Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. apríl 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 11Er/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202552
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Topolčanská
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416202552.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava,
Dvořákovo námestie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: H. O., X.. XX.XX.XXXX, L. V., E.. E. XXX/
XX, o zaplatenie 922,79 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na
peňažné plnenie, keď poukazoval na Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a. s., spisovej značky IA-C/0314/0575 zo dňa 30.04.2014, ktorý mal nadobudnúť
vykonateľnosť dňa 03.06.2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozsudkom bola povinnému
uložená povinnosť zaplatiť 922,79 Eur, úrok vo výške 25,50% ročne zo sumy 922,79 Eur od 02.01.2014
dozaplateniaistiny,sumudlžnýchúrokovaúrokovzomeškaniavyčíslenýchkudňu01.01.2014vovýške

602,70 Eur, sumu dlžných poplatkov vo výške 9,50%, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo
výške76,75 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Vydaniu rozsudku predchádzala Zmluva o úvere č. 4657980110 zo dňa 14.09.2010 uzatvorená medzi
účastníkmi. Účastníci Zmluvy sa dohodli, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade

bude rozhodcovské konanie vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.

Podaním zo dňa 31.03.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2016, súdny exekútor JUDr. Erik
Tóth, Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Piaristická 2, požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods.2 veta tretia Exekučného poriadku ( ExP ), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo v návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom

ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
vprípaderozhodovaniarozhodcomovýkonverejnejmoci.PorovnajtiežnálezÚSČRIV.ÚS174/02, v
ktorom sa judikuje: "rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj
osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať,
sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá

mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy,
a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej
(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd

čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde Nové Zámky podobných exekučných vecí s podobným
postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd
len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou

stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Vzhľadomkukonštatovaniuneprijateľnostirozhodcovskejdoložkysúdnemôžeakceptovaťaniexekučný

titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia by
bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo
základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný
a vykonateľný.

Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jehodoručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.