Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/265/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109230997
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4109230997.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: X./L. S., D. XXX,
D. C., X./W. S., D. XXX, D. C., zast. JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, Ul. Dr. Jamborského č.
4/406, Žiar nad Hronom, proti žalovaným: X./Mgr. Q. W., D. S. XXX, X./Dražby a reality PAMAŠA s. r.
o., Kap. Nálepku 31, Levice, IČO: 36 706 655, zast. Mgr. Máriou Ághovou, advokátkou, Kap. Nálepku

31 Levice, X./W. A., I. XXX/XX, H., 4./Roľnícke družstvo Tekovské Nemce, Hronský Beňadik, IČO:
00210552, žalovaní v 1., 3. a 4. rade zast. Mgr. Petrom Nyúlom, advokátom, ul. Kap. Jaroša 4, Levice,
o neplatnosť právnych úkonov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 17.
12. 2015 č. k. 15C/237/2009-517, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia po zmene žaloby,
pripustenej uznesením súdu prvej inštancie 17. 02. 2015, č. k. 15C/237/2009-434 domáhali určenia, že
zmluva o zriadení záložného práva z 03. 11. 2008 vrátane jej dodatku zo 07. 01. 2009, uzatvorená medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 4. rade (záložcom), ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na
LV č. XXXX, kat. úz. D. C., byt č. X na treťom poschodí obytného domu, súpisné č. XXX, vchod 5, D. C.,

vedenýakobytovýdomnaparc.č.XXXXaspoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachazariadeniach
domu v rozhodnutí bližšie špecifikovaný, je neplatná a ďalej určenia, že vydražiteľ predmetu dražby,
žalovaný v 3. rade sa nestal príklepom udeleným na dražbe vykonanej 19. 05. 2009 žalovaným v 2. rade
a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci zapísanej na LV č. XXXX v KU D.
C. popísanom vyššie a spoluvlastníckom podielu k pozemku patriacemu k bytu. Rozhodnutie právne
odôvodnil ustanovením § 80 písm. c OSP a § 3 ods. 1, § 37, § 39, § 553 Občianskeho zákonníka, §

17 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. O vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 21 ods. 2 Zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Konštatoval, že na základe zmluvy o vykonaní dobrovoľnej
dražby z 09. 04. 2009, ktorú uzatvorili žalovaní v 1. a 2. rade dňa 19. 05. 2009 žalovaný v 2. rade
vykonal dražbu bytu č. 4, zapísanom na LV č. XXXX v kat. úz. D. C.. Byt vydražil žalovaný v 3. rade.
Dražba bola vykonaná na základe Zmluvy o zriadení záložného práva z 03. 11. 2008, uzatvorenej medzi
žalovanými v 1. a 4. rade, ktorá zabezpečovala pohľadávku záložného veriteľa zo zmluvy o pôžičke

z 03. 11. 2008 na sumu 137.000 Sk. Žalobcovia tvrdili, že dražba je neplatná s poukazom na ust. §
39 OZ, pretože sa dražil byt, ktorý podľa § 17 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. je predmetom prevodu
do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi a nemôže byť vydražený podľa osobitného predpisu. Súd prvej
inštancie poukázal na konanie sp. zn. 25C/261/2007, v ktorom Okresný súd v Nitre rozsudkom zo 14.
05. 2008 určil, že výpoveď z nájmu zo sporného bytu je voči (v tomto konaní) žalobcom neplatná,
ktorý rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom rozsudkom č. k. 6C/140/2008-90 zo dňa 07. 10. 2008 a

nadobudol právoplatnosť 27. 11. 2008. Konštatoval, že žalobcovia doposiaľ bývajú v spornom byte, dňa
09. 09. 1999 a tiež 27. 01. 2009 podali žalovanému v 4. rade žiadosť o odkúpenie bytu. Vychádzajúczo zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že dražba zo dňa 19. 05. 2009 je neplatným právnym
úkonom, a preto návrhu vyhovel (str. 8 ods. 1 rozsudku), ďalej posudzujúc vec v zmysle § 80C písm. c)
OSP a skúmajúc naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobu v časti o neplatnosť záložnej

zmluvy zamietol. Okrem iného uviedol, že v prípade kedy možno žalovať na splnenie povinnosti, môže
byť naliehavý záujem na určení daný, keď sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne
vzťahy účastníkov sporu a predíde sa ďalším žalobám na plnenie, alebo ak žaloba na plnenie nerieši ani
nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Poukázal na to, že takýmto
návrhom na začatie konania už nemôže byť nič vyriešené, lebo žalobcovia v 1. a 2. rade nepodali návrh

na začatie konania v prepadnej lehote. Uvedeným postupom by nebola odstránená neistota vzťahu
účastníkovkonania(str.9ods.1rozsudku).Ďalejuviedol,žemalpreukázané,žežalobcoviav1.a2.rade
podali návrh 08. 11. 2009 (čl. 1, 2), dražba bola vykonaná 19. 05. 2009 ako vyplýva z notárskej zápisnice
čl. 36 - 38, v ktorej citoval obsah týkajúci sa začatia dražby. Vychádzajúc z týchto skutočností vyslovil, že
žalobcovia v 1. a 2. rade nepostupovali tak, že v prepadnej trojmesačnej lehote nepodali a nepožiadali
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v
čase príklepu hlásený trvalý pobyt. S poukazom na hore uvedené žalobu (návrh) v tejto časti zamietol,
pretože bol názoru, že vydražiteľ predmetu dražby sa žalovaný v 3. rade stal príklepom udeleným na
dražbe 19. 05. 2009, vlastníkom sporného bytu a pozemku. Príklep nemal povahu rozhodnutia iného

orgánu verejnej moci, ide o právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy stanovujú právne následky.
V závere uviedol, že vo zvyšku žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení. O
trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 OSP, v konaní úspešným žalovaným náhradu trov konania
nepriznal, pretože povinnosť nahradiť trovy konania sa súdu javila ako neprimeraná tvrdosť a prihliadol

na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania so zreteľom na to, kto
by mal hradiť náklady konania, teda žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí neboli úspešní, ale zvážil aj dopad
rozhodnutia na majetkové pomery žalovaných, ktorí mali plný úspech, a prihliadol ak k okolnostiam,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku k postoju účastníkov počas konania.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadli odvolaním žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a v prípade
potvrdenia rozsudku navrhli pripustiť dovolanie. V odvolaní poukázali na to, že pred vydaním rozsudku
súd na základe ich podania z 12. 02. 2015, označenom ako spresnenie petitu, pripustil 17. 02. 2015
zmenu návrhu v znení, že súd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva z 03. 11. 2008, je neplatná,

že vydražiteľ predmetu dražby, žalovaný v 3. rade sa nestal vlastníkom draženej veci. Opomenul, že sa
jedná len o rozšírenie žaloby. Pôvodným žalobným petitom sa domáhali vyslovenia neplatnosti dražby
konanej 19. 05. 2009 a ten zostal nedotknutý. Ďalším podaním z 15. 10. 2015 sa domáhali reparácie
uznesenia, ktorá bola možná len pripustením zmeny návrhu, ktorú súd uznesením z 29. 10. 2015
nepripustil. Už týmto nesprávnym procesným postupom bola porušená zásada na spravodlivý proces.

Ďalej poukázal na to, že súd mal povinnosť skúmať konanie žalovaného, jeho pohnútky, ktoré ho viedli
k tomu, aby založil a následne dal súhlas k dražbe bytu, ktorý mali v nájme. Dražbe predchádzalo
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva 03. 11. 2008 k spornému bytu. Uzatvorenie zmluvy,
ako aj platnosť úkonu bolo potrebné rozhodnúť vo výroku rozsudku. Záložná zmluva odporuje viacerým
ustanoveniam.Vtejtosúvislostipoukázalnaust.§151b/ods.1,4Obč.zákonníkaauviedli,ženáležitosti

zmluvy o prevode bytu rieši osobitný zákon, v záložnej zmluve nebol určený predmet dražby v súlade
so zákonom, chýba výmera jednotlivých miestností , označenie bytu, súpisné číslo, vyhlásenie
nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o spoločenstve a ďalšie. V záložnej zmluve je v článku IX.
dohoda účastníkov, ktorá oprávňuje záložného veriteľa v rámci výkonu záložného práva predať zálohu
na dražbe podľa osobitného predpisu, čo je v rozpore s § 7 a ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. Ďalej poukázal na neprimeranosť hodnoty draženej veci voči
zabezpečenej pohľadávke ako aj skutočnosť, že hoci mal žalovaný v 4. rade vedomosť, že byt je v ich
nájme a požiadali o prevod vlastníctva, uzatvoril záložnú zmluvu k bytu a to zrejme z dôvodu, aby im
nemuselbytpreviesť,rýchloaúčelovohozaťažil,hocivčaseuzatvoreniazáložnejzmluvybolvlastníkom
ďalších bytov, ktoré neboli predmetom nájmu a mohol s nimi bez obmedzení disponovať. Z uvedených

dôvodov podľa ich názoru zmluvu o zriadení záložného práva obchádza zákon. Pokiaľ by súd uznal
dôvody neplatnosti, potom by žalovaný v 1. rade nebol osobou oprávnenou podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby, lebo nebol vlastníkom predmetu dražby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
NS SR č. 60/2014 sp. zn 2Mcdo20/2011 z 18. 12. 2012. Ďalej poukázali na to, že vykonaním dražbynastal nezvratný stav, v dôsledku ktorého zanikli akékoľvek ich nároky na prevod bytu do ich vlastníctva,
pričompodľa§30zákonač.527/2007Z.z.predmetomdražbynemôžebyťvec,naktorejviaznezákonné
záložné právo, teda ani nájomný byt v čase, kedy došlo k dražbe, nemohol byť predmetom dražby, keďže

zákonné predkupné právo vzniklo v prospech žalobcov. Poukázali aj na to, že žalovaní v 4. rade konajúc
v zlom úmysle zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku o určení ceny draženej nehnuteľnosti bez
obhliadky predmetného bytu, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal a nevykonal v tomto smere žiadne
dokazovanie, byt bol vydražený za 10.500,- euro pričom jeho hodnota podľa znaleckého posudku bola
21.000 euro a teda predstavovala najnižšie podanie na dražbe. Dražobník neoznačil predmet dražby

spôsobom ustanoveným v § 11 zákona, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade sú príbuzní a na dražbe
sa ako jediný záujemca o kúpu nachádzal len žalovaný v 3. rade, čo namietali v konaní a s čím sa
súd prvej inštancie nezaoberal. Konaním žalovaného v 4. rade sa dostali do stavu právnej neistoty,
ktorá im neumožňuje domáhať sa reparácie v súdnom konaní o prevod bytu do vlastníctva z dôvodu
zrealizovanej dražby, keďže ich predkupné právo zaniklo.

3. Proti rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podali odvolanie žalovaní v 1., 3. a 4. rade,
ktorí nesúhlasili s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP. Poukázali na to, že súd
neprihliadol na postoj žalobcov, ktorí viackrát menili petit žaloby a od začiatku sporu bolo evidentné, že
ich nárok je prekludovaný. Rozhodnutie neobsahuje náležitosti § 157 ods. 2 OSP a je nepreskúmateľné
pre absenciu myšlienkového postupu súdu na základe akých skutkových a právnych úvah aplikoval cit.

ustanovenie, čím porušil ich právo na spravodlivý proces. Vyslovili názor, že zásada zakotvená v §
142 ods. 1 OSP je aplikovateľná na daný prípad, pretože neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľného pre rozhodnutie náhrade trov konania podľa § 150 OSP.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v

neprospech, ktoré bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby konanej dňa 19. 05. 2009 s odôvodnením, že bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách,
pretože predmetom dražby bol byt, ktorého boli nájomcami a ktorý mal byť predmetom prevodu do
ich vlastníctva. Vydraženie takéhoto bytu vylučuje § 17 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. V priebehu
konania rozšírili žalobu a žiadali určiť, že zmluva o zriadení záložného práva z 03. 11. 2008, uzatvorená

medzi záložným veriteľom, žalovaným v 1. rade a záložcom, žalovaným v 4. rade, predmetom ktorej
bol sporný byt je neplatná. Súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil uznesením zo dňa 02. 07. 2012,
č. k. 15C/237/2009-300. Vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 15Co/237/2009-372 z 12. 03. 2013
tak, že žalobe v časti určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo
vyhovujúcej časti prijal záver, že dražba je absolútne neplatný právny úkon a v zamietajúcej časti žalobu

zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Krajský súd v
Nitre ako súd odvolací uznesením č. k. 8Co/349/2013-417 zo dňa 13. novembra 2014 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dôsledne nerozlišoval
u každého zo žalobných návrhov samostatne otázku aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu a
rozhodnutie náležite a presvedčivo nezdôvodnil. V časti neplatnosti dobrovoľnej dražby poukázal na

to, že súd sa nevysporiadal s obranou žalovaných podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách,
keď nezdôvodnil, na základe čoho riešil neplatnosť dražby, ako neplatnosť právneho úkonu, podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka napriek existencii osobitnej zákonnej úpravy v Zákone
odobrovoľnýchdražbách.Nezaoberalsaargumentácioužalobcov,ževydraženímpredmetudražbymali
byť porušené práva nájomcov bytov na odkúpenie bytu. V časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy

o záložnom práve poukázal, že pokiaľ bol súd názoru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na
takomto určení, nemal sa otázkou platnosti alebo neplatnosti tohto právneho úkonu zapodievať, navyše
v tomto smere súd prvej inštancie záver nedostatočne odôvodnil, keď neuviedol, prečo konkrétne
nemôže byť návrh žalobcu v tejto časti dôvodný, resp. prečo nemôže vyriešiť celý obsah a dosah
sporného vzťahu medzi účastníkmi a neposudzoval vplyv vzájomnej súvislosti oboch žalovaných petitov

na existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Poukázal na to, že
neplatnosť dražby sa môže určiť len v samostatnom konaní o určení jej neplatnosti v zmysle § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z.z. Určenia neplatnosti sa môže domáhať dotknutá osoba a vzniká nerozlučné
spoločenstvo účastníkov, pričom ak ten, ktorého vec bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby neboljej vlastníkom, nestal sa vydražiteľom príklepom a zaplatením ceny vlastníkom draženej veci a to ani
v prípade, ak by bol zachovaný postup podľa zákona č. 527/2002 Z. z. (uznesenie NS SR sp. zn.
2MCdo/20/2011 ? R 61/2014). Poukázal na to, že .príklep licitátora nemá povahu rozhodnutia vydaného

orgánom verejnej moci, ale ide o právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú stanovené právne
následky. V závere uviedol, že súd vo svojom novom rozhodnutí nemusí uvádzať obsah jednotlivých
zápisníc pojednávaní, ale má v zmysle § 157 ods. 2 OSP stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal prípadne ďalšie a ako vec správne posúdil tak, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a dalo odpovede na vyjadrenia, resp. obranu účastníkov. V
ďalšom konaní súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/237/2009-434 z 17. 02. 2015 pripustil zmenu
žaloby v znení, že zmluva o zriadení záložného práva z 03. 11. 2008 vrátane jej dodatku z 07. 01.
2009 (tak ako bola špecifikovaná vyššie) je neplatná a ďalej na určenie, že vydražiteľ predmetu dražby,
žalovaný v 3. rade sa nestal príklepom udeleným na dražbe dňa 19. 05. 2009 žalovaným v 2. rade
a zaplatením vydraženej ceny vlastníkom draženej veci zapísanej na LV č. XXXX v kat území D. C..

Uznesením č. k. 15C/237/2009-500 z 29. 10. 2015 súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby v zmysle
písomného podania žalobcov z 15. 10. 2015 a následne preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol
a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci ešte za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku,ktorýbolúčinnýdo30.06.2016avzmysle§157ods.2OSPbolpovinnýrozhodnutieodôvodniť
spôsobom zakotveným v tomto ustanovení, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu
vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

7. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

9. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené

v ust. § 157 ods. 2 OSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by
zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý

argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

10. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
11. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva sporovej strany na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet

v ňom miesta pre dohady a domnienky.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie spočíva v citácii ust. § 80 písm. c/ OSP, jeho právnom výklade a aplikácii na žalovaný

nárok v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy, pričom rozhodnutie postráda jasné a
zrozumiteľné odpovede na skutkovo a právne významné otázky, na základe ktorých súd žalobu v tejto
časti zamietol. V odôvodnení rozsudku na str. 8 v poslednom odseku súd iba konštatuje, že v tejto
časti žalobu (návrh) zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Na ďalšej strane rozsudku
opätovne podáva výklad ust. § 80 písm. c/ OSP a vo vzťahu k predmetu konania uvádza iba toľko,
že takýmto návrhom na začatie konania nemôže byť nič vyriešené, lebo žalobcovia nepodali návrh

na začatie konania v prepadnej lehote a takýmto postupom by nebola odstránená neistota vo vzťahu
účastníkov konania. Z uvedeného nie je jasné, od akého návrhu súd svoje úvahy odvodzuje (či o
neplatnosť záložnej zmluvy, prípadne iného, napr. o neplatnosť dražby, ak poukazuje na prepadnú
lehotu) a prečo potom konkrétne žalobcovia nemali právny záujem na určení neplatnosti záložnej
zmluvy. V tomto smere odôvodnenie súdneho rozhodnutia nedáva odpovede a vysvetlenia, ktoré

skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil a ako skutkové závery premietol do právneho posúdenia veci. Ďalej v prvom odstavci na strane
8 súd uvádza, že ide o absolútne neplatný právny úkon, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a
rozhodol ako je uvedené vo výroku rozsudku. Z výroku rozsudku ale vyplýva, že súd žalobu zamietol,
preto konštatovanie, že žalobe vyhovel je v rozpore s výrokom rozsudku, čo činí rozsudok zmätočným

a nepreskúmateľným. Aj keď podľa odôvodnenia na strane 8 súd návrh v časti o neplatnosť záložnej
zmluvy zamietol zrejme pre nedostatok naliehavého právneho záujmu (poukazujúc na horeuvedené),
nie je zrejmá súvislosť týchto záverov s úvahami súdu v ďalšej časti rozsudku, na str. 9 v druhom
odseku, že žalobcovia v prepadnej (zrejme prekluzívnej) 3 - mesačnej lehote nepodali žalobu o určenie
neplatnosti dražby, pre ktoré návrh v tejto časti zamietol, keďže skúmanie existencie naliehavého

právneho záujmu nesúvisí s posudzovaním prekluzívnej lehoty. Žalobcovia po úprave petitu pripustenej
uznesením č. k. 15C/237/2009-434 zo 17. 02. 2015 sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva z 03. 11. 2008 a určenia, že žalovaný v 3. rade ako vydražiteľ dražby sa nestal
príklepom udeleným na dražbe vlastníkom draženej veci. V súvislosti s druhým nárokom súd uviedol, že
vydražiteľ predmetu dražby, žalovaný v 3. rade sa stal príklepom udeleným na dražbe vlastníkom bytu a

pozemku. Takéto konštatovanie postráda akékoľvek skutkové ako aj právne závery, ktoré viedli súd prvej
inštancie k uvedenému názoru. Ide iba o všeobecné úvahy, bez jasného vysvetlenia myšlienkového
pochodu súdu prvej inštancie s poukazom na všetky skutočností zistené vykonaným dokazovaním a
právne závery, z ktorých tento názor odvodil. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi

na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti skutkových záverov a právneho posúdenia veci nie
je naplnená, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba výpočet a opis vykonaných dôkazov a citáciu
právnych predpisov bez ich výkladu ku konkrétnym okolnostiam danej veci. V záujme preskúmateľnosti
odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku
presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov.

13. Aj napriek vyššie uvedeným nedostatkom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie
žalobu v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy zamietol voči žalovaným v 1. - 4. rade, teda
žalovanému v 1. rade - záložnému veriteľovi, žalovanému v 2. rade - dražobníkovi, žalovanému v 3.
rade - vydražiteľovi a žalovanému v 4. rade - vlastníkovi draženej nehnuteľnosti. Z hľadiska žalovaného

nároku bolo potrebné prioritne posudzovať vecnú pasívnu legitimáciu žalovaných, čo súd prvej inštancie
zrejme opomenul. Až následne bolo potrebné skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu. V tejto
súvislosti sa odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení je daná tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,
alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým, ale skutočnosť, že účastník

konania neuplatní svoje právo v zákonom stanovenej lehote, bez ďalšieho nemusí viesť k záveru o
nedostatku neliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP, ako už
naznačil odvolací súd vyššie. Pokiaľ lehota na uplatnenie práva vyplýva z hmotného práva, dôvodnosť
žaloby je nutné posudzovať z hľadiska dopadu ustanovení hmotného práva.14. Nakoľko rozsudok súdu prvej inštancie je z vyššie uvedených dôvodov nepreskúmateľný pre
nedostatok riadneho odôvodnenia, nemohol odvolací súd preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia

súdu prvej inštancie, pretože nie je zrejmé, z akých skutkových záverov súd vychádzal, keď žalobu
zamietol a na základe akého právneho posúdenia dospel k uvedenému záveru. Keďže súd prvej
inštancie rozhodnutie riadne neodôvodnil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré
je chránené, ako už bolo vyššie uvedené, nielen článkom 46 ods. 1 Ústavy, ale aj článkom 6 ods.
1 Dohovoru, v dôsledku čoho bolo účastníkom konania odňaté právo na spravodlivý súdny proces.

Uvedená skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vec
opätovne prejedná, vysporiada sa s vyššie uvedenými vytknutými nedostatkami a rozhodnutie zdôvodní
tak, aby zodpovedalo ust. § 220 CSP.

15. K odvolacej námietke žalobcov týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v časti

zmeny návrhu, že išlo len o úpravu žalobného petitu a predmetom konania naďalej zostal aj nárok
na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby odvolací súd poukazuje na obsah spisu. Z neho vyplýva,
že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 18. 11. 2009 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby
konanej 19. 05. 2009. Uznesením č. k. 15C/237/2009-300 zo dňa 02. 07. 2012 súd prvej inštancie
pripustil zmenu žaloby na určenie, že zmluva o zriadení záložného práva z 03. 11. 2008, vrátane jej

dodatku zo 7. 01.2009, je neplatná a ďalej, že dobrovoľná dražba vykonaná 19. 05.2009 žalovaným
v 2. rade, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť, je neplatná. O takomto návrhu súd rozhodol
rozsudkom č. k. 15C/237/2009-372, keď žalobe v časti určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhovel
a vo zvyšku žalobu zamietol. Následne, po zrušení rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci súdu prvej
inštancienaďalšiekonaniežalobcoviapodanímz12.02.2015žiadali,abysúdurčil,žezmluvaozriadení

záložného práva z 03. 11. 2008, vrátane jej dodatku je neplatná a ďalej, že vydražiteľ predmetu dražby,
žalovaný v 3. rade, sa nestal vlastníkom draženej veci zapísanej na LV č. 1683 v k. ú. Tekovské Nemce.
Súd prvej inštancie v zmysle návrhu uznesením č. k. 15C/237/2009-434 zo 17. 02. 2015 pripustil zmenu
žaloby tak, že predmetom konania zostala žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva z 03. 11. 2008 a určenia, že vydražiteľ predmetu dražby, žalovaný v 3. rade sa nestal príklepom

udeleným na dražbe vlastníkom vydraženej veci. Na pojednávaní dňa 17. 12. 2015 právna zástupkyňa
žalobcov výslovne uviedla, že ide o návrh na zmenu návrhu na začatie konania. Následne v podaní zo
dňa 15. 10. 2015, nazvanom ako rozšírenie žaloby, právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že v podaní z
12. 02. 2015 nebolo upustené od povinnosti súdu skúmať, či dobrovoľná dražba vykonaná žalovaným v
2.radebolavsúladesplatnýmprávom,pretožejepotrebnéskúmaťtútootázkuakootázkupredbežnú.V

prípade ak by bol súd iného názoru, navrhla pripustiť rozšírenie žaloby aj o určenie, že zmluva o zriadení
záložného práva z 03. 11. 2008 vrátane dodatku je neplatná, že vydražiteľ dražby žalovaný v 3. rade
sa nestal vlastníkom draženej veci a že príklep udelený na dražbe žalovanému v 3. rade je neplatný.
Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/237/2009-500 zo dňa 29. 10. 2015 v zmysle ust. § 95 ods.
1, 2 OSP platnom v čase rozhodnutia, návrh na zmenu návrhu nepripustil. Odvolací súd po preskúmaní

veci dospel k záveru, že postup súdu prvej inštancie bol vecne správny, pretože žalobcovia podaním
z 12. 12. 2015 jednoznačne požadovali rozhodnúť o určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva a určení, že vydražiteľ predmetu dražby, žalovaný v 3. rade sa nestal vlastníkom uvedenej dražby.
Súd prvej inštancie nepripustil navrhovanú zmenu žaloby a keďže odvolanie proti jeho uzneseniu nie je
prípustné, odvolací súd nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť uvedeného postupu súdu prvej

inštancie. Tieto závery odvolací súd považoval za potrebné uviesť z dôvodu ďalšieho postupu súdu
prvej inštancie, aby bolo zrejmé, ktoré nároky budú predmetom preskúmavania a posúdenia v ďalšom
konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).