Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200239
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114200239.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobkyne: T. B., XX.XX.XXXX, X. U.

XXXX/X, O., zast. JUDr. Milan Szöllössy, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kováčska 28,
Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava,
IČO 36 062 235, o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala súdu dňa 06.04.2009 domáhala voči žalovanému náhrady

škody z ublíženia na zdraví, ťažkého úrazu, ktorý utrpela dňa 17.03.2006 pri dopravnej nehode ako
spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. P. R., Q.: W., pre ktoré nebolo uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vodič tohto motorového
vozidla pri dopravnej nehode zomrel a z toho dôvodu bolo trestné stíhanie voči nemu uznesením
Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 17.5.2006 ČVS: ORP-280/1-OVK-K1-2006 zastavené.
Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému uplatnila v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. e/ a ods. 3 zákona
č. 381/2001 Z.z., ako nárok na plnenie z garančného fondu. Žalobkyňa bola v ústavnom ošetrovaní

od úrazu 17.03.2006 do 06.04.2006 a uplatnila si nárok na plnenie bolestného v sume 21.560,45 EUR
(649,530,- SK) a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 52. 311,29 EUR (1.575,930,-SK). K
takto uplatneným istinám požadovala aj 3% ročný úrok z omeškania od 29.03.2009 do zaplatenia a
náhradu trov konania.

2. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.03.2011 sp. zn.
18C/148/2009 tak, že žalobu o zaplatenie bolestného v sume 13.360,22 EUR súd zamietol, konanie

o zaplatenie sumy 28.999,53 EUR zastavil a nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 31.511,32 EUR vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o
trovách celého konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že konanie o zaplatenie
sumy 31.511,32 EUR z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vylúčil na samostatné
konanie s prihliadnutím na odôvodnené námietky zo strany žalobkyne ohľadne bodového ohodnotenia
posttraumatickej stresovej poruchy, pre ktorú je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom
z odboru psychiatrie, vzhľadom na to, že doposiaľ takýto odborný lekár následky poškodenia jej

zdravia neposudzoval. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uznesením Krajský súd v
Košiciach č. k. 1Co/175/2011 - 129 zo dňa 28.12.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I č. k.
18C/148/2009-110 a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 18C/1/2014 - 29 zo dňa 04.10.2018 súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom a poveril znalca J.. T.. N. J. L.., z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:
Psychiatria, vypracovaním znaleckého posudku. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť zložiť preddavok

na znalecké dokazovanie vo výške 350,- EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet
Okresného súdu Košice I. Žalobkyňa nezložila preddavok na znalecké dokazovanie v lehote určenej
súdom.

4. Podľa ust. § 253 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len

„CSP“) ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže
uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od
súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu
predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok
nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

5. V rámci sporového konania sa uplatňuje princíp zodpovednosti strán za ich vlastnú procesnú aktivitu
a za riadne plnenie povinnosti vyplývajúcich z CSP. Jedným z prejavov tohto princípu je pravidlo, podľa
ktorého musí byť uznesením uložená preddavková povinnosť splnená pred vykonaním dôkazu, na ktorý
sa vzťahuje. Ak strana preddavok v určenej lehote nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Za daných
okolností súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia: psychiatria a v konaní pokračoval

bez vykonania predmetného dôkazu, čím neporušil základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

6. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní prednesom advokáta žalobkyne, prednesom povereného
zamestnanca žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu a zistil tento

skutkový stav:

7. Na pojednávaní poverený zamestnanec žalovaného vzniesol námietku premlčania k nároku
žalobkyne. Mal za to, že po vykonanom znaleckom dokazovaní MUDr. P. bolo jednoznačne preukázané,
že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia došlo ku

dňu 17.03.2007. Pôvodná žaloba bola podaná dňa 06.04.2009, teda po márnom uplynutí lehoty na
uplatnenie práva v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka a mal za to, že vznesená námietka
premlčania je plne dôvodná.

8. Právny zástupca žalovanej uviedol, že vznesená námietka premlčania nemá opodstatnenie z dôvodu,

že pre začatie plynutia premlčacej doby je významný subjektívny prvok, čiže subjektívne poznanie
poškodeného o dvoch skutočnostiach - kedy sa poškodený dozvie. kto za škodu zodpovedá a kedy sa
poškodený dozvie o škode.

9. Súdom ustanovený znalec predložil v konaní Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/148/2009 znalecký

posudok č. 16/2018 zo dňa 26.11.2018. Z jeho záverov vyplýva, že znalec T.. T. P. tvrdí to isté, čo
vyhlásil T.. W. vo svojej výpovedi, že vydať posudok o sťažení spoločenského uplatnenia cca po roku od
úrazu.Praktickyvtedybolzdravotnýstavustálený,nedochádzalokjehovýznamnejšiemuzlepšovaniu,či
zlepšovaniu. Prakticky viac v otázke liečby sa mohlo vykonať cestou psychiatrickej konzultácie a liečby.
Celkovú výšku bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil na 2530 bodov.

10. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len
na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11. Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

12. Podľa ust. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

13.Podľa§2ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovnea o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia“), sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má

preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

14. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno
objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, od tohto okamihu

plynie subjektívna premlčacia doba. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil,
je nezávislé od vyjadrenia lekára (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 13.07.2001, sp. zn. 25Cdo
1169/2000).

15. V prípade nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je z hľadiska premlčania
rozhodujúce, kedy nastal u poškodeného stav, z ktorého mohol poznať, aká ujma sa stala následkom

úrazunajehotelesnejintegrite,ktorámubudebrániťvjehoživotnomuplatnenívspoločnosti,vkultúrnom
živote, v športe atď. (R 28/1960).

16. O sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie vtedy, keď škoda na zdraví
má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie

jeho zdravotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie
spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze,
chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví, prípadne po ich zhoršení považovať za ustálený a
v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne
nepriaznivédôsledkynaživotnéúkonypoškodeného,preuspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských

potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Ako už
súd vyššie uviedol, zo záverov znaleckého posudku znalca T.. T. P. vyplýva, že k ustáleniu zdravotného
stavu žalobkyne pre účely posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo rok po nehode, čiže dňa
17.03.2007 a teda najneskôr do 17.03.2009 mohla žalobkyňa objektívne vyčísliť v peniazoch ujmu na jej
zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žaloba bola podaná na súd dňa 06.04.2009. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že žaloba o priznanie spoločenského uplatnenia bola na súd podaná po uplynutí
subjektívnejdvojročnejpremlčacejdoby.Súdmázato,žesubjektívnapremlčaciadobaohľadnenáhrady
škody za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia začala plynúť od ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne.

17. V prejednávanom prípade súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným, nakoľko v
zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ ako aj zo súčasnej judikatúry a posudzovania tejto otázky súdmi má súd
za to, že okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného je okamihom začatia plynutia dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby V zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ pre uplatnenie nároku na náhradu škody na
zdraví okamih ustálenia zdravotného stavu, v danom okamihu má osoba vedomosť o tom, že jej vznikla

ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú môže objektívne vyjadriť a vyčísliť (za pomoci vydania posudku
o sťažení spoločenského uplatnenia, o ktorého vydanie môže požiadať kedykoľvek v zmysle § 7 ods.
3 zákona č. 437/2004 Z. z.). Ak je zdravotný stav poškodeného ustálený, má vedomosť o škode a jej
rozsahu ( o tom, aké zranenie utrpel a aké liečebné úkony podstúpil ) a z toho plynúci nárok na náhradu
škody na zdraví môže kedykoľvek uplatniť na súde.

18. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

20. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a vzhľadom na úspech žalovaného v spore, ktorému priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. ( § 364 CSP )

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.