Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416202552
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4416202552.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr.
Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej: H. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E.. E. XXX/XX, XXX XX V., o vymoženie pohľadávky vo výške 922,79 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. apríla 2016 č. k.

11Er/142/2016 - 8, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 35, § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

1.1. Uviedol, že vydaniu rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4657980110 zo dňa 14.09.2010
uzatvorená medzi účastníkmi. Účastníci zmluvy sa tiež dohodli, že všetky spory vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná spotrebiteľom, ale vyplýva zo

štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v
závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne
namieste. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a
rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

1.2. Vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú vzhľadom na zásadný dopad tejto podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dospel k záveru, že exekučný titul je preto nevykonateľný,
keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorá nie je platná.

2. Proti uzneseniu podala pôvodná oprávnená v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa

§ 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) Občianskeho súdneho poriadku (OSP).

2.1.Namietalaprekročeniezákonnýchlimitovpreskúmaniežiadostiovydaniepoverenia,atoskúmaním
iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uviedla, že exekučný
súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale právne a len ako tzv. exekučný súd.2.2. Tvrdila, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v
zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa

§37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu podľa 159 OSP. Súd nemôže vec prejednať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať
dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávnenej. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Domnieva sa, že je tu prekážka „res iudicata“.

2.3. Uviedla, že v zmysle ust. II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová
banka, a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách. V predmetnom bode je klientovi daná
možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku a to, že povinná ju neodmietla je prejavom jej
osobnej a zmluvnej slobody. Namietala, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a že OSP, ani Exekučný poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne

žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať
ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok
zrušiť, či zmeniť jeho výrok.

2.4. V neposlednom rade namietala porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázala

na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred
exekučným súdom na základe jej postavenia. Dospela k záveru, že exekučný súd svojím postupom
znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami
právoplatného rozsudku. Uviedla, že rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul, je Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s., ktorého zriaďovateľom je člen záujmového združenia Rozhodcovská

a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo
spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade
s § 73 ods. 5 ZoRK.

2.5. Navrhla, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku (CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, §
380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej

nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo na návrh oprávnenej

doručený súdnemu exekútorovi dňa 31.03.2015 na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná, a.s. sp.zn. IA-C/0314/0575 zo dňa 30.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.05.2014 a vykonateľnosť dňa 03.06.2014. Súdu prvej inštancie bola dňa 11.02.2016 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s potrebnými prílohami.

Následne súd rozhodol napadnutým uznesením. Po podanom odvolaní pôvodná oprávnená doručila
súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávnenej, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie
uznesením č. k. 11Er/142/2016 - 36 zo dňa 19.06.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.08.2020.8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname

rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý preskúmaním rozhodcovskej doložky ju vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko od spotrebiteľov vyžadovala, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne
v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani
nemalbyťvydaný,pretožerozhodcovskýsúdnemalprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súd
prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ako celok.

14. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

15. Reagujúc na námietky oprávnenej uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za konštantné.
Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18. 01. 2012
sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v
rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného

zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

16. Odvolací súd k námietkam oprávnenej uvedených v bode 2.2. uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by
v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých

strán. K tvrdeniu oprávnenej, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva,
že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§ 44 Exekučného poriadku), súd nevykonáva dokazovanie,
postačuje totiž, aby boli rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo
spisu, vrátane do neho založených listín. Ak je na zistenie dôvodov potrebné vykonať dokazovanie,

exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom pojednávanie.

17. K námietkam oprávnenej v bode 2.3. dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávnenú (resp. jej právneho
predchodcu) povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom,

aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
nariešenieprípadnýchsporovvýlučnevrozhodcovskomkonaní,aabyboloznehotiežzrejmé,žejejboli
poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní.

18. Záverom uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda
mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú
z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom v zmysle §52 Občianskeho zákonníka. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere uzavretá oprávnenou a povinnou túto
charakteristiku spĺňa. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
v bode 10.2. obchodných podmienok bola správne posúdená ako neprijateľná, pretože táto nebola
individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako celok ju odmietnuť,
pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospechpovinnejosoby.Vnadväznostinauvedenéjerozhodcovskádoložkaneprijateľnouzmluvnou
podmienkou, a preto je v zmysle §53 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že
rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, rozhodovať daný spor a predmetný rozhodcovský rozsudok
nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).