Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 11, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33Csp/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201160
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2117201160.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v spore žalobcu: C. K.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Pomoc a Ochrana Ľuďom o.
z., IČO: 51563193, so sídlom Trakovice 158, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.838,43 eur a o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 201,99 eur sa zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.634,53 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v časti
o vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 85,64 %.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v časti
o určenie, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č. 8500091090 zo dňa
20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015, č. 8500123808
zo dňa 24.07.2015 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné podmienky
neplatné, o určenie, že Dohody o poskytovaní služby č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č. 8500091090
zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015, č.
8500123808 zo dňa 24.07.2015 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné

podmienky neplatné a v časti o určenie že Rozhodcovské zmluvy č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č.
8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015,
č.8500123808zodňa24.07.2015uzatvorenémedzižalobcomažalovanýmsúakoneprijateľnézmluvné
podmienky neplatné, a to v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.01.2017 po jej zmene podaním zo dňa 26.02.2019 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č.
8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015,

č. 8500123808 zo dňa 24.07.2015, Dohody o poskytovaní služby č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č.
8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015,
č. 8500123808 zo dňa 24.07.2015, Rozhodcovské zmluvy č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014, č.
8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015,č. 8500123808 zo dňa 24.07.2015 sú neplatné a zaviazal žalovaného vydať žalobcovi z Úverovej zmluvy
č. 8500078059 zo dňa 11.09.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 865,64€, č. 8500091090 zo dňa
20.11.2014 bezdôvodné obohatenie vo výške 568,75€, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015 bezdôvodné

obohatenie vo výške 663,35€, č. 8500098482 zo dňa 07.01.2015 bezdôvodné obohatenie vo výške
699,75€, č. 8500123808 zo dňa 24.07.2015 bezdôvodné obohatenie vo výške 40,94€ do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmluve o
úvere je nesprávne uvedená RPMN, nie je uvedená výška splátok istiny, úrokov a poplatkov, absentuje
doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, dohoda o poskytnutí služby je ako neprijateľná

zmluvná podmienka neplatná, dohoda o zrážkach zo mzdy je ako neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná, rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 33Csp/19/2017-167, rozhodol, že jednotlivé dohody o zrážkach
zo mzdy, dohody o poskytovaní služby a rozhodcovské zmluvy sú ako neprijateľné podmienky neplatné,
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.829,43 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a

priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania. Vecne odôvodnil svoj nárok vo vzťahu k výrokom, ktorými
určil predmetné dohody za neplatné tým, že neboli individuálne dojednané, žalobca nemal možnosť
odmietnuť ich uzatvorenie, žalobca ako spotrebiteľ nebol riadne oboznámený s ich obsahom, žalobca
ako spotrebiteľ sa ocitol v nerovnovážnom postavení voči žalovanému, navyše dohody o poskytovaní
služby zakrývali skutočnú výšku odplaty za úver, odplate nezodpovedalo reálne protiplnenie žalovaného,

dohoda bola žalobcovi vnútená, pričom výška odplaty závisela od výšky úveru, hoci logicky by mala byť
odplata nezávislá od výšky úveru a žalovaný nerozlišuje výšku úveru a výšku odplaty. Nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vecne a právne odôvodnil tým, že v zmluvách o úvere nie je správne uvedená
hodnota RPMN, keďže do výpočtu RPMN nebola zahrnutá doplnková služba, preto sú s poukazom na §
11 ods. 1 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z. zmluvy o úvere bezúročné a bezpoplatkov. Súd priznal žalobcovi

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume zodpovedajúcej preplateniu úveru.

3. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Krajský súd v Trnave, rozsudkom
č. k. 9CoCsp/57/2020-212, zo dňa 15.12.2020, napadnuté určovacie výroky I., II., III. rozsudku súdu
prvej inštancie potvrdil a napadnutý výrok IV., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 2.829,43 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spolu so závislým
výrokom o náhrade trov konania, zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Odvolací súd zrušujúci výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že závery súdu prvej
inštancie nie sú dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé, a teda ani preskúmateľné a zaviazal súd
prvej inštancie k tomu, aby v novom rozhodnutí svoje závery riadne odôvodnil, nové rozhodnutie

bolo preskúmateľné a poskytovalo sporovým stranám odpoveď na nimi predostreté skutkové a právne
argumenty. Odvolací súd osobitne poukázal aj na rozhodnutie ESD vo veci C-377/14 Ernst Georg
Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s., ktorý pri výklade čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice
2008/48 ako aj bod I. prílohy I. tejto smernice zdôraznil požiadavku správne posúdiť celkovú výšku úveru
ako maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o

úvere. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (čl. 3 písm. h/ Smernice č.
2008/48). V dôsledku uvedeného pojmy celková výška úveru a celkové náklady spotrebiteľa spojené
s úverom sa navzájom vylučujú. Celková výška úveru preto nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do
celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť žiadnu odmenu,

poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené
zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude
nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru a to v neprospech
spotrebiteľa.

4. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bolo v
prejednávanej veci opätovne rozhodnúť v zrušenej časti a taktiež i v závislom výroku o trovách tak
pôvodného konania ako aj odvolacieho konania. Predmetom konania po zrušení rozhodnutia v časti
výroku IV. je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobca domáha v celkovej výške 2.838,43
eur (bezdôvodné obohatenie vo výške 865,64 eur z úverovej zmluvy zo dňa 11.9.2014; bezdôvodné

obohatenie vo výške 568,75 eur z úverovej zmluvy zo dňa 20.11.2014; bezdôvodné obohatenie vo
výške 663,35 eur z úverovej zmluvy zo dňa 07.11.2015;+ bezdôvodné obohatenie vo výške 699,75 eur
z úverovej zmluvy zo dňa 07.11.2015; bezdôvodné obohatenie vo výške 40,94 eur z úverovej zmluvy
zo dňa 24.7.2015).5. Žalobca tvrdí, že jednotlivé zmluvy o úvere sú bezúročné a bezpoplatkové, z dôvodu nesprávne
uvedenej hodnoty RPMMN a celkovej čiastky jednotlivých úverov, ktoré mal žalobca ako dlžník

zaplatiť. Žalobca sa preto domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým preplatil istinu
poskytnutého úveru.

6. Žalovaný argumentuje, že každá uzavretá zmluva o úvere obsahuje uvedenie všetkých údajov, ktoré
sú potrebné pre výpočet RPMN a súčasne aj samostatne opis toho, že ročná percentuálna miera

nákladov je určená postupom podľa tohto zákonného vzorca a záver o nesprávnosti výpočtu RPMN
nebol v konaní preukázaný. Žalovaný tiež namieta, že súd pri svojom postupe opomenul aplikovať §
2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré ustanovenie definuje, čo tvorí celkové náklady, a teda na
základe čoho sa určuje RPMN.

7. Súd prvej inštancie zistil z dokazovania vykonaného listinami pred vydaním prvého rozhodnutia súdu

prvej inštancie nasledovný skutkový stav:

8. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 11.09.2014 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500078059, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 500,- eur,
ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 47,43 eura,

avšak spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb bola mesačná splátka 81,99 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za
úver vo výške 26,17 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 26,06 %. Priemerná RPMN za úver
bola uvedená vo výške 44,06 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t. j. revolving+ úrok za celú
dobu čerpania revolvingu a poplatok je 2.142,06 eur (Zmluva o revolvingovom úvere č. 850007859).

Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, pričom došlo k započítaniu
pohľadávky veriteľa vo výške 150,- eur z titulu poplatku, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená
suma 1.350,- eur (výpis z bankového účtu žalobcu vo VÚB zo dňa 12.09.2014). Žalobca uhradil na úver
peňažné plnenie v celkovej výške 2.213,73 eur, a to v 27 mesačných splátkach každá vo výške 81,99
eur (odpoveď žalovaného na žiadosť z 15.04.2017, potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 25.02.2019,

žalobcom nepopreté tvrdenie).

9. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 07.01.2015 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500098478, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 500,- eur,
ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 47,43 eura,

avšak spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb bola mesačná splátka 81,99 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za
úver vo výške 26,17 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 26,13 %. Priemerná RPMN za úver
bola uvedená vo výške 36,30 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t. j. revolving+ úrok za celú
dobu čerpania revolvingu a poplatok je 2.142,06 eur (Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500098478).

Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, pričom došlo k započítaniu
pohľadávky veriteľa vo výške 150,- eur, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 1.350,- eur
(výpiszbankovéhoúčtužalobcuvoVÚB zodňa08.01.2015).Žalobcauhradilnaúverpeňažnéplneniev
celkovejvýške2.013,35eur,atov24mesačnýchsplátkachkaždávovýške81,99eurajednej splátkyvo
výške 45,59 eur (odpoveď žalovaného na žiadosť zo 06.06.2017, potvrdenie zamestnávateľa, žalobcom

nepopreté tvrdenie).

10. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 07.01.2015 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500098482, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 500,- eur,
ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 47,43 eura,

avšak spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb bola mesačná splátka 81,99 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za
úver vo výške 26,17 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 26,13 %. Priemerná RPMN za úver
bola uvedená vo výške 36,30 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t. j. revolving+ úrok za celú
dobu čerpania revolvingu a poplatok je 2.142,06 eur ( Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500098482)

Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, pričom došlo k započítaniu
pohľadávky veriteľa vo výške 150,- eur, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 1.350,- eur
(výpis z bankového účtu žalobcu vo VÚB zo dňa 08.01.2015). Žalobca uhradil na úver peňažné plneniev celkovej výške 2.049,75 eur, a to v 25 mesačných splátkach každá vo výške 81,99 eur (odpoveď
žalovaného na žiadosť zo dňa 06.06.2017, potvrdenie zamestnávateľa, žalobcom nepopreté tvrdenie).

11. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 24.07.2015 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 500,-
eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 46,99 eura,
avšak spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb bola mesačná splátka 81,82 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za

úver vo výške 25,42 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 24,07 %. Priemerná RPMN za úver
bola uvedená vo výške 37,67 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t. j. revolving+ úrok za celú
dobu čerpania revolvingu a poplatok je 2.123,58 eur (Zmluva o revolvingovom úvere č. 850001213808).
Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, pričom došlo k započítaniu
pohľadávky veriteľa vo výške 150,- eur, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 1.350,- eur
(výpis z bankového účtu žalobcu vo VÚB zo dňa 27.07.2015). Žalobca uhradil na úver peňažné plnenie

v celkovej výške 1.390,94 eur, a to v 17 mesačných splátkach každá vo výške 81,82 eur (odpoveď
žalovaného na žiadosť z 06.06.2017, potvrdenie zamestnávateľa, žalobcom nepopreté tvrdenie).

12. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 20.11.2014 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500091090, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1 500,- eur,

ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 47,43 eura,
avšak spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb bola mesačná splátka 81,99 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za
úver vo výške 26,17 % a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 25,60 %. Priemerná RPMN za úver
bola uvedená vo výške 36,30%. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť t. j. revolving+ úrok za celú

dobu čerpania revolvingu a poplatok je 2.142,06 eur ( Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500091090)
Žalobcovi bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, pričom došlo k započítaniu
pohľadávky veriteľa vo výške 150,- eur, z ktorého dôvodu bola žalobcovi vyplatená suma 1.350,- eur
(výpiszbankovéhoúčtužalobcuvoVÚB zodňa21.11.2014).Žalobcauhradil naúverpeňažnéplneniev
celkovejvýške1.716,76eur atov20mesačnýchsplátkachkaždávovýške81,99eurajednej splátkyvo

výške 76,96 eur (odpoveď žalovaného na žiadosť z 19.04.2017, potvrdenie zamestnávateľa, žalobcom
nepopreté tvrdenie).

13. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za
nespornépodľa§151ods.1CSP,vyplývazvykonanýchdôkazovhodnotenýchjednotlivoavovzájomnej

súvislosti (§ 191 CSP) tak ako sú uvedené v zátvorkách pri jednotlivých skutkových zisteniach. Všetky
skutkové zistenia uvedené v bodoch 8 až 12 sú len reprodukciou obsahu listín, alebo vychádzajú z
tvrdení strany, ktoré druhá strana nijako nepopierala.

Právne vec súd posúdil takto:

I. O veci samej
14. Súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí, uviedol, že zmluvy o úvere č. 8500078059 zo dňa
11.09.2014, č. 8500091090 zo dňa 20.11.2014, č. 8500098478 zo dňa 07.11.2015, č. 8500098482 zo
dňa 07.01.2015, č. 8500123808 zo dňa 24.07.2015 sú spotrebiteľskými zmluvami a žalobe o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniavyhoveldôvodiac,ževzmluveorevolvingovomúvereniejesprávneuvedená

RPMN.

15. Predmetom konania po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie je posúdenie nároku žalobcu voči
žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
spočívajúceho v preplatení úverov, ktoré žalobca pre nesplnené náležitosti považuje za bezúročné a

bezpoplatkové.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcom ako dlžníkom boli uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy o úvere, a s nimi súvisiace závislé
rozhodcovské zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy a dohody o poskytovaní služieb. Právny vzťah medzi

stranamijeprávnymvzťahomzaloženýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielen
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré
upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z. z.),
keďže žalovaný pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom napredmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ (čo v konaní taktiež nebolo sporné), keď mu
bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V
zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Žalovaný vo svojich vyjadreniach tvrdí, že každá uzavretá zmluva o úvere obsahuje uvedenie
všetkých údajov, ktoré sú potrebné pre výpočet RPMN a súčasne aj samostatne opis toho, že ročná
percentuálna miera nákladov je určená postupom podľa tohto zákonného vzorca a záver o nesprávnosti
výpočtu RPMN nebol v konaní preukázaný. Žalovaný tiež namieta, že súd pri svojom prvom rozhodnutí
opomenul aplikovať § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré definuje, čo tvorí celkové náklady a
teda na základe čoho sa určuje RPMN.

18. Podľa § 2 písm. g) z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia jednotlivých zmlúv o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch") celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, a podľa § 2 písm. h) celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a podľa § 11 ods. 1 písm. d) poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
21. Podľa rozhodnutia vo veci C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti Finway a.s

celková výška úveru je maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých
na základe zmluvy o úvere. Celková výška úveru preto nemôže zahŕňať sumy, ktoré vstupujú do
celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť žiadnu odmenu,
poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd má za to, že
v jednotlivých zmluvách o úvere je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch

nesprávne uvedená celková výška úveru. V jednotlivých zmluvách o úvere č. 8500078059, 8500098478,
8500098482, 8500091090 a č. 8500123808 je uvedená suma 1.500 eur ako poskytnutá čiastka úveru.
Z výpisov z bankových účtov žalobcu vyplýva, že žalovaný reálne poskytol žalobcovi úver v každom
jednom prípade len v sume 1.350 eur, keď je zrejmé, že žalovaný voči nároku žalobcu na vyplatenie
úveru vo výške 1.500 eur, sumu poskytnutého úveru znížil o poplatok za poskytnutie úveru vo výške

150 eur. Poplatok za poskytnutie úveruje podľa čl. 2 bod 2.5 Zmluvných dojednaní o revolvingovom
úvere je splatný v deň poskytnutia revolvingu a v zmysle čl. 10 bod 10.1 Zmluvných dojednaní
o revolvingovom úvere poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu sa uhrádza jeho započítaním so
sumou úveru/revolvingu. Vzhľadom na dôsledok nesprávne uvedenej obsahovej obligatórnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. g), ktorým je zákonná sankcia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru, na ktorú súd prihliada ex offo, už nedostatok tejto obsahovej náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, je postačujúci pre záver o tom, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia je dôvodný.22. Dohody o poskytovaní služieb sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné Poplatkom, ktoré
mal žalobca hradiť na základe týchto dohôd nezodpovedáajú žiadne skutočné reálne protiplnenie
žalovaného ako dodávateľa. Navyše takéto dohody žalobca ako dlžník bol nútený podpísať v deň

uzatvorenia zmluvy o úvere, ak chcel úver získať, napriek tomu, že o službu záujem nemal. Táto
skutočnosť vyplýva aj z obsahu zmlúv úvere , v ktorých sa uvádza informatívny údaj o mesačnej platbe
zahrňujúcejmesačnúsplátkusplatboupodľadohodyoposkytovaníslužieb.Súdvpôvodnomrozhodnutí
potvrdenom odvolacím súdom v danej časti uviedol, že uzavretie dohody o poskytovaní služieb nebolo
samostatným úkonom. Rovnako aj odvolací súd uviedol, že dohoda o poskytovaní služieb je zmluvou

závislou od zmluvy o úvere, pričom takáto dohoda bez uzavretia zmluvy o úvere stráca význam.
23. Súd dospel tiež k záveru, že do celkových nákladov bol žalovaný povinný zahrnúť aj cenu služby v
zmyslejednotlivýchdohôdoposkytovaníslužieb,keďžežalovanýnepreukázaltúskutočnosť,žežalobca
mal možnosť pri podpise spotrebiteľskej zmluvy odmietnuť uzatvorenie dohody o poskytnutí služieb,
navyše ak cena služby bola v zmluve o úvere už uvedená ako súčasť mesačnej splátky úveru.

24.Súdsanestotožnilstvrdenímžalovaného,žežalobcamalmožnosťvýberuuzatvoriťaleboodmietnuť
uzatvorenie dohôd o poskytovaní služieb, teda, že si mohol v rámci kontraktačného procesu vybrať a
ich uzatvorenie odmietnuť bez toho, aby tým bolo dotknutá možnosť uzatvoriť samotnú zmluvu o úvere.
Pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Žalovaný nepreukázal vzhľadom na formulárový charakter zmlúv o úvere a dohôd o poskytovaní služieb,

že uzavretie dohôd o poskytovaní služieb bolo nezávislé a samostatné. Už len tá skutočnosť, že zmluvy
o úvere obsahujú časť, v ktorej bola automaticky a vopred vyplnená výška mesačnej splátky zahŕňajúcej
platbu podľa dohody o poskytovaní služieb znemožňuje spotrebiteľovi byť zrozumiteľne informovaný o
tom, či je povinný alebo nie je povinný dohodu o poskytnutí služby vôbec uzatvoriť. Žalovaného pritom
zaťažovalo dôkazné bremeno v tom zmysle, že žalobca bol riadne informovaný o možnosti odmietnuť ich

uzatvorenie a žalobca túto možnosť aj reálne uplatnil. Z obsahu zmlúv o úvere a dohôd o poskytovaní
služieb nevyplýva žiadna, dokonca ani potenciálna možnosť žalobcu ako dlžníka v čase uzatvorenia
zmlúv o úvere a dohôd o poskytovaní služieb slobodne odmietnuť alebo zvoliť si túto možnosť. Žalovaný
tak neuniesol dôkazné bremeno.

25. Celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obligatórna náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2
písm. j) v spojení s § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch. V jednotlivých zmluvách o úvere č.
8500078059, 8500098478, 8500098482, 8500091090 je ako celková čiastka uvedená suma 2.142,06
eur, hoci správne mala byť uvedená suma 3.593,58 eur ako súčet násobku 42 mesačných splátok
po 81,99 euro a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 150 eur. Celková čiastka, ktorú mal žalobca

ako dlžník uhradiť podľa zmluvy o úvere č. 8500123808, je uvedená v sume 2.123,58,06 eur, hoci
správne mala byť uvedená suma 3.586,44 eur ako súčet násobku 42 mesačných splátok po 81,82 euro a
poplatkuzaposkytnutieúveruvovýške150eur.Žalovanýnezahrnulnákladynadoplnkovúslužbu(podľa
dohôd o poskytovaní služieb), súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a absentoval tak správny údaj o celkovej čiastke,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (zahŕňajúci celkové náklady spotrebiteľa, vrátane doplnkovej služby).
Z uvedeného má súd za to, že celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť v sebe nezahŕňa odplatu
podľa jednotlivých dohôd o poskytovaní služieb. Vzhľadom na dôsledok absencie vyššie uvedenej
obsahovej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j), ktorým je
zákonná sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, na ktorú súd prihliada ex offo, aj nedostatok

tejto obsahovej náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odôvodňuje nárok žalobcu.

26. RPMN je jedným z kritérií, ktoré ovplyvňuje spotrebiteľa pri výbere konkrétneho úveru, je preto
nevyhnutné, aby výška RPMN bola v zmluve o úvere uvedená správne. RPMN predstavuje údaj
dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom tak pomáha spoznať, aké všetky náklady budú

spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch,
zjednodušuje sa spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru,
pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. V úverových zmluvách (v ekonomickom slova
zmysle) je podľa názoru súdu pre spotrebiteľov najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru. Náklady sú v tomto
prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu. RPMN vyjadruje celkovú úrokovú mieru

úveru alebo pôžičky, lebo zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.

27. Súd následne v kontexte nesprávne uvedenej celkovej výšky poskytnutého úveru ako aj nesprávne
zohľadnených nákladov, a teda aj celkovej čiastky, ktorú mal žalobca zaplatiť vykonal aj kontrolnýprepočet výšky RPMN použitím príslušnej kalkulačky zverejnenej v súdnom registri. Z následne
vykonaných kontrolných prepočtov výšky RPMN dospel súd k záveru, že v zmluvách o úvere č.
8500078059, 8500098478, 8500098482, 8500091090 je uvedená výška RPMN 26,17%, hoci správne

mala byť uvedená, v prípade mesačnej splátky 47,43 eur, výška RPMN 36,18% a v prípade mesačnej
splátky 81,99 eur, výška RPMN 107,67%. V zmluve o úvere č. 8500123808 je uvedená výška RPMN
25,42%, hoci správne mala byť uvedená, v prípade mesačnej splátky 46,99 eur, výška RPMN 34,82% a
v prípade mesačnej splátky 81,82 eur, výška RPMN 104,78%. Výška RPMN je tak uvedená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa vo všetkých zmluvách o úvere.

28. Súd tiež zdôrazňuje, že aj bez akéhokoľvek použitia kalkulačky na výpočet RPMN nie je hodnota
RPMN uvedená správne. Žalovaný v čl. 3 bod 3.11 Zmluvných dojednaní o revolvingovom úvere
uviedol, že RPMN je sadzba, ktorá sa vypočíta podľa........ výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Preto ak žalovaný uvádzal, že žalobcovi v každom jednotlivom prípade poskytol spotrebiteľský úver
vo výške 1.500 eur, hoci skutočne bol žalobcovi poskytnutý úver len vo výške 1.350 eur, je logické a

dôvodné predpokladať aj bez použitia kalkulačky, že výška RPMN uvedená v zmluve je podhodnotená
v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené aj z tohto dôvodu je potrebné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

29. Vo vyššie uvedenom prípade sa tak spotrebiteľské úvery poskytnuté žalovaným žalobcovi považujú
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročné a
bezpoplatkov.Žalovanýmalnároknazaplatenielensumyrovnajúcejsasumezúveručerpanej.Vkonaní
nebolo sporné, že žalobca:

a) čerpal podľa zmluvy o úvere č. 8500078059 úver vo výške 1.350 eur a žalobca žalovanému na
úver uhradil sumu celkom 2.213,73 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanému na úver uhradil
nesporne o 863,73 eur viac, ako bol povinný;
b) čerpal podľa zmluvy o úvere č. 8500098478 úver vo výške 1.350 eur a žalobca žalovanému na
úver uhradil sumu celkom 2.013,35 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanému na úver uhradil

nesporne o 663,35 eur viac, ako bol povinný;
c) čerpal podľa zmluvy o úvere č. 8500098482 úver vo výške 1.350 eur a žalobca žalovanému na úver
uhradil sumu celkom 2.049,75 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanému na úver uhradil
nesporne o 699,75 eur viac, ako bol povinný;
d) čerpal podľa zmluvy o úvere č. 8500091090 úver vo výške 1.350 eur a žalobca žalovanému na úver

uhradil sumu celkom 1.716,76 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanému na úver uhradil
nesporne o 366,76 eur viac, ako bol povinný;
e) čerpal podľa zmluvy o úvere č. 8500123808 úver vo výške 1.350 eur a žalobca žalovanému na úver
uhradil sumu celkom 1.390,94 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca žalovanému na úver uhradil
nesporne o 40,94 eur viac, ako bol povinný.

30. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať a podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením ........... z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

31. O sumy uvedené v bode 29 sa potom žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko mu žalobca plnil bez
právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemal žalovaný nárok na plnenie
akejkoľvek sumy nad rámec skutočne čerpaného úveru. Ak žalobca splatil žalovanému na zaplatenie
jednotlivých úverov, okrem istiny, aj faktické úroky, plnil tieto žalovanému bez právneho dôvodu, nakoľko
žalovaný nemohol požadovať úrok vo forme zmluvnej odmeny a ani žiadne poplatky. To znamená,

že žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému len samotnú istinu úveru. Sumu, ktorú žalobca navyše
zaplatil, by bol žalovaný povinný mu vydať už prijatím takéhoto plnenia. Preto prijatím peňažných plnení
nad rozsah istiny od žalobcu sa žalovaný v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne
obohatil, nakoľko v rozsahu tohto plnenia získal majetkový prospech bez právneho dôvodu.

32. Z uvedených dôvodov súd vo výroku II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
2.634,53 eur (863,73+663,35+699,75+40,94+366,76) titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to v
zákonnej lehote na splnenie uloženej povinnosti.33. Súd vo výroku III. zamietol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1,91 eur, keďže žalobca si titulom
vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č 8500078059 uplatnil sumu 865,64 eur, hoci
správne má nárok len na sumu 863,73 eur, pričom aj žalobca uviedol, že vyššiu sumu si zrejme uplatnil

len omylom.
II. O procesných otázkach
34. Žalobca sa domáhal celkovo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.838,43 eur.
Žalobca zobral v priebehu konania žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 201,99
eur čiastočne späť. Keďže sú splnené podmienky podľa § 145 ods. 2 a § 146 Civilného sporového

poriadku, súd v rozhodnutí vo veci samej konanie v časti, v ktorej zobral žalobca návrh späť, zastavil
(výrok I.).
III. O trovách konania
35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konaniapodľapomerujejúspechuvoveciapodľa§255ods.2Podľaustanovenia§262ods.1Civilného
sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku
ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov
protistrane.

36. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania strán sporu bolo potrebné prihliadnuť na to, že išlo
o konanie o viacerých čiastkových nárokoch, a preto bolo potrebné postupovať pri každom uplatnenom
nároku samostatne a úspech a neúspech strán sporu posudzovať osobitne pre ten-ktorý nárok, s tým,
že započítanie nárokov nie je možné. K uvedenej otázke sa vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.

3MCdo/11/2011 zo dňa 11.10.2012, kde uviedol, že „v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní
viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za
samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142
ods. 1 a ods. 2 O.s.p.), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške
plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo

vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že
sa o nich rozhoduje v jednom konaní." Okrem toho súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Trnave č.k. 24Co/262/2016-49 zo dňa 08.02.2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že „pri rozhodovaní
o nárokoch so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech strany posudzovať vždy
osobitne, podľa toho, v ktorom samostatne uplatniteľnom nároku by mohla byť tá ktorá strana úspešná a

v ktorom zase nie. Trovy konania preto treba oddeliť a osobitne o nich rozhodnúť vo vzťahu ku každému
nároku zvlášť. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, nie je vylúčené, že povinnosti
na náhradu trov konania sa určujú aj osobitne tak, že žalovaná môže byť zaviazaná k náhrade trov
konania žalobkyni a žalobkyňa k náhrade trov konania žalovanej. Treba zdôrazniť, že súd nemôže
nikdy kompenzovať obe vzájomné pohľadávky na týchto trovách svojím rozhodnutím. Môžu tak urobiť

strany na základe dohody alebo jednostranného úkonu podľa hmotnoprávnych predpisov. Rovnaký
právny názor už bol vyslovený Najvyšším súdom vo veci 3Cz/13/1969 z 24.6.1969, zverejnenom pod
R-28/1970."

37. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o

náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu, a týka sa
to aj konania o trovách konania. Úspech v konaní sa teda aj pre účely rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci samej, a teda pri posúdení nároku
na náhradu trov konania, je potrebné vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní

úspešná.

38. O nároku na náhradu trov konania v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol súd
podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda podľa
pomeru úspechu a neúspechu sporových strán a podľa procesného zavinenia strany na vzniku trov

konania. Žalobca si žalobou uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie v celkovej sume
2.838,43 eur. Súd priznal žalobcovi nárok vo výške 2.634,53 eur. Súd zamietol nárok vo výške 1,91
eur a zastavil konania po čiastočnom spaťvzatí žaloby žalobcom v tejto časti konania vo výške 201,99
eur, za čo procesne zodpovedá žalobca (spolu 201,99+1,91= 203,98 eur). Žalobcovi priznal súd vovýroku IV. nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia v
rozsahu 85,64%, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 92,82% (2.634,53eur/2.838,43 eur) a
žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 7,18% (203,98 eur/2.838,43 eur), celkový úspech žalobcu bol

potom 85,64 % (92,82%-7,18%). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

39. V konaní o určenie neplatnosti jednotlivých dohôd o zrážkach zo mzdy, dohôd o poskytovaní služieb
a rozhodcovských zmlúv bol žalobca v plnom rozsahu úspešný. O nároku na náhradu trov konania v

tejto časti konania potom súd rozhodol vo výroku V. rozsudku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako plne úspešnému priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).