Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 6, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6Csp/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118338518
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:6118338518.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu

žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500
03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému W.
M., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX Š., právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou Višňovská, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, v konaní
o zaplatenie 343,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo
výške 100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu 343,95 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne, zo sumy 343,95 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania. Poukázal na skutočnosť, že dňa 10.12.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu spoločnosť
Provident Financial, s.r.o. so žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 610837810, na základe

ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500,00 Eur. Žalovaný sa v zmluve
zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60, pričom posledná splátka
bola splatná dňa 03.02.2016. Pôžička bola žalovanému poskytnutá formou predplatenej platobnej
karty odovzdanej žalovanému do vlastných rúk a to tak, že peňažné prostriedky boli žalovanému na
tejto karta k dispozícii najneskôr 13. deň podpisu zmluvy. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal
uhradiť náklady v celkovej sume 522,55 Eur, ktoré zahrňujú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú
službu. Súčasne žalovaný uzavrel aj Zmluvu o poskytnutí služby Komfort dňa 10.12.2014, ktorá je

dobrovoľnou doplnkovou službou a bola zjednaná odmena vo výške 772,50 Eur. Žalobca si v konaní túto
sumu neuplatňoval. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu
predmetnej pohľadávky spoločnosti Provident na žalobcu, táto skutočnosť bola oznámená žalovanému
listom zo dňa 16.12.2016. Žalobca všetky úhrady žalovaného započítavala na istinu poskytnutého úveru.
Žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi, ani jeho právnemu predchodcovi z uvedenej zmluvy riadne
a včas neplnil a dlžnú sumu žalobcovi napriek predžalobnej výzve do dňa podania žaloby neuhradil,
z titulu poskytnutej pôžičky uhradil celkovo sumu 1.156,05 Eur. Žalobca si preto dlžnú sumu uplatnil

žalobou na súde, pričom si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny dlžnej sumy vo
výške 343,95 od 17.12.2016 do zaplatenia.2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 09.10.2018 vydal platobný rozkaz v súlade
s ustanovením § 145 ods. 3 CSP. Žalovaný v zákonnej lehote podal proti predmetnému platobnému
rozkazu odpor. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že na Okresnom súde v Rožňave prebieha konanie

o určenie bezúročnosti uvedenej úverovej zmluvy vedené pod sp. zn. 10Csp/67/2016. Žalovaný mal
za to, že nie je v hospodárnosti konania, aby sa viedli dve konania, ktorých predmetom sporu je
totožná skutočnosť a to nároky zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 618037810 zo dňa 10.12.2014.
Žalovaný preto navrhol, aby súd odstúpené konanie v zmysle ustanovenia § 164 CSP prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného pod. sp. zn. 10Csp/167/2016. Žalobca vo svojom podaní

uviedol, že nesúhlasí s prerušením ani prípadným spojením predmetných konaní, nakoľko si v tomto
konaní uplatňuje len bezúročnú sumu, preto výsledky uvedeného konania nemajú právny význam pre
toto konanie, jedná sa o dve samostatné konania s požadovaním dvoch odlišných nárokov. Po návrhu
žalobcu na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

3. Tunajší súd uznesením č.k. 6Csp/5/2019-74 zo dňa 05.03.2019 právoplatným dňa 28.03.2019
návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OS
Rožňava pod sp. zn. 10Csp/67/2016 zamietol. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania. V konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/67/2016 súd rozhodol rozsudkom zo
dňa 12.12.2018, pričom práve ohľadom určenia bezúročnosti predmetného spotrebiteľského úveru bolo

konanie zastavené, nakoľko sám žalovaný čiastočne zobral žalobu späť ohľadom určovacích výrokov.
Predmetom tohto konania ostalo rozhodnúť o žalobe na zaplatenie sumy 1201,22 Eur z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Súd ohľadom zmluvy č. 610837810 ustálil, že žalovaný obdržal úver vo
výške 1500,00 Eur a žalovanému vrátil formou splátok sumu 1156,05 Eur a preto sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne neobohatil. Výška poskytnutého úveru ani splátok v predmetnom konaní nebola

sporná. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti predmetnému rozsudku. Žalobca si uplatňuje
v tomto konaní sumu vo výške 343,95 Eur, ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.500,00
Eur a uhradenými splátkami vo výške 1.156,05 Eur, teda je možné konštatovať, že si uplatňuje sumu
bezúročnú a bez poplatkov. Navyše je nevyhnutné konštatovať, že uvedené sumy plne korešpondujú
aj so sumami uvádzanými v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/67/2016. Vzhľadom na zastavenie

konania v časti určovacích výrokov na základe čiastočného späťvzatia žaloby práve žalovaným v konaní
vedenom pod sp. zn. 10Csp/67/2016 a s poukazom na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní
uplatňuje len bezúročnú sumu, je zrejmé, že výsledky uvedeného konania nemajú právny význam pre
toto konanie. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.05.2019, pričom obe strany sporu zhodne navrhovali
predmetné pojednávanie odročiť, nakoľko medzi stranami prebiehajú intenzívne mimosúdne jednania.
Súd pojednávanie odročil.

5. Následne žalovaný podaním zo dňa 16.07.2019 uviedol, že dňa 23.10.2016 podal na tunajší súd

žalobu, ktorou žiadal určiť spotrebiteľský úver zo Zmluvy č. 61083810 zo dňa 10.12.2014 za bezúročný
a bez poplatkov. Žaloval právneho predchodcu žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o.. Žalobca
v tomto konaní svoj nárok odôvodňuje zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. V konaní
sp. zn. 10Csp/67/2016 nebolo oznámené že žalobca prevzal pohľadávku veriteľa na základe zmluvy o
postúpenípohľadávokavtomtokonanínaďalejvystupovalakožalovanýspoločnosťProvidentFinancial,

s.r.o.. V predmetnom konaní si žalovaný započítaval svoju pohľadávku s pohľadávkou spoločnosti
Provident Financial, s.r.o. ako pôvodným veriteľom. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že
pohľadávka pôvodného veriteľa v súčasnej dobe neexistuje, nakoľko došlo dňa 29.03.2010 medzi
žalovaným a právnym nástupcom pôvodného veriteľa spoločnosťou Endepro, s.r.o. v likvidácii k
uzatvoreniu Dohody o urovnaní, ktorú predložil a v ktorej si zmluvné vzťahy dohodli, že podpisom tejto

dohody už medzi nimi neexistujú žiadne ďalšie záväzky, ani žiadne sporné práva, ktoré by vyplývali
alebo sa nejako týkali spotrebiteľských zmlúv a táto dohoda predstavuje úplné urovnanie. Touto dohodu
zároveň došli k vzájomným zápočtom pohľadávok oboch zmluvných strán a to aj zápočet pohľadávky,
ktorú si v tomto konaní nárokuje žalobca. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že nárok žalobcu
je v celom rozsahu nedôvodný a navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Žalobca podaním zo dňa 06.08.2019 reagoval na vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že Dohoda
o urovnaní na ktorú odkazuje žalovaný je voči žalobcovi neúčinná. Žalobca predmetnú pohľadávku
nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.12.2016 a stal sa tak právnym nástupcom azostatok pohľadávky bol na neho platne prevedený. Je preto neprijateľné aby bol ovplyvnený právnym
dokumentom podpísaným dva roky po postúpení pohľadávky dňa 29.03.2019. Právny predchodca nebol
oprávnený vykonávať akékoľvek úkony vo vzťahu k postúpenému zostatku pohľadávky. Poukazoval na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/7/2010 zo dňa 14.10.2010. Na základe uvedeného
rozsudku, predmetom postúpenia môže byť len neuhradený zostatok dlhu, t.j. právo na plnenie od
dlžníka. Dohoda o urovnaní je dokumentom zaväzujúcom výhradne právneho predchodcu žalobcu a
žalovaného titulom vykonaných úhrad, ktoré si ponechal právny predchodca žalobcu. Na žalobcu bol
postúpený nesplatený zostatok dlhu, kedy žalovanému bol poskytnutý úveru vo výške 1.500,00 Eur,

pričom žalovaný uhradil 1.156,05 Eur. Žalobca neeviduje žiadne čiastkové úhrady žalovaného, preto
navrhol aby súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

7. Súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie. Žalobca ako aj žalovaný ospravedlnili svoju neúčasť na
nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, poukazovali na svoje vyjadrenia a súhlasili
aby súd vec prejednal prípadne aj rozhodol v ich neprítomnosti.

8. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 180 Civilného sporového
poriadku.

9. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6Csp/5/2019 - 186 zo dňa 19. 11. 2019 súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 343,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne,
zosumy343,95Eurod17.12.2016 dozaplateniaapriznalžalobcovináhradutrovkonaniapodľapomeru
úspechu vo veci vo výške 100%.

10. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný. Ako prvé napádal nepreskúmateľnosť

rozhodnutia a taktiež to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamarozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaajznesprávnehoprávnehoposúdenia
(§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP). Poukazoval na citované konania vedené na súdoch, ktoré
odzrkadľujú vznik predmetu konania, ako aj na podanie citované ako dohoda o urovnaní zo dňa
29.03.2019 v znení ďalších podaní zo dňa 08.11.2017 a 15.07.2019, ktorými apeloval na to, že bol

neprávom uvedený do omylu, nakoľko predmetnou dohodou o urovnaní došlo k vzájomným zápočtom
pohľadávok zmluvných strán a to aj zápočet pohľadávky, ktorú si žalobca nárokuje a ktorú mu súd
prvej inštancie priznal v plnej výške, pričom mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
tvrdených skutočností, aj keď on ako obranu predložil dohodu o urovnaní, ktorú mal uzavrieť s
právnym predchodcom žalobcu, resp. spoločnosťou Endepro s.r.o., v likvidácii, ktorá sa mala týkať

započítania pohľadávok aj z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a všetkých súdnych sporov ohľadom
spotrebiteľských zmlúv citovaných v predmetnej dohode. Teda mal k dispozícii zmluvnými stranami
podpísanú dohodu o urovnaní, ktorá bola platne uzavretá. Apeloval ale na to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal skutočnosť a to zmluvu o postúpení pohľadávky a ak áno, tak žalovaný ňou
nedisponuje, keďže mu nikdy nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré mu malo byť

doručené, čo taktiež z odôvodnenia rozhodnutia ani nevyplýva, a preto žalobcom uplatnený nárok je
nedôvodne uplatnený, keďže zanikol vzájomným započítaním na základe dohody o urovnaní zo dňa
29.03.2019 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistoval. Preto nebol opodstatnený dôvod
na to, aby súd nároku žalobcu vyhovel a vo veci rozhodol vyhovujúcim výrokom. Navrhoval rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si uplatnil nárok

na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo Uznesením č. k.: 3CoCsp/18/2020 - 245 zo dňa 16.03.2021, rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. d) CSP je naplnený s odkazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku
v znení namietaných konkrétnych skutočností, a to aj v znení naplnenia odvolacieho dôvodu podľa
§ 365 ods. 1, písm. b) CSP, ktorý s naplneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d)

CSP úzko súvisí. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku je nutné vyvodiť, že v
posudzovanom prípade sa súd prvej inštancie neriadil uvedenými pravidlami. Súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku síce uviedol, čoho sa žalobca v konaní domáha a prečo, aj to ako savo veci vyjadril žalovaný, avšak ďalej neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti považoval za preukázané,
v jeho odôvodnení absentuje úvaha súdu, ktorou sa riadil pri konkrétnom hodnotení dôkazov.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po zhrnutí vyjadrení sporových strán, citácii
ustanovení právnych predpisov, bez náležitého konkrétneho a presvedčivého odôvodnenia dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, aj keď sa dôsledne nevysporiadal s procesnou obranou žalovaného, čo sa
týka doručenia postúpenia pohľadávky, taktiež dôsledne a konkrétne nevzdal zreteľ na predchádzajúce
konania, na ktoré žalovaný aj v odvolaní poukazoval, t.j. konkrétne a náležite sa súd nevysporiadal

aj s konaniami, ktoré predchádzali vzniku tohto nároku a tým s dôvodnosťou predmetnej pohľadávky
s odkazom na uzavretú dohodu o urovnaní, ktorej platnosť žiadna zo strán sporu, podľa odvolateľa v
konaní nespochybňovala, v kontexte aj prebiehajúcich konaní.

14. Nakoľko súd prvej inštancie sa dôsledne v zmysle § 220 ods. 2 CSP nevysporiadal s predloženou
dohodou o urovnaní, so zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj s prebiehajúcimi konaniami v znení

návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania, s odkazom na konkrétne odvolacie námietky
žalovaného, kde tvrdil, že v čase rozhodnutia súdu už neexistoval opodstatnený dôvod uplatnenia
žalobného nároku, keďže ho už raz zaplatil, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a § 391 ods. 1 CSP s tým, že
v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu postupovať v súlade s procesnými predpismi a ústavnými

zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv sporových strán, t.j. sa relevantne, ako aj
vecne správne vysporiadať so všetkými dôkazmi predloženými stranami sporu v kontexte namietaných
skutočností v podanom odvolaní s posúdením nároku žalobcu pod príslušné právne normy, berúc zreteľ
aj na skutočnosti potrebné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, pričom povinnosťou súdu v
zmysle § 220 ods. 2 CSP je potrebné svoje rozhodnutie odôvodniť v znení aj konkrétnych námietok

žalovaného (§ 391 ods. 2, 3 CSP).

15. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 3CoCsp/18/2020 - 245 zo dňa 16. 03. 2021)
tunajší súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu.

16. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho
zástupcu žalobcu, žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného, podľa § 180Civilného sporového
poriadku.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

18. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610837810 zo dňa 10.12.2014 (ďalej len „Zmluva o úvere č.
„610837810“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.500,00 Eur, pričom

bolo určené, že celkové náklady žalovaného podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. sú tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, s tým, že úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 26,50 %
ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 255,96 Eur, a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 266,59
Eur. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 610837810 tak
predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 71,15 %. Celková čiastka podľa § 2 písm.

h) zákona č. 129/2010, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č.
610837810, bola tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere
č. 610837810 a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavovala sumu 2.022,55 Eur.
Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe
Zmluvy o úvere č. 610837810 predstavovala 36,30 %. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splatiť žalobcovi

v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú bola
určená sumou 33,71 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola určená sumou 33,60 Eur. Úver bol
poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej splatnosti úveru
a dlžnej sumy bol určený na siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy o úvere č. 610837810.

19. Zo Zmluvy o poskytnutí služby KOMFORT zo dňa 10.12.2014 (ďalej len „Zmluva o zabezpečení
č. „610837810“) vyplýva záväzok žalobcu žalovanému za odmenu pravidelne poskytovať službu,
spočívajúcu v informovaní zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy
o úvere, preberať od zákazníka peňažné sumy určené na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v menezákazníka na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, informovať zákazníka o prijatí úhrady splátky
k spotrebiteľskému úveru; a zároveň záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnutie tejto služby celkovú
odmenu vo výške 772,50 Eur, a to v 60 pravidelných splátkach - v 59 týždenných splátkach (okrem

poslednej splátky) vo výške 12,88 Eur a poslednej splátke vo výške 12,58 Eur, počas doby splácania
spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Z Potvrdenia o vyplatení pôžičky na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610837810 vyplýva,
že žalovaný čerpal úver. Z Výpisu splátok a úhrad žalovaného k Zmluve č. 610837810, vyplýva, že

žalovaný splátkami v jednotlivých obdobiach uhradil celkovo sumu 1.156,05 Eur

21. Z listu - Predžalobnej výzvy - zo dňa 23.08.2016 vyplýva, že v dôsledku, že žalovaný riadne nesplácal
úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 610837810 a Zmluvy o poskytnutí služby
KOMFORT, ho žalobca vyzval, aby uhradil dlžnú sumu vo výške 1.713,72 Eur najneskôr do 02.09.2018,
a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote dlh neuhradí, podnikne proti nemu právne kroky za

účelom jeho súdneho vymáhania.

22. Z dohody o urovnaní zo dňa 29.03.2019 uzavretej medzi žalovaným, Radoslavou Psotkovou a
spoločnosťou Endepro, s.r.o. v likvidácii vyplýva, že jej predmetom sú aj existujúce zmluvné vzťahy
okrem iného aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 610837810 zo dňa 10.12.2014, následne súdne spory

okrem iného aj konanie sp. zn. 10Csp/67/2016, pričom predmetom urovnania je nový záväzok medzi
stranami a to že spoločnosť Endepro je povinná zaplatiť žalovanému a U. M. sumu 1.454,89 Eur, každý
so žalobcov sa zaväzuje na späťvzatie návrhov v rámci vedených súdnych sporov.

23. Súd sa tiež oboznámil s Vyhlásením ku karte Provident zo dňa 10.12.2014, so Žiadosťou

o predčasné splatenie úveru zo dňa 10.12.2014 a s Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa
16.12.2016 a so súdnym spisom sp. zn. 10Csp/67/2016.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju v celom rozsahu zamietol.

25. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

26. Podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. 12.2014, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o úvere č. 610837810 (ďalej len „Občiansky zákonník“):

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

27. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12.
2014, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere č. 610837810 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.28. Podľa ust. § 191 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
29. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou

tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ
strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany
za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže.
Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie
súdu vo veci samej v jej neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti

tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
30. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových
tvrdení. Splnenie tejto povinnosti nie je možné od strán sporu vynucovať. V súvislosti s dokazovaním sa

treba zaoberať otázkou dôkazného bremena a jeho významom pre rozhodnutie súdu. Dôkazné bremeno
možno charakterizovať ako povinnosť strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, ktoré sú relevantné k posudzovanej veci, a teda sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivé
rozhodnutie súdu. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena teda znamená, že stranu sporu,
ktorú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností a toto “bremeno neuniesla“,

nebude v konaní úspešná. Nestačí, že strana označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich
tvrdení. Všeobecne možno preto vyjadriť, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme
je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo a na druhej strane
žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré vylučujú existenciu
uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal.

31. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré potvrdzujú
existenciu uplatňovaného práva, keďže v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa vysporiadať sa s procesnou obranou žalovaného, čo sa týka doručenia postúpenia
pohľadávky, taktiež dôsledne a konkrétne vziať zreteľ na predchádzajúce konania, na ktoré žalovaný aj
v odvolaní poukazoval, t.j. konkrétne a náležite sa vysporiadať aj s konaniami, ktoré predchádzali vzniku

tohto nároku a tým s dôvodnosťou predmetnej pohľadávky s odkazom na uzavretú dohodu o urovnaní,
ktorej platnosť žiadna zo strán sporu, podľa odvolateľa v konaní nespochybňovala. Napriek doručeniu
vyššie citovaného Uznesenia KS KE zo dňa 16.03.2021 žalobcovi, tento na jeho závery nereagoval a
pojednávania sa nezúčastnil. Obsahom súdneho spisu nie je Zmluva o postúpení pohľadávky zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 610837810, ktorá mala byť na žalobcu postúpená spoločnosťou Provident

Financial, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 16.12.2016 ktorá by preukázala postúpenie
predmetnej pohľadávky na žalobcu, v spise sa nachádza len Oznámenie o postúpení pohľadávky zo
dňa 16.12.2016 adresované žalovanému, bez kópie podacieho hárku, prípadne priloženej doručenky.
Z uvedených dôvodov sa preto súd nevedel náležite vysporiadať s procesnou obranou žalovaného
ohľadom postúpenia pohľadávky a doručenia oznámenia žalovanému a musel preto konštatovať, že

žalobca v konaní náležite nepreukázal samotné postúpenie pohľadávky ako ani doručenie oznámenia
o postúpení pohľadávky žalovanému. Na základe uvedeného je potom nutné konštatovať, že žalovaný
dôvodneuzavrelDohoduourovnanísospoločnosťouEndepro,s.r.o.,vlikvidácii(právnympredchodcom
žalobcu - pôvodne Provident Financial, s.r.o.), ktorá sa týkala započítania pohľadávok aj z predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy a všetkých súdnych sporov ohľadom spotrebiteľských zmlúv citovaných v

predmetnej Dohode. Z dohody o urovnaní zo dňa 29.03.2019 uzavretej medzi žalovaným, U. M.
a spoločnosťou Endepro, s.r.o. v likvidácii (pôvodne Provident Financial, s.r.o.), vyplýva, že jej
predmetom sú existujúce zmluvné vzťahy okrem iného aj Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 610837810
zo dňa 10.12.2014, následne súdne spory okrem iného aj konanie sp. zn. 10Csp/67/2016, pričom
predmetom urovnania je nový záväzok medzi stranami a to že spoločnosť Endepro je povinná zaplatiť

žalovanému a U. M. sumu 1.454,89 Eur, každý so žalobcov sa zaväzuje na späťvzatie návrhov
v rámci vedených súdnych sporov. Všetky žalovaným namietané súdne konania (8Csp/67/2016 a
12Csp/195/2017) boli spojené na spoločné konanie a rozhodovanie pod sp. zn. 10Csp/67/2016 a
to uznesením č.k. 10Csp/67/216-27 zo dňa 10.05.2017 a uznesením č.k. 10Csp/67/216-124 zo dňa02.08.2018. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.2017 a 20.08.2018. Súdne
konanie vedené pod spisovou značkou 10Csp/67/2016 bolo ukončené právoplatnosťou uznesenia
Krajského súdu Košice zo dňa, ktorým tento pripustil späťvzatie žaloby a zrušil rozsudok Okresného

súdu Rožňava č.k. 10Csp/67/2016-220 zo dňa 12.12.2018 a konanie zastavil, nakoľko proti tomuto
rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý následne podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 04.04.2019 oznámil súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že medzi
stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode o urovnaní. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.05.2019.

32. Vzhľadom na vyššie citované výsledky dokazovania je nutné konštatovať, že žalovaný spochybnil
dôvodnosť predmetnej pohľadávky s odkazom na uzavretú dohodu o urovnaní a to najmä s poukazom
na skutočnosť, že žalobca v konaní jednak nepreukázal Postúpenie pohľadávky, ktorá by mala byť
jeho žalobným nárokom a nepreukázal ani prípadné doručenie Oznámenia o postúpení pohľadávky
žalovanému. Naopak žalovaný v konaní jednoznačne preukázal, že dôvodne uzavrel Dohodu o urovnaní

správnympredchodcomžalobcu,ktorásatýkalazapočítaniapohľadávokajzpredmetnejspotrebiteľskej
zmluvy a zároveň všetkých súdnych sporov ohľadom spotrebiteľských zmlúv citovaných v predmetnej
Dohode. Všetky súdne konania týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv uzavretých s právnym predchodcom
žalobcu boli právoplatne zastavené z dôvodu späťvzatia žalôb s poukazom na Dohodu o urovnaní zo
dňa 29.03.2019. Na základe uvedeného potom súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Náhrada trov konania bola žalovanému priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bezautorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).