Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/401/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818200882
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7818200882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Aleny Mazúrovej v právnej veci žalobcu: Y.. H. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom Rožňava, B. XX, zast. JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá
21, proti žalovanej Y.. W. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Rožňava, W. X, prechodne Bratislava, M. O. X,
zast. JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Košice, Floriánska
16, o zaplatenie 8.559,49 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 5C/12/2018-218 zo dňa 19.9.2019
Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol (I.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 8.559,49 €
s 5 % úrokmi z omeškania ročne od podania žaloby na súde a náhrady trov konania, skutkovo

odôvodnenej tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava
č.k. 7P 187/2013 z 28.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2013 a nedošlo medzi nimi k
vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva v lehote troch rokov od rozvodu manželstva.
Žalobca argumentoval tým, že medzi ostatné majetkové práva je potrebné zaradiť aj pôžičky a úvery
a zmluvy, ktoré strany sporu počas trvania manželstva uzavreli, o ktorých platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, resp. je a bolo povinnosťou oboch podieľať
sa na ich splácaní rovnakým podielom, napriek tomu žalobca 1/ zo zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/

XXX uzatvorenej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. po zániku BSM celkovo splátkami uhradil sumu
7.447,76 €, nepremlčaný nárok žalobcu úhradami vykonanými po 3/2015 činí 1.249,02 €, 2/ zo zmluvy
č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX uzatvorenej so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 15.8.2007 po
zániku BSM uhradil celkovo 4.796,52 €, nepremlčaný nárok žalobcu činí 2.166,08 €, 3/ zo zmluvy č.
XXXXXXX X XX uzatvorenej s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. po zániku BSM splácal úver v splátkach
vo výške 120,54 €, nárok žalobcu činí 2.166,08 € a 4/ zo zmluvy č. XXXXXXX XXX uzatvorenej s Prvou
stavebnousporiteľňou,a.s.celkovouhradil2.509,38€,jehonepremlčanýnárokčiní836,46€a5/počnúc

mesiacom 02/2017 spláca v prospech účtu vedeného vo VÚB, a.s. č.ú. O. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX spoločný spotrebný úver zo dňa 18.6.2014 po 296,- €, do toho času pravdepodobne žalovaná
uhrádzala mesačné splátky po 164,78 € v celkovej výške 3.295,60 €, nakoľko sú však splátky do konca
roka 2014 premlčané, nárok žalovanej voči žalobcovi by činil 2.306,92 €. Žalobca tvrdil, že ku dnešnémudňu uhradil sumu 4.144 € a rozdiel týchto súm je 1.837,08 €, z čoho jeho nárok (1/2) činí 918,54 €. Ďalej
dôvodil, že počas trvania manželstva nadobudli rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. registra „C“
č. XXX/X a pozemky parcely reg. „C“ č. XXX/X, XXX/X X. XXX/X zapísané na LV č. XXXX v kat. území

W., ktorý predali za kúpnu cenu 72.500,- € a túto spotrebovali na zaplatenie zostatkov úverov uvedených
pod bodmi 1/ a 2/ (vo výške 30.035,08 € a 34.019,84 €) a zvyšok kúpnej ceny 8.445,08 € v hotovosti si
ponechala žalovaná a jeho nárok z uvedeného titulu činí 4.222,54 €.

3. Súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok právne posúdil podľa ust. § 149 ods. 1 až 5 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) a po vykonaní dokazovania na základe zistených skutočností dospel k
záveru,žestranysporubezpodielovéspoluvlastníctvoaajspoločnéfinančnézáväzkyvyporiadaliústnou
dohodou v zmysle zásad ust. § 150 OZ a z tohto dôvodu žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním
mal preukázané, že strany sporu počas trvania manželstva nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti, a
to rodinný dom a dva byty, rodinný dom bol predaný a časť kúpnej ceny použili na splatenie úverov
a časť si ponechala žalovaná, takisto predali dva byty a kúpnu cenu si rozdelili, ktoré (byty) žalobca

predtým prenajímal a z nájomného splácal úvery, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi v rozvodovom
konaní. Rovnako strany sporu predali motorové vozidlo a kúpnu cenu si tiež rozdelili. Vo svojej úvahe,
na podklade ktorej dospel k záveru, že k vyporiadaniu BSM došlo ústne uzatvorenou dohodou medzi
stranami sporu, súd prihliadal i na nespornú skutočnosť, že žalobca od rozvodu ich manželstva úvery
splácal a počas piatich rokov nikdy od žalovanej nežiadal, aby aj ona úvery splácala (okrem jedného z

úverov, ktorý za určité obdobie splácala žalovaná). Vykonaným dokazovaním mal tiež preukázané, že
manželia počas trvania manželstva spoločne podnikali a po rozvode manželstva a zániku ich BSM sa
„jediným podnikateľom stal žalobca, pričom podiel z podnikateľskej činnosti žalovanej nevyplatil“ s tým,
že ani žalovaná doposiaľ nežiadala vyplatenie svojho podielu z podnikateľskej činnosti, čo taktiež podľa
posúdenia súdu prvej inštancie svedčí o uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM. O trovách konania súd

rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že zaviazal žalobcu nahradiť plne úspešnej žalovanej trovy
konania vo výške 100 %.

4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v ust. §
365 ods. 1 písmen d), f), a h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že k vyporiadaniu

BSM medzi stranami došlo dohodou. Uviedol, že dohoda ako dvojstranný právny úkon musí spĺňať
náležitosti právneho úkonu, citoval v tejto súvislosti ust. § 34 OZ a mal za to, že žalovanú zaťažovalo
v spore dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že došlo k uzavretiu takého právneho úkonu
v zmysle ponuky a jej prijatia, miesta, času, jej obsahu a ďalších náležitostí. Poukázal na prednes
právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 5.8.2019, z ktorého mu vyplynulo, že žalovaná si

bola vedomá tejto povinnosti, ako aj dôkaznej núdze, keď zást. žalovanej uviedol: „neviem predložiť
žiadne dôkazy, pretože táto dohoda bola ústna“. Žalovaná síce vo svojom vyjadrení uvádzala, aký bol
návrh znenia dohody a čo malo byť jej obsahom, žalobca však opakovane existenciu takejto dohody,
podľa ktorej by mal on splácať úvery, popieral (viď. zápisnica o pojednávaní zo dňa 5.8.2019). Pokiaľ
ide o miesto a čas uzavretia dohody, žalovaná na pojednávaní konanom 5.8.2019 uviedla: „K dohode

ohľadom vyporiadania nášho BSM došlo v rodinnom dome v Joviciach a to počas rozvodového konania.
Ohľadom bytov sme sa dohodli, že zostanú vo vlastníctve žalobcu s tým, že za prenájom jedného
bytu dostával 300,- € mesačne a tieto peniaze mal použiť na splácanie úverov. Je to moja osobná
vec, na aké účely som použila sumu 17.000,- € za predaj bytu“. Citoval ust. § 148 ods. 1 a § 149
ods. 1 OZ a rozhodne popieral, že došlo k uzavretiu dohody. Poukázal na tvrdenie žalovanej, podľa

ktorej sa tak malo stať „počas rozvodového konania“ a mal za to, že uvedené by malo za následok
neplatnosť dohody, pretože počas rozvodového konania ešte nedošlo k zániku ich BSM a tak nebolo
možné toto vyporiadať. S odkazom na znenie ust. § 150 veta prvá OZ uviedol, že dôvody neplatnosti
sú ďalej dané obsahom žalovanou uvádzaného znenia dohody, podľa ktorej „spoločné nehnuteľnosti,
a to dva trojizbové byty a jeden rodinný dom sa predajú, z čoho sa splatí časť hypoték a úverov,

zvyšnú časť bude po rozvode hradiť žalobca. Zostatok finančných prostriedkov z predaja rodinného
domu zostane žalovanej“. Podľa žalobcu takáto dohoda by znamenala hrubú disparitu podielov, pokiaľ
z kúpnej ceny rodinného domu (v sume 72.500,- €) si žalovaná ponechala 4.222,54 €, byt č. 5 bol
predaný za sumu 19.000,- € (spotrebovanú na mimoriadne splátky úveru pod bodom 2/ (vo výške
8.000,- € a 8.500,- €) a byt č. 7 bol predaný za sumu 17.000,- €, ktorú si ponechala žalovaná a žalobca

ďalej sám splácal úvery uvedené v žalobe, ktoré ku dňu jej podania zaplatil vo výške 19.585,50 €.
Dohoda o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej jeden z manželov nadobudne majetkovú hodnotu viac ako
40.808,04 € a druhý z manželov 0,- €, je zjavne v rozpore s princípom parity podielov, zohľadňujúc
aj prípadný členský podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, či nepatrnú časť nájmu do časupredaja bytov. Vychádzajúc z uvedeného mal žalobca za to, že požaduje od žalovanej „nepatrnú časť“ jej
záväzkuasnažísadohodnúť,robiťkompromisy.Splácanieúverovzjehostranybolologickýmvyústením
neľahkej životnej situácie po rozvode manželstva, keď peňažné ústavy hrozili zosplatnením úverov

vedúcich k exekučným konaniam, ktorým sa snažil všemožne zabrániť. Vytkol súdu prvej inštancie, že
v odôvodnení rozsudku prevzal, doslova citoval len tvrdenia žalovanej nepodložené žiadnymi dôkazmi
a neprihliadal na jeho tvrdenia, preukázané listinnými dôkazmi. Poukázal tiež na konanie vedené medzi
stranami sporu pod sp. zn. 11C/381/2016, kde žalobca požadoval od žalovanej rovnako splátky úverov,
no v tomto konaní žalovaná zobrala svoj návrh späť. Podľa žalobcu žalovaná neprodukovala v tomto

konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o uzavretí ústnej dohody o vyporiadaní BSM a súd prvej
inštancie rozsudok v časti uzavretia dohody neodôvodnil tak, aby nevyvolával žiadnej pochybnosti o jej
podstatnýchnáležitostiachaobsahu.Žalobcasažaloboudomáhazaplateniažalovanejsumyalistinnými
dôkazmipreukázaljednotlivésplátkyúverov,polovicuktorýchodžalovanejpožaduje.Súdprvejinštancie
sa vôbec nevysporiadal ani s jeho obranou vzťahujúcou sa k neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM,
na ktorú poukázal v záverečnej reči, pričom ide o skutočnosť pre konanie podstatnú, čo činí napadnutý

rozsudok nepreskúmateľným. Na základe uvedeného žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a
právne správny a v plnom rozsahu sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Poukázala na svoju

procesnú obranu, v rámci ktorej tvrdila, že po rozvode manželstva si ústne vyporiadali BSM tak, že
finančné záväzky manželov budú prvotne uhradené z finančných prostriedkov získaných prenájmom
spoločných nehnuteľností, ktoré zabezpečoval žalobca a to do času predaja spoločných nehnuteľností
a v prípade ak finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností nepokryjú všetky hypotéky a úvery,
tieto bude ďalej splácať žalobca vzhľadom na to, že ona sa osobne starala o ich dve spoločné deti

(procesné strany mali záujem na tom, aby komfort detí zostal zachovaný ako pred rozvodom) a aj
vzhľadomnatúskutočnosť,žežalobcovizostalobchodnýpodielvspoločnosti,ktorúpomáhalarozbiehať
aj žalovaná. Pretože uvedená dohoda bola uzatvorená ústne, jej existenciu preukazovala všetkými
ostatnými možnými spôsobmi, a to predovšetkým samotným faktickým konaním žalobcu. V konaní
bolo preukázané, že po rozvode spoločne, koordinovane konali za účelom vyporiadania BSM, napr.

predaj spoločných nehnuteľností za účelom vyplatenia úverov, predaj motorového vozidla a rozdelenie
si finančných prostriedkov, dlhodobé splácanie zvyšných úverov žalobcom, skutočnosť, že žalovaná sa
nedomáhala vyplatenia polovice hodnoty obchodného podielu v obchodnej spoločnosti T & Z s.r.o., so
sídlom Gemerská Hôrka 104, IČO: 31 666 833. Všetky tieto skutočnosti podľa žalovanej preukazujú,
že sa dohodli o rozdelení aktív a pasív tvoriacich BSM. Akcentovala skutočnosť, že žalobca v priebehu

troch rokov po rozvode nepodal žalobu o vyporiadanie BSM, nikdy ju nevyzýval na to, aby sa podieľala
na úhrade týchto dlhov, práve naopak, po rozvode sa správal opísaným spôsobom. Mala za to, že v
konaní uniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že pohľadávka žalobcu je nedôvodná vzhľadom na
ústnu dohodu o vyporiadaní BSM. Za právne irelevantné pokladala, že už pred rozvodom sa predbežne
dohadovali na spoločnom postupe po zániku BSM. Právne relevantné je to, že reálne po rozvode

koordinovaným spôsobom vyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo. Z odôvodnenia rozsudku
je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a posúdil všetky
dôkazy jednotlivo a následne vo vzájomných súvislostiach, preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť
ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
d), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380

ods. 2 CSP a dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok je vecne správny, správne sú i jeho dôvody,
s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a podané odvolanie považuje za opodstatnené, a preto napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a spor nesprávne právne posúdil, pokiaľ dospel k záveru, že k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán došlo dohodou, t.j. uplatnil odvolacie
dôvody upravené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP namietal správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie z hľadiskarešpektovania práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia a inú vadu konania, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie.

8. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka skutkových zistení, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje chybným
vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Typovo
ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

9. Právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu, to zn. vyvodzuje zo skutkového
zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym

právnym posúdením veci [odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP] je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie); dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo aplikoval na zistený skutkový stav a z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

10.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudok,skutkovéaprávnezáveryiprocesnýpostupsúduprvej
inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a právnymi argumentmi žalovaného a
zhľadiskanímuplatnenýchodvolacíchdôvodov(§379ods.1,§380ods.1,2CSP),pričomnezistil,žeby
skutkové zistenia súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným

dôkazom, príp. založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd prvej inštancie
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli
za konania najavo, opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo na zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis
(právnu normu) nesprávne vyložil, príp. na zistený skutkový stav ho inak nesprávne aplikoval. Súd prvej

inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy
iba skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust.
§ 191 a nasl. CSP, v úplnom súlade so zákonom a zásadami ustálenými v právnej praxi, logicky a
správnym spôsobom vo vzťahu k uplatnenému nároku, prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia
a relevantné argumenty sporových strán a dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil

svoje rozhodnutie. Uplatnený nárok aj správne právne kvalifikoval, aplikujúc relevantné hmotnoprávne
normy, ktoré správnym spôsobom aj interpretoval a vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a
povinnostiach sporových strán.

11. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami, so spôsobom

právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie i s jeho záverom v otázke posúdenia a
(ne)unesenia dôkazného bremena stranami sporu. V prejednávanej veci žalobcu v konaní zaťažovalo
dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré sú predvídané skutkovou podstatou
relevantnej právnej normy (v danom prípade ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súd prvej
inštancie po vyhodnotení zistených skutočností dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal

dôvodnosť uplatneného nároku a v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
uvedených v žalobe a tvrdených počas konania. Dôkaznú situáciu v danom spore súd správne zhodnotil
v prospech žalovanej, ktorá svojou procesnou obranou aj podľa názoru odvolacieho súdu tvrdenia
žalobcu kvalifikovane (účinne) poprela a uniesla dôkazné bremeno v kontexte prezentovaného tvrdenia
a súvisiacej relevantnej argumentácie, že strany sporu sa o vyporiadaní BSM v lehote troch rokov od

zániku BSM dohodli ústnou formou v zmysle ust. § 149 a zásad vyplývajúcich z § 150 OZ, v rámci
ktorej dohody si vzájomne vyporiadali tiež peňažné záväzky zo spoločných úverov a dohodli i spôsob
ich úhrady zo strany žalobcu.12. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku aj v súvislosti s odvolacími námietkami
žalobcu odvolací súd dodáva, že zákonná nevyvrátiteľná domnienka spôsobu vyporiadania uvedená v
§ 149 ods. 4 OZ, ktorej sa dovolával žalobca, platí iba v prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva do troch rokov od jeho zániku, pričom v prejednávanej veci nejde o taký
prípad. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, podľa ktorého je mimosúdna dohoda o vyporiadaní
BSM uzatvorená medzi stranami sporu neplatná z toho dôvodu, že podľa tvrdenia žalovanej dohoda
mala byť uzatvorená počas rozvodového konania. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza,
že ust. § 149 ods. 4 OZ určuje maximálnu najneskoršiu dobu, v ktorej musí byť mimosúdna dohoda

o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretá (do troch rokov od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov); zákon však nerieši, či takáto dohoda môže byť uzavretá aj za trvania
manželstva (napr. v priebehu rozvodového konania) so suspenzívnou odkladacou podmienkou v
závislosti na rozvode manželstva. Podľa názoru odvolacieho súdu zo žiadneho ustanovenia zákona a
ani z povahy právnej úpravy nevyplýva zákaz uzavretia takejto dohody (pozri JUDr. Jaroslav Krajčo:
Občiansky zákonník pre prax (Komentár), Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, vyd. EUROUNION,

spol. s r.o. v Bratislave, 2015, II. diel, s. 1378).

13. Civilné sporové konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že strany sporu v konaní zaťažuje
povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti týkajúce sa sporu a povinnosť navrhnúť a
predložiť (označiť) na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce ich pravdivosť (dôkazné bremeno). Povinnosť

označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré strana uvedie v žalobe a ktoré tvrdí počas konania.
Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké
tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v tom rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva v zmysle hmotného práva na stranách
sporu. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé

privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedáprocesnápovinnosťprotistranypoprieťtvrdenéskutočnosti.Inýmislovami,bremenotvrdenia
jevkoreláciisbremenompopretiatvrdeníprotistrany.Zust.§151CSPvyplýva,žestranusporuzaťažuje
procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, ktoré musia byť substancované, rovnako ako

skutkové tvrdenia protistrany (pozri Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C.H.
Beck v Prahe, 2016, s. 569, 574).

14. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení

než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany za výsledok konania,
ktorý závisí od zistení súdu z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov. Ak strana v konaní nesplní svoju
povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, dostáva sa do procesnej situácie dôkaznej núdze, kedy
súdu nezostáva iné, len zhodnotiť túto procesnú situáciu vo výsledku a rozhodnutí vo veci samej v jej

neprospech, lebo tvrdená okolnosť nebola preukázaná.

15. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaných (stranami navrhnutých)
dôkazov a zistených skutočností dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol v danom spore
dôkazné bremeno a svoje tvrdenia nepreukázal, a preto súd správne rozhodol, pokiaľ z tohto dôvodu

žalobu zamietol.

16. Odvolací súd nezistil pochybenia vo vykonanom dokazovaní, pri hodnotení vykonaných dôkazov ani
v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ani žiadne iné vady konania v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
d) CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

17. Nedôvodná je i námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, lebo odôvodnenie
rozsudku obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie v
rozhodnutí uviedol podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ozrejmil tiež úvahy, ktoré ovplyvnili jeho rozhodnutie a formuloval dostatočné, i keď

stručné, avšak zásadné a zrozumiteľné dôvody, ktoré celkom výstižne objasňujú skutkový i právny
základ rozhodnutia a na podklade ktorých súd dospel k záveru o potrebe zamietnutia žaloby. Odvolaciu
námietku žalobcu smerujúcu proti odôvodneniu napadnutého rozsudku preto odvolací súd posúdil lenako jeho nespokojnosť s obsahom a závermi rozhodnutia, ktorá ale nezakladá nesprávnosť procesného
postupu súdu ani nie je zákonným dôvodom pre zrušenie, príp. zmenu napadnutého rozsudku.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupoval podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a potvrdil napadnutý
rozsudok v zamietavom výroku vo veci samej, ako aj v závislom výroku o nároku žalovanej na plnú
náhradu trov konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore, ako
vecne správny.

19. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej, ktorý mala plný úspech
v odvolacom konaní, nárok na 100 % náhradu trov proti neúspešnému žalobcovi s tým, že o výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.4.2021 o 10.00 hod.
po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov

3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku

1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie
len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebodovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací

návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).