Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109230997
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4109230997.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcov: X./Oľga S., D.
XXX, D. C., X./Ján S., D. XXX, D. C., zast. JUDr. Evou Považanovou, advokátkou, Ul. Jiráskova 400/21,
Žiar nad Hronom, proti žalovaným: X./Mgr. Q. W., D. S. XXX, 2./Dražby a reality PAMAŠA s. r. o., Kap.
Nálepku 31, Levice,IČO: 36 706 655, zast. Mgr. Máriou Ághovou, advokátkou, Kap. Nálepku 31 Levice,

X./Jaroslav A., I. XXX/XX, H., 4./Roľnícke družstvo Tekovské Nemce, Hronský Beňadik, IČO: 00210552,
žalovaní v 1., 3. a 4. rade zast. Mgr. Petrom Nyúlom, advokátom, ul. Kap. Jaroša 4, Levice, o neplatnosť
právnych úkonov, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 02. 06. 2017, č.
k. 15C/237/2009-581 v spojení s opravným uznesením č. k. 15C/237/2009-622 zo dňa 21. novembra
2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zamietajúce výroky rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením,
týkajúce sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy proti žalovaným v 2. a 3. rade a určenia, že žalovaný

v 3. rade sa nestal príklepom udeleným na dražbe vykonanej dňa 19. 05. 2009 žalovaným v 2. rade a
zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci proti žalovaným v 1., 2. a 4. rade,
ako aj výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade proti žalobcom v 1.a 2.
rade p o t v r d z u j e.

II. Vzostávajúcichčastiachzamietajúcichvýrokovrozsudoksúduprvejinštancie vspojenísopravným

uznesením ( proti žalovaným v 1. , 3. a 4. rade ) m e n í tak, že:

a) u r č u j e , že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 03.11. 2008, vrátane jej dodatku zo
dňa 07.01.2009, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade , záložným veriteľom a žalovaným v 4. rade,
záložcom, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané v prospech záložcu, vedené Správou katastra
Zlaté Moravce na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. územie D. C., obec D. C. ako byt č. X, na X. poschodí
obytnéhodomuč.súp.XXX,vchodč.X vD.C.,bytovýdomnap.č.XXXXso spoluvlastníckympodielom

na spoločných častiach a zariadeniach domu č. súp. XXX, vo veľkosti XXXX/XXXXX, spoluvlastníckym
podielom k pozemku patriacom k bytu vedenom na LV č. XXXX pod parcelou č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2 vo veľkosti XXXX/XXXXX, j e n e p l a t n á .

b) u r č u j e, že žalovaný v 3. rade - vydražiteľ predmetu dražby sa nestal príklepom udeleným
na dražbe vykonanej dňa 19. 05. 2009 žalovaným v 2. rade a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením

vlastníkom draženej veci - bytu číslo X, na X. poschodí obytného domu č. súp. XXX, vchod č. X v
D. C., vedený ako bytový dom na p. č. XXXX, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach
a zariadeniach domu č. s. XXX vo veľkosti XXXX/XXXXX a spoluvlastníckym podielom k pozemku
patriacom k bytu vedenom na LV č. XXXX pod parcelou č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísanými Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č.
XXXX, v kat. územie D. C., obec D. C..III. Žiaden zo žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1., 3. a 4. rade n e m á nárok na náhradu
trov konania.

IV. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne
povinným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia po zmene žaloby

(pripustenej uznesením dňa 17. 02. 2015, č. k. 15C/237/2009-434) domáhali určenia, že zmluva o
zriadení záložného práva z 03. 11. 2008, vrátane jej dodatku dňa 07. 01. 2009, bližšie špecifikovaná
vo výroku rozsudku (I.) je neplatná a ďalej určenia, že vydražiteľ predmetu dražby, žalovaný v 3. rade,
sa nestal príklepom udeleným na dražbe vykonanej 19. 05. 2009 žalovaným v 2. rade a zaplatením
ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci - spornej nehnuteľnosti (II). Podľa žalobcov i

keď bola dražba uskutočnená podľa zákona č. 527/2002 Z.z., svojimi dôsledkami obchádza zákon
č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, pretože podľa § 16 ods. 1 cit. zákona byt, ktorého nájomcom je
fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu
dohodnutýnaurčitýčas.Podľa§17ods.5byty,ktorésúpredmetomprevodudovlastníctvadoterajšiemu
nájomcovi nemožno vydražiť podľa osobitného predpisu, preto je zmluva o zriadení záložného práva zo

dňa 03.11.2008, vrátane jej dodatku, uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade ako záložným veriteľom a
žalovaným v 4. rade, ako záložcom, podľa § 39 Obč. zákonníka neplatná. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. - 4. rade priznal nárok na plnú náhradu trov
konania.

1.2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP, § 3 ods. 1,
§ 37, § 39, § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších
predpisov účinného ku dňu 19.05.2009, § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňu
19.05.2009.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je žalovaný v
3. rade na základe Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby N116/2009 Nz 16254/2009, NCRls
16467/2009. Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 13.5.2008 č. k. 25C/261/2007 - 57 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.10.2008 č. k. 6Co/140/2008 - 92, právoplatným dňa
27.11.2008, určil neplatnosť výpovede z nájmu sporného bytu zo dňa 30.07.2007, ktorú žalovaný v 4.

rade doručil žalobkyni v 1. rade, nájomníčke. Žalobcovia sú nájomcami predmetného bytu a v byte
bývajú; žalovaného v 4. rade požiadali o odkúpenie bytu žiadosťami z 09.09.1999 a 27.01.2009.

1.4. Ďalej konštatoval, že žalobca v 1. rade, ako záložný veriteľ, uzatvoril so žalovaným v 4. rade,
ako dlžníkom, dňa 03.11.2008 zmluvu o pôžičke na sumu 137.000,- Sk s príslušenstvom. Pohľadávka

veriteľa bola zabezpečená záložnou zmluvou z 03.11.2008 a jej dodatkom z 07. 01 .2009, uzatvorenou
žalobcom v 1. rade a žalovaným v 4. rade k spornému bytu č. X a spoluvlastníckemu podielu
na pozemku. Dlžník pôžičku nevrátil, preto záložný veriteľ pristúpil k výkonu dobrovoľnej dražby
prostredníctvom žalovaného v 2. rade. Podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby bola zmluva o
vykonaní dobrovoľnej dražby z 09. 04. 2009, uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v

2. rade.

1.5.Žalovaní žiadalinávrhzamietnuťdôvodiactým,žežalobanebolapodanávlehotedotrochmesiacov
odo dňa príklepu v zmysle ust. § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z.

1.6. Súd prvej inštancie žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že po podaní žaloby žalobcami o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu úmysel žalovaných v 1., 3. a 4. rade smeroval k nadobudnutiu
vlastníctva bytu žalovaným v 3. rade. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v

čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V danej veci bola žaloba podaná dňa 18.11. 2009, príklep bol udelený dňa 19. 05.2009. Žaloba nebola podaná v lehote 3 mesiacov a žalobcom
zaniklo právo domáhať sa určenie neplatnosti dražby.

1.7. V časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 03. 11.
2008, vrátane jej dodatku zo 7.1.2009 (výrok I) rozhodnutie odôvodnil nedostatkom aktívnej legitimácie
žalobcov v 1. a 2. rade, keď jej stranami boli žalovaní v 1. a 4. rade. Poukazujúc na ust. § 137 písm.
c/ CSP vyslovil, žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je
tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto

neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Žalobcovia neboli úspešní v určujúcom výroku (výrok I), čo znamená,
že príklepom nadobudol vlastníckeho žalovaný v 3. rade, preto súd žalobu zamietol. Neposudzoval
platnosť dobrovoľnej dražby a príklep udelený dňa 19.5.2009 v prospech vydražiteľa je preto platný.
Uzavrel, že žaloba o neplatnosť záložnej zmluvy nie j preto žalobou podľa § 137 písm. c/ CSP.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok zmeniť, žalobe

vyhovieť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Dôvodili nesprávnymi skutkovými zisteniami
a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Poukázali na nedostatok
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, ktoré už bolo vytknuté odvolacím súdom v uznesení
č. k. 8Co/265/2016-546 z 24.11.2016. Namietali chýbajúci záver hodnotiaci konanie žalovaného v 4.
rade a jeho pohnútky k založeniu bytu a k udeleniu súhlasu s dražbou bytu, ku ktorému mali zákonné

predkupné právo. Dražbe predchádzalo uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k bytu medzi
žalovaným v 1. rade (záložný veriteľ) a žalovaným v 4. rade záložcom (dlžníkom) k 03.11.2008.
Už vtedy konal s úmyslom založiť ich byt, hoci bol vlastníkom aj iných nehnuteľností. Namietali
nedostatky špecifikácie bytu v záložnej zmluve v zmysle (chýba výmera jednotlivých miestností bytu,
označeniečíslasúpisného,vyhlásenienadobúdateľabytuopristúpeníkzmluveospoločenstveazmluve

o výkone správy), ďalej rozpor článku IX. záložnej zmluvy oprávňujúci záložného veriteľa v rámci výkonu
záložného práva predať záloh na dražbe podľa osobitného zákona alebo domáhať sa uspokojenia
predajomzálohupodľaosobitnýchzákonovs§17ods.5zák. č.182/1993Z.z.podľaktorého„byty,ktoré
sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného
predpisu“. Namietali tiež neprimeranosť hodnoty zálohu 21.100 eur voči zabezpečovanej pohľadávke

v sume 4.547,- Eur (137.000,-Sk), t. j. takmer 5-násobok zabezpečenia pohľadávky. Dali do pozornosti
skutočnosť,žežalovanýv4.radeuzatvorilzmluvuozriadenízáložnéhoprávaadohodolvnejpodmienky
predaja bytu za účelom uspokojenia záložného veriteľa, hoci mal vedomosť, že požiadali o prevod bytu.
V tom čase už vedel o výsledku sporu o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Zrejme preto, aby nedošlo
k odpredaju bytu, byt rýchlo a účelovo založil, hoci e bol vlastníkom aj bytov, ktoré neboli predmetom

nájmu a s ktorými mohol bez obmedzení disponovať.

2.2. Ďalej uviedli, že o uzatvorení záložnej zmluvy sa dozvedeli až v čase vypracovania a podania
žaloby 10. 11. 2009. Poukázali na uznesenia NS SR sp zn. 7Cdo/46/2013 a 7Cdo/47/2013, podľa
ktorých na žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ)

je naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP i vtedy, ak by došlo k porušeniu predkupného
práva. Podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v § 137 c/, d/ CSP možno žalobou požadovať, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu alebo určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Podľa ich názoru je potrebné nárok posúdiť analogicky s odkazom na § 40a

OZ, keďže ich predkupné právo bolo konaním žalovaného v 4. rade porušené. Týmto tvrdením sa súd
prvej inštancie nezaoberal. Pokiaľ by súd vyslovil neplatnosť záložnej zmluvy a jej dodatku, žalovaný
by nebol osobou oprávnenou podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, lebo nebol veriteľom ani
vlastníkom predmetu dražby. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie NS SR R 61/2014 a sp. zn.
2MCdo/20/2011 z 18. 11.2 012, podľa ktorého: „ak ten, komu vec bola dražená v rámci dobrovoľnej

dražby nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením
vlastníkom draženej veci a to ani v prípade, ak by bol inak zachovaný postup podľa § 10 až 33 Zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách“. Ani platná dobrovoľná dražba, proti ktorej v lehote uvedenej
v § 21 citovaného zákona nebola podaná žaloba o neplatnosť, nemôže mať za následok nadobudnutie
vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Podľa

názoru NS SR je nezlučiteľnosť s ústavnou zásadou rovnosti všetkých subjektov z práva, aby právne
úkony určitých subjektov zasahovali do právneho postavenia tretej osoby bez jej súhlasu, preto príklep
natakejtodražbenepožívaprávnuochranu. Majúzato,žeudelenímpríklepuzanikliichnárokydomáhať
sa prevodu bytu do vlastníctva, keď podľa § 30 Zákona o dobrovoľných dražbách predkupné právo kpredmetu dražby zaniká udelením príklepu, ak vydražiteľ uhradil celú dosiahnutú vydražením predmetu
dražby. Predmetom dražby ale nemôže byť vec, na ktorej viazne zákonné predkupné právo, preto
príklepom nemohol nadobudnúť vlastníctvo k draženej veci žalovaný v 3. rade. Zákonné predkupné

právovzniklopodľa 16ods.1zákona č.182/1993Z.z.,podľaktoréhojevlastník domupovinný previesť
byt do vlastníctva. Okrem toho žalovaný v 4. rade zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku o
určení ceny nehnuteľnosti bez ohliadky bytu, pričom na dražbe dňa 19. 05. 2009 bol byt vydražený za
minimálnu cenu 10.500,- Eur, hoci mal hodnotu 21.000,- Eur. Žalovaný v 2. rade v súlade so zákonom
o dražbách predmet dražby neoznačil spôsobom stanoveným v § 11, a to 10 cm širokou páskou s

nápisom „dražba“. Boli názoru, že okruh pasívne legitimovaných je správny, nakoľko vyhovujúce výroky
by sa dôsledkami dotkli všetkých strán. K naliehavému právnemu záujmu poukázali na rozsudok NS
SR sp. zn. 5Cdo/60/98. Ako nájomcovia bytu, ktorým bol byt predaný na dražbe, sa dostali do stavu
dlhodobej právnej neistoty, ktorá im neumožňuje domáhať sa reparácie v súdnom konaní o prevod
bytu do vlastníctva, pretože v dôsledku dražby ich predkupné právo zaniklo. I keď za užívanie bytu
a dodávky spojené s ním platia, nik sa nestará o technický stav bytu, potrebu vykonania opráv pre

priemerný štandard bývania.

3. Žalovaní v 1. až 4. rade k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodali.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej len „CSP“, § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania a zistení, že spĺňa náležitosti §
363 CSP, prejednal odvolanie na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods.1 CSP), pretože
považoval za potrebné zopakovať dokazovanie (§ 384 ods.1 CSP), s následným verejným vyhlásením
rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia po zmene petitu domáhajú určenia neplatnosti
záložnej zmluvy z 03. 11. 2008 , vrátane jej dodatku zo dňa 07. 01. 2009 ( ďalej výrok I), ktorú uzatvoril
žalovaný v 1. rade so žalovaným v 4. rade (záložcom). Predmetom zálohu bol byt v nájme žalobcov,
špecifikovaný vo výroku rozsudku. Ďalej sa domáhajú určenia, že vydražiteľ predmetu dražby, žalovaný

v 3. rade, sa nestal príklepom udeleným na dražbe konanej dňa 19. 05. 2009 žalovaným v 2. rade a
zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci - spornej nehnuteľnosti (ďalej výrok
II).

6. Súd prvej inštancie prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 15Co/237/2009-372 z 12.03.2013 tak, že

žalobe v časti určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vyhovel a v časti určenia neplatnosti záložnej
zmluvy žalobu zamietol. Vo vyhovujúcej časti prijal záver, že dražba je absolútne neplatný právny
úkon a v zamietajúcej časti žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení. Odvolací súd uznesením č. k. 8Co/349/2013-417 zo dňa 13.11.2014 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dôsledne

nerozlišoval u každého zo žalobných návrhov samostatne otázku aktívnej a pasívnej legitimácie
strán sporu a rozhodnutie náležite nezdôvodnil. V časti neplatnosti dobrovoľnej dražby vzhliadol
za nedostatok nevysporiadanie sa s obranou žalovaných, prečo posudzoval neplatnosť dražby, ako
neplatnosť právneho úkonu podľa všeobecných ustanovení Obč. zákonníka, napriek existencii osobitnej
zákonnej úpravy v Zákone o dobrovoľných dražbách. V časti týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy

o záložnom práve uviedol, že ak súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujem na
takomto určení, nemal sa otázkou platnosti alebo neplatnosti tohto právneho úkonu zapodievať.

7.Vďalšomkonaní súdprvejinštancie uznesenímč.k.15C/237/2009-434z17.02.2015pripustilzmenu
žaloby v aktuálnom znení a rozsudkom č.k. 15C/237/2009-517 zo dňa 17.12.2015 žalobu zamietol a

žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

8. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/265/2016-546 zo dňa 24.11.2016 rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie z dôvodu zmätočnosti, protirečivosti a nepreskúmateľnosti. Poukázal na potrebu
prioritného posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalovaných a následne naliehavý právny záujem.

Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol. Výrok I. zdôvodnil podaním žaloby po
uplynutí 3 mesačnej lehoty a výrok II. nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a nedostatkom
naliehavého právneho záujmu.9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v
rozsahu odvolacích dôvodov žalobcov (§ 380 ods. 1 CSP). Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobcovia
uplatnili vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces,

nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie.

9.2. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do
obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde

a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z
práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale
ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové

zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide

o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

9.4. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10.Vdanejvecižalobcoviatvrdia,žeúčinnosťouzákonač.182/1993Z.z.imakonájomcom bytu vzniklo
právo na prevod bytu do vlastníctva. O prevod požiadali žalovaného v 4. rade, vlastníka bytu, ale ich
žiadosť nebola vybavená. Žalovaný v 4. rade sporný byt zaťažil záložným právom na zabezpečenie

pohľadávky veriteľa, žalovaného v 1. rade. Pohľadávka veriteľa nebola uspokojená, preto požiadal
žalovaného v 2. rade o predaj bytu na dobrovoľnej dražbe. Tá sa uskutočnila 19.05.2009 a byt vydražil
žalovaný v 3. rade, ktorý je zapísaný ako vlastník bytu v katastri nehnuteľnosti. Vydraženie bytu vylučuje
§ 17 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., preto je záložná zmluva podľa § 39 Obč. zákonníka neplatná.

11. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt, ktorého
nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je
nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka
domu.

12. Podľa § 17 ods. 5 cit. zákona byty, ktoré sú predmetom prevodu do vlastníctva doterajšiemu
nájomcovi, nemožno vydražiť podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 29 ods. 5 cit. zákona vlastníci domov uvedení v § 17 ods. 3 môžu previesť vlastníctvo
domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu 23a) len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského

pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu
národného majetku Slovenskej republiky.14. Zo skutkového stavu nesporne vyplýva, že žalobcovia sú nájomcami bytu č. 4, bližšie
špecifikovanom vo výroku rozsudku. Žalovaného v 4. rade viackrát požiadali o prevod bytu do vlastníctva
v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. (žiadosťami z 28. 04. 2009, 09. 09. 1999 a 16. 10. 2010).

Dňa 03.11.2008 žalovaný v 4. rade, v tom čase vlastník bytu, uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu
o pôžičke na sumu 137.000 Sk. Pohľadávka bola zabezpečená zmluvným záložným právom k bytu
v nájme žalobcov. Zmluva oprávňovala záložného veriteľa v prípade riadneho a včasného nesplatenia
pohľadávky k výkonu záložného práva spôsobom dohodnutým v zmluve, alebo predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona. Treba uviesť, že žalovaný v 4. rade vypovedal dňa 30.07.2007 nájom

bytu; táto výpoveď bola rozsudkom súdu, právoplatným dňa 27.11.2008, určená za neplatnú. Nakoľko
žalovaný v 4. rade pôžičku nesplatil, pristúpil záložný veriteľ k predaju predmetu zálohu na dobrovoľnej
dražbe dňa 19.05.2009, vykonávanej žalovaným v 2. rade. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal
žalovaný v 3. rade.

15. Posudzovanou žalobou sa žalobcovia snažia docieliť možnosť realizovať ich právo na odpredaj

bytu v zmysle zák. č. 182/1992 Z.z. Zákon povinnosťou previesť byt do vlastníctva zaťažuje pôvodného
vlastníka domu.

16. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žaloba nebola podaná v lehote 3
mesiacov a žalobcom zaniklo právo domáhať sa určenie neplatnosti dražby nestotožňuje z dôvodu,

že predmetom konania po zmene petitu bolo konanie o určenie, že vydražiteľ predmetu dražby,
žalovaný v 3. rade sa nestal príklepom udeleným na dražbe vlastníkom draženej veci, a nie konanie o
neplatnosť dražby. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
a naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva,
pokiaľ vlastnícke právo vydražiteľa zostalo zachované.

17. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobcov na určení neplatnosti záložnej zmluvy stotožnil len čiastočne, a to vo vzťahu k žalovaným v
2. a 3. rade z dôvodov uvedených nižšie.

17.1. Naliehavý právny záujem žalobcov na tomto určení súd prvej inštancie posudzoval podľa ust. §
137 písm. c) CSP; pričom žaloba bola podaná dňa 18.11.2009, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“). Podľa právnej úpravy platnej do 30. júna 2016 bolo podľa § 80 písm. c)
OSP možné žalobou uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti
manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti

na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho
vzťahu alebo z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

17.2. Novú právnu úpravu prípustnosti žalôb podľa § 137 v Civilnom sporovom poriadku (ďalej aj „CSP“)

je potrebné v zmysle § 470 ods. 1 CSP aplikovať aj na konania začaté a neskončené predo dňom
nadobudnutia účinnosti SP, ak nie je v CSP uvedené inak (napr. v ust. § 470 ods. 2 CSP ). Oproti
pôvodnej právnej úprave v OSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na
určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala
na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý

záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna
úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného
predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva
z osobitného predpisu. Táto právna úprava však nebola v čase podania žaloby účinná; súd musí
úkony strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP ) posudzovať podľa účinkov a podmienok uvedených v OSP v

znení účinnom v čase ich uskutočnenia. Bolo preto potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne
vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ust. § 80 písm. c/ OSP (rozhodnutia NS SR sp. zn. 6
Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 , 4Cdo/17/2019 a 5 Obo 12/2018).

17.3. V kontexte uvedeného výkladu preto nemožno súhlasiť s názorom o nedostatku naliehavého

právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti záložnej zmluvy v zmysle § 137 písm. c) CSP; túto
otázku bolo potrebné aj po účinnosti CSP naďalej posudzovať podľa právnej úpravy 80 písm. c) OSP
tak, ako tomu bolo aj v predchádzajúcich rozhodnutiach súdu prvej inštancie.18. Za určovací návrh (žalobu) v zmysle § 80 OSP považovala súdna prax aj (v danom prípade podanú)
žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý bol podmienkou prípustnosti takejto
určovacej žaloby, musel byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu išlo o

posúdenie, či podaná žaloba predstavuje vhodne (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany
žalobcovho práva, ktorým sa môže dosiahnuť odstránenie spornosti alebo neistoty práva. Najvyšší
súd už v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/91/2006 konštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu
„predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe
a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Určovací návrh podľa § 80 písm. c) OSP má charakter

preventívnejochranypráv(nápravystavuvzniknutéhoporušenímprávasamožnodomáhaťužpomocou
žaloby na plnenie podľa § 80 písm. c) OSP, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má
práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení,
v danom prípade určení neplatnosti predmetnej zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa tým vyriešili
všetky sporné právne otázky medzi sporovými stranami a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce
právne vzťahy.

19. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy zaujal v minulosti
právne závery Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/89/2007, v ktorom uviedol, že ani
prípadné určenie neplatnosti záložnej zmluvy nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu
alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez

ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej
záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do
katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má
zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy,
podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď

je záložná zmluva platný právny úkon, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má
záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy
sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na
takomtourčenínaliehavýprávnyzáujemvzmysle§80písm.c)OSP.Stavohrozeniaprávažalobcualebo
neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo,

prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napríklad
vlastnícke)..

19.1. Otázka, či v individuálnych okolnostiach daného prípadu nejde o odklon od tejto všeobecnej
charakteristiky, súvisí s ich skutkovými zisteniami; zodpovedanie tejto otázky je vždy v každom

konkrétnom prípade jedinečné. Posudzujúc skutkový základ danej veci a žalobcami vymedzený predmet
konania nielen žalobným petitom na určenie neplatnosti záložnej zmluvy ale aj negatórnym určením
vlastníckehoprávažalovanéhov3.radeodvolacísúdzastávaprávnynázor,žezáveryNajvyššiehosúdu
SR vyslovené v citovanom rozhodnutí o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
záložnej zmluvy na posudzovaný prípad nedopadajú.

19.2. V rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/ 89/2007 Najvyšší súd SR posudzoval platnosť záložnej zmluvy
vychádzajúc z iných skutkových okolností prípadu. Predmetom posúdenia bolo výlučne iba konanie
o určenie neplatnosti zmluvy o záložnom práve; konanie o neplatnosti zmluvy o pôžičke bolo pre
späťvzatie žaloby súdom prvej inštancie zastavené. Odvolací súd zmeňujúcim výrokom zamietajúcej

časti rozsudku určil čiastočnú neplatnosť záložnej zmluvy - v časti zriadenia záložného práva na
príslušenstvo pohľadávky z pôžičky (úrokov a zmluvnej pokuty) a v časti vzdania sa nároku žalobcov na
náhradný byt a vo zvyšku rozsudok v zamietajúcej časti potvrdil. Dovolací súd závery o prípustnosti
žaloby na určenie, či tu je alebo nie je záložné právo vyslovil s poukazom na okolnosti danej
veci spočívajúce v tom, že odvolacím súdom vyslovená „iba“ čiastočná neplatnosť záložnej zmluvy

neodstraňuje neistotou v právnom postavení žalobcov a za danej skutkovej situácie prestavuje iba
vyriešenie predbežnej otázky. Odvolací súd neposudzoval obsah základného právneho vzťahu a jeho
dosah na záložnú zmluvu (keďže konanie bolo zastavené), teda právny dôvod uzatvorenia záložnej
zmluvy. V posudzovanej veci ale ide o iný prípad, pretože práve sporná záložná zmluva bola právnym
dôvodom realizácie dobrovoľnej dražby a nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľa.

20. V danej veci existuje stav objektívnej právnej neistoty žalobcov, ako nájomcov bytu v tom, že hoci
majú zákonné právo na prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1992 Z.z., nebolo ich žiadosti na
prevod vlastníckeho práva žalovaným v 4. rade vyhovené. Byt v dobrovoľnej dražbe vydražil žalovanýv 3. rade. O tejto dražbe žalobcovia, ako nájomcovia bytu informovaní neboli, a preto ani nemali
reálnu možnosť namietať jej neplatnosť, resp. neplatnosť záložnej zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 zák.
č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, ktorá žaloba navyše bola prípustná až od 01. 06. 2014.

Preto žaloba, ktorou sa má posúdiť platnosť, resp. neplatnosť záložnej zmluvy spolu s negatórnym
určením vlastníckeho práva vydražiteľa je vhodným (účinným) procesným nástrojom ochrany práv
žalobcov, pretože ňou môžu dosiahnuť odstránenie právnej neistoty v ich právnom postavení vytvorením
reálnej možnosti dosiahnuť prevod vlastníckeho práva k bytu. Negatórnym určením vlastníckeho práva
vydražiteľa dôjde k obnoveniu zápisu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka - žalovaného v 4. rade.

V tomto prípade dôvodom obnovy zápisu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka je práve absolútna
neplatnosť záložnej zmluvy, ktorá bola podkladom pre výkon dobrovoľnej dražby, t. j. požadovaným
určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) ich právne postavenie. Bez určenia neplatnosti záložnej zmluvy
by zostalo záložné právo veriteľa na liste vlastníctva zapísané napriek tomu, že tento právny úkon
bol uzatvorený v rozpore so zákonom. Právo žalobcov na prevod bytu by naďalej zostalo neistým a
nebola by s konečnou platnosťou vyriešená spornosť ich práva. Prevod bytu s takouto ťarchou podľa

názoru odvolacieho súdu by ani nebol reálne možný, pretože jednak zákon č. 182/1993 Zb. neuvažuje s
možnosťou, že by bol do vlastníctva nájomcu prevádzaný byt so zmluvným záložným právom zriadeným
po tom, čo už nájomca požiadal o odpredaj bytu, a aj z dôvodu, že ak by byt žalobcov mal zostať
zaťažený záložným právom, (z ktorého profitovala tretia osoba), mohol by záložný veriteľ pristúpiť k
výkonu záložného práva a žalobcovia by tak prišli o vlastnícke právo k bytu a aj o finančné prostriedky,

za ktoré byt od pôvodného vlastníka odkúpili v zmysle zák.č. 182/1993 Z.z.

21. Povinnosť previsieť byt do vlastníctva nájomcu zák. č. 182/1992 Z.z. ukladá vlastníkovi domu.
Zákonná úprava ust. § 29 ods. 5 obmedzuje vlastníka domou v disponovaní s predmetom svojho
vlastníctva,keďžeumožňuje vlastníkom domovuvedenýmv§17ods.3previesťvlastníctvodomualebo

jeho časti podľa osobitného predpisu len do vlastníctva štátu, vrátane Slovenského pozemkového fondu,
obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku
Slovenskej republiky. Túto povinnosť, okrem iných, majú aj poľnohospodárske družstvá, výrobné
družstvá alebo spotrebné družstvá / § 17 ods. 3 písm. d)/.

22. Zákon o vlastníctve bytov nielenže ukladá povinnosť vlastníkovi previesť byt do vlastníctva nájomcu,
ale výslovne zakazuje dražbu takéhoto bytu. Dôvodom tejto úpravy je zabrániť, aby v prípade, že sa
povinný subjekt, vymedzený v § 16 ods. 1 alebo 17 ods. 3, dostane do pozície dlžníka a nie je schopný
alebo ochotný plniť svoje záväzky mohol oprávnený uspokojiť z majetku povinného, pozostávajúceho z
bytov, ktoré spadajú pod právnu úpravu § 16 ods. 1, alebo § 17 ods. 3. Takáto úprava má preto vylúčiť

draženie bytu podľa osobitných predpisov, keď bola povinnej osobe riadne doručená žiadosť nájomcu
o prevod bytu.

23. V posudzovanej veci právnym titulom pre vykonanie dražby bola záložná zmluva, ktorá oprávňovala
žalovaného v 1. rade, záložného veriteľ, aby v prípade nesplatenia pôžičky žalovaným v 4. rade,

realizovalzáložnéprávopredajom bytunadobrovoľnej dražbe. Preprávneposúdenievecijepodstatné,
či sporná záložná zmluva mohla byť podkladom na vykonanie dražby.

24. Hodnotiac postup žalovaných v 1. a 4. rade v intenciách uvedeného výkladu, ktorého dovŕšením bolo
nadobudnutie zápisu vlastníckeho práva pre žalovaného v 3. rade titulom dobrovoľnej dražby odvolací

súd dospel k záveru, že ich postup bol v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z.

25. Z normatívneho textu ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona o bytoch, ktorý ukladá povinnosť previesť
byt do vlastníctva nájomcu je zrejmé, že zákon výslovne ukladá povinnému subjektu - vlastníkovi bytu
- zákaz disponovať s bytom inak, ako je uvedené v tejto právnej úprave. Jeho dispozícia s bytom, po

podaní žiadosti o odkúpenie bytu je limitovaná výlučne možnosťou a zároveň povinnosťou „len“ prevodu
bytu do vlastníctva nájomcu a neoprávňuje vlastníka k žiadnym iným právnym úkonom. Zákaz predaja
je aktivovaný platným nájomným vzťahom k bytu a zachovaním kontinuity oprávneného a povinného
subjektu. Ak teda žalovaný v 4. rade v čase, keď už bol obmedzený núteným zákonným predkupným
právom žalobcov, sporný byt učinil v záložnej zmluve predmetom zálohu, konal contra legem; nemohol

platne založiť byt, pretože obmedzený svojim dispozičným oprávnením mohol a mal povinnosť previesť
byt len do vlastníctva nájomcov, t.j. žalobcov. Sporná záložná zmluva, vrátane dodatku je preto pre
rozpor so zákonom podľa § 39 Obč. zákonníka neplatná. Je neprípustné a v rozpore so zákonom, aby
vlastník bytu, ako povinná osoba tým, že učiní byt predmetom zálohu, cez záložného veriteľa dosiaholzmenu vlastníckeho práva (možno aj účelovú) a tým zabránil (obišiel) splnenie si svojej zákonnej
povinnosti.

26. K zápisu neplatnosti právneho úkonu odvolací súd poukazuje na § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o
katastri nehnuteľnosti, podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Z citovaného ustanovenia

výslovne vyplýva, že na vyznačenie, resp. obnovenie stavu, aký bol v katastri pred neplatným právnym
úkonom, je potrebné rozhodnutie súdu o neplatnosti právneho úkonu. S prihliadnutím na ústavný princíp
dôvery v platné právo je takouto jasnou formuláciou zákona bez ďalšieho daný naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti právneho úkonu, ak ide o taký právny úkon, na základe ktorého bol v katastri
vykonaný zápis a ak na základe rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti možno v katastri vyznačiť stav pred
týmto právnym úkonom“ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 137/2017, 7Cdo/132/2019).

27. Z formulácie petitu, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že vydražiteľ predmetu dražby,
žalovanýv3.rade,sanestalpríklepomudelenýmnadražbevykonanej19.05.2009 vlastníkomdraženej
veci s prihliadnutím na ich skutkové tvrdenia a rozhodujúce skutočnosti je zrejmé, že ich cieľom je
dosiahnuť prevod vlastníctva bytu od pôvodného vlastníka, ktorému táto povinnosť vyplýva z ust. § 16

ods 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Takto formulovaným petitom, popierajúcim vlastnícke právo aktuálneho
vlastníka - žalovaného v 3. rade by v prípade úspechu dosiahli opätovný zápis vlastníckeho práva
žalovaného v 4. rade. Z procesno-právneho hľadiska ide o žalobu zapieraciu, popierajúcu vlastnícke
právo aktuálneho vlastníka. Na tomto negatórnom výroku majú žalobcovia naliehavý právny záujem,
pretože vyhovením žalobe dôjde k priaznivému ovplyvneniu ich právneho postavenia v tom smere, že

budú mať možnosť realizovať svoje právo na prednostný prevod bytu do vlastníctva voči žalovanému
v 4. rade. Vyhovením žalobe, ako už bolo uvedené, dôjde k obnoveniu zápisu vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka, žalovaného v 4. rade. (rozhodnutie NS SR 3MCdo/7/2006 z 26.10.2007). Podľa
názoru odvolacieho súdu nielen vlastnícke, ale aj zákonné právo na prevod bytu je takým nadobúdacím
titulom, ktoré v prípade vyhovenia žalobe môže zlepšiť, teda priaznivo ovplyvniť právne postavenie

žalobcov (R 55/2009) tým, že sa im vytvorí reálna možnosť dosiahnuť prevod vlastníctva bytu od
pôvodného vlastníka bytu, žalovaného v 4. rade.

28. V čase vykonania dražby bol pôvodný vlastník už obmedzený dispozíciou s bytom zákonným
právom žalobcov na prevod vlastníctva bytu a s povinnosťou prevodu vlastníctva bytu; z právneho

hľadiska bol už len „formálnym vlastníkom“. Preto podľa názoru odvolacieho súdu na tento prípad možno
aplikovať aj závery z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2MCdo/20/2011 z 18. 12.2011, R 61/2014, že „ak
ten, ktorého vec bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom, nestal sa vydražiteľ
príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to ani v prípade,
že bol inak zachovaný postup podľa § 10 až § 33 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách“.

Rovnaký následok nastáva podľa odvolacieho súdu aj v prípade, ak ten, ktorého vec bola dražená
síce bol jej vlastníkom, ale pre nútené zákonné obmedzenia nemohol s predmetom vlastníctva voľne
(neobmedzene) disponovať. Takéto nútené zákonné obmedzenie nastáva zo zákona a bez výnimky
(Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Komentár, Valachovič a spol., CH.BECK 2012, str.
1010).

28.1. Inými slovami, ak bola záložná zmluva z dôvodov uvedených v ods. 25 neplatná, bolo neplatné aj
dojedanie oprávňujúce záložného veriteľa - žalovaného v 1. rade k výkonu záložného práva spôsobom
dohodnutým v zmluve, predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Keďže žalovanému v 1. rade v čase
dražby nesvedčilo žiadne právo, t.j. nemal žiadny právne relevantný titul k dražbe bytu, nestal sa ani

žalovaný v 3. rade vydražením bytu jeho vlastníkom.

29. Odvolací súd zastáva právny názor, že ak majú žalobcovia zákonné nároky na prevod vlastníctva
k bytu, ktorý im nemohol zaniknúť inak, ako splnením povinnosti žalovaným v 4. rade, by sa javilo
nespravodlivým, ak by ich žaloba bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení z dôvodu, že mali žalovať o neplatnosť dražby a následne namietať, že žaloba
nebola podaná v zákonnej lehote. Žalovaní by tak dosiahli stav, kedy by nemohli nastať účinky spojené
s absolútnou neplatnosťou záložnej zmluvy a obchádzaním zákonnej povinnosti žalovaného v 4. rade.
Žalobcovia musia mať možnosť ochrany svojho práva, ako súčasť ústavného práva nadobúdať majetokaj po tom, čo pre neznalosť zmeny vlastníctva k bytu na základe dobrovoľnej dražby ako právnej
skutočnosti si nemohli obranu svojho práva uplatniť žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby; teda aj
zapieracou žalobou popierajúcou vlastníctvo vydražiteľa pre porušenie ich vlastníckeho práva.

30. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobcov zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené

konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,IV. ÚS 112/05).

30. Právny zástupca žalovaných na odvolacom pojednávaní vo svojom vyjadrení poukazoval na viaceré

nedostatky žaloby. Bol názoru, že žalobcovia mali podať žalobu o neplatnosť dražby a tú aj podali a až
po zistení, že zmeškali lehotu, zmenili petit žaloby. K týmto námietkam odvolací súd zastáva právny
názor vyslovený v odseku 29 tohto rozhodnutia a dodáva, že zákonné nároky na prevod vlastníctva bytu
žalobcom nemohli zaniknúť inak, ako splnením povinnosti žalovaným v 4. rade.

31. Ďalej poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 44/2003 namietal prípustnosť žaloby s
určujúcim a súčasne negatórnym petitom. Podľa právnej vety rozhodnutia ak žalobca žaloval o určenie,
že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti (tzv. negatívne určenie) a súčasne aj o určenie, že tá istá
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po jeho právnom predchodcovi (tzv. pozitívne určenie), na jeho strane
nie daný naliehavý právny záujem na negatívnom určení. Podľa názoru odvolacieho súdu právne závery

predmetnéhorozhodnutianiesúaplikovateľnénaposudzovanúvec;vtomtokonanísažalobcoviaprvým
petitom nedomáhajú pozitívneho určenia ich vlastníckeho práva, ale vyslovenia neplatnosti záložnej
zmluvy, pričom vychádzajú z iných skutkových zistení a týmto petitom ani nesledujú zmenu zápisu
vlastníckeho práva. Záložné právo plní „len“ zabezpečovaciu funkciu.

32. S tvrdením, že nie je možné vyhovieť druhému výroku, pretože tým by súd posudzoval platnosť
dražby,čojemožnélenvkonaníoneplatnosťdražbyaknázoru,žežalobcoviatoutožalobouobchádzajú
zákon o dobrovoľných dražbách, keďže zmeškali lehotu na podanie žaloby na neplatnosť dražby
odvolací súd nesúhlasí. Predmetom konania nie je konanie o neplatnosť dražby, žalobcovia svoj nárok
formulovali žalobnými petitmi na určenie neplatnosti zmluvy a na negatórne určenie vlastníckeho práva

aktuálneho vlastníka. K otázke zmeškania lehoty, ktorá síce v tomto konaní nie je právne významná,
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákon o dobrovoľných dražbách nemá úpravu, ktorá
by ukladala povinnosť oznamovať dražbu a úkony s dražbou súvisiace nájomcovi bytu; ten nie je
účastníkom dražby, preto je zrejmé, že takýto subjekt o dražbe ani nemá (mať prečo) vedomosť.
Navyše, zo spisu vyplýva, že úkony súvisiace s výkonom dražby (označenie predmetu, pásky a pod.)

boli neštandardné. Pre právny záver súvisiaci s výrokom na určenie, že žalovaný v 3. rade sa nestal
príklepom vlastníkom bytu (výrok II) nebolo podstatné predbežné posúdenie platnosti dražby, ako sa
mylne domnievajú žalovaní, ale podstatné bolo to, či záložná zmluva bola spôsobilým titulom pre výkon
dobrovoľnej dražby (k tomu pozri ods. 22 - 26).

33. Argumentáciu právneho zástupcu žalovaných k vyjadreniu žalobcov prednesenú prvýkrát na
odvolacom pojednávaní k dôvodom, pre ktoré žalobcovia nepodali žalobu o nahradenie prejavu vôle
vlastníka a právnym dôsledkom s tým spojeným odvolací súd posúdil ako prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, na ktoré neprihliadol, nakoľko skutkové tvrdenia neboli predložené včas tak, aby
konalistarostlivosozreteľomnarýchlosťahospodárnosťkonania.Tietoskutočnostinetvrdilianivkonaní

pred súdom prvej inštancie a ani v písomnom vyjadrení k odvolaniu, ktoré napokon ani nepodali.

34. Za čiastočne dôvodnú vzhliadol odvolací súd námietku žalovaných ohľadne ich pasívnej vecnej
legitimácie. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v oboch výrokoch bez toho, aby k tejto otázke uviedol
právne závery. Teda je možné vychádzať z toho, že pasívnu legitimáciu žalovaných vo vzťahu k obom

nárokom posúdil kladne.

34.1. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívnevecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o
kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti,oktorúidevkonaní.Akvkonanívyjdenajavo,žežalovanýniejepasívnevecnelegitimovaný,
súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a
na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom
určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

35. Odvolací súd po prejednaní veci konštatuje, že ohľadne petitu na určenie neplatnosti záložnej
zmluvy sú pasívne vecne legitimovaní iba žalovaní v 1. a 4. rade, ktorí uzatvorili namietanú zmluvu,
teda len oni sú nositeľmi práv a povinností z tejto zmluvy podľa hmotného práva (1Cdo/11/2003,
3Cdo/122/2002). Z týchto dôvodov odvolací súd zmeňujúcim výrokom v tejto časti žalobe vyhovel len
voči týmto žalovaným a v časti žaloby, ktorou bol tento nárok zamietnutý voči žalovaným v 2. a 3. rade
ako vecne správy podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil .

36. Výrok týkajúci sa určenia, že vydražiteľ dražby sa nestal príklepom vlastníkom draženej veci sa týka
len žalovaného v 3. rade, pretože len on nadobudol dražbou vlastníctvo veci. Z týchto dôvodov odvolací
súd zamietajúci výrok vo vzťahu k žalovaným v 1.,2. a 4. rade ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil a vo vzťahu k žalovanému v 3. rade rozsudok podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.

37.Otrováchkonaniarozhodolodvolacíísúdpodľa§396ods.1CSPa§255ods.1,2 CSP.Predmetom
konania boli dva nároky, nárok určenie neplatnosti záložnej zmluvy a negatórne určenie vlastníckeho
práva žalovaného v 3. rade. Žaloba smerovala proti žalovaným v 1. až 4. rade. Žalobcovia boli v
konaní úspešní v oboch výrokoch, ale nie voči všetkým žalovaným. V prvom výroku boli úspešní proti

žalovaným v 1. a 4. rade, naopak, proti nim v tomto výroku boli úspešní žalovaní v 2. a 3. rade. V
druhom výroku boli žalobcovia úspešní voči žalovanému v 3. rade a neúspešní boli voči žalovaným v
1., 2. a 4. rade. Žalovaní v 2. rade bol v odvolacom konaní voči žalobcom úspešný v oboch výrokoch,
keďže voči nemu bol zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdený, preto mu odvolací súd
priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100%. Keďže v jednotlivých výrokoch boli žalobcovia a žalovaní v 1., 3. a 4. rade voči sebe
navzájom úspešní čiastočne, odvolací súd o ich nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadna z týchto strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).