Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Keresztényi
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/7/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120206485
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2021:7120206485.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdKošiceIsudkyňouMgr.ZuzanouČisovskouvovecižalobcu:RozhlasatelevíziaSlovenska,
so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, 845 45, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Z. N., J.. XX.X.XXXX,
G. I. H.Š., P. XXX/XX, v konaní o zaplatenie sumy 241,17 EUR takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 102,08 EUR, ďalej pokutu vo výške 17 EUR a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 1,45 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 120,64 EUR zastavuje.
III. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 1.6.2020 domáhal zaplatenia istiny vo výške 222,72
EUR, pokuty vo výške 17 EUR, ako aj nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (poštovné) vo
výške 1,45 EUR.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z.
o Rozhlase a televízii Slovenska je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a §
10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska (ďalej len „Zákon“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len
„úhrada“)podľa§3písm.a)Zákonavovýške4,64EURpodľa§6ods.1Zákonasmesačnouperiodicitou
platenia úhrad v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný
ku dňu podania žaloby nezaplatil úhrady za obdobie od 1.4.2015 do 31.3.2019, preto žalovaného v
zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 5.3.2019 vyzval na zaplatenie dlhu. Žalovaný dlh
nezaplatil ani v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, preto je povinný v zmysle § 10 ods. 3
Zákona zaplatiť aj pokutu.
3. Žalovaný sa v prvom rade bránil vznesením námietky premlčania, na ktorú žalobca reagoval
späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 120,64 EUR za obdobie od apríla 2015 do mája 2017
(vrátane), t.j. 26 mesiacov krát 4,64 EUR.
4. V prevyšujúcom rozsahu, o zaplatenie sumy 102,08 EUR žalobca trval na podanej žalobe.
5. Žalovaný uznal časť nároku, vzťahujúcu sa na obdobie od júna 2017 do októbra 2018 (vrátane), t.j. za
obdobie 17 mesiacov, čo pri mesačnej výške úhrady 4,64 EUR predstavuje sumu 78,88 EUR. Žalobca
navrhol, aby súd v tejto časti rozhodol rozsudkom pre uznanie.
6. Spornou teda ostala časť nároku za obdobie od novembra 2018 do marca 2019 (vrátane), t.j. za
obdobie 5 mesiacov, čo pri mesačnej výške úhrady 4,64 EUR predstavuje sumu 23,20 EUR. Vo vzťahu
k tejto časti nároku sa žalovaný bránil tým, že nie je daný základ na vymáhanie úhrad, pretože v
tomto období nebol odberateľom elektrickej energie. V tejto súvislosti uviedol, že odberateľom elektrickej
energiebolnazákladezmlúvuzavretýchsVSEa.s.vobdobíodapríla2015do7.2.2017predomácnosť-bytnaG.W.XXI.H.avobdobíod11.5.2017do22.8.2018prerozostavanústavbuvKošiciach,Bystrická
36 a na základe zmluvy uzavretej s SSE a.s. v období od 20.6.2018 do 31.10.2018 pre domácnosť vo L.,
Š. XX. Žalovaný nedisponoval zmluvami o dodávke elektrickej energie a navrhol, aby ich súd vyžiadal
od týchto spoločností.
7. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že údaje o platiteľoch mu do evidencie poskytujú subjekty,
ktorým táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona, najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Poskytovanie súčinnosti zo strany dodávateľov elektrickej
energie sa uskutočňuje tak, že dodávatelia poskytnú žalobcovi databázu fyzických osôb, ktoré sú
koncovými odberateľmi elektriny v domácnosti na odbernom mieste pres spotrebu v byte alebo rodinnom
dome. Podľa poskytnutej databázy Východoslovenskej energetiky a.s. bol žalovaný evidovaný ako
odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste G. XX I. H. a teda, na tomto mieste mu vznikla
povinnosť platiť úhrady, uplatnené žalobou. K žalovaným tvrdenému dátumu ukončenia odberu elektriny
natomtoodbernommieste(7.2.2017)žalobcapoukázalnaskutočnosť,žežalovanýžalobcovineoznámil
a nepreukázal zánik povinnosti platiť úhradu k uvedenému dátumu, preto jeho povinnosť trvala až do
konca žalovaného obdobia. K námietke žalovaného, že bol odberateľom elektrickej energie na viacerých
odberných miestach žalobca poukázal na ust. § 3 písm.a) Zákona, v zmysle ktorého platiteľ úhrady,
ktorý je evidovaný ako odberateľ elektriny vo viacerých odberných miestach, je povinný platiť úhradu
za jedno odberné miesto, avšak za podmienky, že vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže žalobcovi
do 30 dní, čo žalovaný neučinil. Žalobca k vyjadreniu pripojil výňatok z databázy Východoslovenskej
energetiky, a.s., podľa ktorého je žalovaný evidovaný ako odberateľ elektriny od 18.3.2015 pre odberné
miesto v H., G. XX.
8. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobcu nevyjadril a na pojednávanie, nariadené na 1.6.2021 sa bez
ospravedlnenia nedostavil napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručené dňa 24.4.2021.
9. Podľa ust. § 144 ods. 2 CSP, ak je žalobca vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Na základe dispozičného úkonu žalobkyne (späťvzatie žaloby sčasti) súd v zmysle vyššie cit. ust.
CSP konanie v časti o zaplatenie sumy 120,64 EUR zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby
nebol potrebný, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi.
13. Podľa výňatku z databázy Východoslovenskej energetiky, a.s., žalovaný je evidovaný ako odberateľ
elektriny od 18.3.2015 pre odberné miesto v H., G. XX.
14. Podľa správy Stredoslovenskej energetiky, a.s., so sídlom v Žiline, uvedená spoločnosť neevidovala
a ani neeviduje zmluvu o združenej dodávke elektriny, uzavretú so žalovaným.
15. Listom zo dňa 5.3.2019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na úhradách za služby
verejnosti za obdobie od 18.3.2015 do 31.3.2019 vo výške 224,17 EUR ( suma zahŕňa aj náklady na
doručovanie - poštová sadzba vo výške 1,45 EUR) na účet žalobcu v lehote najneskôr do 30 dní od
doručenia listu. Výzva obsahuje upozornenie, že ak dlh nebude zaplatený v stanovenej lehote, žalobca
si uplatní aj pokutu vo výške 17 EUR a nárok si uplatní súdnou cestou. Z pripojenej doručenky súd zistil,
že výzva bola doručená žalovanému do vlastných rúk prostredníctvom pošty dňa 11.3.2019.
16. Podľa§13ods.1a2zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRozhlasom
a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2013
(ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska“), výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za
služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z.z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj
vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára
2013 Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku
1 sa vzťahuje tento zákon.
17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
18. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2012 (ďalej len „zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom“), platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá jekoncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome.
19. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 140 Sk za každý aj začatý
kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých
odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto.
20. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca.
21. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
22. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý
kalendárny mesiac.
23. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za
príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.
24. Podľa § 10 ods. 1 až 3 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný
ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
25. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov
3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
26. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom rozsahu ( okrem
späťvzatej časti ) dôvodný. Ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona, žalovanému ako
koncovému odberateľovi elektriny vznikla povinnosť platiť úhrady za služby poskytované žalobcom
v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo
vzťahu k svojmu tvrdeniu, že v rozhodnom období od novembra 2018 do marca 2019 nebol koncovým
odberateľom elektriny. Žalovaný sám potvrdil, že uzavrel zmluvu o dodávke elektriny s VSE a.s. pre
odberné miesto na G. W. I. H., avšak nepreukázal či a ak áno, akým spôsobom a kedy tento zmluvný
vzťah zanikol a zároveň nepreukázal, že uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi tak, ako to vyžaduje
zákon. Ako to vyplýva zo správy SSE a.s., nebolo potvrdené ani tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom
období bol odberateľom elektriny na inom odbernom mieste vo Zvolene. Súd preto vychádzal z tvrdenia
žalobcu, podloženého výňatkom z databázy dodávateľa elektriny - Východoslovenskej energetiky, a.s.,
t.j. že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektriny od 18.3.2015 pre odberné miesto v H., G. XX a
takto bol evidovaný až do konca rozhodného (žalovaného) obdobia.
27. Výška úhrady sporná nebola. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 102,08 EUR za
obdobie od júna 2017 do marca 2019, t.j. za obdobie 22 mesiacov pri mesačnej výške úhrady 4,64
EUR. Vo vzťahu k časti tohto nároku vo výške 78,88 EUR ( obdobie od júna 2017 do októbra 2018) súd
rozhodol rozsudkom pre uznanie a vo vzťahu k ďalšej časti vo výške 23,20 EUR ( obdobie od novembra
2018 do marca 2019 rozhodol „riadnym“ rozsudkom.
28. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie pokuty vo výške 17 EUR, pretože boli splnené zákonom
stanovené podmienky pre priznanie tohto nároku v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. Bolo
nesporne preukázané, že žalovaný nedoplatok na predpísaných úhradách nezaplatil ani v dodatočnej
lehote 30 dní od doručenia výzvy žalobcu zo dňa 5.3.2019.29. Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 1,45 EUR. Ako to vyplýva z vyššie cit. ust. § 10
zákona č. 340/2012 Z. z., zákon žalobcovi priamo priznáva aj nárok na náhradu nákladov spojených s
vymáhaním nedoplatku - tzv. poštové sadzby. Z Potvrdenia Slovenskej pošty o Tarifnej cene za úradnú
zásielku mal súd za preukázané, že tarifná cena pre produkt Úradná zásielka v období do 30.6.2016
bola pri podaní cez elektronický podací hárok vo výške 1,45 EUR.
30. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
32. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
33. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP v spojení s ust. § 256 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech čo do výšky 120,53
EUR (t.j. 102,08 EUR istina, 17 EUR pokuta a 1,45 EUR poštovné). Úspech žalovaného predstavuje
späťvzatá časť žaloby. Žalobca vzal čiastočne späť žalobu po stotožnení sa s obranou žalovaného - z
dôvodu premlčania časti nároku čo do výšky 120,64 EUR. Z porovnania miery úspechu a neúspechu
v spore je zrejmé, že obe strany mali v spore rovnaký úspech. Preto súd vyslovil, že žiadnej zo strán
nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach, okrem rozsudku v časti
istiny vo výške 78,88 EUR, voči ktorému odvolanie nie je prípustné (rozsudok pre uznanie nároku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.