Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10C/29/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112205639
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7112205639.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v spore žalobcov: 1. Y.. R. W., W..

XX.XX.XXXX, F. J.. N.. L. XX, L. - L., 2. Y. T.Á., W.. XX.X.XXXX, F. V. XX, V., obaja zastúpení JUDr.
Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom Letná 47, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so
sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3031 m2, zapísaná na N. Č.. XXXX, V.. Ú.
Ť., I. Ť., V. - Ť., I. V. K., ako parcela registra EKN na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z celku, patrí do
dedičstva po X. V., C.. V., C.É. Č. XXXXXX/XXX, W. F. Q. XX, XXX XX V..

II. Určuje sa, že spoluvlastníkom parcely č. XXXX, orná pôda, o výmere 3031 m2, zapísaná na N..
Č.. XXXX, V.. Ú. Ť., I. Ť., V. - Ť., I. V. K., ako parcela registra EKN na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z
celku je Y. T., C.. V., C. Č.L. XXXXXX/XXXX, F. V. Č.. XX, XXX XX V..

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodné žalobkyne (X. V. A.. XX.X.XXXX E. Y. T.) sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa
28.02.2012 domáhali určenia, že spoluvlastníkom parcely č. XXXX, o výmere 3108 m2 - Orná pôda,

zapísanej na N. Č.. XXXX, V.. Ú.. Ť., obec Košice - Ťahanovce, okres Košice I, ako parcely registra
E, uvedenej na mape určeného operátu, namiesto žalovaného Mesto Košice sú X. V., C.. V., C.. Č..
XXXXXX/XXX, F. Q. XX, XXX XX V., v 1/8 z celku a Y. T., C.. V., C.. Č.. XXXXXX/XXXX, F. V. XX, XXX
XX V., v 1/8 z celku. Domáhali sa voči žalovanému aj náhrady trov konania.

2. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaný je zapísaný na N. Č.. XXXX, katastrálne územie
Ť., I. V. Ť., okres Košice I, ako výlučný vlastník okrem iného aj parcely č. X. XXXX, o výmere 3108

m2 - orná pôda. Predmetnú nehnuteľnosť mal nadobudnúť právny predchodca žalovaného na základe
vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. XXXX/XX/XX-J.. A. X.X.XXXX. Časť predmetnej parcely v podiele
1 z nej bola vyvlastnená neznámym dedičom po Y. V., C. Ž., t.j. matke pôvodných žalobkýň v 1. rade
a v 2. rade. Žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade zastávajú názor, že vyvlastňovacie rozhodnutie je
v tejto časti neplatné, a to z dôvodov, že matka pôvodných žalobkýň bola zapísaná v pozemno-knižnej
vložke č. 446 ako spoluvlastníčka parcely č. XXXX Roľa na L. o výmere 924 štvorcových siah, v časti B/
pod poradovým číslom 6, písm. a/ v pomere 1, ktorú nehnuteľnosť nadobudla dedením dňa 17.6.1936.

Po smrti Márie Katonovej, rod. Žebešiovej, predmetnú nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného
vlastníctva T. V., W.. XX.XX.XXXX, syn poručiteľky a brat pôvodných žalobkýň v 1. a 2. rade, ktorý zomrel
4.9.1988. Rozhodnutie D 141/86 Štátneho notárstva Košice - mesto zo dňa 21.7.1986 po poručiteľke Y.
V.,C..Ž.nadobudloprávoplatnosť21.7.1986astalosavykonateľným.Minimálneodprávoplatnostitohtorozhodnutia, bol vlastníkom 1 parcely č. XXXX T. V., brat pôvodných žalobkýň v 1. a 2. rade. Po jeho smrti
predmetnú nehnuteľnosť zdedili pôvodné žalobkyne v 1. rade a v 2. rade (X. V., C.. V. E. Y.C. T., C.. V.). Z
vyššie uvedeného je nepochybné, že v čase vydania vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 3200/88/89-

Go z 9.2.1989, ale aj v čase nadobudnutia jeho právoplatnosti, vlastník vyvlastnenej parcely v podiele
1, patriacej pôvodne Y. V., C.. Ž. bol známy, preto vyvlastňovacie rozhodnutie nemohlo smerovať proti
neznámym dedičom po Y.C. V., C.. Ž.. Z uvedeného dôvodu vyvlastňovacie rozhodnutie predmetnej
nehnuteľnosti nesmerovalo voči skutočnému vlastníkovi, teda s týmto vlastníkom sa nekonalo, ani s
do úvahy prichádzajúcimi dedičmi, t.j. žalobcom v 1. rade a žalobcom v 2. rade. Žalobcovia uviedli, že

uvedená skutočnosť preto vylučuje aj splnenie zákonných podmienok pre vyvlastnenie predmetnej časti
nehnuteľnosti. Po T. V. nehnuteľnosť nachádzajúcu sa k. ú. Ťahanovce, vo vložke 446, ako parcelu č.
XXXX, roľa o výmere 924 štvorcových siah, nadobudli pôvodné žalobkyne v 1. rade X. V., C.. V., W..
X.X.XXXX, F. V.Š., Q. XX, sestra poručiteľa a žalobkyňa v 2. rade Y. T., C.. V., W.. XX.X.XXXX, F. V.K., V.
Č.. XX, sestra poručiteľa, a to obidve v rovnakom pomere k dedičstvu, na základe rozhodnutia Štátneho
notárstva Košice - mesto dňa 20.2.1989 v znení D 1355/88 z 30.6.2003.

3. Žalobkyne k žalobe doložili výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ťahanovce,
časť fotokópie verejnej vyhlášky ONV - odbor výstavby Košice zo dňa 09.02.1989 č. Vyst. XXXX/XX/
XX-J., výpis z pozemnoknižnej vložky pre kat. úz. Ťahanovce č. 446, rozhodnutie Štátneho notárstva
Košice- mesto zo dňa 01.07.1986 sp. zn. D 141/86, rozhodnutie Štátneho notárstva Košice- mesto zo

dňa20.02.1989 sp. zn. D 1355/88.

4. Žalovaný k žalobe uviedol, že Mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo k spornej parcele č. XXXX
o výmere 3108 m2, k. ú Ťahanovce na základe ust. § 2 ods. 5 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. Keďže mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo priamo zo zákona, nemuselo mať vedomosti

o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu - Československého štátu.
Tento prechod vlastníckeho práva na Mesto Košice deklarovala a potvrdila aj Hospodárska zmluva o
prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zo dňa 1.1.1991, uzavretá medzi odovzdávajúcou organizáciou
Stavoinvesta a preberajúcim Mestom Košice. V uvedenej zmluve, v prílohe č. 1 sa ako 1. Pozemok
uvádza predmetná parcela mpč. XXXX s vyvlastnenou výmerou 3323 m. Žalovaný ďalej uviedol,

že do katastra nehnuteľností bolo vlastnícke právo Mesta Košice zapísané až zápisom rozhodnutia
o schválení ROEP v k. ú. Ťahanovce, č. ROEP XX/XXXX-F. zo dňa 2.7.2008 do N. Č.. XXXX U.
V.. Ú.. Ť.. Rozhodnutie ObNV Košice I o vyvlastnení č. Výst. 3200/88/89-Go z 9.2.1989 sa stalo
právoplatným a vykonateľným dňa 16.3.1989. Dosiahnuť zmenu takéhoto rozhodnutia bolo možno
opravnými prostriedkami v lehote 3 rokov. Uplynutím tejto lehoty nie je možné dosiahnuť zmenu, resp.

zrušenie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 34 ods.
1 zák. č. 162/1995 Z.z. sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe zákona zapisuje do katastra
nehnuteľnosti záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky, ale má iba deklaratórny charakter.
Rozhodnutím odboru výstavby, ÚPaA Obvodného národného výboru Košice I, zo dňa 9.2.1989, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.1989 sa vlastníkom sporných nehnuteľností stal Československý

štát v zastúpení Stavoinvesty Košice. Tretím predpokladom je oprávnenosť držby. Aj v prípade, ak by
súd v tomto konaní rozhodol o tom, že rozhodnutie Odboru výstavby, ÚPaA ObNV Košice I, č. výst.
3200/88/89-Go zo dňa 9.2.1989 je neplatné, toto rozhodnutie nesporne zakladá titul, na základe ktorého
sa dobromyseľný držiteľ (štát) mohol domnievať, že sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a
teda zakladá aj domnienku dobromyseľnosti držiteľa. Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva

nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Štvrtým predpokladom vydržania je
nepretržitosť držby po zákonom stanovenú dobu. V tomto prípade začala dňom 1.5.1991, kedy Mesto
Košice nadobudlo spornú parcelu na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci a skončila dňa
1.5.2001, kedy Mesto Košice túto parcelu nadobudlo do vlastníctva vydržaním. Počas celej vydržacej
doby nedošlo zo strany žalobcov k rušeniu držby spornej nehnuteľnosti. Žalovaný uviedol, že v zmysle

ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplynula zákonom stanovený doba vydržania dňa 1.5.2001.
Okamihom uplynutia vydržacej doby sa oprávnený držiteľ, v danom prípade Mesto Košice priamo zo
zákona stalo vlastníkom predmetu držby, a teda nadobudnutie vlastníckeho práva nie je viazané na
akékoľvek rozhodnutie štátneho orgánu. Judikatúra Najvyššieho súdu SR vyvodzuje, že oprávnenú
držbu právnickej osoby pred 1.1.1992 je možné započítať do vydržacej doby. Vlastníkom nehnuteľností

sa počínajúc dňom 1.1.1992 stane právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe
nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, lebo do
vydržacej doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby, vykonávanej pred týmto dňom. Žalovaný má
zato,ženakoľkobolisplnenévšetkyzákonnépodmienkynavydržanievlastníckehopráva,MestoKošicedňa 1.5.2001 originálnym spôsobom nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Ďalej
žalovaný uviedol, že keďže žalobkyne namietajú, že vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 3200/88/89-Go
zo dňa 9.2.1989 je neplatné, mali si uplatniť reštitučný nárok. Vzhľadom k tomu, že reštitučný nárok si

v zákonnej prekluzívnej lehote neuplatnili, ich nárok zanikol.

5. Žalobkyne uviedli, že naliehavý právny záujem na tejto žalobe spočíva v tom, že žalobkyne nadobudli
nehnuteľnosť č. parcely X. XXXX od svojich poručiteľov dedením. Vlastnícke právo má rovnaký
zákonný obsah a požíva ochranu podľa Ústavy. Vyvlastňovacie konanie sa neviedlo proti skutočnému

vlastníkovi preto je neplatné, nakoľko je v rozopre so zákonom. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom nepožíva právnu ochranu. Žalobkyne poukázali na to, že vyvlastniť je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Žalobkyne považujú vyvlastňovacie rozhodnutie za absolútne neplatný právny úkon, na ktorý je súd
povinnýprihliadaexoffo.Ibarozhodnutímsúduvkonaníourčenie,môžebyťrozhodnutiesúduodkladom
pre zosúladenie evidencie v katastri nehnuteľnosti s právnym stavom. Existencia zápisu nehnuteľnosti

v prospech žalovaného vytvára protiprávny stav a je celkom nesúladná. V praktickej rovine sa preto
žalobkyne nemôžu účinne domáhať iného ako určenia, že sú vlastníkmi, pričom súd je povinný sa
vysporiadať s neplatnosťou vyvlastňovacieho rozhodnutia ako s predbežnou otázkou.

6. Žalobkyne ďalej v konaní vo vzťahu k námietke žalovaného, že vyvlastňovacie rozhodnutie bolo

možné zvrátiť opravným prostriedkom. Žalobkyne uviedli, že takéto rozhodnutie im, ani ich právnym
predchodcom nebolo doručené, keďže štát v konaní o vyvlastnenie nehnuteľnosti nekonal so skutočným
vlastníkom parcely č. XXXX, a preto vo vzťahu k tejto parcele a jej vlastníkom je vyvlastňovacie
rozhodnutie neplatné a teda je právne neúčinné, a preto na základe takéhoto právneho titulu nemohlo
dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva v prospech Československého štátu. Z uvedeného dôvodu Mesto

Košicenemohlonadobudnúťvlastníckeprávokparceleč.XXXXodsvojhoprávnehopredchodcu,keďže
on sa nestal nikdy jej vlastníkom.

7. Žalobkyne poukázali na skutočnosť, že aj keď vyvlastňovacie rozhodnutie malo nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť 16.3.1989, vlastnícke právo v prospech Československého štátu neboli

nikdy zapísané v príslušnom katastri a k zápisu vlastníckeho práva k parcele č. XXXX, k. ú. Ťahanovce
v prospech žalovaného došlo až na základe rozhodnutia o schválení ROEP k. ú. Ťahanovce zo
dňa 2.7.2008. Toto rozhodnutie ale nie je titulom na nadobudnutie vlastníckeho práva. Žalobkyne
uviedli, že si ani nemohli uplatniť svoj nárok v rámci reštitučného konania na vydanie nehnuteľnosti
z dôvodu, že nemali vedomosti, že by sa niekedy bolo voči ním, resp. ich právnym predchodcom

viedlo konanie o vyvlastnení nehnuteľnosti, pričom nemali pochybnosti o svojom vlastníctve, nakoľko
mali k dispozícii doklady o prechode vlastníckeho práva dedičskými rozhodnutiami z poručiteľa na
dedičov. Žalobkyne zastávajú názor, že Československý štát v zastúpení Stavoinvesty i. o. Košice
nebol oprávnený bezodplatne previesť právo hospodárenia k parcele č. XXXX, ktorá je predmetom
súdneho sporu na Mesto Košice k 1.1.1991, na základe hospodárskej zmluvy z 29.12.1990 podľa

zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má on sám. Žalobkyne ďalej uviedli, že
žalovaný poukazuje na to, že z jeho strany došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k parcele č 1053, avšak
sám so svojom písomnom stanovisku zároveň spochybnil titul na základe čoho mala držba vzniknúť, ale
aj časový údaj o tom, kedy mala začať faktická držba z jeho strany. Z vyššie uvedeného preto nemôže
vôbec obstáť stanovisko žalovaného, že by bol vstúpil do dobromyseľnej držby. Z hore uvedeného

vyplýva, že žalovaný nemohol nemať počas ním označenej vydržacej doby dôvodne pochybnosti o
tom, že mu vec patrí, pretože nebol on ani jeho právny predchodca nikdy ani v pozemkovej knihe,
ani v príslušnom katastrálnom operáte zapísaný ako vlastník. Po prvý krát bol žalovaný ako vlastník
zapísaný do katastra nehnuteľnosti až zápisom rozhodnutia o schválení ROEP, k. ú. Ťahanovce č.
ROEP 12008-Baj zo dňa 2.7.2008. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo žalobkýň nebolo nikým

a ničím rušené, ani obmedzené, preto žiadne uplatnenie ich vlastníckeho práva nebolo potrebné
vykonať, ani ho zákon vlastníkovi nepredpisuje. Platí všeobecná zásada, že ten kto je zapísaný v
príslušnom katastri ako vlastník, považuje sa za skutočného vlastníka, kým sa nepreukáže opak a
takýto vlastník nie je povinný preukazovať či a akým spôsobom s nehnuteľnosťou nakladá, to znamená,
že ho má aj vo faktickej držbe (§ 7 v spojení s § 70 Katastrálneho zákona). Ešte predtým, než

došlo k zápisu vlastníckeho práva k parcele titulom rozhodnutia o schválení ROEP, žalobkyne svoje
spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti odpredali kupujúcemu JJP Slovakia s.r.o.. Nakoľko
kupujúci podal návrh na vklad vlastníckeho práva v príslušnom katastri až 6.7.2010, príslušná správa
katastra rozhodnutím z 27.7.2010 návrh na vklad zamietla z dôvodu, že zápisom ROEP pod č. konaniaZ 3879/2008-v.z.164/2008, v katastrálnom území Ťahanovce prešlo vlastníctvo parcely EKN XXXX -
Orná pôda v celosti na Mesto Košice. Až na základe týchto skutočností žalobkyne zistili, že by nemali
byť spoluvlastníkmi parcely č. XXXX, V.. Ú.. Ť..

8. Žalobkyne predložili kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo dňa 13.05.2008 (č. l. 59), rozhodnutie
správy katastra Košice zo dňa 27.07.2010, ktorým návrh na vklad bol zamietnutý (č. l. 61).

9. Žalovaný v konaní namietal (č. l. 78), že podľa platného územného plánu hospodársko-sídelnej

aglomerácie sa predmetná parcela nachádza na navrhovaných polyfunkčných plochách viacpodlažnej
obytnej zástavby a občianskej vybavenosti. V súčasnosti je parcela na západnej hranici čiastočne
zastavanáobjektmiobytnéhocharakteru,inakjetvorenátrávnatýmiplochami.Južnápätinazpredmetnej
parcely sa podľa „C“ stavu nachádza na parcele č. XXXX/XXX a slúži ako obytná zeleň vežového
bytového domu (parc. č. XXXX/XXX), najjužnejší cíp E parcely č. XXXX zaberajú plochy parkovísk a
spevnených prístupových komunikácií. Uvedené žalovaný uviedol vo vzťahu k otázke, akým spôsobom

a kedy užíval spornú parcelu. Žalovaný doložil aj fotografické zábery, z ktorých má byť zrejmé, že
predmetná parcela bola využívaná ako priľahlá zeleň k postavenej bytovke na Madridskej ulici, v
Košiciach. Žalovaný zdôraznil, že predmetná parcela je priľahlým pozemkom k bytovému domu podľa
zákona č. 182/1993, kde majú vlastníci bytov vlastnícke k časti priľahlého pozemku.

10. Okresný úrad Košice, Katastrálny odbor, vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.09.2014
oznámil, že oznámenie o začatí konania evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v
katastrálnom území Ťahanovce bolo vyvesené na obci dňa 24.10.2003. Oznámením správny orgán
vyzval nájomcov pozemkov a ďalšie oprávnené osoby, aby poskytli údaje o pozemkoch a ich užívaní
a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vysporiadania právnych vzťahov k

týmto pozemkom. Vlastníkom a ďalším účastníkom konania správny orgán určil predkladať listiny o
právnych vzťahoch k pozemkom komisii na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. V
rámcispracovaniaregistrabolospracovateľovipredloženéazapracovanéokreminéhoajvyvlastňovacie
rozhodnutie č. Výst. 3200/88/89 Go zo dňa 09.02.1989, na základe ktorého bola pozemkovoknižná
parcela č. 1053 v katastrálnom území Ťahanovce právne usporiadaná v prospech Československého

štátu - Stavoinvesty Košice. Mesto Košice nadobudlo vlastníctvo k pozemku v zmysle zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí (Hospodárska zmluva č. Z-41-425/91 zo dňa 29.12.1990). Mesto Košice
ako vlastník nehnuteľnosti v katastrálnom území Ťahanovce je uvádzané v podieloch na tých parcelách
registra EKN, ktoré boli predmetom riešenia registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), kde nebol
list vlastníctva uzavretý na podiel 1/1 a v prípadoch, keď v pozemkovoknižných vložkách bol vlastník

zapísaný s titulom nadobudnutia pred rokom 1964. V pozemkovoknižných vložkách boli evidovaní známi
vlastníci, ale miesto ich trvalého pobytu alebo sídla nebolo známe, a preto správa nehnuteľností by bola
prešla na Slovenský pozemkový fond. V ostatných prípadoch v rámci spracovania ROEP boli zapísané
právoplatné dedičské rozhodnutia zo zbierky listín archivovanej na katastrálnom odbore a aj dedičských
rozhodnutí predložený komisii. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že spracovateľ registra v

určitej časti zapracoval v ROEP vyvlastňovacie rozhodnutia a v časti osvedčenia o dedičstve. Dedičské
rozhodnutie D 1355/88-27 zo dňa 20.02.1989 bolo do katastra nehnuteľností zapísané záznamovou
listinou č. Z 38/2001 zo dňa 10.01.2001 (pol. v. z. 74/01). Prílohou žiadosti o zápis okrem iného
bola aj identifikácia parciel č. obj. 106/2000 zo dňa 13.12.2000. V identifikácii parciel sa uvádza, že
pozemkovoknižná parcela č. 1053 roľa o výmere 924 štvorcových siah bola majetkoprávne usporiadaná

na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia pre sídl. Ťahanovce.

11. Okresný úrad, Katastrálny odbor predložil súdu výpis z vložky č. 446, kat. úz. Ťahanovce,
identifikáciou parciel vo vzťahu k parcele č. XXXX, pôvodne zapísanej vo vložke č. 446, grafickú
identifikáciu parciel (č. l. 96), kópiu z mapy určeného operátu a rozhodnutie Správy katastra Košice č.

ROEP 12/2008-Baj z 02.07.2008, dedičské rozhodnutia D 1355/88 zo dňa 20.02.1989, návrh na záznam
doručený Okresnému úradu dňa 10.01.2001. Jednalo sa o žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra, a
to dedičských rozhodnutí D 1455/88 a D 141/86.

12. Žalovaný predložil fotodokumentáciu, na ktorej sú zobrané bytový dom a okolité priestranstvo

bytového domu, parkovacie plochy. Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že šetrením zistil, že vlastníkom
väčšiny bytov predmetného bytového domu je bytové družstvo. Mesto je oslobodené od platenia daní,
a teda mesto neplatí daň z nehnuteľností. Žalovaný poukázal, že schválený územný plán sa priebežne
plní a tým má za to, že je preukázané uchopenie sa predmetnej nehnuteľnosti a hospodárenia s ňou.13. Žalobkyne namietali, žeby samotný územný plán mal byť nadobúdacím titulom pre vydržanie, resp.
pre uchopenie sa dobromyseľnej držby.

14. Žalovaný tiež v konaní ďalej tvrdil (podanie doručené súdu dňa 27.02.2015, č. l. 126), že
po vyvlastnení následne Mesto Košice v zmysle zák. 138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudlo
uvedenú parcelu do majetku, a to ku dňu 01.05.1991. Mesto Košice tvrdí, že vlastnícke právo k
predmetnej nehnuteľnosti nadobudlo vydržaním pri splnení všetkých zákonných podmienok, a to

ku dňa 01.05.2001, kedy uplynula vydržacia doba, keďže Mesto Košice nepretržite po dobu 10
rokov nerušene ako oprávnený držiteľ malo v držbe predmetné nehnuteľnosti. Jednou z podmienok
vydržania je preukázanie, že Mesto Košice predmetnú nehnuteľnosť reálne využívalo. Spracovaním
Územného plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice sa Mesto Košice chopilo držby predmetnej
nehnuteľnosti. Predmetná parcela („E“ č. 1053 v k. ú. Ťahanovce) leží na území, ktoré v období po
01.05.1991 bolo po územnoplánovacej stránke usmerňované Územným plánom hospodársko-sídelnej

aglomerácie (ÚPN HSA) Košice. K 01.05.1991 platil na predmetnom území Územný plán hospodársko-
sídelnej aglomerácie Košice v znení zmien a doplnkov spracovaných v roku 1984 a schválených vládou
SSRuznesenímč.54zodňa28.02.1986.Vzmysletohtozneniaboloúzemie,naktoromležiapredmetné
parcely určené pre funkciu obytné plochy viacpodlažnej zástavby. Funkcia určená ploche územným
plánom je v zmysle platnej legislatívy záväzná. Južná časť predmetnej parcely (parc. č. XXXX/XXX

C. Z.) je súčasťou pozemku, ktorý bol v súlade s návrhom územného plánu využitý pre výstavbu
bytového domu, slúži ako obytná zeleň a spevnené plochy. Zmeny a doplnky ÚPN HSA Košice z
roku 1994 schválené Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 451 z XXXII. Zasadania
v dňoch 2. a 3. júna 1994 určili predmetnej parcele funkciu plochy viacpodlažnej obytnej zástavby
(južná časť) a plochy nízkopodlažnej obytnej zástavby (zvyšná severná časť parcely). V roku 1998

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo v zmysle novely stavebného zákona č. 229/1997 Z.z.,
uznesením č. 868 z 25.06.1998 Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Košice č. 39, ktorým sa vyhlasuje
záväzná časť ÚPN HSA Košice. Zmeny a doplnky ÚPN HSA Košice z roku 1999 schválené Mestským
zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 293 z pokračovania IX. zasadania zo dňa 28.02.2000 určili
severnej časti predmetnej parcely funkciu polyfunkčné plochy, pozostávajúce z viacpodlažnej obytnej

zástavby a mestskej a nadmestskej občianskej vybavenosti, táto funkcia je podľa ÚPN HSA Košice v
platnosti aj v súčasnosti. Na úrovni podrobnejšieho riešenia v stupni územnoplánovacej dokumentácie
zóna bola severná časť parcely riešená Územným plánom zóny Košice - Ťahanovce, schváleného
Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 4449 z XXXII. zasadnutia v dňoch 2. a 3. júna
1994 pre funkciu nízkopodlažnej obytnej zástavby. V súčasnosti prebieha proces schvaľovania zmien a

doplnkov územného plánu zóny pre funkciu polyfunkčné plochy pozostávajúce z viacpodlažnej obytnej
zástavby a mestskej a nadmestskej vybavenosti s riešením nadradenej dokumentácie ÚPN HSA Košice.
Mesto Košice poukazuje na záväznosť územného plánu (§ 27 Stavebného zákona) a skutočnosť, že
územný plán sa priebežne plní.

15. Žalovaný doložil ako prílohu k vyjadreniu - výrez z komplexného návrhu ÚPN HSA Košice
schváleného v roku 1986, výrez z výkresu komplexného návrhu ÚPN HSA Košice schváleného v roku
1994, výrez z výkresu komplexného návrhu ÚPN HSA Košice schváleného v roku 2000 a výrez z
výkresu komplexného návrhu ÚPN HSA Košice schváleného v roku 1994, výrez z výkresu komplexného
návrhu ÚPN HSA Košice - Ťahanovce v procese schvaľovania, identifikáciu parciel na orto-foto mape,

Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Košice č. 39, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného
plánu hospodárskej - sídelnej aglomerácie Košice, Všeobecné záväzné nariadenie Mesta Košice č.
58 o záväznej časti regulačného plánu IV. stavby obytného súboru Košice - Ťahanovce, Doplnok
sídelnejaglomerácieKošice,Smerniceprerealizáciunavrhovanéhoriešeniesmernéhoúzemnéhoplánu
hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice z roku 1973, Územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie

- Doplnok z roku 1994. (129 c.l. )

16. Žalobkyne uviedli, že rovnako, ako územný plán hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, ani
ďalšie dôkazy označené žalovaným v jeho podaní z 26.02.2015, nepreukazujú podľa názoru žalobkýň,
ani právny titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti, ani vznik držby a vydržania nehnuteľnosti a už

vôbec nie dobromyseľnosť, teda oprávnenosť držby, na strane žalovaného.

17. Okresný súd Košice I rozsudkom vyhláseným dňa 09.03.2015 rozhodol vo veci a to tak, že žalobu
zamietol v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.18. Okresný súd Košice I v odôvodnení uviedol, že kde súd skonštatoval, že nadobúdacím titulom
vlastníckeho práva v posudzovanom prípade bolo podľa súdu plynutie času a uplynutie zákonnej držby

po stanovenú zákonnú dobu. Žalovaný prevzal vec a túto držal dobromyseľne počas plynutia vydržacej
lehoty. Sám bol celý čas dobromyseľný. To, že vec štátu nepatrila sa v podstate dozvedel po uplynutí
svojej vydržacej lehoty z tohto súdneho konania, pričom štát porušil zákon pri vyvlastňovacom konaní.
Plynutím vydržacej lehoty nebolo prerušené konaním žalobkýň a z týchto právnych dôvodov sa súd
prikláňa k argumentácii žalovaného a zamietol rozsudok.

19. O odvolaní žalobkýň rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k.
5Co/634/2015-177 zo dňa 27.10.2016 tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Odvolací súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku

nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. (teraz § 220 ods.2 CSP). Odvolací
súd v odôvodnení ďalej uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní (§ 391 ods.3 CSP) podrobne
uvedie najmä: - z akého dôvodu, nevzal do úvahy tvrdenie žalovaného vo vyjadrení z 12.6.2012, že
vlastnícke právo k parc. č.XXXX nadobudol na základe § 2 ods.5 zák.č.138/91 Zb. o majetku obcí,
resp. z akého dôvodu považoval za právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva hospodársku zmluvu o

prevode nehnuteľnosti z 1.1.1991 a nie titul, ktorým obhajoval nadobudnutie svojho vlastníctva žalovaný,
- na základe čoho sa stal Čsl. štát vlastníkom nehnuteľností, ak prehlásil vyvlastňovacie rozhodnutie za
neplatné (aby Čsl. štát mohol previesť vlastníctvo na žalovaného zmluvou z 29.12.1990) a - na základe
čoho považoval za právne relevantný titul nadobudnutia vlastníckeho práva hospodársku zmluvu o
prevodevlastníctvanehnuteľnostič.Z-41-425/91z29.12.1990,akvyhodnotilvyvlastňovacierozhodnutie

vo vzťahu k žalobkyniam ako právne neúčinné (žalobkyne tvrdia, že Čsl. štát nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti a nebol jej vlastníkom, preto nemohol previesť hospodárskou zmluvou
č.A.-XX-XXX/XX A. XX.XX.XXXX vlastnícke právo k nehnuteľnosti, podľa zásady, že nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako má sám, že z uvedeného dôvodu považujú aj hospodársku zmluvu
č.A.-XX-XXX/XX A. XX.XX.XXXX vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k parc.č.1053 v prospech

žalovaného za neplatnú a, že žalovaný sa nemohol domnievať, že nehnuteľnosť nadobudol od vlastníka,
nakoľko Čsl. štát nebol zapísaný, ako vlastník v príslušnej EN v čase uzatvorenia hospodárskej
zmluvy). Ďalej sa prvostupňový súd podrobne vysporiada so žalobkyňami tvrdenou skutočnosťou,
že - žalovaný nemohol nehnuteľnosť nadobudnúť, ani s odkazom na § 2 ods.5 zák.č.138/91 Zb.,
nakoľko ani k 1.5.1991 nebola sporná parc. vo vlastníctve Čsl. štátu, pretože štát ju mal nadobudnúť

na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré súd vo vzťahu k parc. č.XXXX označil za neplatné,
- že vydržacia lehota na vydržanie nehnuteľnosti zo strany žalovaného, mohla začať plynúť najskôr
od 23.7.2008, kedy bol zapísaný v EN, ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, avšak pre tento prípad
vydržacia lehota doposiaľ neuplynula, nakoľko by skončila až 23.7.2018, - že žalovaný nemohol byť
oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, keďže nenakladal s vecou ako s vlastnou a so zreteľom na

všetky okolnosti nemohol byť dobromyseľný, že mu vec patrí a nehnuteľnosť nikdy neslúžila na účel,
pre ktorý bola vyvlastnená, - že žalovaný mal mať pochybnosti, či mu vec patrí, nakoľko ani jeho
predchodca, ani on sám neboli až do r.2008 zapísaní, ako vlastníci nehnuteľnosti, pričom ak tvrdí,
že nadobudol nehnuteľnosť zo zák., bol povinný podľa § 14 ods.4) zák.č.138/91 Zb. do 1 roka od
jeho účinnosti, t.j. do 1.5.1992, dať zapísať vlastnícke právo k parc.č.1053, do príslušnej EN, čo však

neurobil. Odvolací súd konštatoval, že skutkové zistenia, na ktoré žalobkyne poukazujú v odvolaní a na
základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, nie sú správne a nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Prvostupňový súd bude povinný zabezpečiť výpis z pozemnoknižnej vl.č.446,
grafickú a písomnú identifikáciu parc. s rozhodnutím z 2.7.2008 o schválení ROEP č.12/2008-Baj a
vyhodnotiť ich a tiež opätovne vyhodnotiť tzv. územno-plánovaciu dokumentáciu, na základe ktorej

vyvodil dobromyseľnosť držby žalovaného, so zreteľom na námietky žalobkýň. V novom rozhodnutí o
veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov (§ 396 ods.3 CSP).

21. Dňa 02.12.2015 bola vec 10c/29/2012 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni Okresného
súdu Košice I JUDr. Mgr. Monike Dubjel z dôvodu dočasného pridelenia pôvodného zákonného sudcu

na iný súd.

22. Počas súdneho konania, dňa 12.09.2016, zomrela pôvodná žalobkyňa v 1. rade X. V..23. Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/530/2016, súd zistil že,
podľa uznesenia vydaného JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou ako súdnou komisárkou na základe
poverenia Okresného súdu Košice II v dedičskej veci vedenej pod sp.zn. 24D/530/2016, Dnot 192/2016

po poručiteľke X.N. V., C.. V., W.. XX.XX.XXXX, A. H. XX.XX.XXXX, nadobudol dedičstvo po poručiteľke
v celosti závetný dedič poz. Vnuk Y.. R. W., W.. XX.XX.XXXX.

24. Tunajší súd uznesením zo dňa 28.05.2018 č.k. 10C/29/2012 - 216 rozhodol o pokračovaní v konaní
s procesným nástupcom pôvodnej žalobkyne v 1. rade neb. X.N. V. E. M. L. Y.. R. W., W.. XX.XX.XXXX.

25. Súd na návrh žalobcov prednesený na pojednávaní konanom dňa 12.10.2018, pripustil zmenu
žalobného petitu, a to v znení:
Určuje sa, že parcela XXXX - orná pôda, o výmere 3031 m2, zapísaná na N. Č.. XXXX V.. Ú.. Ť., I. Ť., V.
- Ť.E., I. V. K., ako parcela registra EKN, na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z celku, patrí do dedičstva
po X. V., C.. V.R., C. Č. XXXXXX/XXX, W. F. Q. XX, XXX XX V..

Určuje sa, že spoluvlastníkom parcely XXXX - orná pôda, o výmere 30,31 m2, zapísaná na N. Č.. XXXX
V.. Ú.. Ť., I. Ť., V. - Ť., I. V. K., ako parcela registra EKN, na žalovaného Mesto Košice v 1/8 z celku, je
Y. T., C.. V., C. Č.L. XXXXXX/XXXX, F. V. Č.. XX, XXX XX V. a zároveň súd priznáva žalobcom nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26. V zmysle pokynu odvolacieho súdu, súd vyžiadal z Okresného úradu Košice, katastrálny odbor výpis
z pozemnoknižnej vložky č. 446 kat. úz. Ťahanovce, grafickú a písomnú identifikáciu parcely č. 1053
pôvodne vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 446 kat. úz. Ťahanovce, a rozhodnutie o schvalení ROEP
zo dňa 02.07.2008 č. 12/2008-Baj.

27. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhmi a s vyjadreniami žalobcov, s vyjadreniami
žalovaného, a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

28. Z kópie výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 446, k.ú. Ťahanovce vyplýva, že na predmetnej vložke
bola vedená v časti Majetková podstata okrem iných nehnuteľností, pod poradovým číslom 6. Roľa na

L. parcelné číslo XXXX vo výmere 924 siah. V časti B. Vlastníctvo pod bodom 6. je uvedené, že na 1
pôvodného vlastníka T. Ž. podľa uznesenia o odovzdaní pozostalosti tohto súdu zo dňa 11.04.1936 č.
d. 780/35 vkladá sa vlastnícke právo pre:
a) malolet. Y. Ž. v 1
b) malolet. T. Ž.Š. v 1

29. Z dedičského rozhodnutia (č.l. 10) sp. zn. D141/86 vydaného Štátnym notárstvom Košice - mesto
zo dňa 1.7.1986 po poručiteľke Y. V., C.. Ž., naposledy bytom Ť. XX, A. H. XX.XX.XXXX súd zistil, že v
tomto dedičskom konaní bola prejednaná v rámci dedičstva po poručiteľke aj nehnuteľnosť - a to parcela
č. 1053 - roľa o výmere 924 štvorcových siah, ako nehnuteľnosť v katastrálnom území Ťahanovce,

zapísaná vo vložke č. XXX, vedená na meno poručiteľky pod B 6/s v 1 -ine a podľa KN parcely v
užívaní soc. organizácie a zlúčené v hone. Uvedené nehnuteľnosti po poručiteľke nadobudol T. V.,
W.. XX.XX.XXXX, syn poručiteľky, a to v celosti s povinnosťou vyplatiť Y. T., C.. V. E. X. V.V., C.. V. z
domového majetku tam uvedenú sumu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 21.07.1986.

30. Z dedičského rozhodnutia sp. zn. D 1355/88 zo dňa 20.02.1989 vydaného Štátnym notárstvom
Košice - mesto po poručiteľovi T. V., naposledy bytom Ť. Č.. XX, A. H.E. XX.XX.XXXX súd zistil, že v
tomto dedičskom konaní boli po poručiteľovi prejednané aj nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. XXX, V..
Ú.A.. Ť. a medzi inými taktiež parcela č. XXXX vo výmere 924 štvorcových siah, ktorá bola vedená na
meno poručiteľa podľa právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 141/86 v 1 -

ine, pričom uvedený majetok po poručiteľovi dedičstvo nadobudli dedičky, a to X.N. V., C.. V. - sestra a
Y. T., C.. V. - sestra, a to obidve v rovnakom pomere k dedičstvu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňom 20.02.1989.

31. Obvodný národný výbor - odbor výstavby Košice I rozhodnutím - verejnou vyhláškou zo dňa

09.02.1989 číslo: Výst. 3200/85/89-90 na základe návrhu Stavoinvesta II na vyvlastnenie nehnuteľností
okrem iných aj parc. č. XXXX, (a aj parc. č. XXXX) kat. úz. Ť. pre realizáciu stavby: „XI SO Ťahanovce
- III. Okrsok“ vyvlastnil pre čsl. Štát v zastúpení Stavoinvestu IIO, Košice, nehnuteľnosti od vlastníkov
uvedených v rozhodnutí; pod bodom 1: od vlastníka zdržujúceho sa na n. m. Y. V. Ž. v 1 číslo vložky446, parc. č. XXXX vo výmere 3323. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.1989 (fotokópiu
časti vyhlášky predložili žalobcovia na č.l. 6 ako aj oÚ, katastrálny odbor na č.l. 339,)

32. Žalovaný v podaní doručenom súdu 11.06.2014 (č. l. 78) namietal, že náhrada za pozemok týkajúci
sa podielových spoluvlastníkov zdržujúcich sa na neznámom mieste ako neznámych dedičov bola
zložená do depozitu Štátneho notárstva Košice mesto na prechodný účet, pričom žalovaný doložil aj
fotokópiu platobné poukazu č. 34-1905/89 spoločnosti Stavoinvesta Košice, investičná učtáreň, kde ako
príjemca je uvedený T. Ž., Ť. XX, V. Ť. a spol., platobný poukaz znie na sumu 3.303,20 Kčs, pričom má ísť

o vyvlastňovaciu náhradu za vyvlastňovaný pozemok dľa právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia
OV ÚPaD ObNV Košice I, č. Výst. 3200/88/89-Go zo dňa 09.02.1989. Na druhej strane je uvedené, že
náhradu je potrebné poukázať takto: a to na voľný účet SŠTSP Košice - mesto v prospech T. Ž., Ť. XX,
V. sumu 825,80 Kčs a na prechodný účet SŠTSP Košice - mesto pre Štátne notárstvo Košice - mesto
v prospech Y. V., C.. Ž.X. na neznámom mieste sumu 825,80 Kčs.

33. Vo vzťahu k archivácii spisu - vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného národného výboru - odbor
výstavby Košice I zo dňa 09.02.1989 číslo: Výst. 3200/85/89-90, na výzvu súdu oznámilo Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky - Štátny archív v Košiciach, že nearchivuje dokumenty pochádzajúce z
činnosti ObNV Košice I, odbor výstavby, ObNV Košice II, odbor výstavby. Obvodný úrad Košice, odbor
organizačný oznámil súdu, že v registratúre právnych predchodcov Obvodného úradu Košice sa spis č.

3200/88/89-GEO nenachádza. Archív Mesta Košice oznámil súdu, že vo fonde Obvodný národný výbor
Košice I, odbor výstavby, sa žiadne rozhodnutie č. výstavby 3200/88/89-Go nenachádza (č. l. 74).

34. Podľa Hospodárskej zmluvy o prevode vlastníctva majetku podľa § 349 Hospodárskeho zákonníka
zo dňa 29.12.1990 Československý štát - Stavoinvesta, i.o. Košice, ako odovzdávajúca organizácia

previedla vlastníctvo na preberajúcu organizáciu, a to Magistrát mesta Košice k majetku, a to dľa GP č.
243-3601-164-84-87 zo dňa 12.12.1987, k.ú. Ťahanovce, pričom sa prevádzala: vysporiadaná výmera
211267 m2, 1 m - a za 0,40 Kčs, 84.506,80 Kčs, (špecifikácia parciel uvedená v prílohe pod bodom č.
1). Poznámka: Nevysporiadaná je výmera 2668 m2, 1m2 - za 150,- Kčs, 400.200,- Kčs, (špecifikácia
parciel uvedená v prílohe pod bodom č. 2). V poznámke je uvedené, že sa jedná o Ťahanovce - III.

stavba. Vlastníctvo pod bodom 1 sa prevádza ku dňu 01.01.1991. K Hospodárskej zmluve je pripojená
príloha č. 1, kde pod bodom č. 1 je uvedená parcela č. XXXX o výmere 3323 m2. (Súd tuná dodáva, že
v prílohe č. 1 pod bodom 72 je taktiež uvedená parcela č. 1052). (č.l. 355)

35. OÚ, katastrálny odbor predložil Návrh na záznam spísaný X. V. (pôvodnou žalobkyňou) - žiadosť o

zápis nehnuteľnosti do katastra na základe dedičských rozhodnutí D 1355/88-27, D 141/86. Uvedený
návrh na záznam je opatrený pečiatkou Okresného úradu Košice I z 10.01.2001.

36. Žalobkyne predložili súdu Kúpnu zmluvu zo dňa 13.05.2008, ktorou pôvodné žalobkyne X.N. V. E.
Y. T., ako predávajúce uzavreli túto zmluvu so spoločnosťou JPP Slovakia, s.r.o. ako z kupujúcim, ktorej

predmetom bol odpredaj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to nehnuteľnosti parcela
č. XXXX vo výmere 3108 m2 - orná pôda, V.. Ú.. Ť..

37. Správa katastra Košice rozhodnutím zo dňa 27.07.2010 návrh na vklad, ktorej prílohou bola
predmetná kúpna zmluva k nehnuteľnosti vyššie špecifikovanej, zamietla, a to z dôvodu, že predmetná

kúpna zmluva je neplatná, keďže je zápisom ROEP pod č. k. Z3879/2008-v.z.164/2008, v katastrálnom
území Ťahanovce prešlo vlastníctvo parcely EKN 1053 - orná pôda o výmere 3208 m2 v celosti na Mesto
Košice. (č. l. 61)

38. Správa Katastra Košice rozhodnutím číslo: ROEP 12/2008 zo dňa 02.07.2008 schválila podľa § 7

ods.3zákonaRegisterobnovenejevidenciepozemkovvkatastrálnomúzemíŤahanovce,obec:Mestská
časť Košice - Ťahanovce, okres Košice, spracovaný zhotoviteľom Geodézia Žilina a.s., ktorý je prílohou
tohto rozhodnutia s tým, že Správa katastra Košice zapíše údaje registra v zmysle § 7 ods. 5 zákona
do katastra nehnuteľností. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Katastrálny úrad v Košiciach nariadil
konanie na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v katastrálnom území Ťahanovce,. Zhotoviteľom

registrabolaGeodéziaŽilina,a.s.Voznámeníozačatíkonaniaoobnoveevidencieniektorýchpozemkov
a právnych vzťahov k nim, ktoré bolo vyvesené na obci dňa 24.10.2003, boli nájomcovia pozemkov
a iné oprávnené osoby vyzvané, aby poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a právnych vzťahov
k nim. Podľa § 4 zákona bola dňa 01.10.2003 zriadená komisia na obnovu evidencie pozemkov aprávnych vzťahov k nim. Zhotoviteľ predložil návrh registra ROEP dňa 07.04.2004, následne bol tento
zverejnený dňa 05.05.2004 na verejné nahliadnutie v obci. Námietky voči návrhu boli prejednávané na
zasadnutiach komicie. Predmetom konania boli aj žiadosti o priznanie vlastníctva. Ukončený register

ROEP Ťahanovce zhotoviteľ odovzdal Správe katatsra Košice k zápisu dňa 24.06.2008.

39. Rozhodnutie číslo: ROEP 12/2008 zo dňa 02.07.2008, o schválení ROEP bolo doručované okrem
iných subjektov aj Magistrátu Mesta Košice (žalovanému). (č.l. 246)

40. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXXX, vyhotoveného k dňu 07.02.2012, predloženého
žalobcami k žalobe, pre okres Košice I, obec Košice - Ťahanovce, kat. úz. Ťahanovce, je ako vlastník,
okrem ďalších nehnuteľností, a to parcely č. XXXX vo výmere 3108 m2 pozemok - orná pôda, vedený
ako parcela registra „E“ evidované na mape určené operátu, vedené Mesto Košice v podiele 1/1, ako
titul nadobudnutia je v časti B uvedená Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z-41-384/91 a
Z-41-473/91, zák. 138/1991 Zb. o majetku obce.

41. (č.l. 243) Z identifikácie parciel predloženej Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor,
vyhotovenej dňa 03.09.2018 vyplýva, že podľa právneho stavu - pozemková kniha (A.) parcela č. 1053,
bola pôvodne vedená na pozemno-knižnej vložke č. 446, vo výmere 924 siah. (B.) Stavu podľa údajov
určeného aparátu KN zodpovedá už ako parcela č. 1053 - orná pôda, vo výmere 3031 m2 vedená ako

EKN na čísle N. XXXX, ktorá bola zapísaná v prospech Mesta Košice v podiele 1/1, a to zápisom ROEP,
kat. úz. Košice Z-3879/08PVZ164/08.
V poznámke je uvedená Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva Z41425/91, zákon č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí a v zátvorke (vyvlastňovacie rozhodnutie, číslo výstavby 3200/88-89-Go z 09.02.1989
na 3323 m2).

42. Z predmetnej identifikácie parciel tiež vyplýva, že z časti tejto pôvodnej parcely boli vytvorené v
časti: parcela č. 3346/262 - záhrada, ako aj parcely 3346/265, 3346/264, 3346/263, 3346/320, 3346/321,
3346/322, 3346/323 - zastavané plochy, teda ide o časti uvedených parciel, ktorých vlastníkom sú Š. J.
a spol. (N. XXXX E. N. XXXX), a Y. J. (N. XXXX) a to na základe rozsudku 34C/360/89 a rozhodnutia

X73/2000.

43. Okresným úradom, katastr. odbor bola predložená grafická identifikácia parciel, kde je graficky
znázornená pôvodná parcela č. XXXX, ako aj parcely 3346/262, 3346/265, 3346/264, 3346/263,
3346/323, 3346/321 a 3346/320, pričom uvedené parcely v časti svojej výmery zasahujú práve do

výmery pôvodnej parcely XXXX.

44. Žalovaný na otázku súdu na pojendávaní dňa 12.10.2018 uviedol, že Š. J. a spol. a Y. J. sú
fyzické osoby, ktoré na predmetných parcelách majú postavené domy a ktoré požiadali Mesto Košice o
odkúpenie časti predmetnej parcely ( č. XXXX), Mesto tieto osoby upovedomilo o tomto prebiehajúcom

súdnom spore, uvedené osoby trvali na odkúpení a Mesto predalo časť tejto parcely týmto osobám.

45. Žalovaný predložil Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 16.10.2017 (počas tohto súdneho konania) medzi
žalovaným (Mesto Košice) ako predávajúcim a Y. J. ako kupujúcim, predmetom zmluvy bol prevod
nehnuteľnosti - časti pozemku registra E KN parc. č. XXXX, orná pôda s celkovou výmerou 3108 m2 v

k.Ú..Ť.,zapísanéhovkatastrinehnuteľnostínaN.Č..XXXX,ktoréhopredávajúcijevýlučnýmvlastníkom
a to novovytvorené pozemky registra C KN parc. č. 3346/322, zastavané plochy a nádvoria s výmerou
48 m2 a parc. č. 3346/323, zastavané plochy a nádvoria s výmerou 29 m2 v k.ú. Ťahanovce, ktoré
vznikli oddelením geometrickým plánom č. 54/2012 vyhotoveným Romanom Drozdom dňa 05.09.2012 a
úradne overeným Správou katastra dňa 17.09.2012 pod č. 930/12. Novovytvorený pozemok C KN parc.

č. 3346/323 sa nachádza pod stavbou rodinného domu a parc. č. 3346/322 tvorí svojim umiestnením a
využitím priľahlú plochu k tejto nehnuteľnosti. V bode 7 článku III. Kupujúci vyhlásil, že berie na vedomie,
že na predmet kúpy, ktorý je súčasťou parc. EKN XXXX o výmere 3108 m2 k.ú. Ťahanovce je vedený
na Okresnom súde Košice I súdny spor sp. zn. 10C/29/2012, pričom kupujúci sa zaviazal, že v prípade,
ak by boli žalobcovia v tejto právnej veci úspešní, nebude si voči predávajúcemu (okrem vrátenia kúpnej

ceny a poplatkov) uplatňovať žiadne finančné ani iné nároky. (č.l. 276)

46. Žalobkyne mali za to, že grafická a textová identifikácia sú nedostačujúce pre posúdenie plynutia
vydržacej lehoty, pretože kataster predložil tú identifikáciu fixne iba k skutočnosti ohľadne ukončeniaROEPky. Preto trvali na to, aby bola vyžiadaná časová grafická a textová identifikácia od posledného
záznamu v pozemno-knižnej vložke č. 446, čiže od roku 1962 až doteraz. Taktiež navrhli, aby súd
vyžiadal doručiť všetky právne tituly o zmene, resp. nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetnej

parcele, ku všetkým vlastníkom, napr. dedičské rozhodnutia, súdne rozhodnutie, kúpne, či darovacie
zmluvy, vyvlastňovacie rozhodnutie, prípadne iné, ako aj rozhodnutia o zápise týchto titulov buď formou
záznamu, resp. vkladu. Taktiež žiadali o informáciu z katastra, na základe akých skutočnosti došlo k
zmenšeniu výmery parcely EKN XXXX z výmery 3323 m2 na 3031 m2, ako aj informáciu, na základe
akého právneho titulu v konaní o ROEP bolo Mesto zapísané ako vlastník parcely EKN č. 1053, nakoľko

rozhodnutie ROEP nie je nadobúdací titul.

47. Na základe návrhov žalobkýň na predloženie listín Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor,
súd uvedený úrad vyzval na predloženie listín a tento predložil:
- kópiu pozemkovoknižnej vložky PKV č. 446.
Listiny vedené na liste vlastníctva LV č. 2283:

- v. z. 144/2002 - Darovacia zmluva U. XXXX/XXXX zo dňa 01.07.2002,
- v. z. 198/2013 - Osvedčenie o dedičstve 24D/59/2011, Z 3161/13,
- v .z. 390/2013 - Osvedčenie o dedičstve 25D/250/2013, Z 6835/13.
Listiny vedené na liste vlastníctva LV č. 2424:
- v. z. 82/2002 - Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-73/2002 zo dňa 26.03.2002,

- v. z. 164/2005 - Darovacia zmluva U. XXXX/XXXX zo dňa 18.10.2005,
- v. z. 305/2008 - Darovacia zmluva U. XXXX/XXXX zo dňa 19.09.2008,
- v. z. 362/2017 - Rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva V 12481/2017 a Kúpnu zmluvu.
Listiny vedené na liste vlastníctva N. Č.. XXX, z ktorého sa odčlenili časti nehnuteľnosti vedených na
N. Č.. XXXX:

- v. z. 7/90 - Rozsudok Mestského súdu v Košiciach č. 34C/360/89-16, V 3224/90,
- v. z. 82/2002 - Rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X-73/2002 zo dňa 26.03.2002,
- v. z. 546/10 - Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 34C/360/1989-26, V 2706/10,
- v. z. 109/2012 - Uznesenie o dedičstve 15D/75/2006-62, Z 1593/2012,
- v. z. 198/2013 - Osvedčenie o dedičstve 24D/59/2011, Z 3161/13,

- v. z. 390/2013 - Osvedčenie o dedičstve 25D/250/2013, Z 6835/13,
- v. z. 521/2016 - Rozhodnutie o povolení vlastníckeho práva V 10560/2016 a Darovaciu zmluvu.
Listiny vedené na liste vlastníctva N. Č.. XXXX k predmetnej parcele:
- v. z. 271/99 - Vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 3200/88/89-Go zo dňa 09.02.1989,
- v. z. 1391/2008 zápis ROEP (Nové Ťahanovce) - Hospodárska zmluva č. Z-41-425/91 zo dňa

29.12.1990.

48. Zároveň OÚ Košice, Správa katastra oznámil, že výmera parcely bola zmenená zápisom
*geometrického plánu č. 244-321-363-88, ktorý je súčasťou listiny v. z. 7/90, *spracovaním ROEP a
*zápisom geometrického plánu č. 35422548-54/2012, ktorý je súčasťou listiny v. z. 362/17.

49. Dňa 18.12.1989 bola Stredisku geodezie Košice - mesto doručená žiadosť E. J. o zápis do evidencie
nehnuteľností-RozsudkuMSKošiceč.k.34C360/89zodňa22.08.1989právoplatnéhodňa29.09.1989,
ktorým bolo určené vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Ťahanovce, k žiadosti
doložila aj výpis z pozemnoknižných vložiek 539 a 446.

50. Z rozsudku Mestského súdu v Košiciach zo dňa 22.09.1989 č.k. 34 C 360/89-16 vyplýva, že týmto
rozhodnutím súd určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. Ťahanovce, vytvorená z parciel XXXX
roľa, zapísaná v pozemno-knižnej vložke č. 446 a parcely č. XXXX roľa, zapísaná v pozemno-knižnej
vložke č. 539, podľa geometrického plánu č. 244-321-263-88, označená ako - parcely č. 771/1 dom,

dvor a o výmere 696 m2, parcela č. 771/2 dom o výmere 50 m2, parcela č. 771/3 dvor o výmere 350
m2 a parcela č. 772 o výmere 174 m2 patria v jednej polovici do dedičstva po nebohom Š. J., V. A.
XX.XX.XXXX a v jednej polovici do výlučného vlastníctva E. J., W.. XX.XX.XXXX. Zároveň súd určil,
že navrhovateľ v 2. rade I. J., W.. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom domu, ktorý sa nachádza na
parcele č. XXX/X, V.. Ú.. Ť..

51. Z obsahu uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Mestský súd v Košiciach konal v konaní 34C
360/89 s fyzickými osobami na strane žalobcov, ako aj žalovaných (súd konal s dedičom pôvodnejpozemnoknižnej vlastníčky Y. V. C.. Ž.), ktorí boli uvedení ako vlastníci predmetných parciel na
pozemnoknižných vložkách (s tým, že v čase rozhodovania už mali byť predmetné parcely vyvlastnené).

52. Súd poukazuje, že z obsahu vyvlastňovacej vyhlášky vyplýva, že medzi vyvlastňovanými
nehnuteľnosťami bola vedená aj parcela XXXX, ako aj priamo susediaca parcela XXXX, ktorá je v
súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb - dedičov, právnych nástupcov pôvodných pozemnoknižných
vlastníkov.

53.Nač.l.98súdnehospisu zkópiezmapyurčenéhooperátuvyplýva,žeparcelač.XXXXsanachádza
v priamom susedstve s pôvodnou pozemno-knižnou parcelou č. XXXX a XXXX/X.

54. Z grafickej identifikácie parciel na č. l. 97 súdneho spisu vyplýva, že pôvodná pozemno-knižná
vložka č. XXXX sa v časti prekrývala z parcelami č. 3346/263, 3346/264 a 3346/265, 3346/262, ktoré
boli vytvorené z pôvodnej parcely č. XXXX.

55. Katastrálny úrad Košice, Správa katastra Košice I rozhodnutím zo dňa 26.02.2002 číslo: X-73/2000,
rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte opravil chybu v katastrálnom operáte tak, že v
katastrálnom území Ťahanovce obnovil list vlastníctva č. 841 pre vlastníka J. Š. v jednej polovici a J. E.
v jednej polovici, aj s nasledovnými parcelami v súbore CKN:

- 3346/262 záhrada o výmere 143 m2,
- 3346/263 zastavaná plocha o výmere 696 m2 so stavbou č. s. 230,
- 3346/264 zastavaná plocha o výmere 50 m2,
- 3346/265 zastavaná plocha o výmere 381 m2.
V liste vlastníctva č. 842 vlastník J. I. W.. XX.XX.XXXX sa opravuje zápis stavby namiesto na parcele

č. 771/3 sa zapisuje na parcele č. 3346/265.

56. Z odôvodnenia vyplýva, že Okresný úrad poukázal na vyvlastňovacie rozhodnutie č. 3200/88/89-
Go, ktorým boli vyvlastnené pôvodné pozemno-knižné parcely z pozemno-knižnej vložky 446, parcela
č. XXXX a z pozemno-knižnej vložky č. 539, parcela č. XXXX, pôvodným pozemno-knižným

vlastníkom. Ďalej poukázal i na hospodársku zmluvu 41425/91, ktorou bolo prevedené vlastníctvo
medzi odovzdávajúcou organizáciou Československý štát a Stavoinvesta a na preberaciu organizáciu
Magistrát Mesta Košice, pričom špecifikácia parciel bola uvedená v prílohe pod bodom č. 2 a v prílohe
č. 1 a č. 2 boli uvedené pozemno-knižné parcely, tri stavby, medzi inými aj parcely č. XXXX E. XXXX.
Ďalej poukázal Okresný úrad i na rozsudok Mestského súdu 34C/360/89-16, tak ako je uvedené

vyššie a následne Okresný úrad, Katastrálny odbor konštatoval, že z týchto skutočností vyplýva, že
v Katastrálnom území Ťahanovce došlo k chybnému zrušeniu listu vlastníctva č. 841, vlastníkom J.
Š. v jednej polovici a J. E. v jednej polovici, ktorým vlastníctvo bolo priznané rozsudkom súdu. Týmto
rozhodnutím číslo: X-73/2000 sa obnovil v katastrálnom území Ťahanovce list vlastníctva č. 841 a
zapísali parcely tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. (č.l. 341)

57. Okresný úrad ďalej doložil nadobúdacie tituly k nehnuteľnostiam vedeným na N. Č.. XXX, V..Ú.. Ť.
(pôvodnepozemnoknižnávložka1052)vovlastníctverodinyJ.,atodarovaciuzmluvuzodňa21.05.2002
(č.l. 349) obdarovaný I. J. (parc. č. 3346/262, parc. č. 3346/265); darovacia zmluva zo dňa 06.05.2005
(obdarovaný R. J.; parc. č. 3346/263, parc.č. 3346/264); darovacia zmluva zo dňa 14.08.2008 (darca

R. J., obdarovaný Y. J.A.K.; parc. Č. 3346/263, parc. č. 3346/264), uznesenie Okresného súdu Košice
I č. k. 15D/752006-62 zo dňa 16.06.2011 v dedičskej veci po poručiteľke E. J., Osvedčenie o dedičstve
sp. zn. 24D 59/2011 zo dňa 04.04.2013 v dedičskej veci po neb. I. J., výpis z listu vlastníctva č. XXXX,
V..Ú.. Ť., na ktorom je vedená parc. č. 3346/262, parc. č. 3346/265; výpis z listu vlastníctva č. XXX na
ktorom je vedený dom postavený na parcele č. 3346/265; výpis z LV č. 841 na ktorom je vedená parcela

č. 3346/263; osvedčenie o dedičstve č.k. 25D/250/2013 po nebohej Q. J. , darovacia zmluva zo dňa
08.09.2016 v prospech obdarovaného C. J., predmetom ktorej bol rodinný dom so súpisným č. 230 na
pozemku registra C KN s parc. č. 3346/263, kúpna zmluva medzi mestom Košice ako predavajúcim a
Y. J. ako kupujúcim zo dňa 16.10.2017, .. .

58. Žalobkyne predložili súdu list - informáciu adresovanú právnemu zástupcovi žalobkyne Okresným
úradom Košice zo dňa 13.03.2019, v ktorom bolo uvedené, že:
rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 141/86 zo dňa 01.07.1986 bolo Stredisku geodézie
Košice doručené dňa 06.08.1986,rozhodnutie Štátneho notárstva Košice - mesto č. D 1355/88 zo dňa 20.02.1989 bolo Stredisku geodézie
Košice doručené dňa 09.03.1989.
Vlastnícke právo Mesta Košice k pozemku registra E KN p. č. 1053 - orná pôda o výmere 3031 m2

(pôvodne 3108 m2) bolo zapísané z dôvodu úspešného uplatnenia námietky voči výpisu z registra
obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP) v rámci konania o obnovení evidencie pozemkov
v katastrálnom území Ťahanovce za základe Rozhodnutia o schválení ROEP v katastrálnom území
Ťahanovce sp. zn. ROEP 12/2008-Baj. Titulom pre zápis vlastníckeho práva Mesta Košice k dotknutému
pozemku v konaní ROEP bola Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva majetku HZ Z-41-425/91.

Zápis vyššie citovaného rozhodnutia do katastra nehnuteľnosti bol vykonaný dňa 08.08.2008 záznamom
Z-3879/2008. (č.l. 395)

59. Žalovaná namietala, že schválená územná plánovacia dokumentácia je v zmysle § 27 stavebného
zákonazáväzná,pričomschválenýúzemnýplánsapriebežneplníatýmžalovanápreukazujeuchopenia
sa predmetnej nehnuteľnosti a hospodárenia s ňou (č. l. 118; bližšie v texte odôvodnenia pozri odsek č.

14). Žalovaná predložila grafickú prílohu k vyjadreniu: (č. l. 129) výrez z výkresu komplexného návrhu
ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice schváleného v roku 1986, v jej grafickom priestore je
žalovanýmdodatočneznázornená/zvýraznenáparcelaE1053.Zvýrezuzvýkresukomplexnéhonávrhu
ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice schváleného v roku 1994 vyplýva poloha daného
priestoru k plánovanej ceste (dodatočne žalovaným znázornená poloha parcely E 1053) . Z doloženého

výrezu z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice schváleného v
roku 2000 vyplýva teda, že došlo k zmene k predchádzajúcim plánom a výkresom, vo vzťahu k polohe
plánovanej cesty. Z doloženého výrezu z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej
aglomerácie Košice schváleného v roku 1994 opäť je teda žalovaným dodatočne znázornená poloha
parcely E XXXX, pričom z toho vyplýva, že do tohto umiestnenia mala zasahovať výstavba odlišná od

panelových domov. Z výrezu z výkresu komplexného návrhu ÚPN hospodársko - sídelnej aglomerácie
Košice v procese schvaľovania je teda opäť graficky znázornená poloha parcely E 1053, pričom využitie
priestoru je odlišné od predchádzajúceho výkresu, už sa tu nenachádza predmetná zástavba. Taktiež
žalovaná doložila identifikáciu parciel na orto-foto mape, ktorá má zodpovedať reálnemu stavu, kde teda
je znázornená uvedená parcela vo vzťahu k panelákom, panelovej zástavbe, ako aj k zástavbe tam už

zriadených rodinných domov v tesnej blízkosti tejto parcely. Žalovaný doložil taktiež všeobecné záväzné
nariadeniemestaKošiceč.39,ktorýmsavyhlasujezáväznáčasťúzemnéhoplánuhospodársko-sídelnej
aglomerácie Košice. Podľa čistopisu dokumentácie ÚPN HSA Košice spracovanej ÚHA mesta Košice v
roku1993aschválenejMestskýmzastupiteľstvomvKošiciachvjúli1994uznesením4.451,napodklade
následných zmien a doplnkov schválených Mestským zastupiteľstvom v Košiciach v rokoch 1995, 1996,

a 1998. Časový rozsah platnosti ÚPN HSA Košice sa určuje do doby schválenia nového územného
plánu mesta Košice. Tento územný rozsah platnosti je vymedzený hranicami okresov Košice I, II, III, IV.

60. Žalovaný predložil aj Všeobecné záväzné nariadenie mesta Košice č. 58 o záväznej časti
regulačného plánu IV. stavby obytného súboru Košice - Ťahanovce. Týmto nariadením sa vyhlásil

záväzná časť regulačného plánu IV. stavby obytného súboru Košice - Ťahanovce, schváleného
Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 176 zo dňa 17.12.1992. Časový rozsah platnosti
regulačného plánu je do roku 2010. Záväznou časťou regulačného plátnu IV. stavby obytného súboru
Košice - Ťahanovce sú:
a) Regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia IV. stavby obytného súboru Ťahanovce

vrátane vymedzenia verejnoprospešných stavieb, schválené Mestským zastupiteľstvom v Košiciach
uznesením č. 176 zo dňa 17.12.1992, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou tohto nariadenia a tvoria prílohu
č. 1 tohto nariadenia.
b) Funkčné využitie územia, stavebné čiary, regulatívy zastavanosti a podlažnosti podľa výkresu č.
2 regulačného plánu, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 176 zo dňa

17.12.1992, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto nariadenia a tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia.
c) Zásady riešenia technickej infraštruktúry podľa výkresov č. 3 /doprava/, č. 4 /kolektorové trasy a
teplovod/,č.5/elektrickáenergiaaslaboprúd/,č.6/plynovod/ač.7/vodovodakanalizácia/regulačného
plánu, schváleného Mestským zastupiteľstvom v Košiciach uznesením č. 176 zo dňa 17.12.1992, ktoré
sú nedeliteľnou súčasťou tohto nariadenia a tvoria prílohu č. 3 tohto nariadenia.

61. Žalovaný taktiež predložil Smernice pre realizáciu navrhovaného riešenia smerného územného
plánu hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice, a to z decembra 1973. Kde je uvedené, že je potrebné
uvažovať aj nad vymedzením hlavných obvodových centier hospodársko-sídelnej aglomerácie Košice,a to na ľavej strane Hornádu v ťažisku obytnej zástavby Furča, v ťažisku východného obvodu II a v
ťažisku obytnej zástavby Ťahanovce.

62. Žalobcovia v záverečnom vyjadrení zastávali názor, že z dôvodu neplatnosti napadnutého
vyvlastňovacieho rozhodnutia, čo je medzi stranami nesporné žalovaný nemohol nadobudnúť spornú
nehnuteľnosť, a to parcelu EKN č. XXXX, ani na základe hospodárskej zmluvy o prevode majetku,
ale ani podľa § 2 ods. 5 zák. č. 138/1991 Zb., pretože nehnuteľnosť k 1.1.1991 nebola vo vlastníctve
Československého štátu a nemohla prejsť do vlastníctva Mesta Košice, pretože Československý

štát nebol vlastníkom nehnuteľnosti číslo parcely 1053 EKN, nemohol previesť vlastnícke právo na
Mesto Košice podľa zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. Žalovaný
nemohol predmetnú parcelu ani vydržať do svojho vlastníctva, pretože nemal na to právny titul. Z
uvedených dôvodov preto nemohla doba vydržania začať plynúť ani od 1.1.1991, ani od. 1.5.1991, ale
najskôr od 8.8.2008, kedy Mesto Košice po prvýkrát bolo zapísané ako vlastník na základe uplatnenia
námietky o zápise v registri nehnuteľnosti v rámci ROEP, kedy žalovaný doručil Hospodársku zmluvu

na príslušný kataster. Po prvýkrát bolo Mesto zapísané ako vlastník titulom hospodárskej zmluvy pod
č. Z 41425/1991, ktorá nemohla byť platnou, vzhľadom na neplatnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia.
Žalovaný nemohol vydržať parcelu EKN č. XXXX, nakoľko parcelu preukázateľne nemal vôbec v držbe,
a preto jeho držba nemohla byť ani oprávnená, ani dobromyseľná. Parcelu žalovaný nepoužil na účel,
pre ktorý bola vyvlastnená. Časť parcely žalovaný odpredal fyzickým osobám, o čom svedčia dôkazy

v súdnom spise s upozornením, že o vlastníctvo k parcele sa vedie súdny spor. Do 1.5.1992 nebol
žalovaný zapísaný ako vlastník parcely a nesplnil si tým, ani svojou zákonnú povinnosť podľa § 14 ods.
4 zák. č. 138/1991 Zb., t. j. do 1 roka od účinnosti zákona vykonať zápisy v evidencii nehnuteľnosti.
Predchodca žalovaného, ani žalovaný neboli až do 8.8. 2008 zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako
vlastníci parciel, čo vyplýva z identifikácie parciel. Dedičským rozhodnutím D1355/88, ktoré bolo

záznamovou listinou k parcele EKN č. 1053 a následným predajom svojich spoluvlastníckych podielov
kupujúcemu JJP Slovakia, s.r.o. si žalobcovia uplatňovali svoje vlastnícke práva v dobrej viere, že sú
vlastníkmi. Z identifikácie parciel vyplývajú záznamy o vlastníctve parcely č. EKN 1053 v prospech
žalovaného iba od termínu zápisu o schválení ROEP v roku 2008 v evidencii nehnuteľnosti. Titulom
zápisu žalovaného ako vlastníka, nebolo vydržanie, ale hospodárska zmluva o prevode vlastníctva.

Rozhodnutie o ROEP nemožno preto považovať za právny titul nadobudnutia vlastníctva, t.j. za
originálny spôsob jeho nadobudnutia. Žalovaný nebol zapísaný ako vlastník titulom vydržania vôbec. Z
pozemnoknižnej vložky č. 446 je nesporné, že právni predchodcovia žalobcov v nej boli zapísaní ako
podieloví spoluvlastníci parcely č. 1053 v 1 k celku, ktorá skutočnosť je medzi stranami nesporná. Na
základe uvedených skutočností, nakoľko podľa názoru žalobcov žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

o preukázaní vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, žalobcovia navrhujú, aby súd ich
žalobe po pripustení zmeny účastníkov konania a zmeny petitu vyhovel v celom rozsahu a priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

63. Žalovaný Mesto Košice na záver uviedol, že parcela č. XXXX bola vyvlastnená v roku 1989

vyvlastňovacím rozhodnutím, ktoré bolo vydané príslušným štátnym orgánom v medziach jeho
právomoci. Má charakter verejnej listiny, a teda je potrebné vychádzať z jeho pravdivosti a správnosti.
Vyvlastňovacie rozhodnutie je opatrené doložkou právoplatnosti a právoplatnosť nadobudlo dňa
16.03.1989. V zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešla uvedená parcela do majetku
Mesta Košice, a to ku dňu 1.5.1991. K argumentácii žalobkýň, že parcela bola vyvlastnená mŕtvej

osobe uvádzame, že Mesto Košice nadobudlo vlastnícke právo k predmetnej parcele priamo zo
zákona a nemuselo mať vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva svojho predchodcu -
Československého štátu. Mesto Košice sa chopilo držby predmetnej nehnuteľnosti, spracovalo územný
plán aglomerácie Košice a v zmysle tohto plánu bola na predmetnej parcele realizovaná výstavba
sídliska Ťahanovce, t.j. bytových domov a občianskej vybavenosti. Ako vyplýva z predložených dôkazov

žalobkyne si v roku 2004 uplatnili reštitučný nárok k predmetnej parcele, čím potvrdili, že im predmetná
parcela už nepatrí, že ju prestali užívať a požiadali štát o jej navrátenie. Uplatnením reštitučného nároku
žalobkyne uznali, že predmetnú parcelu užíva štát. Vlastníčkami tejto parcely by sa stali až jej vydaním
v reštitučnom konaní, to sa však nestalo. V roku 2008 sa konala ROEP Ťahanovce, v tom istom roku
žalobkyne odpredali predmetnú parcelu JJP Slovakia, s.r.o., čo kataster v roku 2010 odmietol zapísať a

čo bolo aj podnetom na podanie tejto žaloby v roku 2012. Chcem len poukázať na to, že vlastníctvo to
nie sú len práva, sú to aj povinnosti. Žalobkyne, keď si v roku 2004 uplatnili reštitučný nárok, požiadali
štát o navrátenie predmetnej parcely, nemohli v roku 2008 platne odpredať tú istú parcelu JJP Slovakia,
s.r.o. Zápis v katastri vlastne zastavil až kataster. Mesto Košice tvrdí a preukazuje v tomto konaní svojevlastnícke právo k predmetnej parcele, ktoré nadobudlo vydržaním k 1.5.2001, pri splnení všetkých
zákonných podmienok.

64. V čase rozhodovania o vyvlastnení ciele a úlohy územného plánovania a predmet účel, cieľ a
podmienky vyvlastnenia upravoval zák. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.

65. Podľa § 1 ods. 1 zák. 50/1976 Zb., účinného v čase vyvlastnenia, územné plánovanie je súčasťou
systému riadenia rozvoja spoločnosti. Je sústavnou činnosťou, ktorá v súlade so základnými cieľmi

a úlohami národohospodárskych plánov komplexne rieši funkčné využitie územia, určuje zásady jeho
organizácie a vecne i časove koordinuje výstavbu a iné činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia.

66. Podľa § 2 ods. 1 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia, územné plánovanie zahŕňalo tieto
úlohy a činnosti: a) vymedzuje funkcie území, rieši ich optimálne usporiadanie a určuje zásady ich
výhľadového rozvoja, b) určuje rozvrhnutie a rozsah plôch na jednotlivé hospodárske a spoločenské

ciele, rieši ich organizáciu a vymedzuje spôsob funkčného využitia plôch, c) určuje potrebné asanačné,
rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využitia, d)
vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma, pokiaľ nevznikajú
podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených území, chránených
objektov, oblastí pokoja a ochranných pásem, e) určuje zásady a podmienky vecnej a časovej

koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného alebo viacerých stavebníkov, f) posudzuje a hodnotí
územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje rozsah stavieb
a opatrení, ktoré podmieňujú ich plné využitie, g) rieši umiestnenie stavieb, určuje územno-technické,
urbanistické a architektonické zásady ich projektového riešenia a realizácie, h) navrhuje využitie
zdrojov a rezerv územia na jeho spoločensky najefektívnejší urbanistický rozvoj, i) utvára podklady pre

tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia, j) navrhuje poradie výstavby a využitie
územia, k) navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie optimálneho
usporiadania a využitia územia.

67. Podľa § 2 ods. 3 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia, základnými nástrojmi územného

plánovania boli územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

68. Podľa § 8 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia, územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí:
a) územná prognóza, b) územný plán, c) územný projekt.

69. Podľa § 10 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia, územný plán rieši funkčné vymedzenie
a usporiadanie plôch a určuje základné zásady organizácie územia, postup pri jeho využití a podmienky
v súlade so základnými cieľmi určenými dlhodobým výhľadom rozvoja národného hospodárstva.

70. Podľa § 14 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia , územnoplánovacia dokumentácia

sídelného útvaru sa spracúva pre celé územie sídelného útvaru, včítane jeho záujmového územia, pre
zoskupenie sídelných útvarov a pre územie strediska cestovného ruchu a rekreácie. Sídelným útvarom
je každá jednotka osídlenia, ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorove oddelený útvar.

71. Podľa § 16 ods. 1 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia, územnoplánovaciu dokumentáciu

obstarávajú orgány územného plánovania. Orgánmi územného plánovania sú národné výbory; orgánmi
plánovania sú ďalej ministerstvá výstavby a techniky republík, Federálne ministerstvo pre technický a
investičný rozvoj a na území vojenských obvodov orgány Federálneho ministerstva obrany.

72. Podľa § 16 ods. 2 zák. 50/1976 Zb., orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje

a krajské stavebné úrady.

73. Podľa § 18 ods. 1, 2 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia , (1) Územnoplánovaciu
dokumentáciu veľkých územných celkov obstarávajú krajské národné výbory, Národný výbor hlavného
mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy. (2)

Územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón obstarávajú mestské národné výbory
prvej kategórie, Národný výbor hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej
socialistickej republiky Bratislavy, národné výbory miest Brna, Ostravy, Plzne a mestské národné výbory
v Košiciach, Banskej Bystrici, Českých Budějoviciach, Hradci Králové a v Ústí nad Labem.74. Podľa § 108 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia (Predmet a účely vyvlastnenia) (1)
Pozemky, stavby a práva k nim potrebné na uskutočnenie alebo užívanie stavieb, prác a zariadení

(ďalej len "stavby") uvedených v odseku 2 možno získať a práva k pozemkom a stavbám, ktoré
bránia uskutočneniu alebo užívaniu týchto stavieb, možno zrušiť, odňať alebo obmedziť rozhodnutím
stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť"). (2) Vyvlastniť možno len a) na uskutočnenie stavby, ktorá
je úlohou štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, b) na asanovanie sídelného útvaru alebo
jeho časti podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie c) na uskutočnenie stavby významnej pre

rozvoj obce, okresu alebo kraja, d) na uskutočnenie bytovej výstavby, ako aj stavby rodinných domčekov
na pozemkoch určených zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov, e) na vytvorenie
hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území, f) na uskutočnenie
terénnychúprav,ťažobnýchaimpodobnýchalebosnimisúvisiacichprác,naumiestnenieinformačných,
reklamných a propagačných zariadení (§ 71), g) na utvorenie podmienok nevyhnutných pre riadne
užívanie pozemku alebo stavby. (3) Na účel uvedený v odseku 2 písm. f) a g) možno vyvlastniť iba

vtedy, pokiaľ záujem na jeho uskutočnení prevažuje nad oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka,
prípadne toho, komu patrí iné právo, ktoré má byť dotknuté vyvlastnením (ďalej v tejto časti len "iný
oprávnený").

75. Podľa § 109 ods. 1, 2, 3 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia (1) Cieľom vyvlastnenia je

dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie,
zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám alebo odňatie,
prípadne obmedzenie práva osobného užívania pozemku. (2) Vyvlastnením nemožno dosiahnuť
prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva ani zriadenie vecného bremena k pozemkom a stavbám,
ktoré sú v národnom majetku. (3) Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením

vždy na štát. Týmto prechodom zanikajú aj všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám;
nezaniká však právo užívať bytové a nebytové priestory.

76. Podľa § 110 ods. 1, 2, 3 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia (1) Vyvlastniť možno len
vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. K dohode o prevode

vlastníckeho práva k pozemku a stavbe užívanej na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, ako aj
k dohode o prevode vlastníckeho práva k lesnej pôde musí byť pripojený súhlas organizácie, ktorej
patrí právo užívania podľa osobitných predpisov. 11) (2) Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a
zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje spravidla územným rozhodnutím. Pred vydaním
územného rozhodnutia možno vyvlastniť len pozemky a stavby určené územným plánom zóny alebo

územným projektom zóny na sústredenú bytovú výstavbu a pozemky určené zoznamom pozemkov na
výstavbu rodinných domčekov (§ 6). Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného
rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom
konaní. (3) Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia
dosiahnuťibaobmedzenímpráva,nemožnoprávoodňaťvplnomrozsahu.Aksavyvlastnenímprevádza

vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a
vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo
k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa
vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

77. Podľa § 111 ods. 1, 2, 3 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia (Náhrada za vyvlastnenie)
(1) Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, pokiaľ osobitný zákon
nepripúšťa iný spôsob náhrady. (2) Náhradu za vyvlastnenie, spôsob náhrady, kto a komu náhradu
poskytuje, prípadne maximálnu výšku náhrady ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis. (3)
Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania medzi doterajším vlastníkom, prípadne iným oprávneným a

tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe väzia práva zanikajúce vyvlastnením, nedôjde
k dohode o rozdelení náhrady, zloží sa náhrada na štátnom notárstve.

78. Podľa § 112 ods. 1 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia, vyvlastňovacie konanie vykonáva
stavebný úrad.

79. Podľa § 113 ods. 1, 2, 3, 4 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia (1) Na prerokovanie
návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne konanie. (2) Stavebný úrad oznámi účastníkom
konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred. Pri líniových stavbách,v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom účastníkov konania
môže stavebný úrad upovedomiť účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou. (3) Námietky proti
vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní. Na námietky uplatnené

neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť
v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania
výslovne upozorniť. (4) Ak ide o prechod vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je určený zoznamom
pozemkov na výstavbu rodinných domčekov, môže vlastník namietnuť, že na ňom bude stavať rodinný
domček sám alebo jeho príbuzní v priamej línií, prípadne jeho súrodenci; pokiaľ budúci stavebník

preukáže schopnosť vystavať rodinný domček v lehote a za podmienok určených v zozname pozemkov
na výstavbu rodinných domčekov, nemožno taký pozemok alebo jeho časť vyvlastniť.

80. Podľa § 114 ods. 1 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia , na základe výsledkov
vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.

81. Podľa § 115 ods. 1, 2, 3 zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia (Užívanie vyvlastneného
pozemku a stavby) (1) Vyvlastnený majetok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli
vyvlastnené. (2) S užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať
najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky. Ak ide o
vyvlastnenie na uskutočnenie stavby, ktorá je úlohou štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,

možno určenú lehotu predĺžiť, najviac však o jeden rok. (3) Za začatie užívania pozemku sa považuje
aj dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku a hospodárska zmluva o odovzdaní pozemku
do trvalého užívania na účel, na ktorý sa vyvlastnenie vykonalo. V takých dohodách a hospodárskych
zmluvách sa musí určená lehota na začatie stavby dohodnúť so stavebným úradom.

82. Podľa § 122 ods. 1, zák. 50/1976 Zb. účinnom v čase vyvlastnenia , mestské a miestne národné
výbory, ktoré nie sú stavebnými úradmi, vykonávajú túto pôsobnosť: a) sledujú všetku stavebnú
činnosť v obci a dbajú, aby sa rozvíjala v súlade so zámermi územného plánovania, b) dozerajú
na stav stavieb, c) kontrolujú, či sa stavby a ich zmeny, terénne úpravy, práce a zariadenia podľa
tohto zákona neuskutočňujú bez povolenia alebo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, d) na

základe poverenia okresným národným výborom robia opatrenia predchádzajúce rozhodnutiu na úseku
územného plánovania a stavebného poriadku.

83. Podľa § 14 ods. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania
vyvlastňovacieho rozhodnutia, Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených

záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný právny predpis také postavenie
priznáva.

84. Podľa § 15 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia, účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

85. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk.

86. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, účinnom ku dňu vydania vyvlastňovacieho
rozhodnutia,doručenieverejnouvyhláškoupoužijesprávnyorgánvprípade,keďúčastnícikonaniaalebo

ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný právny predpis.

87. Podľa § 7 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

88. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorýmpatrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území
ktorých sa nachádzajú.

89. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku
ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým
okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej
investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej
sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

90. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, veci a majetkové práva podľa odsekov
1 , 2 a 5 nadobúda obec
dňom účinnosti tohto zákona.

91. Podľa § 14 ods 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí O prechode vlastníctva vecí, postúpení
majetkových práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby
písomné protokoly. O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a
záväzkov do správy organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá
a organizácie.

92. Podľa § 14 ods 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na
obecvevidenciinehnuteľnostívykonajúpríslušnéstrediskágeodézienazákladezoznamovpotvrdených
orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom. 25)

93. Podľa § 14 ods 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, Obce, mestá, mestské časti a organizácie
založené alebo zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh
na zápis do evidencie nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, 26) sú
povinné podať návrh do 12 mesiacov od prevzatia majetku.

94. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny

predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

95. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

96. Podľa § 130 ods. 1, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

97. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva.

98. Žalobcovia tvrdili, že oni resp. ich právny predchodcovia boli vlastníkmi pozemku, ktorý im
bol vyvlastnený, pričom predmetná vyvlastňovacia vyhláška je ničotným právnym aktom, keďže vo
vyvlastňovacom konaní bolo konané s mŕtvymi osobami, resp. v tomto prípade vo vyvlastňovacom
konaní štátny orgán konal s „neznámymi dedičmi po Y. V. C.. Ž..

99. Aktuálne v Katastri nehnuteľností je ako vlastník vyvlastnených pôvodných parciel, a teda aj parcely
č. XXXX (aktuálne) vo výmere 3031 m2 V..Ú.. M. vedený žalovaný v 2. rade - mesto Košice.

100. Súd v občianskoprávnom konaní nie je viazaný zápisom vlastníctva v katastri nehnuteľností

a existenciu vlastníctva môže posúdiť odlišne a to vrátane posudzovania predbežnej otázky. V
občianskoprávnom konaní môže súd v rámci predbežnej otázky skúmať, či rozhodnutie orgánu verejnej
správy nie je ničotné (nulitné), rovnako môže skúmať, či pri rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktorým
malo dôjsť k prechodu vlastníctva bol pôvodný vlastník skutočným vlastníkom veci.101. (Ne)účinnosť vyvlastňovacieho konania

102. Otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku - bola otázka žalobcami tvrdenej
ničotnosti - neúčinnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia.

103. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v správnom konaní, v ktorom bolo vydané predmetné
vyvlastňovacie rozhodnutie, správny orgán konal ako s účastníkmi s vlastníkmi vyvlastňovaných

pozemkov podľa údajov pozemkovej knihy. Vyvlastňovacie rozhodnutie nebolo doručované individuálne
jeho účastníkom, bolo vo forme verejnej vyhlášky len publikované na úradnej tabuli tohto úradu po
dobu 15 dní. Z prejednávaných právnych vecí s obdobnou problematikou vyplynulo, že aj v iných
veciach štátny orgán vykonávajúci pôsobnosť stavebného úradu vykonal vyvlastnenie v tejto forme
týmto spôsobom a rozhodnutie o vyvlastnení účastníkom konania individuálne nedoručil. Spis ObNV
Košice I., uvedenej spisovej značky s obsahom problematiky vyvlastnenia pozemkov občanom obce

Ťahanovce pre výstavbu sídliska Ťahanovce, sa súdu nepodarilo z archívov zabezpečiť. Existencia
vyvlastňovacieho rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ako ani obsah tohto rozhodnutia nebol
medzi stranami sporu sporný. Taktiež nebolo preukázané, žeby bola náhrada za vyvlastnené pozemky
skutočným vlastníkom vyplatená. Žalovaným predložená fotokópia poukazu uvedenému nasvedčuje -
keďže v poukaze neboli uvedení skutoční vlastníci - ale „v prospech Y. V. C.. Ž. na neznámom mieste“.

104. Podľa § 113 zákona č. 50/1976 Zb. na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie stavebný úrad
bol povinný nariadiť ústne konanie a oznámiť účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho
konania písomne najmenej 15 dní vopred, alebo pri zvlášť rozsiahlych stavbách, s veľkým počtom
účastníkov konania mohol upovedomiť účastníkov o ústnom konaní verejnou vyhláškou. Ústne konanie

nebolo preukázané. Práve jeho význam je v tom, že umožňuje uplatnenie požiadaviek účastníkmi
vyvlastňovacieho konania. Žalobcovia však tvrdili, že o vyvlastnení nevedeli, ani o rozhodnutí vo
forme verejnej vyhlášky. Rozhodnutie nebolo doručené ani individuálne, a účinne ani vo forme verejnej
vyhlášky. Nebola preukázaná ani výplata náhrady za vyvlastnenie, podľa § 111 stavebného zákona.
Trvalé bydlisko vlastníkov malo byť správnemu orgánu známe, nebol dôvod na doručovanie verejnou

vyhláškou, alebo ustanoveným opatrovníkom. Súd doplňuje, že v niektorých prípadoch úrad konal s
osobami,ktorébolivedenévpozn.vložkeakovlastníci,alevčasevydaniavyvlastňovaciehorozhodnutia
už boli mŕtvi - tak je to aj v tomto prípade, kde pôvodná vlastníčka s ktorou úrad konal, bola v čase
vyvlastňovacieho konania mŕtva a tak, možno konštatovať, že úrad konal s niekým, kto už nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania (v čase vyvlastňovacieho konania, bolo možné zistiť, že pôvodná

pozemnoknižná vlastníčka už zomrela a kto bol jej dedičom - podľa oznámenia Správy katastra bolo
dedičské rozhodnutie D 141/86 doručené Stredisku geodezie doručené dňa 06.08.1986 a v čase
vyvlastňovacieho konania riadne prebiehalo dedičské konanie so známymi dedičmi po neb. T. V.).
Priebeh a samotné rozhodnutie vydané vo vyvlastňovacom konaní stavebného úradu v tom čase, vedie
súd k úvahe o tom, že tvrdenia žalobcov sú pravdivé, že vyvlastnenie neprebehlo za podmienok vtedy

platného zákona o stavebnom konaní a správnom konaní.

105. Súd v rámci posudzovania predbežnej otázky o vlastníctve žalobcov najprv konštatuje, že
vyvlastňovacie rozhodnutie ako individuálny právny akt správneho orgánu / údajne doručované
vyvesením na úradnej tabuli ObNV Košice I./, ktoré žijúcim (pôvodným pozemnoknižným) vlastníkom

nebolo riadne doručené a v tomto prípade bolo konanie vedené voči mŕtvym osobám „Vlast. zdrž. sa
na n. m.“ resp. „neznámym dedičom“ a teda bolo konané so subjektom, ktorý nemal spôsobilosť na
práva a povinnosti, nie je právne účinné, jedná sa o ničotný právny akt. A teda vlastníctvo k predmetným
pozemkom na základe citovaného vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát hore uvedeným
postupom (vyvlastňovacím konaním).

106. Súd tu vo vzťahu k námietke žalovaného, že žalobcovia si svoje vlastnícke nároky mali uplatniť
v reštitučnom konaní, dodáva, že súdy sa už v obdobných veciach zaoberali otázkou či sa možno
domáhať ochrany vlastníckeho práva (určenia vlastníckeho práva v civilnom konaní) v takomto prípade
aj keď nebol použitý postup podľa reštitučných predpisov. V uvedených veciach došlo k vývoju právneho

názoru (v niektorých obdobných veciach boli žaloby zamietnuté z dôvodu, že žalobcovia si svoje nároky
mali uplatniť v reštitučnom konaní), kde napokon Ústavný súd SR vyslovil že reštitučné predpisy neboli
vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili
obnovenie tohto vlastníckeho práva. ..Nadobudnutie vlastníctva na základe zákona č. 138/1991 Zb.

107. Žalovaný - mesto Košice tvrdilo, že Československý štát riadne nadobudol vlastnícke právo k
predmetnej parcele na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia, ktoré ku dňu 01.05.1991 v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, prešlo z československého štátu na žalovaného - Mesto Košice.

108. Z dokazovania vyplynulo, že vlastníctvo k vyvlastňovaným pozemkom malo byť odňaté v prospech

štátu (vyvlastnenie) a to rozhodnutím Obvodného národného výboru - odbor výstavby, Košice I zo dňa
09.02.1989, ku ktorým správu vykonával podnik Stavoinvesta Košice. Ako súd už vyššie konštatoval,
súd má za to, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie bolo neúčinné.

109. Na základe zák. 138/1991 Zb. sa mal vlastníkom nehnuteľností stať žalovaný, ktorý je ako vlastník
v evidencii nehnuteľností doteraz zapísaný.

110. Nadobudnutie majetku, ktorý na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nadobudli obce je
nadobudnutie vlastníctva od štátu na základe zákona, ide o derivátny spôsob nadobudnutie vlastníctva
(nieoriginálne)predpokladomktoréhojeexistenciavlastníctvazostranyskoršiehovlastníka(tedaštátu).

111. V tomto prípade však možno konštatovať, že vlastníctvo na základe vyššie uvedeného
vyvlastňovacieho rozhodnutia nikdy neprešlo na štát hore uvedeným postupom (primárne
vyvlastňovacímkonaním)apretovlastníckeprávovlastníkovuvedenýchvpozemnoknižnejvložke(resp.
(ich dedičom) vlastníkom , ktorým v tom čase svedčalo vlastnícke právo) zostalo zachované. Teda
Mesto Košice nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo na základe citovaného zákona od nevlastníka -

štátu, ani štát nemohol byt dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti, vzhľadom na neúčinné
vyvlastnenie (štát vážnymi pochybeniami spôsobil neúčinnosť vyvlastnenia).

Vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku žalovaným

112. Ako podporný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaný tvrdil, že v prípade
nepreukázania prechodu vlastníckeho práva zo štátu na mesto, nadobudol žalovaný vlastnícke právo
k predmetnej parcele vydržaním a to ku dňu 01.05.2001, kedy uplynula vydržacia doba, keďže
žalobca nepretržite po dobu 10 rokov od účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, nerušene

ako oprávnený držiteľ mal predmetnú nehnuteľnosť v držbe, pričom spracovaním územného plánu
hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice sa žalovaný mal chopiť držby predmetnej nehnuteľnosti.

113. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originálneho) nadobudnutím vlastníckeho práva. O
pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva ide vtedy, ak vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené

a závislé od vlastníckeho práva jeho právneho predchodcu.

114. Vydržanie je úzko späté s držbou, a to s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Účelom vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby
do súladu s právnym stavom. V taktom to prípade sa fyzická alebo právnická osoba ako oprávnený

držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom,
teda zákon tým poskytuje ochranu dlhodobej dobromyseľnej držbe.

115. V prípade stretu práv a povinností pravého vlastníka veci a oprávneného držiteľa veci má
jednoznačne prednosť vlastník ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktoré je chránené Ústavou Sr (čl.

20) a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná.

116. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka ustanovuje podmienky vydržania, ktoré musia byť
splnené po celý čas plynutia vydržacej doby: predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba,
vydržacia doba. (právny dôvod nadobudnutia veci, dobrá viera držiteľa)

117. Spôsobilým predmetom vydržania sú veci hnuteľné i veci nehnuteľné. Vlastníctvo možno vydržať
i k časti parcely, pretože aj táto je pozemkom.118. Spôsobilým subjektom vydržania je každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo,
vydržať vlastnícke právo môžu fyzické osoby a od 01.01.1992 aj právnické osoby, teda aj obec. Novela
Občianskeho zákonníka (zákon č. 509/1991 zb.) umožnila aj právnickým osobám nadobúdať vlastnícke

právo vydržaním. Vlastníkom nehnuteľnosti sa tak od 01.01.1992 mohla stať právnická osoba, ktorá
mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe po dobu desiatich rokov nepretržite a to aj v prípade, že sa stala
oprávneným držiteľom pred 01.01.1992, do vydržacej doby je potrebné započítať aj dobu oprávnenej
držby vykonávanej pred týmto dňom.

119. Oprávnená držba vyžaduje súčasné spojenie dvoch podmienok a to dobromyseľnosti držiteľa o
tom, že mu vec patrí a danosť tejto dobromyseľnosti so zreteľom ku všetkým okolnostiam.

120. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na
všetky okolnosti (aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.
Oprávnenosť držby sa posudzuje z týchto hľadísk:-existencia právneho titulu, o ktorý sa opiera dobrá

viera držiteľa, -nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, (nedoložil dôkazy - ktoré
by preukazovali takéto nakladanie konkrétne k tejto parcele, pozemku ... -dobrá viera držiteľa, že mu vec
podľa práva patrí; ktorá sa týka nielen titulu nadobudnutia držby ale aj spôsobu nakladania s držanou
vecou. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale v celom priebehu.
Dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne a nie len zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Dobrá

viera držiteľa. Hodnotenie dobrej viery, ako základného ukazovateľa oprávnenej držby je vždy vecou
individuálneho posúdenia a do úvahy teba vziať všetky okolnosti. Predovšetkým treba vziať do úvahy
všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená a vykonávaná. Samotné subjektívne presvedčenie
držiteľa o jeho dobromyseľnosti je nedostatočné. Dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska,
či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho

prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho
práva. Dobromyseľnosť zaniká momentom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťou, ktorá objektívne
musela v ňom vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený
o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť
známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom

práva,ovydržaniektoréhoide.Dobrávierazanikávokamihukeďsadržiteľodkohokoľvekčiakýmkoľvek
spôsobom dozvie o skutočnostiach, ktoré musia u neho objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu
vec podľa práva patrí. Pochybnosť držiteľa môže vyvolať aj informácia od inej osoby ako vlastníka.

121. Oprávnená držba musí existovať počas celej dĺžky vydržacej doby. Vydržacia doba je u

nehnuteľných veciach desať rokov.

122. Vydržacia doba začína plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za
splnenia ostatných zákonných podmienok k vzniku vlastníctva. Počas plynutia vydržacej doby musí byť
oprávnená držba nepretržitá. Vydržacia doba počas súdneho konania neplynie (§ 134 ods. 4, § 112

OZ). Oprávnený držiteľ si do plynutia vydržacej doby môže započítať vydržaciu dobu svojho právneho
predchodcu. Doby, v rámci ktorých vykonávali oprávnenú držbu rôzni držitelia, však musia na seba
navzájom nadväzovať a nesmú byť prerušené dobou, počas ktorej bola vec v neoprávnenej držbe
alebo nebola v držbe žiadnej osoby. K zmene osoby oprávneného držiteľa pritom dochádza na základe
rovnakých skutočností, ako je tomu pri prevode a prechode vlastníctva, keďže tak aktuálny oprávnený

držiteľ ako i jeho právny predchodca sa domnievajú, že im patrí vlastnícke právo.

123. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobcov, že žalovaný nemohol predmetnú parcelu vydržať do
svojho vlastníctva, pretože nemal na to právny titul, československý štát predmetnú parcelu v dôsledku
neúčinného vyvlastňovacieho rozhodnutia nenadobudol do vlastníctva a preto ani nemohol vlastníctvo k

tejto nehnuteľnosti previesť na žalovaného. Z uvedených dôvodov preto nemohla doba vydržania začať
plynúť ani od 1.1.1991, ani od. 01.05.1991.

124. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že od účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., bol žalovaný
dobromyseľným držiteľom predmetného pozemku.

125. Mesto Košice ako subjekt na ktorý malo prejsť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti zo štátu
na základe zákona, malo vedomosť o tom (aj z iných konaní, ktoré boli začaté pred rokom 2001), že pri
vyvlastňovaní nehnuteľností dochádzalo k vážnym procesným pochybeniam (napr. konanie s mŕtvymi,apod.), a že vyvlastňovacie rozhodnutia boli z tohto dôvodu ničotné. Uvedené súviselo s politickou
dobou, počas ktorej boli tieto konania vedené a ako i zo spôsobu ako bolo v tom období nazerané na
systém vlastníckych vzťahov. Po zmene politickej situácie (ako i právnej) bolo a dosiaľ je nevyhnutné,

aby sa určitou ľahostajnosťou “neprikrývali“ tieto - takto spôsobené nedostatky, či krivdy.

126. Zákon č. 138/1991 Zb. ktorým malo prejsť vlastnícke právo zo štátu na žalovaného zároveň
uložil povinnosť obciam - teda aj žalovanému spísať o prechode vlastníctva vecí písomné protokoly
a vypracovať zoznamy nehnuteľností potvrdené obecným zastupiteľstvom, ktoré mali byť podkladom

na zápis prechodu vlastníckeho práva štátu na obec. Žalovaný vypracovanie týchto protokolov a
zoznamov potvrdených obecným zastupiteľstvom nepreukázal. Rovnako si žalovaný nesplnil týmto
zákonom uloženú povinnosť podať do 12 mesiacov od účinnosti zákona (do 01.05.1993) návrh na zápis
do evidencie nehnuteľností.

127. Pri vynaložení potrebnej starostlivosti očakávateľnej od dobromyseľného držiteľa - obce (mesta)

by tento zistil napr. nesúlad medzi údajmi v hospodárskej zmluve (prílohe) a reálnym užívacím stavom
(napr. vo výmere parcely č. 1053 - výmera parcely bola zmenená po vyvlastňovacom konaní zápisom
geometrického plánu č. 244-321-363-88, ktorý bol súčasťou listiny v.z. 7/90 - žiadosť E.. J. zo dňa
18.12.1989 o zápis rozsudku MS Košice sp. zn. 34C/c/360/1989 zo dňa 22.08.1989, ... apod.).

128. Pri posudzovaní dobromyseľnosti, súd prihliadal i na charakter žalovaného - ako právnickej osoby.
Nejde o súkromnoprávnu osobu, subjekt, ale o verejnoprávny subjekt, existujúci práve na organizáciu,
uľahčenie života obyvateľov určitého územia. Žalovaný je subjekt ktorý vo svojich štruktúrach má
odborne zrelé zázemie schopné kompetentne posúdiť právnu situáciu, stav, okolnosti ako aj možné
dôsledky určitého konania resp. nekonania (i nekonania z dôvodu „plynutia“ vydržacej doby). Tento

postoj u subjektu ako je obec-mesto nemožno akceptovať.

129. Mesto Košice - žalovaný však až 08.08.2008 bolo po prvýkrát zapísané ako vlastník na
základe uplatnenia námietky o zápise v registri nehnuteľnosti v rámci ROEP, kedy žalovaný predložil
Hospodársku zmluvu na príslušnú Správu katastra. Žalovaný v tom čase netvrdil a ani nedoložil

nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Súd tu tiež dodáva, že žalovaný Mesto Košice bolo účastníkom
predmetného konania ROEP (bolo mu doručované rozhodnutie Správy katastra Košice o schválení
ROEP v k.ú. Ťahanovce zo dňa 02.07.2008 č. ROEP 12/2008-Baj.).

130. Žalovaný nepreukázal, že nakladal s vecou počas ním tvrdenej vydržacej doby ako s vlastnou. Ani

žalovaným predložené časti územnoplánovacej dokumentácie uvedené nepreukazujú. Žalovaný tvrdil,
že schválený územný plán sa priebežne plní a tým má za to, že je preukázané uchopenie sa predmetnej
nehnuteľnosti a hospodárenie s ňou. Žalovaný doložil Doplnok k územnému plánu hospodársko sídelnej
aglomerácie Košice z roku 1984 kde sa v texte uvádza „sídlisko ´Ťahanovce /obytný obvod 1/“ ku
ktorému je doložený grafický návrh, avšak z uvedeného nie je možné vyvodiť dobromyseľnú držbu resp.

dôkaz o užívaní tejto parcely žalovaným. Skôr možno z uvedeného vyvodiť, že ešte pred vyvlastnením
územnoplánovacie orgány plánovali zriadenie obytnej zóny - sídliska Ťahanovce, bez špecifikácie
jednotlivých parciel. Žalovaný tiež predložil časti listín - výrezy z výkresov komplexných návrhov ÚPN
HSA Košice schválených v r. 1986, v r. 1994, v r. 2000, výrezy z výkresov komplexných návrhov ÚPN Z,
z ktorých vyplýva, že priebežne sa menil účel využitia zobrazovaného územia (na staršej dokumentácii

mala týmto priestorom prechádzať cesta, neskôr na tom území sú zakreslené obytné nízkopodlažné
stavby, ..). Dosiaľ však parcelu žalovaný nepoužil na účel, pre ktorý mala byť vyvlastnená. Dokonca
časť tejto parcely č. 1053 žalovaný odpredal fyzickým osobám, o čom svedčia dôkazy v súdnom spise
s upozornením, že o vlastníctvo k parcele sa vedie súdny spor.

131. Súd má za to, že žalovaný nepreukázal, že bol oprávneným držiteľom a že s vecou - počas ním
tvrdenej vydržacej doby nakladal ako so svojou a že bol s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že vec mu patrí.

132. Žalovaný namietal, že počas plynutia celej vydržacej doby od 01.05.1991 do 01.05.2001 nedošlo

zo strany žalobcov k rušeniu držby spornej nehnuteľnosti. Súd k uvedenému dodáva, že dobrá viera
zaniká v okamihu keď sa držiteľ od kohokoľvek či akýmkoľvek spôsobom dozvie o skutočnostiach, ktoré
musia u neho objektívne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí. Pochybnosť držiteľa
môže vyvolať aj informácia od inej osoby ako vlastníka.133. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovia (pôvodné žalobkyne) nemali dôvod
pochybovať o svojom vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Tento majetok bol riadne

prejednaný po ich matke - pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčke Y. V., C.. Ž. ešte v roku 1986 a
predmetnú nehnuteľnosť zdedil syn poručiteľky a brat pôvodných žalobkýň T. V., rozhodnutie bolo
doručené Stredisku geodézie dňa 06.08.1986. Po smrti T. V., ktorý zomrel dňa 04.09.1988, ešte pred
vyvlastnením, prebehlo dedičské konanie, v ktorom bolo dňa 20.02.1989 vydané rozhodnutie D 1355/88,
ktoré potvrdilo, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli pôvodné žalobkyne ku dňu smrti poručiteľa, t.j. k

20.02.1988. V roku 1989, po vyvlastňovacom konaní, v ktorom konajúce orgány v dôsledku procesných
pochybení nekonali so skutočnými vlastníkmi, prebehlo súdne konanie, ktorého predmetom bolo určenie
vlastníckeho práva, súd konal riadne s fyzickými osobami - vlastníkmi týchto nehnuteľností. Žalobkyne
opäť dňa 10.01.2001 (ešte pred uplynutím žalobcom tvrdenej vydržacej doby), predložili príslušnej
Správe katastra návrh na zápis nehnuteľností do katastra na základe dedičských rozhodnutí D 1355/88
a D 141/86.

134. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcov, že vyvlastňovacia vyhláška je neúčinný nulitným právnym
aktom, ako aj s argumentáciou, že k vydržaniu vlastníckeho práva - mestom Košice nedošlo. Súd preto
žalobe vyhovel a určil, že predmetná nehnuteľnosť v podiele 1/8 z celku patrí do dedičstva po pôvodnej
žalobkyni X. V., ktorá predmetnú nehnuteľnosť v uvedenom pomere zdedila po svojom bratovi T. V.

(dedičské rozhodnutie D 1355/88) a tiež určil že žalobkyňa v 2. rade je spoluvlastníčkou predmetnej
nehnuteľnosti v podiele 1/8, ktorú taktiež v uvedenom podiele zdedila po svojom bratovi T. V. (dedičské
rozhodnutie D 1355/88).

135. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

136. Podľa § 256 ods. 2 Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

137.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

138. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im bol voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.