukazuje na skutočnosť, že žalobca si zamieňa dva právne inštitúty, a to výkon záložného práva podľa
ustanovenia § 151l ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov a dražbu nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 6 ZoDD. Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva podľa ustanovení OZ, ktoré zaslal žalovaný v rade 2./ žalobcovi dávalo ďalšiu možnosť

žalobcovi svoj dlh riadne a včas splatiť a jednou z foriem výkonu uvedeného záložného práva je
predaj nehnuteľnosti prostredníctvom dobrovoľnej dražby v prípade, ak bol výkon záložného práva inak
neúspešný. Podnikateľská činnosť žalovaného v rade 2./ zahŕňa aj vymáhanie pohľadávok, a teda
oznámenie o začatí výkonu záložného práva nemožno stotožniť s dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti
podľa ustanovenia § 3 ods. 6 ZoDD. V oznámení o výkone záložného práva zo dňa 19.05.2016

žalovaný v rade 2./ oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva nasledovne: „Záložný veriteľ sa
uspokojí alebo bude sa domáhať uspokojenia predajom zálohu na dražbe v zmysle zákona“. Žalobca bol
oznámeníminformovanýonásledkochneuhradeniadlžnejsumy,ktorábolavoznámeníriadnevyčíslená
a žalobca bola vyzvaný na jej úhradu. Z dikcie ZoDD a OZ teda vyplýva, že nehnuteľnosť žalobcu
ku dňu 19.05.2016 nebolo možné dražiť, ale žalovaný v rade 1./ predpokladal ďalšie navyšovanie

dlžnej pohľadávky. Uvedené navyšovanie bolo dôvodné predpokladať, nakoľko je zrejmé, že žalobca si
svoje platobné povinnosti spojené s užívaním nehnuteľnosti riadne neplnil. Doručením oznámenia na
adresu žalobcu teda nezačalo dražobné konanie, uvedené konanie sa začalo až uzatvorením zmluvy
o vykonaní dobrovoľnej dražby. Ako je z predloženého obsahu dražobného spisu a oznámenia spoštovou doručenkou zrejmé, žalobca si oznámenie neprevzal a zásielka bola vrátená žalovanému v
rade 2/. V zmluve o vykonaní dražby zo dňa 28.11.2018 je zabezpečovaná pohľadávka v článku IV.
uvedená vo výške 2.343,66 Eur, a teda uvedená pohľadávka zodpovedá zákonnému limitu podľa ZoDD

dražiť nehnuteľné veci iba na základe pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktorá prevyšuje
hodnotu 2.000,-Eur. Opätovne právny zástupca žalovaného v rade 2./ zdôraznil, že oznámenie sa
netýkalo dražobného konania, žalobca bol oznámením iba uzrozumený s možnosťou uhradiť svoj
dlh a ustanovenie o možnom uspokojení pohľadávky veriteľa prostredníctvom dobrovoľnej dražby
malo oboznámiť žalobcu o možných následkoch nesplnenia svojej povinnosti voči ostatným vlastníkom

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Žalovaný v rade 2./ bol podľa žalobcu informovaný
právnym zástupcom žalobcu o prevzatí právneho zastupovania, avšak z predloženej emailovej správy
nevyplývajúskutočnosti,ktorébyzakladalidôvodynaupustenieoddražbypodľaustanovenia§19ods.1
ZoDD. Žalovaný v rade 2./ ako dražobník nemôže svojvoľne upustiť od dražby iba na základe e-mailovej
žiadosti právneho zástupcu žalobcu. K tvrdeniam žalobcu ohľadom doručovania písomností uvádza, že
všetky písomnosti boli žalobcovi zasielané riadne a včas a z ustanovení ZoDD je zrejmé, že žalovaný

v rade 2./ ako dražobník má povinnosť zasielať avšak nie doručovať. Zasielanie znaleckých posudkov
bolo v uvedenom prípade rovnako riadne dodržané podľa ustanovení ZoDD, in concreto §
12 ods. 4, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby
znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Znalecký posudok č. X/XXXX
zo dňa 10.01.2019 bol žalobcovi zasielaný dňa 23.01.2019, pričom predmetná dražba sa konala

dňa 25.02.2019. Žalovaný v rade 2./ si teda riadne splnil povinnosť danú ZoDD a znalecký posudok
zaslal žalobcovi v lehote, ktorá bola dlhšia ako zákonom stanovená lehota. Žalobca ďalej uvádza, že
oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby mu bolo doručené až dňa 11.02.2019. Žalovaný v rade 2./
zasielal žalobcovi oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby spolu so znaleckým
posudkomvrade1./aprípisomdňa23.01.2019.Zasielaniedokumentovboloopäťzhľadiskaustanovení

ZoDD riadne dodržané zo strany žalovaného v rade 2./a opätovne zdôrazňuje, že žalovaný v rade
2./ podľa ustanovení ZoDD zásielky zasiela a nedoručuje. Dňa 20.02.2019 bola žalovanému v rade
2./ doručená žiadosť právneho zástupcu žalobcu o vyhotovenie nového znaleckého posudku. Nová
žiadosť o sprístupnenie bytu bola žalobcovi riadne zaslaná, avšak na obhliadku bytu za účelom jeho
sprístupnenia znalcovi sa nikto nedostavil, a preto súdny znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/

XXXX zo dňa 21.02.2019 na základe dostupných informácií a dokumentov.
Všeobecná hodnota predmetu dražby bola znaleckým posudkom v rade 2./ určená vo výške 6.800,-Eur.
Predmetný znalecký posudok bol žalobcovi zaslaný dňa 28.02.2019. Dobrovoľná dražba sa konala dňa
25.02.2019. K doručovaniu znaleckého posudku v rade 2./ žalovaný v rade 2./ uvádza, že nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby boli ponúknuté na predaj na dobrovoľnej dražbe za cenu

určenú v znaleckom posudku v rade 2./. Dňa 20.02.2019 bola žalovanému v rade 2./ doručená
žiadosť právneho zástupu žalobcu o vyhotovenie nového znaleckého posudku, na ktorú žalovaný
v rade 2./ obratom v ten istý deň odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu. Doručenie znaleckého
posudku v rade 2./ až po konaní dobrovoľnej dražby žalobcovi je absolútne irelevantné, nakoľko podľa
ustanovenia § 12 ods. 5 ZoDD „vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní

od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia

žiadosti od iného znalca.“ Opätovne ako konštatuje právny zástupca žalovaného v rade 2./ boli všetky
zákonom stanovené lehoty zo strany žalovaného v rade 2./ splnené, s námietkami sa vysporiadal,
zabezpečil vyhotovenie nového znaleckého posudku, a to znaleckého posudku v rade 2./. Žiadne
ustanovenie ZoDD nepojednáva o doručení znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby do určitej
lehoty pred konaním dobrovoľnej dražby, avšak dražobník má povinnosť zabezpečiť znalecký posudok

do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Žiadne ustanovenie ZoDD neukladá povinnosť
dražobníkovi zabezpečiť znalecký posudok pred dňom konania dobrovoľnej dražby. Tvrdenie žalobcu
o tom, že do doručenia druhého znaleckého posudku vzťahujúceho sa k predmetu dražby vlastníkovi
predmetu dražby sa nemôže pristúpiť k ďalším úkonom v rámci dražobného konania, nemá oporu v
žiadnom zákonnom ustanovení, a preto je absolútne irelevantné vzhľadom k uvedenej právnej veci.

Zároveň uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, boli poskytnuté na dobrovoľnej dražbe
na predaj za všeobecnú hodnotu určenú podľa znaleckého posudku v rade 2./. K uvedenému poukazuje
na odbornú literatúru, konkrétne komentár k ZoDD, strana 108 až 109: „Úspešnosť dobrovoľnej dražby
je závislá od podmienok jej vykonania. Jednou z nich je dostatočné informovanie o uskutočnení dražbya vhodne stanovené miesto a čas konania. Učenie miesta, dátumu a času konania dražby nie je
obligatórnou súčasťou zmluvy o vykonaní dražby. Miesto, dátum a čas konania dražby určuje dražobník
po dohode s navrhovateľom dražby tak aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Je potrebné

zdôrazniť, že zákon o dobrovoľných dražbách okrem podmienky neobmedzenia účasti na dražbe
nekladie pre miesto dražby žiadne ďalšie podmienky. Zákon teda neuvádza žiadnu hranicu vzdialenosti
miesta dražby od predmetu dražby, ktorý by automaticky spôsobila, že vykonanie dražby v tomto mieste
by porušilo zákon o dobrovoľných dražbách. Nie je namieste preceňovanie dôležitosti
miesta dražby najmä v prípade dražieb nehnuteľností. Veci ako byty a iné nehnuteľnosti nie sú

predmetmi bežnej každodennej spotreby a osoby zamýšľajúce urobiť tak významnú investíciu, ako je
napr. kúpa bytu zvažujú predovšetkým iné kritériá určujúce mieru ich záujmu, akými sú cena bytu, jeho
stav, opotrebovanie, jeho poloha v dome, potreba opráv a ďalších investícií, lokalita a jej vybavenosť,
susedia, či možnosti financovania a nie miesto, kde má dôjsť k transakcii prevádzajúcej vlastnícke právo,
t.j. miesto samotnej dražby.“ (Valová, K. a kol., Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 2. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 440). Právny zástupca žalovaného v rade 2./ poukazuje

aj na skutočnosť, že podmienka verejnosti, ako aj transparentnosti vykonania predmetnej dražby bola
zo strany žalovaného v rade 2./ splnená. Poukazuje na to, že zo strany žalovaného v rade
2./ bol rozhodný pri plánovaní miesta výkonu dražby princíp hospodárnosti konania, nakoľko do mesta
I. premávajú pravidelne autobusové spoje a nie je absolútne žiadnym spôsobom obmedzený prístup
do uvedenej lokality. Mestské kultúrne stredisko v I., v ktorom sa konala dobrovoľná dražba je verejne

prístupným miestom, na ktorý nie je žiadnym spôsobom obmedzený prístup a ako je zrejmé z notárskej
zápisnice osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby, ktorú predložil samotný žalobca, priestor bol
sprístupnenýúčastníkomdražby 30minútpredzačatímdobrovoľnejdražby,pričomdobrovoľnej
dražby sa zúčastnili dvaja záujemcovia o predmetnú nehnuteľnosť. K tvrdeniu žalobcu o nezverejnení
oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby na úradnej tabuli obce uvádza, že Mestu Z.

bolo riadne zaslané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 21.01.2019 o čom súdu predložil samotné
oznámenie,poštovýpodacílístokaemailovúsprávuzMinisterstvaspravodlivostiSRozverejnenídražby
v Obchodnom vestníku SR. Dňa 25.01.2019 bola zásielka prijatá adresátom - Mestom Z.. K tvrdeniu
žalobcu o vyhlásení pravosti výšky a splatnosti pohľadávky záložného veriteľa konštatuje, že v článku
XII. Zmluvy je uvedené vyhlásenie žalovaného v rade 1./, ktorý podpisom potvrdil, že predmet dražby

možno poskytovať na dobrovoľnej dražbe a zároveň potvrdil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre
ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 a nasl. ZoDD. Žalovaný v rade 1./
teda uvedené prehlásenie uskutočnil podpisom zmluvy a tvrdenie žalobcu je irelevantné a nepravdivé
na základe uvedeného. K odovzdaniu predmetu dražby zdôrazňuje, že žalobca porušil svoju zákonnú
povinnosťpodľaustanovenia§29ods.2ZoDD,podľaktoréhomalakopredchádzajúcivlastníkodovzdať

predmet dražby: „Ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný
odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia
totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov.
Dražobníkjepovinnýnamiestespísaťzápisnicuoodovzdanípredmetudražby.Vzápisniciuvedieokrem
označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby

najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní
práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.“ K spochybneniu existencie dlžnej pohľadávky a jej
premlčaniu uvádza, že žalobca opätovne nepreukázal, ktorá časť dlžnej pohľadávky má byť premlčaná
a či zohľadnil uvedený právny stav, nakoľko je pohľadávka ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov zabezpečená zákonným záložným právom podľa ustanovenia § 15 ods. 1 ZoVB. Považoval

za potrebné poukázať okrem uvedenej skutočnosti aj na ustanovenie § 151j ods. 2 OZ: „Ak pohľadávka
zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.“ To znamená,
že aj v prípade premlčania pohľadávky by táto mohla byť uspokojená výkonom záložného práva formou
predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Ďalej považuje za dôležité uviesť, že námietku premlčania

pohľadávky si mohol žalobca uplatniť v súdnom konaní, ktorého predmetom by bola existencia samotnej
pohľadávky žalobcu voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov, nie však v konaní o určenie
neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko v uvedenej právnej veci sú v zmysle ustanovenia § 21
ods. 2 ZoDD dôvodom na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby taxatívne vymedzené dôvody,
teda: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto

zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil
neplatnosť dražby.“ V uvedenej právnej veci však námietka premlčania pohľadávky žalobcu nie je a
ani nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby, a to najmä s prihliadnutím na už citované
ustanovenie § 151j ods. 2 OZ a ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD.Žalobcaďalejnamietadĺžkupredmetnejdobrovoľnejdražby,nakoľkosatátopodľapredloženejnotárskej
zápisnice konala len 15 minút. Nie je žalovanému v rade 2./ zrejmé, prečo sa žalobca dobrovoľnej dražby
osobne nezúčastnil a nenamietal uvedenú skutočnosť osobne na mieste konania dražby. Opätovne

nie je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenie malo byť porušené zo strany žalovaného v rade 2./ a ktoré
ustanovenie ZoDD alebo iného zákona určuje minimálny limit konania dobrovoľnej dražby. Zároveň
nie je zrejmé, ako si žalobca predstavuje transparentnejšie konanie dobrovoľnej dražby z časového
hľadiska.Priebehdobrovoľnejdražbybolzaznamenanýaosvedčenýnotáromprostredníctvomnotárskej
zápisnice, ktorú predložil súdu žalobca. Príslušný orgán notárskou zápisnicou potvrdil, že uvedená

skutočnosť nastala a dobrovoľná dražba riadne prebehla. Čas konania dražby je preto nutné vnímať ako
fakt, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že im nie je zrejmé ako dĺžka konania dražby súvisí s
porušením ustanovení ZoDD, ktoré by v konečnom dôsledku mali negatívny dopad na práva žalobcu,
ktorévkonečnomdôsledkuzostranyžalobcuaninebolišpecifikovanézdôvodu,žeuvedenášpecifikácia
ani nie je objektívne možná. Zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by poplatky za
užívanie nehnuteľnosti platil a dlh voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zo strany

žalobcu neexistoval. K tvrdeniu o nepomere dlžnej pohľadávky a ceny dosiahnutej vydražením uvádza,
že žalovaný v rade 1./ a žalovaný v rade 2./ postupovali v zmysle ZoDD a ostatných príslušných zákonov
nakoľko je zrejmé, že na základe oznámenia mohol žalobca svoj dlh kedykoľvek uhradiť a mohol sa tak
vyhnúť vydraženiu nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, ktorá sa konala až po márnom uplynutí lehoty
výkonuzáložnéhoprávapodľaustanovenia§151mods.1OZ,ktorúpozákonnompostupežalovanéhov

rade 2./ podľa ustanovení ZoDD nadobudol príklepom licitátora do výlučného vlastníctva žalovaný v rade
3. Na základe uvedených skutočností preto zastáva názor, že všetky tvrdenia o porušovaní ustanovení
ZoDD žalovaným v rade 2./ pri konaní dobrovoľnej dražby, na ktoré poukazuje žalobca, sa preukázali
ako nepravdivé. Žalobca tendenčne poukazuje na nepríslušné právne úpravy ostatných európskych
štátov, pričom absolútne ignoruje ustanovenia slovenského ZoDD. Žalobca rovnako nepreukázal, na

základe ktorého zákonného ustanovenia si žalovaný v rade 2./ ako dražobník nesprávne vyčíslil náklady
aodmenuzavykonaniedražby. Vkonečnomdôsledku uvedenáskutočnosťnezakladádôvod
neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko v zmysle ustanovenia § 26 ods. 4 a ods. 5 ZoDD je rozvrhnutie
výťažku dražby s poukázaním na ustanovenie § 32 ZoDD úkonom, ktorý logicky nastáva
až po vykonaní dražby a prechode vlastníckeho práva na inú osobu, a teda s prípravou a vykonaním

dobrovoľnej dražby ani vecne a časovo nesúvisí, keďže táto je ukončená udelením príklepu a splatením
ceny dosiahnutej vydražením, resp. niektorým z dôvodov podľa ustanovenia § 19 ZoDD.
Na základe uvedeného žalovaný v rade 2./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol súdu,
aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. (č.l. 148-154 spisu)

4.Súd uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného v rade
2/doručenémusúdudňa04.06.2019,uviedolďalšieskutočnostiaoznačildôkazynapreukázaniesvojich
skutkových tvrdení, a to dňa 04.07.2019.

5.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného v

rade 2./ svojim písomným podaním zo dňa 25.07.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.07.2019, v
ktorom poprel, že by žalobcovi boli doručené vyúčtovania, okrem vyúčtovania za rok 2017. Vyúčtovania
zarok2017vystavenédňa30.05.2018 voZ.znienadlžnúsumu1.913,13Eurpričomsúvňom
zahrnuté nedoplatky za rok 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016 z ktorých značná časť je už premlčaná.
Vyúčtovanie za rok 2017 bolo súdu zaslané a jednoznačne z neho vyplýva, že hodnota pohľadávky

neprevyšuje 2.000,-Eur. Zdôrazňuje, že vyúčtovanie má byť doručené do 31.05. nasledujúceho roka. Ak
správca nepredloží vyúčtovanie fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v zákonnej lehote,
nemá nárok na platby za správu, teda žalovaný v rade 1./ porušuje zákon. Žalovaný v rade 1./ nedoručil
žalobcovi ani jednu výzvu na úhradu, ani žiadnu upomienku, no práve naopak lebo pre žalovaného v
rade 1./ bolo jednoduchšie realizovať dobrovoľnú dražbu bytu, avšak je potrebné si uvedomiť, že ide

o zbavenie vlastníctva osoby, preto nemožno takýmto spôsobom vymáhania pohľadávky uprednostniť
pred aj keď časovo náročným a finančne nákladným spôsobom vymáhania pohľadávky. Vyúčtovania
žalobcovi zasielané neboli. Správca mal pred dobrovoľnou dražbou vzniknuté pohľadávky voči žalobcovi
vymáhaťnajprvsúdnoucestou.Jeprirodzenepreveriteľajednoduchšiebezďalšiehopristúpiťkrealizácii
dražby majetku dlžníka slúžiacej na uspokojenie údajnej pohľadávky, než existenciu a výšku pohľadávky

v súdnom konaní prácne dokazovať. Dražba je neplatná vzhľadom na to, že žalovaný veriteľ ako
navrhovateľ dražby v dražbe uplatnil pohľadávku v rozpore s § 7 ods. 2. Postup na strane navrhovateľa
dražby a dražobníka nespĺňa tak požiadavky zákona o dobrovoľných dražbách. Ak je navrhovateľ
dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorúsa navrhuje výkon záložného práva. O pravosti a výšky pohľadávky, pričom v danom prípade však
navrhovateľ dražby uplatnil pohľadávku v nesprávnej výške bez predchádzajúcej súdnej kontroly, pričom
sa nezdržal uplatňovania obohatenia v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko si súkromná osoba môže

nadiktovať výšku dlhu bez preskúmania výšky dlhu súdom, žalobca namieta ustanovenie § 7 ods. 2
zákonač.527/2002Z.z.,ktorýznie:„Navrhovateľdražbyjepovinnýpísomnevyhlásiť,žepredmetdražby
je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16
ods. 3)“. Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, žalobca nedisponuje zmluvou spoločenstva, navyše

žalobca nič nepodpisoval, a teda k zmluve a jej dodatkom nepristúpil. Žalovaný v rade 1./ predložil súdu
len dodatok k zmluve o spoločenstve, no zmluvu o spoločenstve nepredložil, preto žiada, aby žalovaný
v rade 1./ predložil zmluvu o spoločenstve v originály.
Podľa dodatku číslo 2. k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 17.10.2009, článku XII., je
predseda spoločenstva oprávnený zastupovať vlastníkov bytov pri uzatváraní zmluvy na dobrovoľnej
dražbe u vlastníkov, ktorých výška nedoplatku na istine prevyšuje sumu 2.000,-Eur, t.z. že samotná

zmluva o vykonaní dražby je neplatná, nakoľko z oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplýva,
že istina je vo výške 1.502,17 Eur, teda predsedkyňa nebola oprávnená zastupovať vlastníkov bytov
pri uzatváraní zmluvy o dobrovoľnej dražbe. Z vyúčtovania za rok 2017 vystaveného dňa 30.05.2018
vo Z. vyplýva, že nedoplatok je len vo výške 1.913,13 Eur. Zmluva o vykonaní dražby trpí vadami,
ktoré spôsobujú jej neplatnosť aj preto, lebo predsedkyňa spoločenstva v roku 2015 odstúpila z funkcie

predsedníčky, a teda nebola oprávnená podpísať zmluvy o konaní dražby. Znalecký posudok č. X/
XXXX a oznámenie o konaní dražby bolo žalobcovi doručené až dňa 11.02.2019. Dražba sa konala dňa
25.02.2019. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr do 30 dní pred dňom
konania dražby. V zákonom stanovenej lehote nebolo doručené ani oznámenie o dražbe, ktoré má byť

doručené do vlastných rúk v lehote najmenej 30 dní pred začatím dobrovoľnej dražby. Proti znaleckému
posudku č. X/XXXX zo dňa 15.01.2019 vyhotovený Ing. E. E. žalobca v zákonnej 10-dňovej lehote
podal námietky z dôvodu, že cena bytu č. XX určená znaleckým posudkom č. 5 vo výške 6.300,-Eur je
značne podhodnotená a účelovo nízka, preto žiadal o vyhotovenie nového znaleckého posudku. Dňa
20.02.2019 dražobná spoločnosť kuriérom zaslala právnej zástupkyni výzvu na umožnenie obhliadky

predmetu dražby na deň 21.02.2019 o 09:30. Nový znalecký posudok bol vyhotovený na sumu 6.800,-
Eur. Uvedený znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 21.02.2019 bol žalobcovi doručený až
dňa 18.03.2019 spolu s oznámením o výsledku dražby, teda až po konaní samotnej dražby. Existencia
pohľadávky a jej výška je sporná, nakoľko žalobca jednoznačne popiera dlh voči žalovanému v
rade 1./, ktorý sa evidentne snaží postihnúť majetok žalobcu nad rámec skutočnej výšky dlhu. Žalobca

jednoznačne namieta výšku istiny uvedenú v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa
19.05.2016, na základe ktorej dobrovoľná dražba prebehla. Žalovaný v rade 1./ aj napriek opakovaným
urgenciám žalobcu v roku 2013 a 2014 o zaslanie zmluvy o výkone správy ako aj predpisu zálohových
platieb, písomné žiadosti zaslané poštou neprevzal, a teda tieto sa žalobcovi vrátili ako nedoručené.
Až na tretí pokus v roku 2014 prevzal žalovaný v rade 1./ žiadosť žalobcu, no nijakým spôsobom

nereagoval. žalobca zdôrazňuje, že žalovanému v rade 1./ bola známa jeho adresa aj telefónne číslo.
Žalobcovi bolo v mesiaci jún 2019 doručené vyúčtovanie za rok 2018, proti ktorému podal reklamáciu.
Ďalším dôvodom neplatnosti dražby je hrubý nepomer medzi výškou uplatnenej pohľadávky a hodnotou
predmetu dražby, teda bytu, ktorý bol predmetom dražby, pričom v tejto súvislosti je potrebné správne
aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka v

spojení s článkom 21 ods. 1 Ústavy SR, ktorý zaručuje nedotknuteľnosť obydlia. Podľa názoru právneho
zástupcu žalobcu, dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom a pre rozpor so zákonom je neplatná
(§ 21 ods. 2 zákona). (č.l. 207-209 spisu)

6.Súd Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.10.2019 písomne vyzval žalovaného v rade 1./,

2./ a 3./, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu
doručeného súdu dňa 26.07.2019, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich
skutkových tvrdení.

7.Na uvedené reflektoval právny zástupca žalovaného v rade 2./, ktorý vo svojom písomnom podaní

zo dňa 11.11.2019, doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.11.2019 uviedol nasledovné: Žalobca v replike
konštatuje, že o výške dlhu vzťahujúceho sa k bytu, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby, nemal
vedomosť, nakoľko mu neboli doručované vyúčtovania, okrem vyúčtovania za rok 2017. Na základe
uvedeného poukazuje právny zástupca žalovaného v rade 2./ na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, na základe
ktorého je správca alebo spoločenstvo oprávnené na účely ochrany majetku vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome zverejňovať zoznam vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

ktorí majú úhrnnú výšku nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv domu a
na úhradách za plnenie aspoň 500,-Eur. V zozname sa uvedie meno, priezvisko vlastníka bytu alebo
nebytového priestoru v dome a suma nedoplatku na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv
domu alebo na úhradách za plnenie. Ako je z predmetného ustanovenia zrejmé, v uvedenom prípade sa
uplatnila fikcia doručenia a nakoľko mal žalobca nedoplatok na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby

a opráv ku dňu 31.10.2018 vo výške 2.343,66 Eur je zrejmé, že žalovaný v rade 1./ nemal povinnosť
zaslať žalobcovi výzvu na zaplatenie nedoplatku na jeho korešpondenčnú adresu. Tvrdenie žalobcu o
nedoručovaní vyúčtovaní teda považuje za účelové a zavádzajúce. Zároveň zdôrazňuje, že uvedené
skutočnosti nemajú žiadny vplyv na platnosť alebo neplatnosť dobrovoľnej dražby a má zato, že svoje
nároky voči správcovi bytového domu alebo spoločenstvu mal uplatňovať na súde v osobitnom konaní,
nie však počas súdneho konania o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby. Zdôraznil, že žalobca žiadnym

spôsobom súdu nepreukázal, že sa dlžnú pohľadávku chcel vcelku zaplatiť a vzniknutú nepriaznivú
situáciuadekvátnevyriešiť.Právnyzástupcažalovačnéhovrade2./ďalejuvádza,žežalobcanepredložil
akékoľvek dôkazy o tom, že sa snažil predmetný nedoplatok uhradiť, nepredložil ani žiadny prehľad
o mesačných úhradách, ktoré žalobca poukazoval v prospech účtu žalovaného v rade 1./, prípadne v
prospech účtu správcu bytového domu. Považuje za neprípustné, aby žalobca žiadal od žalovaných

preukázanie existencie dlhu ako takého v konaní o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko podľa
ustanovenia § 10 ods. 1 ZVB sú vlastníci bytov a nebytových priestorov povinní uhrádzať preddavky
mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Zdôraznil, že dôkazné bremeno preukázania
riadneho uhrádzania mesačných platieb spočíva výlučne na žalobcovi, nie však na žalovaných. Súčasná

právna úprava umožňuje totiž záložným veriteľom, vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome na základe evidovaného záznamu o zákonnom záložnom práve ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov podľa ustanovenia § 15 ods. 1 ZVB, vymáhať dlžnú pohľadávku od vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome aj prostredníctvom ponúknutia nehnuteľnosti na
predaj prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Nie je teda pravdou, že záložní veritelia môžu voči dlžníkovi

podnikať akékoľvek iné právne kroky v rámci uspokojenia predmetnej dlžnej pohľadávky. Analogicky
by sa mohli uvedené argumenty aplikovať aj v rámci problematiky nesplácania hypotekárneho úveru
vlastníkom nehnuteľnosti v prospech banky, ktorá poskytla vlastníkovi nehnuteľnosti hypotekárny úver
na kúpu nehnuteľnosti. Žalovaný v rade 1./ splnomocnil žalovaného v rade 2./ na výkon dobrovoľnej
dražby na základe platného hlasovania vlastníkov bytov. Žalovaný v rade 2./ nemôže konať svojvoľne a

poskytnúť ktorúkoľvek nehnuteľnosť na predaj na dobrovoľnej dražbe na základe vlastného uváženia,
bez akéhokoľvek splnomocnenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z predloženého dodatku č.
2 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zápisnice zo schôdze žalovaného
v rade 1./ je zrejmé, že žalovaný v rade 3./ ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bol riadne splnomocnený žalovaným v rade 1./ na vymáhanie nedoplatkov, ako aj na

uzatvorenie zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby v mene žalovaného v rade 2./.
K tvrdeniu žalobcu o neexistencii vyhlásenia pravosti výšky a splatnosti pohľadávky záložného veriteľa
uvádza, že v článku XII. predloženej zmluvy o vykonaní dražby zo dňa 29.11.2018 je uvedené vyhlásenie
žalovaného v rade 1./, ktorý podpisom potvrdil, že predmet dražby možno poskytnúť na dobrovoľnej
dražbe, a zároveň potvrdil pravosť, výšku, splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v

zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 a nasl. ZoDD. Žalovaný v rade 1./ teda uvedené prehlásenie uskutočnil
podpisom zmluvy a tvrdenie žalobcu je teda irelevantné a nepravdivé. Podľa ustanovenia § 33 ods.
2 ZoDD navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné
dražiť. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva. Zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku,

sa nemožno zbaviť. Ďalej uvádza, že uznanie výšky dlhu súdom pred samotným dražobným konaním
nie je zákonnou podmienkou uspokojenia pohľadávky v rámci slovenskej právnej úpravy o ZoDD. K
tvrdeniužalobcuonepodpísanízmluvyospoločenstveuvádza,žekaždývlastníkbytovéhoanebytového
priestoru v predmetnom bytovom dome pristupuje k zmluve o výkone správy okamihom nadobudnutia
vlastníctva ku ktorémukoľvek bytu alebo nebytovému priestoru v predmetnom bytovom dome podľa

ustanovenia§7aods.2ZVB:„Sprevodomaleboprechodomvlastníctvabytualebonebytovéhopriestoru
v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudolbyt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, pristupuje k
zmluve o spoločenstve.“
Tvrdenia žalobcu sú preto absolútne irelevantné, nakoľko ZoVB nevyžaduje podpis zmluvy o výkone

správy ani zmluvy o spoločenstve konkrétnym vlastníkom. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca
napáda uvedené právne skutočnosti a ako uvedené skutočnosti súvisia s neplatnosťou dobrovoľnej
dražby, ktorej neplatnosť žiada určiť žalobca. Ďalej nie je zrejmé, z akého dôvodu žiada žalobca
žalovaných o predkladanie rôznych dokumentov, s ktorými sa v konečnom dôsledku
vôbec neoboznámi a následne poskytuje súdu zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia o ich existencii, či

neexistencii.
K tvrdeniu o neplatnosti predloženej zmluvy uvádza, že podľa predloženej zmluvy bola výška dlhu
žalobcu v celkovej sume 2.343,66 Eur ku dňu 31.10.2018. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností
žalobca tvrdí, že výška dlhu, na základe ktorého sa začalo dražobné konania a bola spísaná zmluva,
bola vo výške 1.502,71 Eur. Pokiaľ žalobca odkazuje na sumu uvedenú v oznámení o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 19.05.2016, právny zástupca žalovaného v rade 2./ uvádza, že výška dlhu

neustále narastala a práve prostredníctvom doručeného oznámenia sa mohol žalobca oboznámiť s
výškou dlhu, ktorý by začal riadne splácať, čím by sa vyhol vydraženiu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
Ďalej konštatuje, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva sa vzťahuje k ustanoveniu § 151l ods.
1 Občianskeho zákonníka, nie podľa ustanovení ZoDD. Žalobcove tvrdenia o výške dlžnej pohľadávky,
na základe ktorej bola vykonaná dobrovoľná dražba, vo výške 1.502,71 Eur sú absolútne účelové

a zavádzajúce. K tvrdeniam žalobcu ohľadom doručovania písomností opätovne uvádza, že všetky
písomnosti boli zasielané riadne a včas žalobcovi a z ustanovení ZoDD je zrejmé, že žalovaný v rade 2./
ako dražobník má písomnosti zasielať, nie doručovať. Zasielanie znaleckých posudkov bolo v uvedenom
prípaderovnakododržanépodľaustanoveníZoDD.Podľa§12ods.4ZoDD,akjenavrhovateľomdražby
záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr do 30

dní pred dňom konania dražby. Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 10.01.2019 bol žalobcovi zasielaný
dňa 23.01.2019, pričom predmetná dražba sa konala dňa 25.02.2019. Žalovaný v rade 2./ si
teda riadne splnil povinnosť danú ZoDD a znalecký posudok v rade 1./ zaslal žalobcovi v lehote,
ktorá bola dlhšia ako zákonom určená lehota. K doručovaniu znaleckého posudku v rade 2./ uviedol,
že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, boli ponúknuté na predaj na dobrovoľnej

dražbe za cenu určenú v znaleckom posudku v rade 2./. Dňa 20.02.2019 bola žalovanému
v rade 2./ doručená žiadosť právneho zástupu žalobcu o vyhotovenie nového znaleckého posudku, na
ktorú žalovaný v rade 2./ obratom v ten istý deň odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu. Doručenie
znaleckého posudku v rade 2./ až po konaní dobrovoľnej dražby žalobcovi je absolútne irelevantné,
nakoľkopodľaustanovenia §12ods.5ZoDD„vlastníkpredmetudražbyjeoprávnenýdodesiatich

pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník
je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vyporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred
konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby
žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní

odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.“ Opätovne boli všetky zákonom stanovené lehoty podľa
právneho zástupcu žalovaného v rade 2./ zo strany žalovaného splnené, s námietkami sa vysporiadal,
zabezpečil vyhotovenie nového znaleckého posudku, a to znaleckého posudku v rade 2./. Žiadne
ustanovenie podľa zákona ZoDD nepojednáva o doručení znaleckého posudku vlastníkovi predmetu
dražby do určitej lehoty pred konaním dobrovoľnej dražby, avšak dražobník má povinnosť zabezpečiť

znalecký posudok do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Opätovne poukázal na §
151j ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a
včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
zabezpečená pohľadávka je premlčaná.“ To znamená, že aj v prípade premlčania pohľadávky by táto
mohla byť uspokojená výkonom záložného práva formou predaja nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe.

Považujeme za dôležité uviesť, že námietku premlčania pohľadávky si mohol žalobca uplatniť v súdnom
konaní, ktorého predmetom by bola existencia samotnej pohľadávky. V uvedenej právnej veci však
námietka premlčania pohľadávky žalobcu nie je ani nemôže byť dôvodom na určenie neplatnosti dražby,
a to najmä s prihliadnutím na už citované ustanovenie § 151j ods. 2 OZ a ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD.
Skutočnosť, že žalobca predložil súdu reklamáciu voči vyúčtovaniu za rok 2018 je vo vzťahu k súdnemu

konaniu, v ktorom sa určuje platnosť alebo neplatnosť dobrovoľnej dražby absolútne irelevantná. (č.l.
222 - 226 spisu)8.Dňa 29.05.2020 bol súdu doručený návrh právnym zástupcom žalobcu na zmenu účastníka konania
podľa § 80 CSP, č.k. XC/XX/XXXX kde právny zástupca žalobcu predmetný návrh podal z dôvodu, že
po začatí konania zo žalovaného číslo 1 prešli práva a povinnosti o ktorých sa koná na nový právny

subjekt, ktorým je SVB Biskupická 10-12, IČO: 53 001 231, so sídlom P. XXXX/XX, XXX
XX O.. na základe uvedené teda právny zástupca navrhol, aby do konania namiesto žalovaného v rade
1./ vstúpil jeho právny nástupca SVB Biskupická 10-12, IČO: 53 001 231, so sídlom P. O.. a navrhol,
aby súd tomuto vyhovel. (č.l. 263 spisu)

9.Okresný súd Lučenec Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 01.07.2020 pripustil zmenu na strane
žalovaného v rade 1./ tak, že zo sporu vystúpil žalovaný v rade 1./ SVB a n.p. Daxnerova - Bottova -
Biskupická, so sídlom: Daxnerova 1549/87575, 986 01 O.., IČO: 42 186 897 a na jeho miesto do
sporu vstúpilo SVB Biskupická 10-12, IČO: 53 001 231, so sídlom: Biskupická XXXX/10,
986 01 O... Predmetné uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 11.07.2020.

10.Z LV č. XXXX pre okres K., obec Z., kat. úz. Z. má súd za preukázané, že žalovaný v rade 3./ je
výlučným vlastníkom bytu vo vchode XX, 1. poschodie, byt číslo XX, so súpisným číslo XXXX ležiacom
na parcele č. XXXX, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
príslušenstva, spoluvlastnícky podiel k pozemku v pomere XXXX/XXXXX. V poznámke na predmetnom
liste vlastníctva je uvedené, že poznamenáva sa podľa § 43 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nadobudnutie na základe
dobrovoľnej dražby č. V Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX z 25.02.2018, doručené dňa 05.03.2019
na podiel P pozemok registra CKN p.č. XXXX, byt číslo XX na 1. poschodí, vchod XX, v bytovom dome
súpisné číslo XXXX na pozemku registra CKN p.č. XXXX a podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX, P-XXX/XXXX zapísaná XX.XX.XXXX-V.Z.XXXX/XX. Titul

nadobudnutia - osvedčenie o priebehu a vykonaní dražby č. V Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX z
25.02.2018, Z-XXX/XXXX-XXXX/XX. (č.l. 21 spisu)

11.Z Notárskej zápisnice č. V Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX, ktorou sa osvedčil priebeh
vykonania dražby notárom JUDr. J. Y., ktorá sa konala dňa 25.02.2019 o 12:30 hod.

na Mestskom kultúrnom stredisku v I., P. sála na prízemí, so sídlom: Námestie slobody XX/XX, I..
Hodnota predmetu dražby bola určená podľa znaleckého posudku č. X/XX, ktorú vypracoval Ing. E. E.,
znalec z Odboru: stavebníctvo, Odvetvie: oceňovanie nehnuteľností, zapísaný v zozname tlmočníkov a
prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom XXXXXX. Dátum
vypracovania posudku 15.01.2019, všeobecná cena odhadu 6.300,-Eur. Na základe písomnej

žiadosti zástupcu dlžníka, vlastníka predmetu dražby bol vypracovaný nový znalecký posudok č. XX/
XXXX iným znalcom Ing. N. Q., znalec v Odbore: stavebníctvo, Odvetvie: oceňovanie nehnuteľností,
zapísaný v zozname tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky pod číslom XXXXXX zo dňa 21.02.2019. Všeobecná hodnota bytu odhadu 6.800,-Eur. Z
predmetnej notárskej zápisnice má súd za preukázané, že vlastník nehnuteľnosti nebol prítomný na

dražbe. Pred samotným konaním dražby boli pre všetkých záujemcov v časovom predstihu podané
zo strany dražobníka podrobné informácie o predmete dražby, teda každý záujemca mal možnosť
previesť obhliadku predmetnej nehnuteľnosti v dvoch termínoch 12.02.2019 o 08:00 hod. a 13.02.2019
o 14:00 hod., pričom vlastník bytu neumožnil do neho vstup. Vyvolávacia cena na dražbe bola 6.800,-
Eur, na ktorú sa neprihlásil žiaden z účastníkov dražby. Suma nebola navýšená zo strany žiadneho

dražobníka. Licitátor následne znížil vyvolávaciu cenu predmetu dražby na sumu 6.300,-Eur. Na túto
výzvu sa neprihlásil ale taktiež ani jeden z účastníkov. V súlade so zmluvou o výkone dražby a zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách licitátor znížil vyvolávaciu cenu predmetu dražby na sumu
5.800,-Eur. Na túto výzvu sa neprihlásil žiaden z účastníkov dražby s poradovým číslom 1. až 2. a suma
vyhlásená licitátorom nebola zo strany účastníkov dražby akceptovaná. Licitátor v súlade so zmluvou

o výkone dražby č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách znížil vyvolávaciu cenu predmetu dražby
na 5.500,-Eur a vyhlásil túto zníženú cenu predmetu dražby ako konečnú a možnú. Na túto sa prihlásil
účastníkdražbysporadovýmčíslom1.asuma5.500,-Eurbolavyhlásenálicitátoromzostranyúčastníka
číslo 1. Ako akceptovaná. Následne licitátor urobil výzvu a oznámil prítomným, že ak žiadny z účastníkov
dražby neurobí vyššie podanie ako urobil účastník číslo 1., tak licitátor udelí príklep tomuto účastníkovi.

Následne licitátor urobil druhú výzvu, aj tretiu výzvu a na základe uvedeného udelil príklep účastníkovi
číslo 1. V článku IV. predmetnej notárskej zápisnice je uvedené, že predchádzajúci vlastník
je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnicea doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných
prieťahov. Súd ešte doplňuje, že dražba sa začala o 12:30 hod. a skončila o 12:45 hod.. (č.l. 23-25 spisu)

12.ZLVč.XXXX, okresK.,obecZ.,kat.úz.Z.jeakovlastníkbytuvovchodeXX,na1.poschodí,bytčíslo
XX zapísaný ako výlučný vlastník L. J., t.j. žalobca. V poznámke je uvedené oznámenie o začatí
výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby č. L z 19.05.2016 (VIAM - dražobná spoločnosť
s.r.o., Brnenská 80, 040 11 Košice, IČO: 44 166 591) na podiel P byt číslo XX, na 1. poschodí, vchod
XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX na pozemku registra CKN parcela č. XXXX a na podiel na

spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku registra CKN parcela číslo XXXX o veľkosti XXXX/
XXXXX, Y zapísané XX.XX.XXXX-V.Z.XXX/XX.
Ďalšia poznámka - oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby č. L HR z 21.01.2019 dražobnou
spoločnosťou: VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o., Trieda SNP 39, Košice, IČO: 44 166 591, na podiel P
byt číslo XX, na 1. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX na pozemku registra CKN
parcela číslo XXXX na podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXX a

pozemku registra CKN parcela číslo XXXX P-XX/XX zapísané XX.XX.XXXX-XX/XX, titul nadobudnutia:
osvedčenie o dedičstve č. ČDXXX/XX z XX.XX.XXXX-XXXXXXX. V časti „C“ ťarchy, zákonné záložné
právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. na podiel P (č.l. 27 spisu)

13.Z písomnej listiny označenej ako „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“ zo dňa 19.05.2016,
má súd za preukázané, že žalovaný v rade 2./ oznámil žalobcovi, že záložný veriteľ sa uspokojí
alebo bude sa domáhať uspokojenia predajom zálohu na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách. V zmysle § 151l ods. 3 citovaného zákona, záložný veriteľ má voči žalobcovi
právo na úhradu nevyhnutne, účelne vynaložených nákladov súvisiacich s výkonom záložného práva.

Ako dôvod záložného práva bola uvedená skutočnosť, že dlžník neplnil zabezpečovanú pohľadávku
riadne a včas, ktorá vznikla z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových
priestorov súvisiacich s výkonom správy prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku vrátane poskytnutých služieb. Predmetom výkonu záložného
práva je nehnuteľnosť, byt číslo XX, na 1. poschodí bytového domu, Ulica P., súpisné číslo XXXX, vchod

XX, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele číslo XXXX o výmere 1.263 m2. Druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX, katastrálne územie Z., obec Z., okres K., Okresný
úrad K., katastrálny odbor vo vlastníctve dlžníka - žalobcu. Vymáhaný nárok ku dňu 12.05.2016 je v
celkovej výške 1.839,04 Eur, ktorý tvorí vymáhaný nárok oprávneného ku dňu 12.05.2016 vo výške

1.502,71 Eur a náklady spojené s výkonom záložného práva v sume 336,33 Eur. Predmetnou
listinou zároveň žalovaný v rade 2./ žalobcu vyzval, aby uhradil pohľadávku v celkovej výške 1.839,04
Eur do 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. (č.l. 29 spisu)

14.Z výzvy adresovanej žalobcovi žalovaným v rade 2./ zo dňa 30.11.2018 má súd za preukázané, že

touto žalobcu žalovaný v rade 2./ vyzval, aby umožnil ohliadku predmetu dražby a zároveň umožnil
vykonanie ohodnotenia predmetu dražbu súdnym znalcom. Ohliadka sa mala uskutočniť v termíne
10.01.2019 o 11:00 hod. súdnym znalcom Ing. E. E.. (č.l. 31 spisu)

15.Z kópie obálky má súd za preukázané, že predmetná výzva bola odoslaná žalobcovi dňa 30.11.2018

žalovaným v rade 2./ a doručená žalobcovi dňa 18.12.2018. (č.l. 33 spisu)

16.Z e-mailovej komunikácie právneho zástupcu žalobcu adresovanej žalovanému v rade 2./, má súd
za preukázané, že dňa 18.12.2018 bolo oznámenie žalobcovi o začatí výkonu záložného práva zo dňa
19.05.2016 doručené. Zároveň mu bolo oznámené, že dňa 10.01.2019 o 11:00 hod. sa bude konať

ohliadka. Touto cestou požiadal právny zástupca žalobcu žalovaného v rade 2./ o upustenie od krokov
smerujúcich k dražbe, nakoľko táto dražba bude neplatná. (č.l. 35 spisu)

17.Z Oznámenia o dražbe VDS: XXX-XX/XXXX žalovaným v rade 2./, má súd za preukázané, že táto sa
konaladňa25.02.2019o12:30hod.akoprvádražba.PredmetomdražbybolbytčísloXX,na1.poschodí

bytového domu Ulica P., súpisné číslo XXXX, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na
parcele č. XXXX o výmere 1.263 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/
XXXXX, katastrálne územie Z., obec Z., okres K., Okresný úrad K., katastrálny odbor. (č.l. 37-38 spisu)18.Z listiny označenej ako „Opakovaná výzva k vyzvednutí zásilky“ má súd za preukázané, že žalobca si
prevzal doporučené písomnosti z cudziny, in concreto zo T. dňa 11.02.2019 na pošte Y. XX. (č.l. 40 spisu)

19.Zo znaleckého posudku č. X/XXXX Ing. E.a E.a, znalca v Odbore: stavebníctvo, Odvetvie: pozemné
stavby,odhadhodnotynehnuteľnostívovecistanoveniavšeobecnejhodnotybytuč.XXvbytovomdome
č. XXXX, k.ú. Z. na účel dobrovoľnej dražby má súd za preukázané, že byt oceňoval znalec v pôvodnom
stave, nakoľko vnútorná ohliadka mu nebola umožnená. Všeobecnú hodnotu stanovil v sume 6.300,-

Eur, pričom stavby: byt číslo XX v bytovom dome číslo súpisné XXXX na parcele číslo KN XXXX boli
stanovené v sume 5.817,25 Eur a zastavaná plocha: parcely č. XXXX v sume 470,23 Eur. Všeobecná
hodnota v celku 6.287,48 Eur, zaokrúhlene 6.300,- Eur. (č.l. 42-47 spisu)

20.Z listiny označenej ako „Námietka proti znaleckému posudku č. X/XXXX“ zo dňa 18.02.2019 má
súd za preukázané, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej 10-dňovej

lehote námietky proti znaleckému posudku č. X/XXXX zo dňa 15.01.2019, vyhotoveným znalcom Ing.
E. E., ktorý bol žalovanému doručený dňa 11.02.2019 a ktorú odôvodnil tým, že cena bytu určená v
znaleckom posudku vo výške 6.300,- Eur je značne podhodnotená a účelovo nízka na základe čoho
žiadal, aby bol vyhotovený nový znalecký posudok. (č.l. 56 spisu)

21.Z výzvy žalovaného v rade 2./ zo dňa 20.02.2019 má súd za preukázané, že žalovaný v rade 2./
vyzval žalobcu, aby mu umožnil obhliadku predmetu dražby a zároveň vykonanie ohodnotenia predmetu
dražby súdnym znalcom dňa 21.02.2019 o 09:30 hod. (č.l. 58 spisu)

22.Z listiny označenej „Vznesenie námietok proti znaleckému posudku č. X/XXXX - vyrozumenie“ má

súd za preukázané, že žalovaný v rade 2./ konštatoval, že dňa 20.02.2019 mu bolo prostredníctvom
pošty doručené vznesenie námietok proti znaleckému posudku č. X/XXXX, pričom vznesené
námietky sa týkajú ohodnotenia bytu klienta - žalobcu. V námietkach právny zástupca žalobcu neuvádza
podľa ich názoru o aké námietky ide. Uvádza len, že nesúhlasí s cenou bytu, s jeho ohodnotením vo
výške 6.300,-Eur. Ďalej sa ohrádza voči tomu, že cena uvedená v znaleckom posudku je podhodnotená

a účelovo nízka. Na svoju obranu uvádza, že on nie je znalcom a nie je oprávnený hodnotiť znalecký
posudok tak, ako ho hodnotí právny zástupca žalobcu. (č.l. 60 spisu)

23.Z listiny označenej ako „Oznámenie o výsledku dražby“ vystavenej žalovaným v rade 2./ dňa 25.02.
2019 má súd za preukázané, že predmetom dražby bol byt číslo XX, na 1. poschodí bytového

domu, Ulica P., súpisné číslo XXXX, vchod XX, zapísaný na LV č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele č.
XXXX o výmere 1.263 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných
častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku XXXX/XXXXX, kat. úz. Z., obec Z.,
okres K., Okresný úrad K., katastrálny odbor bola konaná dražba dňa 25.02.2019 o 12:30 hod., bola
to prvá dražba. Cena dohodnutá vydražením 5.500,-Eur, spôsob úhrady ceny bol povinný vydražiteľ

uhradiť po skončení dražby na účet alebo do pokladne dražobníka, a to v prípade, že cena dosiahnutá
vydražením nepresiahla sumu 6.640,-Eur. (č.l. 62 -63 spisu)

24.Z listiny označenej ako „Vyúčtovanie za rok 2017“ má súd za preukázané, že nedoplatky za rok 2011,
2012, 2013, 2014, 2015, 2016 žalobcu činia celkovú sumu vo výške 1.913,16 Eur. (č.l. 66 spisu)

25.Z písomného podania žalovaného v rade 2./ zo dňa 28.02.2019 má súd za preukázané, že žalovaný
v rade 2./ vyzval žalobcu o odovzdanie predmetu dražby v deň 19.03.2019 o 11:00 hod. na Ulici P.
XXXX/10, a to byt číslo XX, 1. poschodie, Z.. (č.l. 67 spisu)

26.Z listiny označenej ako „Písomná správa o výkone záložného práva k predmetu dražby, odovzdanie
výťažku dražby“ vystavenej žalovaným v rade 2./ zo dňa 25.02.2019 má súd za preukázané, že
dražobník na návrh SVB a.n.p. Daxnerova - Bottova - P., v zastúpení Ing. F. L., Daxnerova 1549/85, Z.,
ako prednostný záložný veriteľ zo zákona o záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a

odoplnenízákonaSlovenskejnárodnejradyč.323/1992Zb.onotárochanotárskychčinnostiachvznení
neskorších predpisov zorganizoval, zabezpečil a pripravil dňa 25.02.2019 o 12.30 hod. v Mestskom
kultúrnom stredisku I., Námestie slobody XX/XX, XXX XX I., P. sála na prízemí za
prítomnosti notára JUDr. J.a Y. dobrovoľnú dražbu na nižšie uvedený majetok. Predmetom dražby bolsúbor nehnuteľností, byt číslo XX, na 1. poschodí bytového domu, Ulica P., súpisné číslo XXXX, vchod
XX, zapísaný na LV č. XXXX nachádzajúci sa na parcele č. XXXX o výmere 1.263 m2, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu

a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX, katastrálne územie Z., obec Z., okres K., Okresný
úrad K., katastrálny odbor vo vlastníctve dlžníka. Bývalým vlastníkom predmetu dražby podľa výpisu z
katastra nehnuteľností je žalobca. vydražiteľ predmetu dražby je žalovaný v rade 3/. Najnižšie podanie
6.800,- Eur, cena dosiahnutá vydražením 5.500,- Eur. Touto cestou bolo žalovaným v rade 2 potvrdené,
že dňa 25.02.2019 došlo zo strany vydražiteľa k celkovému zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením na

dražbe.Nákladydražbyaodmenadražobníkačinísumu 3.030,38EursDPH.Odovzdanievýťažku
dražby v prospech zákonného záložného veriteľa bola vyčíslená v sume 2.636,50 Eur, odovzdanie
výťažku dražby vo výške 2.469,62 Eur. (č.l. 69 spisu)

27.Z dodatku č. 2 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 17.10.2009, in concreto
článku IV. označenom ako „Zhromaždenie“, v bode 3., 3.6. je uvedené, že zhromaždenie

schvaľuje vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo NP v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15
zákona 182/93 Z.z. v znení neskorších predpisov. (č.l. 99 spisu)

28.V článku VI. predmetného dodatku č. 2 k zmluve, predseda spoločenstva navrhuje podľa článku
6, bod 4, 4.9, po prerokovaní v rade a predkladá zhromaždeniu na schválenie vykonanie dobrovoľnej

dražby bytu alebo NP v dome na uspokojenie pohľadávok spoločenstva. (č.l. 99 spisu)

29.Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. N. Q., znalca v Odbore: stavebníctvo, Odvetvie: pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností má súd za preukázané, že znalcovi nebola umožnená obhliadka
interiéru bytu, pri jeho opise vychádza z dispozičnej schémy a z predpokladu, že byt je štandardne

vybavený bez vykonanej rekonštrukcie. Na základe obhliadky exteriéru domu je možné konštatovať
nevyhovujúci stav okien bytu č. XX, neošetrené rámy a krídla rozbité sklo. Bytový dom je v pôvodnom
stave, bez vykonaných rekonštrukcií. Má poškodené vnútorné omietky, vchodové dvere, strešnú krytinu
a na niektorých miestach je viditeľné zatekanie cez strešnú konštrukciu. Plastové okná sú na niektorých
bytoch, menej ako 50 %. Miestna ohliadka bola spojená s miestnym šetrením dňa 21.02.2019 bez účasti

vlastníka bytu, ohliadka interiéru bytu mu nebola umožnená. Všeobecná hodnota bytu bola znalcom
zaokrúhlene stanovená v sume 6.800,- Eur. (č.l. 108-120 spisu).

30.Z listiny označenej ako „Objednávka na vypracovanie znaleckého posudku - zaslanie“ zo dňa
20.02.2019 má súd za preukázané, že žalovaný v rade 2./ dal vypracovať znalecký posudok v záväznej

lehote do 22.02.2019. (č.l. 121 spisu)

31.Z listiny označenej ako „Výzva na umožnenie ohliadky predmetu dražby a umožnenie vykonania
ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom“ má súd za preukázané, že žalovaný v rade 2./
písomným podaním zo dňa 20.02.2019 vyzval žalobcu, aby umožnil ohliadku predmetu dražby znalcovi

v termíne 21.02.2019 o 09:30 hod. (č.l. 122 spisu)

32.Z listiny zo dňa 19.05.2016 má súd za preukázané, že vlastníci bytov a nebytových priestorov SVB
a n.p. Daxnerova - Bottova - P., v zastúpení J.a J. na základe zmluvy o výkone správy ako prednostný
záložný veriteľ zo zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov ako žalovaný v rade 1./ a žalovaný v rade 2./ oznámili začatie výkonu
záložného práva v zmysle § 151l ods. 1 zákona č. 526/2002 Z.z., v ktorom je uvedené, že záložný
veriteľ sa uspokojí alebo bude sa domáhať uspokojenia predaním zálohu na dražbe. Vymáhaný
nárok oprávneného ku dňu 12.05.2016 je v celkovej výške 1.839,04 Eur, vymáhaný nárok oprávneného
ku dňu 12.05.2016 vo výške 1.502,71 Eur a náklady spojené s výkonom záložného práva 336,33 Eur.

(č.l. 156 spisu)

33.Predmetnú listinu sa žalobcovi nepodarilo doručiť, čo preukazuje kópia obálky. (č.l. 157 spisu)

34.Zmluva o vykonaní dražby VDS č. XXX-XX XXXX XXXX zo dňa 28.11.2018 uzatvorená medzi

zmluvnými stranami žalovaným v rade 2./ a žalovaným v rade 1./ je záväzok
žalovaného v rade 2./ vykonať pre žalovaného v rade 1./ na základe písomného návrhu a v zmysle
zákona o dobrovoľných dražbách dražbu predmetu špecifikovanom v článku III. tejto zmluvy a záväzok
navrhovateľa zaplatiť za vykonanie dražby dražobníkovi dohodnutú odmenu v zmysle článku IX. tejtozmluvy a účelne vynaložené náklady, najmä na materiál, na organizačné zabezpečenie prípravy a
priebehu dražby v zmysle článku X. tejto zmluvy. (č.l. 158 -164 spisu)

35.Na preukázanie doručovania žalovaný v rade 2./ predložil kópiu podacieho lístka, ktorý je adresovaný
žalobcovi doporučene. Túto si žalobca prevzal dňa 11.02.2019 a zásielka bola podaná na pošte
žalovaným v rade 2./ dňa 23.01.2019. (č.l. 167 spisu)

36.Z písomnej listiny zo dňa 21.01.2019 má súd za preukázané, že žalovaný v rade 2./ oznámil Mestu

Z. konanie dobrovoľnej dražby v zmysle § 11 ods. 4 o dobrovoľných dražbách a požiadal o uverejnenie
oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce a to v termíne do 25.02.2019. Predmetná listina
bola Mestu Z. doručená dňa 25.01.2019 čo preukazuje doručenka adresovaná do vlastných rúk. (č.l.
170 spisu)

37.Z listiny označenej ako vyúčtovanie za rok 2012 vystavenej SVB a.n.p. Daxnerova - Bottova - P. má

súd za preukázané, že nedoplatok žalobcu bol v uvedenom roku v sume 532,82 Eur. Nedoplatok mal
žalobca uhradiť do 30.07.2013. (č.l. 183 spisu)
Vyúčtovanie za rok 2013 predstavuje nedoplatok žalobcu v sume 779,13 Eur, Nedoplatok žiadal
žalovaný v rade 1./ uhradiť do 30.06.2014. (č.l. 184)
Vyúčtovaniezarok2014vsume1.025,-Eur,nedoplatokžiadaluhradiťžalovanývrade1./do31.07.2015.

(č.l. 185 spisu)
Vyúčtovanie za rok 2015 bolo vo výške nedoplatku na úhradách v sume 1.300,- Eur. Nedoplatok žiadal
žalovaný v rade 1./ uhradiť do 31.07.XXXX. (č.l. 186 spisu)
Vyúčtovanie za rok XXXX predstavovalo nedoplatok zo strany žalobcu v sume 1.611,68 Eur, ktorý žiadal
žalovaný v rade 1./ uhradiť do 31.07.XXXX. ( č.l. 187 spisu)

Za rok 2017 predstavoval nedoplatok žalobcu sumu 1.913,16 Eur, ktorý mal uhradiť žalovanému v rade
1./ do 30.06.2018. ( č.l. 188 spisu).
Vyúčtovanie za rok 2018 predstavoval nedoplatok žalobcu v sume 2.431,-Eur, ktorý mal uhradiť do
30.06.2019. ( č.l. 189 spisu)

38.Zo zápisnice zo schôdze z SVB a n.p. Daxnerova - Bottova - P., Daxnerova 1549/75, Z., má súd
za preukázané, že termín konania schôdze bol dňa XX.XX.XXXX o 15:00 hod.. Miestom konania boli
priestory kancelárie na Ul. Daxnerova 1549/75, Z., predmetom
ktorého bolo okrem iného aj vymoženie pohľadávok z titulu neplatenia za služby spojené s užívaním
bytov a nebytových priestorov a článku 13 o oprávnení spracovať osobné údaje vlastníkov bytov pri

zverejnení výšky nedoplatkov. Predmetnej schôdze sa zúčastnila prevažná väčšina vlastníkov bytov,
pričom pozornosti súdu neuniklo, že žalovaný v rade 3./ vlastní v predmetnom bytovom dome 51 bytov
z počtu 66. (č.l. 191-201 spisu)

39.Zpísomnejreklamácievyúčtovaniazarok2018 žalobcuzodňa24.06.2019adresovanejžalovanému

v rade 1./ má súd za preukázané, že žalobca nesúhlasí s vyúčtovaním za rok 2015, XXXX a 2017
vzhľadom k tomu, že v byte nebýva a spoločenstvo na jeho výzvy nereaguje a navyše neplní si
svoje povinnosti. Nedoplatky za rok 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a XXXX podľa názoru žalobcu sú
premlčané. Nedoplatky za rok 2015 a XXXX neuhradí z dôvodu, že mu neboli doručené vyúčtovania a
zároveň trvá na reklamácii vyúčtovaní za rok 2015, XXXX, 2017 ako aj 2018. Žiada zároveň vysvetlenie

a upozorňuje, že táto reklamácia musí byť vybavená do 30 dní od uplatnenia tejto reklamácie. Vzniesol
zároveň námietku premlčania voči nedoplatkom za rok 2011, 2012, 2013, 2014, 2015 a XXXX, a teda
i námietku premlčania záložného práva. Súd poukazuje na skutočnosť, že na listine absentuje podpis
žalobcu, a taktiež doručenka nebola žalobcom do spisu doložená, súd teda konštatuje, že žalobca v
tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. (č.l. 211 spisu)

40.Žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c)
CSP, ale je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Naliehavý právny záujem
na určenie právnych skutočností vždy vyplýva z iného osobitného právneho predpisu ako je napr. žaloba
podľa § 194 CMP, excindačná žaloba podľa § 55 Exekučného poriadku, žaloba o určenie doby

splnenia dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka a žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, návrhu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka, určenie popretej pohľadávky
podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. a ďalšie. Preto v týchto prípadoch žaloba nemôže byť zamietnutáz dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca ani nie je povinný
naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať (Drápal, Bureš, a kolektív, Občanský soudní řád I., II.
komentář 1. vydaní, Praha, C.H.Beck, 2009, strana 530), naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

dobrovoľnej dražby v tomto prípade vyplýva z ustanovenia § 21 zákona č. 527/2002 Z.z.

41.Žalovaný v rade 2./ na pojednávaní namietol správne označenie pasívne legitimovaného in concreto
žalovaného v rade 1./ SVB a n.p., Z. s tým, že mali byť ako žalovaní označení všetci vlastníci bytov.
Na podporu svojho tvrdenia predložil súdu článok z portálu Najprávo.sk s názvom „Správca bytového

domu a jeho postavenie v civilnom sporovom konaní“, ktorý bol zároveň zažurnalizovaný do súdneho
spisu a ktorý sa týka nálezu Ústavného súdu SR z 20.02.2020, sp.zn. II.ÚS 302/2019-44. V
predmetnom rozhodnutí Ústavného súdu SR v bode 20 je uvedené, že pokiaľ ide o otázku aktívnej
vecnej legitimácie v konaní vo veci sťažovateľky, ústavný súd po preskúmaní veci a rozhodných
skutočností odkazuje v podrobnostiach na závery uvedené v rozhodnutí o inej sťažnosti (uznesenie
ÚS, sp.zn. I. ÚS 428/2019 z 29.10.2019), v ktorom je podrobne vývoj právnej úpravy, týkajúcej sa

oprávnení a postavenia správcu, s ktorým nemá dôvod sa nestotožniť (poukázané je tu na body 25
až 33 odôvodnenia označeného uznesenia). Z rozhodnutia Ústavného súdu, sp.zn. I. ÚS 428/2019 z
29.10.2019 vyplýva z bodu 33., že novelou zákona 182/1993 Z.z., zákonom č. 283/2018 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinné od 01.11.2018 - žaloba podaná dňa

12.04.2019), boli do zákona vložené nové ustanovenia in concreto § 9 ods. 7 a 8, v zmysle ktorých
správca(ajspoločenstvovlastníkovbytovanebytovýchpriestorov)naďalejprisprávedomukonávmene
a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe
pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde, zákonom sa zmenil spôsob konania
správcu (aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri súdnych sporoch a to tak, že

správca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
pred súdom a iným orgánom verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že po tejto novele je správca aktívne
alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo
vlastnom mene, no na ich účet. Správca teda bude sám účastníkom konania, t.j. námietku žalovaného v
rade 2./ o nesprávnom označení žalovaného v rade 1./, vyvracia vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného

súdu.

42.Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov v platnom znení (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) na účely tohto zákona sa rozumie

dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu
dražby konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby alebo
verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

43.Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné
veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia
o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,-Eur.

44.Podľa zákona § 7 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu
dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá
je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný
písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon

záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). Ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je
navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace. Navrhovateľ
dražby je povinný označiť osoby, ktoré majú predkupné právo k predmetu dražby alebo ktoré majú
spoluvlastnícky podiel k predmetu dražby.

45.Podľa § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej
zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným
spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu podľa Civilného sporového poriadku46.Podľa § 12 ods. 1 a ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu
dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik,

jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny
celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom,
ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v
dôsledkuprechoduvlastníctvaaleboinéhoprávanezaniknú,aupravípríslušnýmspôsobomodhadceny.
Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku

podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne
vysporiadať, najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník
znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.

47.Podľa § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, dražbu je možné vykonať len na základe
písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o
majetokštátu,akjedražobníkomorgánštátnejsprávyaleboakideomajetokúzemnéhosamosprávneho
celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

48.Podľa § 16 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať
označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané
náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba
bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet
dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

49.Podľa § 16 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ,
zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt
vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba,
zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak

je pridelené.

50.Podľa § 17 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, veta prvá, dražobník vyhlási konanie dražby
oznámením o dražbe.

51.Podľa § 20 ods. 6 až 13 zákona o dobrovoľných dražbách, dražba sa otvára vyvolaním. Obsahom
vyvolania je označenie a opis predmetu dražby a jeho odhadnutá alebo zistená cena, údaje o právach
a záväzkoch na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, ak majú podstatný vplyv na hodnotu
predmetu dražby, údaje o nájomných zmluvách týkajúcich sa predmetu dražby a záväzkoch z nich
vyplývajúcich, najnižšie podania a najnižšie prihodenie. Ak je predmetom dražby kultúrna pamiatka,

uvedie licitátor aj túto skutočnosť. Draží sa, ak účastníci dražby robia vyššie podanie. Ak nebolo cez
dvojitú výzvu a vyhlásenie licitátora: „Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie,
ako bolo podanie naposledy urobené účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil
najvyššie podanie), udelím mu príklep“ urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné
podanie a po tretej výzve vykoná príklep účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím

podaním je účastník dražby viazaný. Ak urobí niekoľko účastníkov dražby súčasne rovnaké podanie
v rámci toho istého vyvolania a ak nebolo urobené vyššie podanie, rozhodne licitátor žrebom o tom,
komu z nich príklep udelí. Ak má niektorý z účastníkov dražby predkupné právo k predmetu dražby a
ak to preukáže dražobníkovi pred otvorením dražby, nie je tento účastník určeným prihodením viazaný;
ak urobí podanie v rovnakej výške ako najvyššie podanie, udelí licitátor príklep účastníkovi dražby

oprávnenému z predkupného práva. Ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie
podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. Udelením príklepu je dražba ukončená. Ak
nebolo pri dražbe urobené ani najnižšie podanie alebo ak nebolo urobené najnižšie podanie ani po jeho
znížení, licitátor dražbu ukončí. Ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti
alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33.193,92

Eur, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť
predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.52.Podľa § 21 ods. 2, 4, 5 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola
dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia

neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo
bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa
osobitnéhopredpisu.Vtomtoprípadejemožnédomáhaťsaneplatnostidražbyajpouplynutítejtolehoty.
V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo
ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

53.Podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť
určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti

na dražbe.

54.Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby byt, dom, iná
nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby
zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na

elektronickej úradnej tabuli v časti určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V
rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec,
na ktorej území sa predmet dražby nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom
podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie
zverejniť.

55.Podľa § 25 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ak nie je v zmluve o vykonaní dražby dohodnuté
inak, náklady dražby sa hradia z výťažku dražby. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, náklady
dražby sa hradia z výťažku dražby v rozsahu povinnosti vlastníka predmetu dražby znášať ich náhradu.

56.Podľa § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10,00 % z výťažku
dražby, nie však viac ako 20% z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu,
vlastník predmetu dražby znáša odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3,00 % z vymáhanej pohľadávky
a po doručení oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Odmena

dražobníka je najviac 33.193,92 Eur zvýšených o 1,00 % z ceny dosiahnutej vydražením,
presahujúcej 331.939,19 Eur.

57.Podľa § 2 písm. i) zákona o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie nákladom
dražby odmena dražobníka a náklady účelne vynaložené dražobníkom na materiálne a organizačné

zabezpečenie prípravy a priebehu dražby; medzi náklady účelne vynaložené dražobníkom patria aj
primerané náklady na zabezpečenie informovanosti o dražbe vrátane informácií v tlači, náklady
na uverejnenie oznámenia o dražbe spôsobom v mieste obvyklým, ako aj náklady vynaložené
dražobníkomnazvýšeniejehopoistnéhozapoisteniezodpovednostizaškodu,aksohľadomnahodnotu
draženej veci bolo nutné dohodnúť zvýšenie poistného dražobníka o viac než 10,00 % pôvodného

poistného, odmena a náhrada hotových výdavkov notára v prípade jeho účasti na dražbe.

58.Podľa § 8b ods. 1 písm. h) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri
správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového
priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15 na základe rozhodnutia podľa § 14b ods. 1

písm. o).

59.Podľa § 14b ods. 1 písm. o) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o podaní návrhu na exekučné

konanie alebo návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome.

60.Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojeniapohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne
a včas splnená.

61.Podľa § 151b ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva

sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

62.Podľa § 151c ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode
pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú
zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

63.Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

64.Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je

riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných
zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

65.Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať

uspokojenia zo zálohu.

66.Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov

Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

67.Súd kladie akcent, že dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva
alebo iného práva k predmetu dražby konaná na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor

obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie
ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku prejde príklepom licitátora vlastnícke právo
alebo iné právo k predmetu dražby alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu,
že nebolo urobené ani najnižšie podanie. Účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa
dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zákona o

dobrovoľnýchdražbách).Dražobníkomjeosoba,ktoráorganizujedražbuaspĺňapodmienkyustanovené
týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti (§ 6 ods. 1,
veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,
ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách). Príklepom je úkon licitátora

spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených podmienok k prechodu
vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby (§ 2 písm. f) zákona o dobrovoľných dražbách).
Udelením príklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zákona o dobrovoľných dražbách). Vydražiteľom
je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep (§ 2 psím. g) zákona o dobrovoľných
dražbách). Ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho

vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu (§ 27 ods. 1, veta prvá zákona
o dobrovoľných dražbách). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách,
môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť
dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňapríklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti

dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Účastníkmi súdneho konania
o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba
dotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4 zákona o
dobrovoľných dražbách). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu (§

21 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách). Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že neplatnosť
dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti.

68.Namietanie prepojenosti žalovaného v rade 2./ so žalovaným v rade 3/ zo strany právneho zástupcu
žalobcu, ktorý mal vedomosti o predmete dražby bol jedným z dvoch účastníkov dražby súd uvádza,
že bez predloženia riadnych dôkazov o tomto jeho tvrdení, t.j. o prepojenosti žalovaných v 2./ rade so

žalovaným v 3./ rade, ktoré by mohlo mať vplyv na výsledok dobrovoľnej dražby je toto tvrdenie iba v
rovine subjektívnej domnienky bez akejkoľvek právnej relevancie.

69.Súd v prvom rade skúmal, či žalobca podal predmetnú žalobcu v trojmesačnej prekluzívnej lehote,
ktorá mala začať plynúť od udelenia príklepu žalovanému v rade 3./, t.j. dňa 25.02.2019. Žaloba

bola žalobcom podaná na súd dňa 11.04.2019, t.j. v trojmesačnej prekluzívnej lehote. Ustanovenie § 21
ods. 2 predstavuje v zásade jediný prostriedok nápravy na ochranu práv a ex post, ktorý môžu osoby
dotknuté dražbou využiť, aby zvrátili jej výsledok a dosiahli reštituovanie prvotných skorších právnych
pomerov. V tomto zmysle sa odsek 2 vzťahuje tak na dražby vlastnícke, dobrovoľné ako aj dražby
nedobrovoľné.

70.Z dokazovania eklatantne vyplýva, že splnená nebola podmienka prípustnosti dražby nehnuteľných
vecí vo vzťahu k hodnote zabezpečenej pohľadávky v zmysle § 3 ods. 6 ZoDD. Uvedené ustanovenie
§ 3 ods. 6 bolo do zákona o dobrovoľných dražbách doplnené zákonom č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou
od 01.06.2014 ako ekvivalent zásady premietnutej v exekučnom poriadku, podľa

ktorého dražiť nehnuteľnosti nemožno pri drobných exekúciách. Týmto ustanovením tak bola vyriešená
otázka primeranosti výšky zabezpečenej pohľadávky k určenej hodnote nehnuteľnosti pre pripustenie
uspokojenia pohľadávky formou dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ
teda by mala byť k hodnote nehnuteľnosti na uskutočnenie dobrovoľnej dražby primeraná iná
výška pohľadávky ako stanovuje zákon o dobrovoľných dražbách, išlo by o výklad daného ustanovenia

contra legem, ktorý nie je prípustný.
Hodnota pohľadávky navrhovateľa dražby ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva dňa
12.05.XXXX bola v sume 1.839,04 Eur (inkorporujúca vymáhaný nárok oprávneného v sume 1502,71
Eur a náklady spojené s výkonom záložného práva v sume 336,33 Eur), teda podmienka prípustnosti
dražby nehnuteľnej veci nebola v súlade s § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách splnená.

Súd sa absolútne nestotožňuje s uvedeným vo vyjadrení právneho zástupcu žalovaného v rade 2./ zo
dňa 03.06.2019 v tom, že žalovaný v rade 1./ „predpokladal“ navyšovanie dlžnej pohľadávky, ktoré bolo
dôvodné, nakoľko žalobca si svoje platobné povinnosti spojené s užívaním nehnuteľnosti riadne neplnil.
(č.l. 149 spisu)
Záložné právo je právnym prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa

a jej príslušenstva tým, že oprávňuje záložného veriteľa uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia
pohľadávky zo zálohu, t.j. z predmetu záložného práva, za predpokladu, že záložca svoju pohľadávku
nesplní riadne a včas. Ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je záložný veriteľ oprávnený na
výkon záložného práva.
Záložné právo k bytu a k nebytovému priestoru zriadené podľa ustanovenia § 15 ods.

1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je záložným právom zákonným.
Znamená to, že vzniká už zo zákona ku každému bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome.
Z uvedeného je zrejmé, že možnosť pristúpiť k výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby
je limitovaná len tým, ak tomu bránia skutočnosti vyplývajúce zo zákona. Takouto skutočnosťou je, tak
ako bolo vyššie uvedené, aj to, že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva, zabezpečenej záložným

právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšovala sumu 2.000,-Eur.
Súd zdôrazňuje, že dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky zabezpečenej
záložným právom bez jej príslušenstva neprevyšuje 2.000,-Eur. Zákonodarca systematicky správne do
ustanovenia § 3 začlenil v poradí ďalšiu prekážku výkonu záložného práva, ktorá sa týka výhradne tzv.nedobrovoľnej dražby, a teda prípadov keď sa vykonáva záložné právo proti dlžníkovi alebo záložcovi.
V tomto prípade tak samotná prekážka nespočíva v nemožnosti dražiť, ale v hodnote pohľadávky
bez jej príslušenstva, ktorá ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,-

Eur. Normatívnou motiváciou uvedenej zmeny bola skutočnosť, že v súčasnosti dražba predstavuje
najčastejší spôsob ako občania prichádzajú o nehnuteľnosti, a to dokonca v prípadoch keď existuje
značný nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti. Dražiť nehnuteľnosť nemožno
pri drobných exekúciách, v rámci ktorých sa vymáha peňažná pohľadávka neprevyšujúca 2.000,-Eur.
Napriek tejto implementácii zákonodarca neobmedzil dané pravidlo iba na nehnuteľné veci, ale toto sa

v celom rozsahu dotýka aj hnuteľných vecí. Následkom použitia uvedeného pravidla je skutočnosť, že
dražobný proces nie je možné ani len začať, keďže v opačnom prípade by došlo k porušeniu zákona.

71.V spojitosti s namietanou nízko stanovenou cenou predmetu dražby znalcom, súd poukazuje
na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorou bolo ustálené, že pokiaľ ide o určenie
ceny predmetu dražby, cena draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 233/2010 zo dňa 03.10.2013). Dražobník je povinný, ak
ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase
konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník totiž nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom
aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti, alebo aby prehodnocoval
správnosťohodnoteniaznalca.Akideonehnuteľnosť,zistiťhodnotupredmetudražbyjepovolanýznalec

a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby
riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca a tento znalecký posudok v deň konania
dražby nie je starší ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti
s ohodnotením predmetu dražby ukladá ust. § 12 ods. 1 ZoDD.
V danom spore žalobca ako vlastník predmetu dražby prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku č. 5/XXXX zo dňa 15.01.2019
vyhotovený znalcom Ing. E. E. vzniesol u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby.
Zároveň žiadal vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. V námietkach proti ohodnoteniu predmetu
dražby namietal, že cena bytu v sume 6.300,-Eur je značne podhodnotená a účelovo nízka.
Dražobník sa so vznesenými námietkami žalobcu písomne a v zákonom stanovenej lehote vysporiadal

tak, že dňa 20.02.2019 zaslal vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď, v ktorej konštatoval, že
nie je znalcom. Znalec ako jediný je oprávnený a má na to aj požadované vzdelanie zhotovovať a
ohodnocovať nehnuteľnosti. Vyššia hodnota nehnuteľnosti by bola len v ich prospech, nakoľko by sa
nehnuteľnosť dražbou predala za vyššiu cenu a tým by vzrástla aj jeho odmena. Zároveň v ten istý
deň písomne vyzval žalobcu, aby umožnil ohliadku predmetu dražby a umožnil vykonanie ohodnotenia

predmetu dražby súdnym znalcom a to dňa 21.02.2019 o 9.30 hod.. Ako vyplýva zo znaleckého posudku
XX/XXXX zo dňa 21.02.2019, znalcovi nebola umožnená žalobcom ohliadka interiéru bytu. (č.l. 59 -
60, č.l. 130 spisu)
V súvislosti so zachovaním lehoty na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu súd konštatuje, že
dražobník má stanovenú povinnosť písomne sa s námietkami vysporiadať, a to v stanovenej lehote

podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách - t.j. najneskôr 5 pracovných dní
pred konaním dražby, v ktorej sa musí odoslať vlastníkovi písomná odpoveď. Momentom pre počítanie
tejto lehoty je odoslanie písomnej odpovede vlastníkovi predmetu dražby, nie jej doručenie vlastníkovi
predmetu dražby. Ako vyplýva z obsahu spisu, námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadosť o
vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom boli dražobníkovi - žalovanému v rade 2./ odoslané dňa

20.02.2019, súd ale nemal žalovaným v rade 2./ preukázané, z dôvodu absencie podania predmetnej
listiny, či „zaslal“ vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Vyjadrenie žalovaného v rade 2./ k
námietkam žalobcu je datované dňom 20.02.2019, pričom dátum konania dražby bol stanovený na deň
25.02.2019,čímzákonomstanovenálehotaneboladodržaná, keďžedeň20.022019pripadalna stredu,
pričom dražba sa mala konať 25.02.2020 t.j. v pondelok. Súd ešte doplňuje, že ani pri jednej

ohliadke z dôvodu vypracovania znaleckého posudku, nebol byt sprístupnený znalcovi, z tohto dôvodu
nebolo možné realizovať zameranie predmetu posúdenia a fotodokumentáciu a znalec v prvom, ako aj
v druhom prípade vypracoval posudok na základe pôdorysu a potvrdenia o veku stavby, vonkajšieho
stavu bytového domu.
Je nesporné, že žalobca predložil súdu znalecký posudok č. X/XXXX znalca Ing.

E.a E.a, evidenčné číslo znalca: XXXXXX zo dňa 30.11.2018 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
bytu č. XX v bytovom dome č. súpisné XXXX, k.ú. Z., vypracovaný za účelom dobrovoľnej dražby, ktorý
ohodnotil predmetnú nehnuteľnosť na celkovú sumu 6.300,- Eur. Z toho suma 5.817,25 Eur predstavuje
všeobecnú hodnotu stavby, bytu číslo XX v bytovom dome č. súpisné XXXX, na p.č. KN XXXX, suma470,23 Eur predstavuje všeobecnú hodnotu pozemku - zastavaná plocha, parcela číslo XXXX (72,9 m2),
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX. Všeobecná hodnota celkom 6.287,48 Eur a všeobecná hodnota
zaokrúhlene 6.300,-Eur. Na námietku žalobcu bol vypracovaný ďalší znalecký posudok vzhľadom k

tomu, že podľa žalobcu bola nehnuteľnosť týmto znaleckým posudkom podhodnotená a účelovo nízka.
(č.l. 42-47 spisu)
Na základe tohto bol vypracovaný ďalší znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý bol však žalobcovi
doručený až dňa 18.03.2019, teda po konaní dražby. Posudok bol vypracovaný Ing. N. Q., evidenčné
číslo znalca: XXXXXX, znalcom v Odbore: stavebníctvo, Odvetvie: pozemné stavby, odhad hodnoty

nehnuteľností. Posudok je zo dňa 20.02.2019, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume
6.800,-Eur, pričom stavba - byt číslo XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, spoluvlastnícky
podiel 1/1 stanovil všeobecnú hodnotu 6.256,14 Eur a pozemok - parcela číslo XXXX (72,9 m2) v
spoluvlastníckom podiele XXXX/XXXXX všeobecnú hodnotu stanovil 509,59 Eur. Všeobecná hodnota
celkom 6.765,73 Eur a všeobecná hodnota zaokrúhlene 6.800,-Eur. (č.l. 108-120 spisu)
Súd dospel k záveru o nedôvodnosti namietania neplatnosti dražby z tohto dôvodu právnym zástupcom

žalobcu. Je nesporné, že zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplývajú všetky náležitosti znaleckého
posudku. Je z nich zrejmé aké nehnuteľnosti hodnotili znalci, akou metódou postupovali pričom
vychádzali iba z ohliadky exteriéru keďže vlastník v stanovených termínoch sa nedostavil, čím nebolo
možné vykonať riadnu obhliadku interiéru nehnuteľnosti. Po prvom znaleckom posudku č. X/XXXX
vypracovanom Ing. E. E. využil žalobca svoje právo prostredníctvom právneho zástupcu a vzniesol

v súlade s § 12 ods. 5 do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4
u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadal vyhotoviť znalecký posudok iným
znalcom. Táto lehota je lehotou prekluzívnou, a teda uplynutím tejto by žalobca stratil právo namietať
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom vypracovaným na podnet dražobníka za účelom
splnenia si svojej povinnosti podľa § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Ani vypracovanie iného

znaleckého posudku s odlišným záverom ohodnotenia nehnuteľnosti, ak boli dodržané ustanovenia o
zabezpečení ohodnotenia nehnuteľnosti dražobníkom nespôsobuje neplatnosť dražby. Okrem toho z
Notárskej zápisnice N X/XXXX, Nz XXXX/XXXX, NCRIs XXXX/XXXX, ktorou bol osvedčený priebeh
a vykonanie dražby, realizovanej dňa 25.02.2019 a z ktorej jednoznačne má súd za preukázané, že
všeobecná hodnota odhadu bola vo výške 6.800,-Eur, t.j. vo výške stanovenej v znaleckom posudku

č. XX/XXXX.
Súd ešte doplňuje, že zákon o dobrovoľných dražbách neuvádza otázku určenia všeobecnej hodnoty
draženejnehnuteľnostizadôvodneplatnostidražby.Súdpodotýka,žeuvedenúotázkuriešiNajvyššísúd
v rozhodnutí 3Cdo 233/2010, v ktorom uviedol, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za
následokneplatnosťdražby.Vtejtosúvislostiďalejsúdpodotýka,žežalobcanesprístupnilnehnuteľnosť,

ktorá bola predmetom dražby tak ako mu to ukladá § 12 ods. 2 ZoDD, porušil teda povinnosť ustanovenú
zákonom.Súdkonštatuje,žeznalci,ktorídraženúnehnuteľnosťocenilipostupovalivsúlades§12ods.2
zákona o dobrovoľných dražbách. Súd teda uvedenú námietku právneho zástupcu žalobcu nepovažuje
za dôvodnú. Znalecký posudok nemôže byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Súd
ešte uvádza, že cena určená znaleckým posudkom nie je definitívnou cenou predmetu dražby, avšak

pri cene dosiahnutej vydražením musí byť zachovaná zákonom garantovaná ochrana žalobcu pred
vydražením jeho nehnuteľnosti za nepomerne nízku cenu v zmysle § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách. Čo sa týka výšky ceny určenej znaleckým posudkom je táto smerodajná len pre najnižšie
podanie pri dražbe, avšak príklep je udelený najvyššej ponuke a cena
nehnuteľnosti závisí od kúpyschopnosti vydražiteľa. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu

ČR, sp.zn. 2Cdo/1083/2005 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že až samotný výsledok dražby môže
odpovedať na otázku, akú má nehnuteľnosť hodnotu za ktorú môže byť predaná. Ak je trhová cena
nehnuteľnosti vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe, potom sa táto skutočnosť prejaví pri
samotnej dražbe. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 7Co/274/2005 pri posudzovaní ceny
predmetu dražby obvyklej v mieste a čase konania dražby je potrebné vychádzať z ceny dosiahnutej

dražbou. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 3Co/49/2012 cena sa generuje
na dražbe a znalcom zistená cena je len procesným podkladom pre dražobníka. Ak žalobca tvrdí, že
všeobecná hodnota nehnuteľnosti nebola stanovená správne jedná sa o ním tvrdené údajné porušenie
povinnosti podľa iného právneho predpisu, nie však podľa ZoDD (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Cdo 12/2013). Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje

dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť vyplýva z § 151l v
spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušenie tejto povinnosti veriteľom nie je dôvodom
neplatnosti dražby v zmysle ZODD, môže byť však spojená so vznikom zodpovednosti veriteľa za
spôsobenú škodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 233/2010). Dražobník nie je odbornespôsobilým subjektom, ktorý je oprávnený znalecky ohodnotiť predmet dražby. Takýmto subjektom je
príslušný znalec zapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Ak sa žalobca
domnieval, že cena obvyklá nebola stanovená správne, a teda namietal správnosť záverov znaleckej

činnosti uvedenú skutočnosť môže byť relevantná výlučne v inom type konania. Nielen ustanovenie
hodnoty predmetu dražby znalcom ale i výška ceny dosiahnutej vydražením, ktorú určuje trh nie sú
relevantnými právnymi skutočnosťami vo vzťahu k inštitútu neplatnosti dobrovoľnej dražby.

72.Podľa § 16 ods. 6 ZoDD, vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je

predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt
podľaosobitnéhopredpisu,najnižšiepodanienemôžebyťnižšieakotrištvrtinyhodnotypredmetudražby
určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica
hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie
podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom
má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, určenej znaleckým posudkom a v ostatných

prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80 % hodnoty predmetu dražby určenej
znaleckým posudkom.
V danom prípade išlo o prvú dražbu a byt bol vydražený za sumu 5.500,-Eur čo
predstavuje 80,88 % zo sumy určenej znalcom Ing. N. Q. z Odboru: stavebníctvo, Odvetvie: pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností vo výške 6.800,-Eur znaleckým posudkom č. XX/XXXX. (č.l. 108

spisu) Je teda evidentné, že žalovaný v rade 3./ vydražil nehnuteľnosť za cenu v súlade s § 16 ods.
6 zákona o dobrovoľných dražbách.

73.Účel dobrovoľnej dražby je definovaný prechodom vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu
dražby, pričom licitátor sa v rámci dobrovoľnej dražby obracia na vopred určený okruh osôb, ktoré sú

prítomné na vopred určenom mieste vo vopred určenom čase s výzvou na podávanie ponúk. V rámci
uvedeného konania prechádza príklepom licitátora vlastnícke právo, alebo iné právo k predmetu dražby,
na osobu, ktorá urobí najvyššie podanie, t.j. na vydražiteľa, ak včas zaplatí sumu, za ktorú predmet
dražby „vydražil“.
Záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva prostredníctvom predaja

zálohu na dobrovoľnej dražbe. V prípade, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, zákon mu ukladá
povinnosť v rámci vyhlásenia, ako navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť, zároveň
uviesťvyhlásenieopravosti,výške,akoajsplatnostipohľadávky,ktorejvýkonzáložnéhoprávanavrhuje.
Dražobník je povinný zaslať oznámenie o dražbe zákonom stanoveným subjektom, pričom jedným z
nich je aj dlžník záložného veriteľa ako aj vlastník predmetu dražby, ak vlastník nie je osobou totožnou s

dlžníkom záložného veriteľa. Záložca je informovaný o skutočnosti, že sa uskutoční dobrovoľná dražba,
ktorej predmetom bude záloh.
V zmysle ustanovenia § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ sa môže „uspokojiť alebo
domáhaťsauspokojeniazozálohuajvtedy,keďjezabezpečenápohľadávkapremlčaná“.Predpokladom
na uplatnenie vyššie uvedeného ustanovenia je skutočnosť, že v čase zabezpečenia pohľadávky

záložným právom, nebola pohľadávka premlčaná a jej premlčanie nastalo až po vzniku záložného
práva. Ak je pohľadávka zabezpečená záložným právom premlčaná, avšak záložné právo premlčané
nie je, môže speňažením zálohu uspokojiť záložný veriteľ svoju premlčanú pohľadávku, ktorú má voči
záložcovi alebo záložnému dlžníkovi, ak nie je tou istou osobou. V uvedenom prípade sa záložca
neubráni námietkou premlčania. Odlišná by však bola situácia, ak by bola premlčaná nielen pohľadávka,

ale aj samotné záložné právo. Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej premlčacej lehote, ktorá je podľa
Občianskeho zákonníka trojročná, pričom lehota začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné
právo vykonať po prvý krát.
Nazákladeuvedenéhobymalzáložca,akmáotozáujem,uplatniťnámietkupremlčaniapredukončením
dobrovoľnej dražby. Dobrovoľná dražba je ukončená udelením príklepu licitátora. Namietať premlčanie

záložného práva by tak záložca mal len do príklepu licitátora. Ak sa záložca nedovolá premlčania
záložného práva pred tým, ako bolo právo vykonané, možno usudzovať, že sa záložca nemôže domáhať
zrušenia následkov už vykonaného práva. Následné domáhanie sa zrušenia následkov už vykonaného
práva, možno považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore nielen s povahou inštitútu námietky
premlčania, ale taktiež s povahou právnej istoty účastníkov právnych vzťahov ako takej.

Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dovolať sa premlčania môže záložca
najneskôr v deň konania dražby. Je to dôsledok toho, že vznesenie námietky premlčania môže zabrániť
výkonu práva, v posudzovanej veci práva záložného veriteľa uspokojiť sa zo zálohu predajom na
dobrovoľnej dražbe. Po tom čo sa právo vykonalo, námietku premlčania nemožno úspešne uplatniť.Právny zástupca žalobcu uplatnila námietku premlčania až po výkone záložného práva, preto takto
vznesená námietka premlčania nevyvoláva žiadne právne následky. Uvedený rozsudok bol potvrdený
Krajským súdom Košice a to rozsudkom zo dňa 27. júna 2014, ktorý sa s názorom okresného súdu

stotožnil v tom, že námietku premlčania výkonu záložného práva možno vzniesť iba do okamihu
vykonania dobrovoľnej dražby, a preto na ňu v neskoršom konaní nie je možné prihliadať.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietku premlčania záložného práva môže záložca uplatniť len do
momentu vykonania záložného práva, t. j. do udelenia príklepu licitátora.
Účinky príklepu licitátora v zmysle zákonnej úpravy zanikajú ku dňu príklepu v prípade, že vydražiteľ

zmarí dražbu alebo v prípade, ak súd určí dražbu za neplatnú.
Záložca, ako osoba dotknutá na svojich právach, sa môže domáhať ochrany svojich práv
prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti dražby, avšak len zo zákonom stanovených dôvodov, nie
z dôvodu, že dražbou bolo vykonané premlčané záložné právo.
Záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa, resp. domáhať sa uspokojenia svojho záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a to aj v prípade pohľadávky, ktorá bola premlčaná. Ak bolo

premlčané aj záložné právo, avšak nebola uplatnená námietka premlčania, možno na základe vyššie
uvedeného vyvodiť, že záložný veriteľ je oprávnený aj naďalej využiť proces dobrovoľnej dražby na
uspokojenie svojho záložného práva.
V prípade, že došlo k premlčaniu záložného práva, je záložca v procese dobrovoľnej dražby oprávnený
uplatniť námietku premlčania. Záložca sa však nemôže brániť námietkou premlčania záložného práva

po uskutočnení dobrovoľnej dražby, prostredníctvom ktorej došlo k uspokojeniu pohľadávky záložného
veriteľa, keďže účelom námietky premlčania je ochrana pred výkonom premlčaného práva.
Z komunikácie právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v rade 2./ súd nemá za preukázané, že by
tento namietal premlčanie v súlade s vyššie uvedeným.
Čo sa týka namietanej výšky istiny žalobcom, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

tvrdenia o opakovaných doručovaniach urgencií adresovaných žalovanému v rade 1./ ako ani v smere
nedoručenia vyúčtovaní za roky 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, XXXX. Doručené mu bolo podľa jeho
tvrdenia len vyúčtovanie za rok 2017, ktoré inkorporovalo vyúčtovania za roky 2011-XXXX, čo činilo in
summa 1913,13 Eur. Napriek tomu neuplatnil námietku premlčania v súlade s vyššie uvedeným a ani
neuhradil dlžnú sumu.

74.V spojitosti s námietkou právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k miestu konania dražby, táto podľa
súdu nie je dôvodná. Potrebné je poukázať na tú skutočnosť, že zákon nestanovuje podmienku, podľa
ktorej by bolo miesto dražby naviazané na miesto, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Samotná
vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom

vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla,
prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im
hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe, t.j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od
draženej nehnuteľnosti. Podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR za neprimerané možno „bez ďalšieho“
považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo

rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od
miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta
konania dražby teda závisí od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením
ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo
spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov na dražbe predovšetkým z blízkeho okolia, ak išlo o nehnuteľnosť

určenú na bývanie (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 58/2018). Konaním dražby v meste I., ktoré
je od mesta Z. vzdialené 80 km, pričom cesta autom trvá cca 83 minút, vzhľadom na jeho polohu
a infraštruktúru nedošlo k obmedzeniu potenciálnych záujemcov na dražbe. Táto sa uskutočnila v
priestoroch prístupných verejnosti a nebola obmedzená možnosť účasti záujemcov. Vzhľadom aj na to,
aké sú možnosti spojenia do miesta dražby, nebola obmedzená účasť záujemcov o draženie. Čo sa

týka samotného priebehu dražby, dobrovoľná dražba sa za splnenia podmienok zákona o dobrovoľných
dražbáchmôžeuskutočniťajvprípade,aksadražbyzúčastníilenjedenúčastník.Zákonodobrovoľných
dražbách takúto možnosť nevylučuje a podľa súdu nie je ani v rozpore s definíciou dobrovoľnej dražby
(§ 2 písm. a/ zákona). Vopred neurčený okruh osôb, na ktoré sa pri dražbe licitátor obracia s výzvou
na podávanie ponúk môže tvoriť aj jediná osoba, ktorá spĺňa podmienky zákona pre účasť na dražbe.

Je nepochybné, že účasť viacerých účastníkov dražby na dražbe môže viesť k navyšovaniu ich podaní
a teda v konečnom dôsledku k maximalizácii výťažku dražby. Na druhej strane si však
treba uvedomiť, že účasť na dražbe odráža dopyt po predmete dražby a preto aj v prípade podania
jediného účastníka dražby,, ktorému bol v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách udelený príklep,sa vytvára pri strete ponuky a dopytu trhová cena predmetu dražby. Je zrejmé, že výťažok takejto dražby
môže byť nižší oproti výťažku z dražby, na ktorej sa stretla konkurencia dopytu po predmete dražby
(viacero účastníkov dražby), ale to neznamená, že sa nejednalo o dražbu. Uvedené je len zrkadlom

nízkeho dopytu po predmete dražby.

75.V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby
byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním
dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce,

na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v
periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza,
základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej dražby. Obec
je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. Žalovaný v rade 2./ preukázal
doručenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. Mestu Z.
kópioudoručenky,ktorátútoskutočnosťpreukazujeatodňa25.01.2019,neosvedčil,alejejzverejneniev

periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec a ani zverejnenie v Obchodnom vestníku. Z pohľadu
právnych následkov porušenia ustanovenia § 11 ods. 4 platí aj v tomto prípade všeobecný
režim § 21, s poukazom na ktorý aj porušenie týchto právnych povinností dražobníkom môže založiť
neplatnosť dobrovoľnej dražby.

76.Súd za porušenie Zákona o dobrovoľných dražbách zo strany žalovaného v rade 2./ považuje:
- v porušení ustanovenia § 3 ods. 6 ZoDD dražobníkom z dôvodu, že hodnota pohľadávky navrhovateľa
dražby ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva dňa 12.05.XXXX bola v sume 1.839,04
Eur (inkorporujúca vymáhaný nárok oprávneného v sume 1.502,71 Eur a náklady spojené s výkonom
záložného práva v sume 336,33 Eur)

- v porušení ustanovenia § 11 ods. 4 ZoDD dražobníkom, keďže tento nepreukázal zverejnenie
oznámenia o dražbe v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej sa predmet dražby
nachádza.

77.Uvedené porušenia ZoDD, ktoré mali vplyv na právo žalobcu odôvodňujú vyhlásenie dražby za

neplatnú.
78.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

79.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

80.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

81.Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej
samostatným uznesením.

82.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným

uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním
uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/
XXXX).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec,
Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so
samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.

Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v
ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,
d) predajom cenných papierov,
e) predajom nehnuteľnosti,
f) predajom podniku,
g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.