Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 28, 2021

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8C/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204259
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2021:8617204259.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdSvidníksudkyňouJUDr.AnnouFrigovouvsporežalobkyneJ.Q.,rod.T.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX I. XXX, štátna občianka SR proti žalovaným 1/ B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/
X, XXX XX O., štátny občan SR a 2/ D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom B. O. XXX/XX, XXX XX O., štátny
občan SR, obom zastúpeným JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01
Stropkov, o neplatnosť kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých

bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 9.10.2017 domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalobu
odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 24.8.2015 kúpila od žalovaných nehnuteľnosť - rodinný
dom s príslušenstvom, s. č. 140, postavený na parcele KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2, parcelu č. KN-C, trvalé trávne porasty vo výmere XXXX m2, všetko zapísané na LV
č. XXX, katastrálne územie I., obec I. za dohodnutú kúpnu cenu 55 500 eur. Krátko po nasťahovaní sa
do rodinného domu sa začali prejavovať vážne nedostatky, ktoré pri jeho obhliadke pred kúpou neboli
badateľné a zrejmé. Nebola funkčná ČOV, steny na obvodových múroch začali praskať. Je narušená

statika domu, čo jej potvrdil aj znalec z oblasti stavebníctva - statik, ktorého oslovila (a zaplatila mu),
ktorý po predbežnej obhliadke skonštatoval, že predmetný rodinný dom má narušenú statiku a že pri
ďalšom užívaní rodinného domu hrozí poškodenie zdravia spôsobeného v dôsledku úrazu.
8C/40/2017
-2-

Odvtedy túto nehnuteľnosť spolu s príslušenstvom nevyužíva a odsťahovala som sa do nájmu. To jej

zároveň spôsobuje aj vážne finančné problémy, nakoľko si na tento dom musela zobrať úver na základe
zmluvy o poskytnutí štátneho príspevku na IBV R III. 512/912, ktorý teraz nevie splácať (v dôsledku
platenia nájmu a inkasa). Na tieto skutočnosti žalovaného 2/ upozornila najprv telefonicky, následne aj
písomne so žiadosťou, aby odstránil tieto zistené skryté vady, avšak neúspešne. Neskôr žalovaných
oslovila aj prostredníctvom právneho zástupcu. Na túto výzvu už reagovali prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, že nie sú ochotní uhradiť žiadnu škodu ani zľavu z kúpnej ceny. Preto dňa 8.8.2017
odstúpila od kúpnej zmluvy na základe ust. § 597 OZ. Zároveň žalovaných žiadala o vrátenie si plnenia.

Toto odstúpenie ostalo bez odozvy.

2. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.6.2018 uviedli, že predali nehnuteľnosť
žalobkyni na základe kúpnej zmluvy, pričom žalobkyňa a jej priateľ si tieto nehnuteľnosti riadne prezreli,tieto nehnuteľnosti boli dokonca prezreté aj znalcom z odboru oceňovania nehnuteľností a žalobkyňa po
prezretíapodpisekúpnejzmluvyvzmyslečl.Vods.2kúpnejzmluvyprehlásila,žejejejstavkupovaných
nehnuteľností známy a že ich v tomto stave kupuje. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú žiadnu vedomosť o

skrytých vadách nehnuteľností a doposiaľ im bolo len uvedené, že rodinný dom začal prejavovať vážne
nedostatky, ktoré pri jeho obhliadke neboli viditeľné, čo sa týka funkčnosti ČOV a praskania múrov. Podľa
vyjadrenia žalovaných, rodinný dom bol daný do užívania niekedy v 60 - rokoch. V rokoch 2002 a neskôr
prešiel následnou rekonštrukciou. V uvedenom rodinnom dome do svojej smrti žili rodičia žalovaných a
až do kúpy, resp. predaja nehnuteľností boli zo strany žalovaných čiastočne využívané. Rodinný dom bol

v stave, v akom ho žalobkyňa kupovala a nevykazoval žiadne vady. Z uvedených skutočností vyplýva,
že počas doby užívania nehnuteľností, t. j. po období niekoľkých desaťročí, nevykazoval tento dom
žiadne skryté vady, ktoré by bránili jeho riadnemu užívaniu. Žalovaní nemajú však žiadnu vedomosť,
čo v rodinnom dome po prevode nehnuteľností vykonávala žalobkyňa, či nedošlo z jej strany k nejakej
rekonštrukcii, prípadne poškodeniu rodinného domu jej vlastnou činnosťou. Na základe uvedeného
navrhujú žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Na pojednávanie dňa 29.7.2021 sa opätovne nedostavila žalobkyňa. Súd mal doručenie predvolania
u žalobkyne za preukázané v zmysle § 111 ods. 3, resp. § 112 CSP. V zmysle § 180 CSP súd spor
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.

4. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom

nebolo preukázané, že predmet kúpy mal nejaké skryté vady tak, ako to tvrdí vo svojej žalobe. V
čl. 5 kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.8.2015 medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanými ako
predávajúcimi je uvedené, že nehnuteľnosti kupuje kupujúca od predávajúcich v takom stave, v akom sa
dnes nachádzajú, pričom bezvadnosť predávaných nehnuteľností nebola medzi účastníkmi vyhradená.
Zároveň kupujúca prehlasuje, že je jej stav kupovaných nehnuteľností známy a že ich v tomto stave

od predávajúcich kupuje. Z uvedených skutočností vyplýva, že kupujúca vedela, akú nehnuteľnosť
kupuje, že nejde o novostavbu, ale o nehnuteľnosť staršiu, pričom ani zo znaleckého posudku pre banku
nevyplýva, aby stavba vykazovala nejaké vady. Taktiež má za to, že petit žaloby je nesprávny, pretože
kúpna zmluva má všetky náležitosti, ktoré má mať a preto nemôže byť
8C/40/2017

-3-

vyhlásená za neplatnú. Odstúpenie od zmluvy považuje za účelové a počas konania žiadnym spôsobom
neboli preukázané dôvody odstúpenia od zmluvy. Má za to, že táto žaloba je účelová aj z dôvodu, že
na nehnuteľnosti je vedená dražba či už aukčnou spoločnosťou pravdepodobne z titulu neuhradených

splátok úveru, ale aj exekútorským úradom. Z uvedených dôvodov navrhuje žalobu zamietnuť a priznať
žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní
previedli na žalobkyňu predmetnú nehnuteľnosť. Takáto žaloba však podľa aktuálneho znenia § 137
písm. d) CSP nie je prípustná, keďže z osobitného predpisu nevyplýva, že by sa žalobkyňa mohla
domáhať určenia právnej skutočnosti, ktorou je (okrem iného aj) právny úkon, t. j. napadnutá kúpna

zmluva. Súd v prvom rade z týchto dôvodov žalobu vo výroku I. rozsudku zamietol.

7. Podľa § 132 ods. 1 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže

bez svojej viny pripojiť.

8.Podľa§187ods.1,ods.2CSP,zadôkazmôžeslúžiťvšetko,čomôžeprispieťknáležitémuobjasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

9. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.10. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

11. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku
splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so
zreteľom na individuálne okolnosti prejednávaného sporu.

8C/40/2017
-4-

12. V danom prípade žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia o dôvodoch neplatnosti kúpnej zmluvy

nepredložila súdu žiadne dôkazy, bola skoro 4 roky pasívna po podaní žaloby a z 12-tich nariadených
pojednávaní sa ich ani raz nezúčastnila. Súdne zásielky z adresy trvalého pobytu sa vracali súdu ako
nevyzdvihnuté v odbernej lehote. Právny zástupca jej vypovedal plnú moc z dôvodu straty dôvery. Súd
zisťoval aj iné adresy jej pobytu, zásielky sa vracali s vyznačením, že adresát je neznámy. S poukazom
na vyššie uvedené o bremene tvrdenia a bremene dôkazu súd musí konštatovať, že žalobkyňa nesplnila

povinnosť strany sporu predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a preto súd žalobu aj z týchto
dôvodov vo výroku I. rozsudku zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Úspešným žalovaným
súd priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

8C/40/2017

-5-

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.