Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 25, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/275/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1609205118
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1609205118.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: T. V., nar. XX.X.XXXX, I. XXX,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Schmidl, Záhorácka 11/A, Malacky, proti žalovaným: 1/
I. V., nar. XX.X.XXXX, X. XX, C., 2/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, J. Y. XX, O., 3/ M. V., nar. X.X.XXXX, G. XX/
XX, C., žalovaní 1/ - 3/ zastúpení advokátkou JUDr. Ester Bujnovskou, Záhorácka 5478/15B, Malacky, 4/
W. Y., nar. X.X.XXXX, J. X, D., o neplatnosť závetu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Malacky č. k. 5C/398/2009-253, zo dňa 16.1.2018, v spojení s uzneseniami Okresného súdu Malacky
č. k. 5C/398/2009-279, zo dňa 29.1.2019 a č. k. 5C/398/2009-286, zo dňa 25.7.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že závet poručiteľa T. V., datovaný dňa XX.X.XXXX a
predložený dcérou poručiteľa M. I. v dedičskom konaní je absolútne neplatný, potvrdzuje.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal určenia, že závet poručiteľa T. V., datovaný dňa XX.X.XXXX a predložený dcérou
poručiteľa M. I., je relatívne neplatný v časti určenia dedičov a veľkosti dedičských podielov a vo výroku

o trovách konania zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalobcovi uložil povinnosť uhradiť
žalovaným 1/ - 4/ trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V odôvodnení uviedol, že pôvodní žalobcovia M. V., rod. V., nar.
X.X.XXXX,T.V.,nar.XX.X.XXXX, W.V.,nar.XX.X.XXXXsažaloboupodanouprotižalovanémuI.V.,nar.
XX.X.XXXX a M. I., rod. V., nar. XX.XX.XXXX domáhali určenia, že závet poručiteľa T. V., datovaný dňa
XX.X.XXXXapredloženýdcérouporučiteľaM.I.vdedičskomkonaní,jeabsolútneneplatnýatiežžiadali,
aby bolo rozhodnuté, že závet poručiteľa je neplatný aj v časti určenia dedičov a veľkosti dedičských

podielov. Žalobu založili na tom skutkovom základe, že dňa 16.2.2009 v dedičskej veci po poručiteľovi
T. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom G. A.. XX/XX, C. sa uskutočnilo
na Notárskom úrade I.. W. B., G.. pojednávanie, na ktorom dcéra poručiteľa pani M. I. predložila listinu
označenú ako závet, datovanú dňa XX.X.XXXX, ktorá údajne obsahuje poslednú vôľu poručiteľa. Na
ďalšom pojednávaní žalobcovia, synovia poručiteľa T. V. a W. V. vyhlásili, že listina označená ako závet
a predložená dcérou poručiteľa M. I. neobsahuje poslednú vôľu poručiteľa T. V. a nie je ním vlastnoručne
podpísaná. Okresný súd Malacky preto uznesením č. k. 12D/1616/2008-53, zo dňa 29.5.2009 konanie

o dedičstve prerušil a odkázal manželku poručiteľa a synov poručiteľa T. V. a W. V., aby podali žalobu
proti závetným dedičom, že závet poručiteľa zo dňa XX.X.XXXX je neplatný.2. Žalobcovia, ktorí pôvodne podali žalobu uvádzali, že podpis nachádzajúci sa na údajnom závete
zo dňa XX.X.XXXX, ktorý by mal byť vlastnoručným podpisom poručiteľa T. V., sa ani v základných
znakoch nezhoduje s podpisom, ktorým sa poručiteľ počas svojho života preukázateľne podpisoval.

Túto skutočnosť preukazovali viacerými listinnými dôkazmi, obsahujúcimi podpis poručiteľa a tvrdili,
že tento bol počas dlhého časového obdobia rovnaký a bez akýchkoľvek zmien. Mali preto za veľmi
nepravdepodobné, že poručiteľ by vlastnú poslednú vôľu podpísal úplne odlišným podpisom, akým
sa počas svojho života podpisoval. V žalobe odkazovali aj na právnu úpravu závetov, upravenú v
Občianskom zákonníku; namietali aj tú skutočnosť, že dátum spísania údajného závetu sa nachádza

až pod údajným podpisom poručiteľa, čo je v rozpore s § 472 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň
uvádzali, že na listine, na ktorej je údajný závet spísaný sa nachádzajú aj označenia (resp. podpisy)
svedkovspísaniazávetu,pritomprítomnosťdvochsvedkovjenevyhnutnávýlučnevprípadealografného
závetu, avšak pri holografnom závete ju príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyžadujú.
Možnosť spísať alografný závet vyžadujúci práve prítomnosť dvoch svedkov bola do Občianskeho
zákonníka zavedená až s účinnosťou od 1.1.1992, t. j. skoro jeden rok po dni uvedenom na údajnom

závete ako deň spísania závetu. Občiansky zákonník dovtedy nikdy prítomnosť svedkov pri písaní
závetu nevyžadoval, preto považovali za pozoruhodné, že pri písaní závetu boli prítomní práve dvaja
svedkovia. Z uvedených dôvodov považovali závet za absolútne neplatný. Zároveň uviedli, že závet
zo dňa 28.2.1991 opomína tzv. neopomenuteľných dedičov, a to synov poručiteľa I. V. a T. V.; títo
neboli poručiteľom ani v závete ani prostredníctvom osobitnej listiny vydedení a tiež poukázali na

skutočnosť, že údajný závet nepriznáva manželke poručiteľa M. V. podiel vo veľkosti, ktorý by jej mal
ako neopomenuteľnej dedičke zo zákona prináležať, preto je zároveň relatívne neplatný.

3. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa 1/ - M. V., nar. X.X.XXXX vzala žalobu späť, preto súd prvej
inštancie uznesením zo dňa 18.10.2016 (č. l. 161) konanie o žalobe žalobkyne zastavil. Ďalej v priebehu

konaniazomrelpôvodnýžalobca3/-W.V.;jehodedičomsastalsynW.Y.,nar.X.X.XXXX,ktorýnavýzvu
súdu, či chce pokračovať v konaní nereagoval. Žalobca podaním doručeným súdu 13.3.2017 navrhol
aby súd pripustil do konania na strane žalovaných ďalšie subjekty a to M. V., nar. X.X.XXXX a W. Y., nar.
X.X.XXXX. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 14.3.2017 (č. l. 185) pripustil do konania na strane
žalovaných M. V. ako žalovanú 3/ a W. Y. ako žalovaného 4/.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania zistil, že v dedičskom konaní po poručiteľovi T. V., zomrelom XX.X.XXXX, bol
predložený v dedičskom konaní závet, o ktorom však žalobca (a ešte predtým aj pôvodní žalobcovia
1/ a 3/ rade) vyhlásili, že nie je spísaný a podpísaný poručiteľom a teda sa jedná o neplatný právny

úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by takýto právny úkon skutočne nebol spísaný a
podpísanýporučiteľom,samozrejmesanemôževôbecuvažovaťotom,žebyišlooprávnyúkonurobený
slobodne a vážne. Preto bolo predovšetkým potrebné vyriešiť otázku, či je listina zo dňa XX.X.XXXX
nazvaná ako testament listinou, ktorú spísal a podpísal poručiteľ T. V..

5. Súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkov a žalovaných, ktorí uvádzali, že sa jedná o pravý,
platný dokument - právny úkon, ktorý poručiteľ skutočne spísal, chcel ním prejaviť svoju poslednú vôľu;
mal svoje dôvody, prečo spísal závet konkrétnym spôsobom. Svedkovia a žalovaní tiež uvádzali, že
existencia závetu v rodine účastníkov bola známa. Žalobca namietal platnosť testamentu. Vzhľadom
na takýto stav veci súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie, ktoré však nemohlo byť

vykonané z dôvodov, že znalkyni neboli predložené potrebné podklady pre vypracovanie znaleckého
úkonu. Žalobca využil aj možnosť predložiť dôkaz, súkromný znalecký posudok, z ktorého záverov však
tiež vyplynulo, že pravosť podpisu poručiteľa na listine „Testament.“ pravdepodobnejšie nie je podpisom
poručiteľa.

6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že v konaní na súde je potrebné uplatňovaný nárok žalobou preukázať
jednoznačne. Z vykonaného dokazovania, najmä s poukazom na vyjadrenia dvoch znalcov, ktorí
posudzovali pravosť podpisu poručiteľa na dokumente, o ktorom sa rozhodovalo, či je to platný alebo
neplatný právny úkon zistil, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať neplatnosť závetu poručiteľa T. V.
datovaného dňom XX.X.XXXX, ktorý bol predložený v dedičskom konaní po ňom. Žalobu bolo treba

preto zamietnuť.7. Pokiaľ ide o posúdenie neplatnosti závetu pre jeho rozpor s § 479 Občianskeho zákonníka, týmto
sa nezaoberal, keďže sa neopomenuteľní dedičia nedovolávali relatívnej neplatnosti závetu v rámci
dedičského konania, dovolávali sa však absolútnej neplatnosti závetu, o čom aj rozhodol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 225 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi uložil povinnosť
uhradiť žalovaným, ktorí boli v spore plne úspešní trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm.
h) C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jehoodvolania(§393ods.2C.s.p.)bolanámietka,žesúdprvejinštancienesprávnevyhodnotilvýsledky
dokazovania, pričom nezobral do úvahy podstatné skutočnosti prejednávaného prípadu a taktiež jeho
rozhodnutím nebol prejednaný celý obsah žaloby. Poukázal na to, že ním predložený súkromný znalecký

posudok nebol žiadnym relevantným spôsobom spochybnený zo strany žalovaných, teda spochybnený,
spôsobom predloženia konkrétnych dôkazov, ktoré by dosvedčili opak jeho záveru. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie nesprávne posúdil závery tohto posudku v kontexte svojho rozhodnutia. Súkromný
znalecký posudok vyjadril istú pravdepodobnosť v rámci svojho záveru, avšak záveru pravdepodobnosti,
ktorý svedčil v prospech žalobcu a v neprospech žalovaných, teda miera preukázania skutočností

svedčiacich v smere rozhodnutia v prospech žalobcu bola daná, a sú to práve žalovaní, ktorým sa
nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdili v tomto ohľade (prenesenie dôkazného bremena na
stranu žalovaných). Bol názoru, že procesný predpis nestanovuje mieru v akej pravdepodobnosti, resp.
istote má žalobca preukázať akúkoľvek okolnosť v civilnom procese, z tohto dôvodu preto považoval
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nezákonné, nakoľko vo svojej podstate kladie na žalobcu

dôkazné požiadavky, ktoré sa vymykajú rámcu zákona. Bol názoru, že zhodnotením uvedeného konania
možno dospieť aj k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne rozložil dôkazné bremeno medzi stranami
konania, čím neúmerne zaťažil dôkazným bremenom žalobcu, nesprávne uplatnil jeho zodpovednosť v
tomto smere, a jeho rozhodnutie je teda arbitrárne (nález IV. ÚS 35/2012).

10.Malzato,žeuniesolsvojedôkaznébremeno,nakoľkopreukázalvšetkyskutočnosti,ktorébolisporné
(najmä spor ohľadom podpisu na závete poručiteľa), ktorý je jednoznačne najpodstatnejší v predmetnom
spore. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie celkom nezdôvodnil prečo, a na základe čoho dospel
k záveru, že žalobca nepreukázal neplatnosť závetu. Vo vzťahu k vykonaným výsluchom uviedol, že
väčšina vypočutých svedkov bola priamo spriaznená so žalovanými, čo neposkytuje objektívny obraz

o skutočnom stave veci. Pred samotným hodnotením svedeckých výpovedí však poukázal na okolnosti
opísané v bode 14. napadnutého rozsudku, pričom mal za to, že skutočnosti uvedené v tomto bode sú
nepochopiteľné a značne rozporuplné, pričom tieto evidentne súvisia so smrťou pôvodného žalobcu 3/,
zrejme pôsobením zo strany žalovaných. Považoval za otázne, prečo pôvodná žalobkyňa v prvom rade
nikdy nepodala trestné oznámenie na žalobcu ani neučinila iné podanie, pokiaľ mali skutočne existovať

takéto nátlaky, pričom jej pôvodnú výpoveď v procesnom postavení žalobkyne nemožno právne účinne
vziať späť; svedkovia v tomto spore nemohli vniesť do tohto konania objektívne a nestranné skutočnosti.
Vo vzťahu k výsluchu svedkyne S. L. ďalej uviedol, že táto svedkyňa podľa zákona nemohla vystupovať
ako svedok úkonu poručiteľa, pretože je vo vzťahu k nemu blízkou osobou (§ 476f Občianskeho
zákonníka), preto aj jej výpoveď v tomto konaní je bezvýznamná. Nemenej dôležitým faktom je aj

skutočnosť, že v čase, keď mal byť údajný závet spísaný, platný zákon v tomto smere neukladal, aby
boli pri úkone poručiteľa prítomní svedkovia (teda nepoznal formu alografného závetu), čo naznačuje,
že tento nebol spísaný v tomto čase, ale neskôr, resp. bol dodatočne datovaný, a teda vyvstáva vážna
pochybnosť, či tento skutočne spísal, podpísal a datoval poručiteľ. Pochybné je aj umiestnenie dátumu
na závete, nakoľko tento sa nachádza až pod podpisom poručiteľa, teda netvorí súčasť závetu.

11. Záverom poukázal na to, že napriek tomu, že žalobca sa priamo v žalobe zo dňa 17.8.2009 domáhal
určenia relatívnej neplatnosti v časti určenia dedičov a veľkosti ich dedičských podielov, a zároveň aj
napriek tomu, že pred súdom namietal jeho relatívnu neplatnosť (na pojednávaní dňa 24.5.2011), súd
prvej inštancie sa nevysporiadal (nevyčerpal celý predmet konania) s celou žalobou (nerozhodol o tejto

časti žaloby), čím bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu a taktiež § 212 ods. 2 C. s. p.
Výrok o trovách konania považoval za nezákonný, nakoľko minimálne nezohľadňuje konanie pôvodnej
žalobkyne 1/ a to konkrétne vo vzťahu k jej späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania voči
nej, ktoré procesne zavinila.12. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahuakovecnesprávnypotvrdiť.Tvrdeniažalobcuvodvolanípovažovalazaúčelovéavyfabulované,

dôvody pre vec právne irelevantné. Poukázala na to, že žalobca je povinný v civilnom súdnom konaní
preukázať dôkazy, o ktoré opiera svoj nárok a z ktorých vyvodzuje jeho oprávnenosť a opodstatnenosť.
Opačný názor žalobcu je absurdný. Bol to žalobca, ktorý svojim postojom a podaniami v priebehu
celého súdneho konania na súde prvej inštancie spôsoboval neustále prieťahy v konaní; ktorý napriek
tomu, že vo veci navrhol znalecké dokazovanie z odboru grafológie, práve pre jeho neochotu a

nečinnosť spolupracovať so súdom určeným znalcom predložením podkladov, listín a pod. zmaril účel
tohto dôkazu a znalkyňa pre nedostatok podkladov nedokázala spracovať zadaný znalecký posudok.
Celý tento neúspešný pokus o vykonanie znaleckého dokazovania trval cca 3 roky. Medzitým došlo
k úmrtiu účastníka, ktorý namietal platnosť závetu a opäť žalobca podával opravné prostriedky proti
uzneseniu súdu vo veci zastavenia konania. Až na sťažnosť žalovanej 2/ súd prvej inštancie vo veci
pokračoval a zase to bol žalobca, ktorý po 6-tich rokoch konania žiadal súd o poskytnutie lehoty za

účelom predloženia súkromného znaleckého posudku, na vypracovanie ktorého akoby zázrakom našiel
podklady, listiny podpísané poručiteľom a minimálne ďalší rok žiadal o odročenie pojednávaní z dôvodu,
že sa spracúva posudok pre účely konania. Výsledok znaleckého posudku dodaného žalobcom a
vyhotoveného znalkyňou z Českej republiky znel, že znalkyňa, ktorá sa zaoberala len podpisom na
závete, v rámci vyhodnotenia pravdepodobnosti podpisu závetcom konštatovala, že nie je možné vylúčiť

snahu pisateľa závetu o úhľadné vyhotovenie rukopisu a to vrátane mena a priezviska „. V. na konci
listiny, keď sa môže jednať o kurzívnym písmom napísaný údaj namiesto bežne užívaného podpisu.
Ďalej uviedla, že upresniť záver skúmania podpisu by bolo možné len po rozšírení o ďalšie nesporne
pravé podpisy neb. T. V., ktoré by obsahovali aj meno a ďalej o ukážky písma (najlepšie z doby blízkej
dátumu závetu) (strana 15 znaleckého posudku). Z uvedeného vyplýva, že súkromný znalecký posudok

predložený žalobcom neobsahuje jednoznačné a presvedčivé závery v danej veci pokiaľ ide o pravosť
podpisu poručiteľa, a preto ho súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil. Taktiež
považoval za potrebné poznamenať, že súd hodnotil všetky dôkazy vykonané pred súdom a to aj
výsluchy účastníkov a svedkov a tieto vo vzájomnej spojitosti aj s posudkom, správne vyhodnotil a
vyvodilsprávnyprávnynázor.Malazato,žepokiaľideonámietkurelatívnejneplatnostizávetu,súdprvej

inštancie sa ňou správne nezaoberal, nakoľko žalobca ju nevzniesol na prejednaní dedičského konania.

13. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej 2/ k odvolaniu zotrval v celom rozsahu na dôvodoch
podaného odvolania a na svojom vyjadrení, že dostatočne preukázal skutočnosti svedčiace v jeho
prospech. Skutočnosť, že nevzniesol námietku relatívnej neplatnosti v dedičskom konaní považoval za

nedôvodnú, nakoľko riadne toto namietal minimálne už v podanej žalobe, pričom žiadne ustanovenie
zákona neustanovuje časovú hranicu dokedy tak má urobiť.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie
absolútnej neplatnosti závetu vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. v tejto časti potvrdil.
V časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu relatívnej neplatnosti závetu dospel k

záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok verejne vyhlásil 25.5.2021 (§ 219
ods. 3 C. s. p.).

15. Podľa § 873 Občianskeho zákonníka - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára

1992, pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa. Ak sa však závet vyhotovil pred
účinnosťou tohto zákona, posudzuje sa jeho platnosť podľa doterajších predpisov. To platí aj o platnosti
vydedenia.

16. Podľa § 476 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 (ďalej len

„Občiansky zákonník“), poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť vo forme
notárskej zápisnice. Pre platnosť závetu napísaného vlastnou rukou je potrebné, aby ho poručiteľ
podpísal a uviedol v ňom deň, mesiac a rok, keď ho podpísal. Spoločný závet viacerých poručiteľov je
neplatný.17. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní vzťahujúcich sa k tej časti napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že závet

poručiteľa T. V., datovaný dňa XX.X.XXXX a predložený dcérou poručiteľa M. I. v dedičskom konaní
je absolútne neplatný, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.
s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na
správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby v tejto časti. Súd
prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na zistenie relevantnosti tvrdení
žalovaných z hľadiska skutočností uvádzaných na ich obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom
a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žaloby v časti o určenie absolútnej
neplatnosti závetu poručiteľa T. V. zo dňa XX.X.XXXX.

18. Na zdôraznenie správnosti rozsudku v tejto napadnutej časti, v súvislosti s námietkou žalobcu, že
súd prvej inštancie nesprávne posúdil závery znaleckého posudku, keď nesprávne rozložil dôkazné
bremeno medzi stranami konania, čím neúmerne zaťažil dôkazným bremenom žalobcu, odvolací súd
uvádza, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
neboli preukázané jej tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

19. Závet predstavuje jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým sa fyzická osoba (poručiteľ) svojou
poslednou vôľou rozhodla učiniť poriadok o svojom majetku pre prípad smrti; závetom poručiteľ,
predpísanou formou, nakladá so svojim majetkom, resp. činí dispozíciu svojim majetkom pre prípad

smrti inak, než ustanovuje Občiansky zákonník v § 473 až 475a. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že
závet poručiteľa je neplatný, pretože podpis poručiteľa na závete nie je jeho podpisom, bol povinný
toto svoje tvrdenie - ako uviedol aj súd prvej inštancie - jednoznačne preukázať. Žalobcovi preto pre
úspech v konaní nepostačovalo, ako sa mylne domnieva, iba spochybniť podpis poručiteľa na závete.
Z uvedeného dôvodu, správnosť rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa absolútnej

neplatnosti závetu nebola spôsobilá zmeniť ani námietka žalobcu, že svedkyňa L. nemohla vystupovať
ako svedok úkonu poručiteľa, pretože je vo vzťahu k nemu osobou blízkou (§ 476j Občianskeho
zákonníka). Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že existencia závetu, ako aj dôvody jeho
spísania boli v rodine známe. Na uvedených záveroch nič nemení ani skutočnosť, že žalobca namietal,
že väčšina svedkov bola spriaznená so žalovanými, nakoľko púhe spochybňovanie objektívnosti

výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich rodinného či iného spoločenského vzťahu
bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti
a dôkazy, by v prípadoch, kedy by jedným z dostupných dôkazov bola práve iba výpoveď strán, či
svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedla k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň by
viedla k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení strán.

Žalobca vo vzťahu k vypočutým svedkom a účastníkom neuviedol žiadnu objektívne zadokumentovanú
skutočnosť, či dôkaz, ktorý by spochybňoval ich výpovede v konaní, preto je táto jeho námietka bez
právnej relevancie.

20. Pokiaľ ide o vyjadrenie „pochybnosti“ žalobcu ohľadom umiestnenia dátumu na závete a tým aj

„pochybnosti“ o dátume jeho spísania, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalobca svoje tvrdenia, ktoré
by preukazovali, že závet poručiteľa nebol spísaný dňa 28.2.1991, kedy bol poručiteľom aj podpísaný
nepreukázal. Vo vzťahu k jeho umiestneniu odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 476 ods. 2
Občianskeho zákonníka nevyplývajú žiadne pravidlá pre umiestnenie dátumu a podpisu na listine
obsahujúcej závet. Právna teória aj súdna prax však dovodzujú, že podpis musí byť umiestnený na

konci závetu, pretože sa ním dovršuje obsah závetu. To však neplatí pre umiestnenie dátumu, ktorý má
vypovedať iba o tom, kedy bol závet poručiteľom podpísaný, teda z hľadiska vymedzenia svojho obsahu
dovŕšený a umožniť tak rozlíšenie skoršieho poručiteľovho závetu od závetu neskoršieho, ktorým by
mohol byť pôvodný závet zrušený.21. Na uvedenom základe skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní neboli ďalej spôsobilé zmeniť
správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa určenia,

že závet poručiteľa T. V., datovaný dňa XX.X.XXXX a predložený dcérou poručiteľa M. I. v dedičskom
konaní je absolútne neplatný, na ktorých založil svoje rozhodnutie; na uvedenom základe odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s.
p. potvrdil.

22. Pokiaľ ide o tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že závet poručiteľa T. V., datovaný
dňa XX.X.XXXX a predložený dcérou poručiteľa M. I., je relatívne neplatný v časti určenia dedičov a
veľkostidedičskýchpodielov,ktorúsúdprvejinštanciezamietolsodôvodním,ženeplatnosťouzávetupre
jehorozporsustanovením§479Občianskehozákonníkasanezaoberal,keďženeopomenuteľnídedičia
sa nedovolávali relatívnej neplatnosti závetu v rámci dedičského konania, odvolací súd po preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti v súlade s odvolacou argumentáciou žalobcu

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nespĺňa kvalitatívne požiadavky kladené
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací súd pripomína, že účelom opravného prostriedku a
v súvislosti s jeho uplatnením aj účelom odvolacieho konania je zákonom predpísaným spôsobom
dosiahnuť nápravu právnych alebo skutkových pochybení súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní je
odvolací súd limitovaný v možnostiach zasahovať do rozsudku súdu prvej inštancie, pričom tieto limity

vyplývajú z podstaty neúplného apelačného systému, ktorý sa v riadnom opravnom konaní uplatňuje v
sporových veciach. Vzhľadom na absenciu základných náležitostí rozhodnutia, neprichádza do úvahy,
aby odvolací súd dopĺňal dôvody takéhoto rozhodnutia, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vzhľadom na zásadné nedostatky odôvodnenia v tejto časti
napadnutého rozsudku, ktoré odvolaciemu súdu vôbec neumožňujú preskúmať jeho vecnú správnosť,

niejemožnétentonedostatoknapraviťanivodvolacomkonaní,aztohtodôvodusúsplnenépredpoklady
na zrušenie napadnutého rozsudku podľa 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.

23. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že žaloba o určenie relatívnej neplatnosti závetu bola podaná na
súd dňa 17.8.2009, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s.

p.“). Nová právna úprava prípustnosti žalôb podľa § 137 C. s. p. oproti pôvodnej právnej úprave v O.
s. p. rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ C. s. p.) a žaloby na určenie právnej skutočnosti
(§ 137 písm. d/ C. s. p.). U žalôb na určenie práva pritom nová právna úprava zotrvala na preukázaní
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva
z osobitného predpisu); u žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila možnosť ich podania vtedy,

ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy
nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Táto právna
úprava však nebola v čase podania žaloby účinná; súd preto musí úkony strán sporu (§ 470 ods. 2
C. s. p.) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v O. s. p. v znení účinnom v čase ich
uskutočnenia a vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu podľa § 80 písm. c) O. s. p. (rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 , sp. zn. 4 Cdo 17/2019, 5 Obo
12/2018, sp. zn. 9Cdo 7/2021).

24. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd uvádza, že žaloba, ktorá bola podaná v zmysle §
175k ods. 2 O. s. p. nie je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O. s. p., ale je žalobou na určenie

právnej skutočnosti, pri ktorej naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu. Takáto žaloba
preto nemôže byť zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a
žalobca nie je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti o takomto právnom záujme.

25. Uvedené závery však platia len v prípade, ak žaloba spĺňa požiadavky vymedzené § 175k ods. 2

O. s. p.; v opačnom prípade musia byť na žalobu kladené požiadavky vymedzené § 80 písm. c) O. s. p.
vrátanepovinnostižalobcutvrdiťapreukazovaťskutočnostisvedčiaceonaliehavomprávnomzáujmena
požadovanom určení (porov. správa prejednaná a schválená občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho
súdu ČSR z 18.6.1982, sp. zn. Cpj 165/81, uverejnená v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod
č. 49, ročník 1982).

26. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ súd v dedičskom konaní uznesením vydaným podľa § 175k
ods. 2 O. s. p. neodkázal žalobcu na podanie žaloby o určenie relatívnej neplatnosti závetu, nemôže byť
žaloba žalobcu len z tohto dôvodu zamietnutá, ale musí byť posudzovaná ako žaloba určovacia v zmysle§ 80 písm. c) O. s. p. Žalobca preto musí tvrdiť a preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Odvolací súd súčasne uvádza, že naliehavý právny záujem bude daný iba pri zrejmej spornosti
dedičského práva týkajúceho sa skutkovej stránky veci. Ak totižto závisí rozhodnutie o dedičskom práve

iba na právnom posúdení veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva
a bude konať s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej
inštancie, že sa neopomenuteľní dedičia nedovolávali relatívnej neplatnosti závetu v rámci dedičského
konania, dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobca v dedičskom konaní vzniesol
námietkurelatívnejneplatnostizávetu(pozrivyjadreniežalobcuzodňa16.3.2009,založenévdedičskom

spise pod č. l. 41). Aj s ohľadom na uvedené bude preto povinnosťou žalobcu uviesť, v čom spočíva
jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď podmienky dedičského práva ohľadom
vznesenej námietky relatívnej neplatnosti závetu bude oprávnený posudzovať súd priamo v dedičskom
konaní.

27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúce sa

určenia, že závet poručiteľa T. V., datovaný dňa XX.X.XXXX a predložený dcérou poručiteľa M. I., je
relatívne neplatný v časti určenia dedičov a veľkosti dedičských podielov, nezodpovedá požiadavkám
kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo vnútorne konzistentné a dalo jasné a
zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie tým znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko uvedené
nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s.
p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie predovšetkým vyzve žalobcu,
aby uviedol skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení, nakoľko tieto v žalobe úplne absentujú a v prípade, ak dospeje k záveru o jeho preukázaní,
žalobu v zrušenej časti meritórne prejedná, vykoná dokazovanie v rozsahu potrebnom na posúdenie
dôvodnosti žaloby, vykonané dôkazy vyhodnotí v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. a na ich základe ustáli
skutkovýstavpotrebnýpresvojerozhodnutie.Následnesvojezáveryoskutkovýchzisteniachaprávnom
posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby v ňom bolo jasne

a zrozumiteľne uvedené, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky procesnej obrany
použili. Konajúci súd skutkové a právne závery odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak,
aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.

28. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262
ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.) a pri rozhodovaní o trovách konania sa vysporiada aj s námietkami žalobcu
uvedenými v podanom odvolaní vo vzťahu k žalovanej 3/. Odvolací súd dáva tiež do pozornosti súdu
prvej inštancie, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o trovách štátu - priznaného svedočného v sume 22,73
eura, ktoré bolo vyplatené svedkyni S. L., predbežne zo štátnych finančných prostriedkov (č. l. 53), o

ktorých v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. musí byť rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a
pretože štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou
normou, ustanovením § 148 O. s. p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to aj napriek
tomu, že nová procesná úprava (C. s. p.) analogické ustanovenie neobsahuje (R 75/2018),

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).