Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 27, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoCsp/63/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205126
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2717205126.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Fedora Benku v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna
48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Bratislava, Mýtna 48, proti
žalovanému: K. E., nar. XX. K. XXXX, D., E. XXXX/XX, o 4.098,26 eur a príslušenstvo, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3Csp/203/2017-88 zo dňa 9. marca 2020 v
zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.900 eur
a úroku z omeškania 5,5% ročne zo súm 4.098,26 eur od 4.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od
4.8.2018 do 3.9.2018 zo sumy 100 eur od 4.9.2018 do 3.10.2018, zo sumy 100 eur od 4.10.2018 do
5.11.2018, zo sumy 100 eur od 6.11.2018 do 4.12.2018, zo sumy 100 eur od 5.12.2018 do 3.1.2019,
zo sumy 100 eur od 4.1.2019 do 4.2.2019, zo sumy 100 eur od 5.2.2019 do 1.3.2019, zo sumy 100 eur
od 2.3.2019 do 3.4.2019, zo sumy 100 eur od 4.4.2019 do 3.5.2019, zo sumy 100 eur od 4.5.2019 do
3.6.2019, zo sumy 100 eur od 4.6.2019 do 3.7.2019, zo sumy 100 eur od 4.7.2019 do 2.8.2019, zo sumy
100 eur od 3.8.2019 do 5.9.2019, zo sumy 100 eur od 6.9.2019 do 31.10.2019, zo sumy 200 eur od
1.11.2019 do 3.12.2019, zo sumy 100 eur od 4.12.2019 do 3.1.2020, zo sumy 100 eur od 4.1.2020 do
3.2.2020, zo sumy 100 eur od 4.2.2020 do zaplatenia zastavil; výrokom II. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 1.430,79 eur a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 3.330,79 eur od 17.4.2018
do 3.8.2018, zo sumy 3.230,79 eur od 4.8.2018 do 3.9.2018, zo sumy 3.130,79 eur od 4.9.2018 do
3.10.2018, zo sumy 3.030,79 eur od 4.10.2018 do 5.11.2018, zo sumy 2.930,79 eur od 6.11.2018 do
4.12.2018, zo sumy 2.830,79 eur od 5.12.2018 do 3.1.2019, zo sumy 2.730,79 eur od 4.1.2019 do
4.2.2019, zo sumy 2.630,79 eur od 5.2.2019 do 1.3.2019, zo sumy 2.530,79 eur od 2.3.2019 do 3.4.2019,
zo sumy 2.430.79 eur od 4.4.2019 do 3.5.2019, zo sumy 2.330,79 eur od 4.5.2019 do 30.6.2019, zo
sumy 2.230,79 eur od 4.6.2019 do 3.7.2019, zo sumy 2.130,79 eur od 4.7.2019 do 2.8.2019, zo sumy
2.030,79 eur od 3.8.2019 do 5.9.2019, zo sumy 1.930,79 eur od 6.9.2019 do 31.10.2019, zo sumy
1.730,79 eur od 1.11.2019 do 3.12.2019, zo sumy 1.630,79 eur od 4.12.2019 do 3.1.2020, zo sumy
1.530,79 eur od 4.1.2020 do 3.2.2020, zo sumy 1.430,79 eur od 4.2.2020 do zaplatenia s tým, že
povolil žalovanému splácať dlh v splátkach po 100 eur mesačne, prvá splátka splatná k tretiemu dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá ďalšia splátka splatná v
uvedenej výške k tretiemu dňu kalendárneho mesiaca, pod následkom zročnosti celého dlhu v prípade,

ak žalovaný čo i len jednu splátku neuhradí riadne a včas; výrokom III. žalobu vo zvyšku zamietol a
výrokom IV. žalobcovi oproti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania 62,64%.

2. Rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 52 ods. 1 až 4, § 53
ods. 1 až 3, ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1 a 2, § 563, § 565, § 566,
§ 657 a § 658 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov - Občiansky zákonník
(ďalej O.z.), § 497 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov - Obchodný zákonník (ďalej
Obch.z.), § 1 ods. 1 a 2, § 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. f/, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/, ods. 2, § 17 ods. 1
a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31. mája 2014 (ďalej ZoSÚ), o trovách rozhodol
podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

3. Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že 8. apríla 2014 bola medzi právnym predchodcom
žalobkyne a žalovaným uzatvorená zmluva č. 5540501499 o poskytnutí najľahšej pôžičky Quatro
- finančný dom, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok (právny
predchodca žalobkyne) poskytla žalovanému úver, finančné plnenie vo výške 5.000 eur. Podľa zmluvy o
pôžičke sa žalovaný zaviazal splácať pôžičku celkom v sume 7.984,20 eur bez poistenia v mesačných
splátkach po 133,07 eur v počte splátok 60. Zmluva o pôžičke obsahovala údaj RPMN 22,20%, termín
konečnej splatnosti 4/2019, spôsob úhrady splátok poštovou poukážkou, ročnú úrokovú sadzbu 22,20%
a priemernú hodnota RPMN 20,54%, celkové náklady spotrebiteľa 2.984,20 eur. V spodnej časti zmluvy
v časti ,,Klient“ je drobným písmom uvedené, že klient prehlasuje, že sa pred podpísaním zmluvy
oboznámil so zmluvnými podmienkami, vyhlásil, že mu boli zmluvné podmienky doručené a tieto prevzal.
Ďalej klient prehlasuje, že súhlasí so zmluvnou pokutou a sankčným úrokom prislúchajúcim spoločnosti
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť splátky riadne a včas. Z bodu 6.1 zmluvných podmienok
(ďalej len ZP) vyplýva, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2
ZP. Podľa 6.2. ZP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky
splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3 ZP prvá splátka je splatná
nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. ZP sú začlenené do textu
zmluvy. Z prehľadu splátok a úhrad na zmluvu o pôžičke vyplýva, že žalovaný zaplatil celkom
1.669,21 eur. Prehľad je vedený do 31. augusta 2017. Z predžalobnej upomienky zo dňa 29. októbra
2014 vyhotovenej spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., adresovanej žalovanému súd prvej
inštancie zistil, že spoločnosť vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 425,83
eur do 5.decembra 2014 s upozornením, že ak nepríde k úhrade v danej lehote, je oprávnený úver
zosplatniť. Podľa doručenky žalovaný prevzal upomienku dňa 5. novembra 2014. Podľa oznámenia o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 31.12.2014 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., oznámila
žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. 6175769 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Z Notárskej
zápisnice notárky JUDr. Ľubice Floriánovej N 3283/2017, NZ 54215/2017 z 11.12.2017 prvoinštančný
súd zistil, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., zanikla zlúčením so spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. ako nástupnickými spoločnosťami. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávok z 30. novembra 2017 vyplýva, že spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná
úverová banka, a.s. ako postupníci postúpili na žalobkyňu ako postupníka pohľadávky voči dlžníkom
postupcu uvedené v zozname pohľadávok. Z časti zoznamu pohľadávok súd zistil, že postupca uviedol
do zoznamu aj dlžníka K. E., s adresou dlžníka D., E. XXXX/XX a v prílohe je uvedená výška pohľadávky
4098,26 eur. Výzvou na zaplatenie žalovanej pohľadávky z 1. decembra 2019 žalobca prostredníctvom
splnomocnenca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 4.105,62 eur, pozostávajúcej z istiny 4.098,26
eur a z príslušenstva 1.607,26 eur. V písomnom uznaní žalovaného nároku, podpísaného vlastnoručne
žalovaným dňa 1. decembra 2019 je uvedené, že žalovaný v právnej veci o zaplatenie 4.098,26 eur s
príslušenstvom vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3Csp/203/2017 uznáva v celom rozsahu
nárok uplatnený žalobkyňou v tomto spore z titulu nesplateného úveru a oznamuje súdu, že sa so
žalobkyňou dohodol na zaplatení žalovanej pohľadávky formou pravidelných mesačných splátok vo
výške 100 eur a navrhuje, aby ho súd zaviazal rozsudkom pre uznanie nároku a povolil mu zaplatenie
žalovanej pohľadávky žalobcovi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 100 eur.

4. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že predmetná zmluva o pôžičke je bez pochybností
spotrebiteľskou zmluvou. Na základe zmluvy o pôžičke došlo k poskytnutiu spotrebiteľského úveru v
zmysle ustanovenia § 2 písm. a/ ZoSÚ, podľa ktorého ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. Zmluva má spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej obsahom tak zmluvy o úvere v zmysle §
497 Obch.z. ako aj zmluvy o pôžičke je záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi dočasne peňažné
prostriedky a spotrebiteľov záväzok ich vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Veriteľ Consumer Finance Holding a.s. poskytol žalovanému finančné prostriedky v rámci
vykonávania svojej obchodnej činnosti a žalovaný finančné prostriedky ako spotrebiteľ použil na vlastné
potreby. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obch.z., ktorý
je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obch.z. absolútnym obchodom a postavenie žalovaného v zmluve
ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch a postavenie veriteľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančnú službu
žalovanému podľa zmluvy vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 ZoSÚ. Súd prvej inštancie posudzoval vzťah
strán nielen podľa Obch.z., ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia ZoSÚ a ustanovenia
O.z. Použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety O.z. na všetky právne vzťahy založené
pred jeho účinnosťou odôvodňoval aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla
2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobcu a
žalovaného z toho dôvodu, aby žalovaný nebol znevýhodnený v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých
záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety O.z. Pri týchto záveroch sa
súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu
ako platnú, uzavretú podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase jej
uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ. Po
vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti,
priznanej rozsudkom. V konaní bolo preukázané, že veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. uzatvoril so
žalovaným platne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver, resp.
pôžičku vo výške 5.000 eur. Vychádzajúc zo záveru, že medzi stranami bola platne uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, zaoberal sa súd nárokom žalobcu uplatneným v konaní voči žalovanému na
zaplatenie (§ 137 písm. a/ C.s.p.). Zmluva o spotrebiteľskom úvere v čase jej uzavretia neobsahovala
všetky náležitosti stanovené zákonom a to konkrétne náležitosť uvedenú v ustanovení § 9 ods. 2
písm. f/ ZoSÚ, t.j. doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, v zmluve
nie je uvedený konkrétny dátum konečnej splatnosti, len mesiac a rok, čo spotrebiteľa núti, aby si
dátum konečnej splatnosti dopočítaval podľa zmluvných podmienok. Vzhľadom k tomu, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a
bez poplatkov. Žalobca tak má nárok na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému po
odrátaní úhrad žalovaného. Zároveň konštatoval, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods.
1 ZoSÚ, teda pred uzavretím zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
úver, nakoľko je uvedený len údaj o tom, že žalovaný je starobný dôchodca, veriteľ však nezisťoval
výšku jeho dôchodku. Súd vychádzal z výpovede žalovaného, ktorý opísal okolnosti uzavretia zmluvy
s ním tak, že sa ho veriteľ nepýtal, čo z dôchodku hradí, aké sú jeho náklady na domácnosť a či
má alebo nemá vyživovaciu povinnosť. Veriteľ si pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom nevyžiadal
doklady o výške dôchodku, teda nezisťoval schopnosť žalovaného splácať mesačnú splátku 133,07
eur pri pokrytí jeho životných potrieb. Vzhľadom na uvedené je taktiež potrebné považovať úver za
bezúročný a bez poplatkov aj podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ. Pokiaľ išlo o listinu oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, ktorou pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. vyzval žalovaného
na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo, súd prvej inštancie mal za to, že toto právo žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky má veriteľ v prípade, že ide o plnenie
v splátkach a len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bolo dohodnuté plnenie v splátkach, v zmluvných podmienkach je dojednaný jednak splatnosť
splátok a tiež právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Pôvodný veriteľ Consumer Finance
Holding, a.s. dodržal aj postup podľa § 53 ods. 9 O.z., keď pred zosplatnením úveru vyzval žalovaného na
úhradu dlžných splátok a to listinou predžalobná upomienka z 29. októbra 2014. Podľa prehľadu splátok
a úhrad bola žalovanému účtovaná aj zmluvná pokuta 590,05 eur, túto žalobca žalobou neuplatnil,
nestala sa predmetom konania a preto sa súd ďalej vo svojom rozhodnutí zmluvnou pokutou nezaoberal.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere získal peňažné
prostriedky 5.000 eur. Nakoľko sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, od
získaných finančných prostriedkov odpočítal úhrady žalovaného. Žalovaný podľa prehľadu splátok a
úhrad splatil 1.669,21 eur, v čase podania žaloby tak bol dlh žalovaného len vo výške 3.330,79 eur. Podľa
vyjadrenia žalobcu zo 7. februára 2020 žalovaný po podaní žaloby vykonal úhrady celkom v sume 1.900
eur (konkrétne 3.8.2018 v sume 100 eur, 3.9.2018 v sume 100 eur, 3.10.2018 v sume 100 eur, 5.11.2018

v sume 100 eur, 4.12.2018 v sume 100 eur, 3.1.2019 v sume 100 eur, 4.2.2019 v sume 100 eur, 1.3.2019
(žalobca pravdepodobne chybou v písaní uviedol 1.3.2018), v sume 100 eur, 3.4.2019 v sume 100 eur,
3.5.2019 v sume 100 eur, 3.6.2019 v sume 100 eur, 3.7.2019 v sume 100 eur, 2.8.2019 v sume 100 eur,
5.9.2019 v sume 100 eur, 31.10.2019 v sume 200 eur, 3.12.2019 v sume 100 eur, 3.1.2020 v sume 100
eur, 3.2.2020 v sume 100 eur). Žalovaný zaplatil celkom 3.569,21 eur. Žalobca mal nárok na zaplatenie
sumy 1.430,70 eur (5.000 - 3.569,21) a úroku z omeškania 5% ročne tak, ako je uvedené vo výroku II.
rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj písomným uznaním nároku žalovaným,
podpísaným dňa 1. decembra 2019, v ktorom žalovaný písomne uznal žalobkyňou uplatnený nárok v
spore a oznámil súdu, že sa so žalobkyňou dohodol na pravidelných mesačných splátkach vo výške
100 eur. Súd prvej inštancie k uznaniu dlhu žalovaným neprihliadol z dôvodu, že úmyslom žalovaného
nebolo písomne uznať dlh, ale dosiahnuť plnenie v splátkach, jeho motiváciou pre podpísanie listiny
uznanie žalovaného nároku bolo získanie splátok a nie uznanie dlhu. Zároveň súd neprihliadol k uznaniu
žalovaného nároku žalovaným z dôvodu, že by vo veci nebolo možné v prípade návrhu strán schváliť
zmier, nakoľko si žalobkyňa uplatňuje v konaní úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok, keď zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, a to dobu trvania
zmluvy a konečnú splatnosť úveru a zároveň veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1
ZoSÚ, čo má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm.
b/ a ods. 2 ZoSÚ a teda schváleniu zmieru by bránila skutočnosť, že nemožno spotrebiteľa zaviazať
na zákonom nedovolené plnenie vo forme úroku a poplatkov. Z uvedených dôvodov nevyhovel návrhu
žalobkyne a žalovaného na vydanie rozsudku pre uznanie.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods.
1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom súd žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešnejšia, priznal nárok na
náhradu trov konania oproti žalovanému v rozsahu 62,54% (žalobkyňa bola úspešná 81,27% v priznanej
sume 1.430,79 eur a v sume 1.900 eur, ktorú žalovaný zaplatil po podaní žaloby a zavinil tak zastavenie
konania v tejto časti, žalovaný bol úspešný 18,73% v nepriznanej sume 767,47 eur). V súlade s § 262
ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, výlučne v jeho zamietajúcej časti, podala žalobkyňa
prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie a navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zmeniť tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu 767,47 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 675,21 eur od 4. februára 2019 pravidelných mesačných splátkach 100 eur
mesačne vždy najneskôr k 3. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej v lehote splatnosti a výrok IV. tak,
že žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedla, že súd
prvej inštancie napadnutým III. výrokom žalobu zamietol v prevyšujúcej časti 767,47 eur s prísl. a voči
žalovanému jej priznal právo na čiastočnú náhradu trov konania. Výrok rozsudku, ktorým súd žalobu
zamietol je v rozpore s ustanovením § 282 C.s.p. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa
17. decembra 2019 uznal žalovaný nárok. V ospravedlnení neúčasti na pojednávaní zo dňa 28. februára
2020 žalobkyňa navrhla súdu prvej inštancie, aby vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282
C.s.p. Keďže boli splnené všetky procesné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, súd prvej
inštancie mal vyhlásiť tento rozsudok. Právne posúdenie absencie konečnej splatnosti v zmluve o úvere,
ktorá ma zakladať bezúročnosť úveru súdom prvej inštancie je nesprávne. V zmluve je vymedzená
konečná splatnosť na 10/2019 a keďže si zmluvné strany dohodli splatnosť jednotlivých splátok na 20.
deň v mesiaci (článok 6. bod 6.2. zmluva), konečná splatnosť bola dojednaná na 20. októbra 2019.
Zmluva tak obsahuje konečnú splatnosť úveru v súlade so zákonom.

7. Žalovaný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363
C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu výslovne ohraničenom len uplatnenou odvolacou
argumentáciou bolo posúdiť, či bolo dôvodným čiastočne zamietnuť žalobu žalobkyne ako postupníka z
dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom - neprihliadnutím na uznávací prejav
žalovaného a nerozhodol rozsudkom pre uznanie, ako aj to, že úver je nutné považovať za bezúročný
a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, t.j. zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti.

10. Súd prvej inštancie pritom čiastočné zamietnutie žaloby postavil okrem žalobkyňou namietaného
tiež na tom, že predmetný úver sa i pre hrubé porušenie povinností veriteľa - posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 ZoSÚ.

11. Podľa § 380 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (ods. 1). Na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2).

12. Odvolateľka v odvolacích dôvodoch vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli zakladať odvolacie dôvody podľa § 365 C.s.p. odvolací súd v rámci prieskumu prihliadať
nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd tak môže prihliadať len na tie dôvody, ktoré
vyplývajú z podaného odvolania a v odvolacom konaní zároveň vyšli najavo. Výnimkou sú len vady
konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré v danom prípade zistené neboli.

13. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal opodstatnenosťou odvolacej námietky žalobkyne, či zo strany
súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu procesnému postupu v tom, že nerozhodol rozsudkom pre
uznanie nároku podľa ust. § 282 C.s.p.

14. Zmluva č. 5540501499 o poskytnutí najľahšej pôžičky Quatro - finančný dom uzatvorená dňa
8. apríla 2014 medzi právnym predchodcom žalobkyne ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je
zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka. V prípade spotrebiteľských
sporov nie je uznanie dlhu žalovaným spotrebiteľom pred súdom skutočnosťou, ktorá by zbavovala súd
povinnosti preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je právnym základom uplatneného nároku z toho
hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Priečilo by sa zásade spravodlivosti, ak by
v konaní pasívni spotrebitelia boli zvýhodňovaní voči spotrebiteľom, ktorí dlh pred súdom uznajú, a to
častokrát len z obavy, že v opačnom prípade im nebude umožnené uhradiť dlh v splátkach z dôvodu
neinformovanosti, neznalosti svojich práv, pocitu bezmocnosti voči dodávateľovi, ktorý je v konaní právne
zastúpený a pod. Okrem iného v zmysle ust. § 298 v spojení s ust. § 295 C.s.p. je súd povinný aj bez
návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen tých, na ktorých spočíva
uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných
dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Tieto ustanovenia predstavujú v C.s.p. odôvodnenú
výnimku z dispozičného princípu a z princípu „ne ultra petitum“. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o
spotrebiteľský charakter záväzkového vzťahu, z ktorého si žalobkyňa uplatňovala žalovanú istinu, bolo
nutné ex offo posúdiť dôvodnosť nároku z hľadiska právnych predpisov spotrebiteľského práva tak, ako
to urobil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď vyhodnotil skutkový
stav veci, predložené dôkazy a vec právne posúdil z hľadiska hmotného práva. Odvolacie námietky
žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie s poukazom na to, že nerozhodol
rozsudkom pre uznanie nároku, preto neboli dôvodné.

15. Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na primárnu
zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.). V tejto
súvislosti je preto potrebné konštatovať, že (hmotno-právne) odvolacie dôvody (zrejme z dôvodu
predkladania väčšieho množstva typových podaní žalobkyňou na súdy), nekorešpondujú so všetkými
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie o zamietnutí
žaloby.

16. Žalobkyňa odvolaciu argumentáciu odvolacieho dôvodu (hmotno-právneho) založila výlučne len na
tom, že nesúhlasí so záverom súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, a
to dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosť úveru, čo má za následok, že sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ.

17. V odvolaní žalobkyne ale niet jedinej zmienky (a už vôbec protiargumetnácie) vo vzťahu k posúdeniu
toho, že predmetný úver sa i pre hrubé porušenie povinností veriteľa - posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ, považuje za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

18. Ak potom argumentácia súdu prvej inštancie vo vzťahu k absencii náležitosti zmluvy podľa § 7
ods. 1 ZoSÚ (povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver) a jej následkov nie je odvolaním žalobkyne napadnutá a odvolací súd nie je
oprávnený preskúmať prvoinštančné rozhodnutie na základe iných, než odvolateľkou v odvolaní
vznesených námietok, vychádzajúc z čl. 17 základných princípov C.s.p., ktorý zakotvuje princíp
hospodárnosti konania a procesnej ekonómie, ako jeden z kľúčových ústavnoprávnych princípov,
zásadne sa vzťahujúci na celé konanie od jeho začatia po právoplatné skončenie veci, odvolací súd
ďalej nepovažuje za hospodárne zaoberať sa odvolacou argumentáciou žalobkyne založenou len na
namietaní niektorých z viacerých hmotnoprávnych dôvodov zamietnutia žaloby, ktorý ostatný dôvod
(odvolaním nenapadnutý) bol tak vylúčený z odvolacieho prieskumu a preto platí. Nič na to nemení
ani skutočnosť, že v danom prípade ide len o jeden z viacerých dôvodov. To znamená, že aj keby
bola odvolateľkina argumentácia úspešná, nič to nemení na platnosti odvolaním nenamietaného dôvodu
čiastočného zamietnutia žaloby (veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ,
čím hrubo porušil povinnosti, keď pristúpil k posudzovaniu schopnosti splácať úver spotrebiteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, resp. bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania jeho schopnosti splácania úverov,
preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).

19. V dôsledku uvedeného bolo potom nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti, bez potreby zaoberania sa namietaným, ako vecne správny, vrátane výroku o
náhrade trov konania s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 396 ods. 1 C.s.p.),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

22. C.s.p. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na
náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v
odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia C.s.p. alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

23. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu
trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, s
odkazom tiež na obdobný záver NS SR v rozhodnutí z 26. októbra 2016 sp. zn. 6Cdo/544/2015.

25. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien
a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 21, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.