Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119202158
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119202158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: ROGERG plus s.r.o., so
sídlom Topoľčany, Obchodná 2, IČO: 36 628 191, zastúpený JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so
sídlomNitra,Školská3,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,sosídlomBratislava,
Pribinova 2, o vydanie motorového vozidla, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 08. 10. 2019 č. k. 30Cb/14/2019-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, týkajúcej sa určenia, že
žalobca je vlastníkom motorového vozidla, p o t v r d z u j e .

V zamietajúcej časti, týkajúcej sa vydania motorového vozidla a náhrady trov konania napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvej
inštancie dňa 26. 02. 2019, domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla

zn. C. J. Q., farba fialová metalíza, s osadenými EČ: XXXXJGS (E.), VIN: F (ďalej len „motorové vozidlo“)
a uloženia povinnosti žalovanému vydať mu motorové vozidlo žalobcovi do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že motorové vozidlo kúpil z L. za kúpnu cenu 25 000 eur, pričom
pri prepise vozidla na dopravnom inšpektoráte polícia zistila, že vozidlo je v pátraní v systéme „CLK“, z
ktorého dôvodu bolo dňa 1. 12. 2015 zaistené a je zadržiavané v X. C. v policajnej úschove s tým, že
bol vyzvaný, aby si uplatnil vlastnícke právo k motorovému vozidlu a žiadal o jeho vydanie.

3. Právne vec oprel o ust. § 137 písm. c), § 151 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992
Zb. (ďalej len „Ústava SR“), § 123, § 124, § 126, § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 21 ods. 1, 3, 4, 7 a 9 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPZ“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
motorové vozidlo bolo zaistené Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Nitra dňa 01. 12. 2015 z
dôvodu, že v tom čase naň bolo vyhlásené pátranie ako po odcudzenom motorovom vozidle v systéme

„CLK“. Podľa „potvrdenia o zaistení veci“ motorové vozidlo bolo zaistené G. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Ľ. V. XXXX/X, P., v tom čase konateľovi žalobcu podľa § 21 ods. 1 ZoPZ, ktorému ako dokladuje
Opatrenie č. p. ORPZ-NR-OKP6-84-002/2016 zo dňa 17. 02. 2016, rovnako ako spoločnosti Parcours
IberiaSAbolozasielanépoučenieopovinnostiuplatniťsivlastníckeprávoaleboinéprávokmotorovémuvozidlu na súde v lehote 60 dní. Poukázal na ust. § 21 ods. 9 ZoPZ, v zmysle ktorého neuplatnenie si
vlastníckeho alebo iného práva má za následok, že zaistená vec sa stáva majetkom štátu. Konštatoval,
že žalobca si uplatňoval nárok na vydanie motorového vozidla už v konaní 7C/106/2018, v ktorom zobral

žalobu späť v dôsledku čoho zrejme nedošlo k prechodu vlastníctva k motorovému vozidlu na štát,
nemal však preukázané, či si žalobca uplatňoval niekedy na súde aj vlastnícke právo k motorovému
vozidlu. Argumentoval, že súd sa nemôže ako s predbežnou otázkou vysporiadať s vlastníckym právom
k motorovému vozidlu, ktorého vydania sa žalobca domáha, pokiaľ stranou sporu (ako žalovaným) nie
je ďalší domnelý vlastník, s ktorým je žalobca v spore o vlastníctvo motorového vozidla a zároveň na

strane žalovaného je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k sporu o vlastnícke právo. V
tejto súvislosti dodal, že do rozhodnutia vo veci samej žalobca nepodal žalobu o určenie vlastníckeho
práva a ani návrh na prerušenie konania. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že španielska spoločnosť G.
W. D. nereagovala na výzvu žalovaného na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, nemožno
vykladať tak, že sa vlastníckeho práva vzdáva. Naviac z listín predložených žalovaným vyplynulo, že
zásielkasažalovanémuvrátilaakonedoručená,pričom koncomfebruára2016žalovanéhokontaktovala

spoločnosť VAMAS SK s.r.o. preukazujúca sa splnomocnením od poškodenej spoločnosti. Aj podľa
Úradného záznamu žalovaného zo dňa 29. 03. 2016, sa k nemu dostavil J. X. ako zástupca spoločnosti
E. SK s.r.o., ktorá na základe splnomocnenia zastupuje poškodenú spoločnosť G. O. S.A. E., ako
vlastníka motorového vozidla, ktoré bolo predmetom trestného činu v októbri 2015 a uviedol, že k
motorovému vozidlu si budú uplatňovať nárok na vlastnícke právo. Mal tak jednoznačne preukázané,

že pochybnosti o vlastníckom práve k motorovému vozidlu na strane žalovaného sú dôvodné a jeho
postup podľa § 21 ods. 9 ZoPZ bol zákonný a správny. Dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky
pre rozhodnutie o povinnosti žalovaného vydať motorové vozidlo, keďže naďalej nebolo jednoznačné a
judikované vlastnícke právo k motorovému vozidlu v prospech žalobcu.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a v konaní
úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a uloženia

povinnosti žalovanému vydať motorové vozidlo. Dôvodil, že si predmetné motorové vozidlo kúpil a
doviezol ho na Slovensko, pričom na listinách preukazujúcich kúpu a nadobudnutie vozidla je uvedený
akovlastníkR.ktoráspoločnosťzmenouspoločenskejzmluvyzmenilanázovnaO.plus,s.r.o.,sosídlom
M. 2, XXX XX P.. V čase kúpy neboli na vozidle žiadne ťarchy a toto nadobudol v dobrej viere do svojho
vlastníctva vyplatením kúpnej ceny a prevzatím vozidla od predávajúceho. Z dôvodu, že pri preberaní

ŠPZ na Dopravnom inšpektoráte v Nitre bolo v systéme Q. - v lustrácii uvedené, že vozidlo je v pátraní,
auto bolo zaistené dňa 01. 12. 2015 osobe G. N., nar. XX. XX. XXXX, Ľ. V. XXXX/X, P.. Zvýraznil, že na
potvrdení o zaistení nebolo žiadnym spôsobom uvedené postavenie G. N. ako konateľa žalobcu, napriek
skutočnosti, že obsahuje poučenie o tom, že ak je vec zaistená právnickej osobe, uvedie sa zároveň aj
fyzická osoba, ktorá právnickú osobu zastupuje a priloží doklad o oprávnenosti takéhoto zastupovania,

keď potvrdenie obsahuje len údaje o fyzickej osobe, ktorej bolo vozidlo zaistené. Zastal názor, že
motorové vozidlo bolo zaistené nesprávnym úradným postupom neoprávnenej osobe, a to ani v pozícii
vlastníka ani osobe oprávnenej konať za právnickú osobu. Konštatoval, že počas súdneho konania
neprebiehalo, resp. nebola podaná žiadna žaloba o určenie vlastníckeho práva, jeho vlastnícke právo
nebolo nijakým spôsobom vyvrátené, blokácia vozidla v systéme CLK v čase podania žaloby nebola

evidovaná a neexistovala ani žiadna žaloba o určenie vlastníckeho práva. Mal za to, že za situácie,
keď na auto nie je žiadna pozitívna lustrácia ani v systéme CLK ani v systéme SIRENE, nie je dôvod
na pokračovanie v stave zaistenia vozidla a polícia nad rámec svojich povinností a zákonnej úpravy
opakovane vyzýva spoločnosť G., na uplatnenie si vlastníckeho práva. Vyzdvihol, že jeho vlastnícke
právo v danom stave nie je žiadnym spôsobom spochybnené, nakoľko systém CLK ako aj SIRENE

neobsahujú žiaden záznam ani pozitívnu lustráciu. Dôvodil, že nečinnosť a neuplatnenie si vlastníckeho
práva španielskou spoločnosťou nezakladá zákonný dôvod pokračovať v zásahu do jeho vlastníckeho
práva. Zopakoval, že vozidlo nebolo zaistené žalobcovi, ale fyzickej osobe G. N. a len ten bol poučený
o povinnosti uplatniť si vlastnícke právo na súde žalobou v lehote 60 dní od zaistenia, čo ani nemohol
učiniť, lebo mu nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k vozidlu

si neuplatnila žiadna osoba, ktorá má zákonný právny titul preukazujúci vlastnícke právo, a preto
neexistuje žiadna pochybnosť o tom, kto je vlastník zaistenej veci. Dodal, že disponuje nadobúdacím
titulomatofaktúrouzamotorovévozidloajenesporné,žekúpnacenabolavyplatenáamotorovévozidlo
mu bolo odovzdané aj s dokumentmi a kompletnou sadou originálnych kľúčov.6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s napadnutým rozsudkom súhlasí a
zotrval na požiadavke, aby sa súd vysporiadal s otázkou vlastníckeho práva k zaistenému motorovému

vozidlu a určil, kto je jeho nepochybným vlastníkom, na základe ktorého rozhodnutia potom vydá vozidlo
jeho vlastníkovi. Podľa jeho názoru pri zaisťovaní motorového vozidla nedošlo zo strany útvaru PZ k
pochybeniu a policajt postupoval podľa príslušných ustanovení zák. č. 171/1991 Zb. o policajnom zbore
v znení neskorších predpisov.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie

podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je sčasti dôvodné.

8. V tomto konaní sa žalobca žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 26. 02. 2019, domáhal

určenia, že je výlučným vlastníkom osobného motorového vozidla zn. C. J. Q., farba fialová metalíza,
s osadenými EČ: XXXXJGS (E.), E.: F a uloženia povinnosti žalovanému vydať mu zaistené motorové
vozidlo do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Dôvodil, že kúpil motorové vozidlo, toto si riadne
prevzal a doviezol na D. z L. za kúpnu cenu 25 000 eur, pričom pri prepise polícia zistila, že vozidlo je
v pátraní, a to v systéme „CLK“, kde bola pozitívna lustrácia - vyhlásené pátranie E., na základe čoho

motorové vozidlo je zadržiavané v X. C. v policajnej úschove od 1. 12. 2015 a bol vyzvaný, aby si uplatnil
vlastnícke právo k motorovému vozidlu a žiadal o jeho vydanie.

9. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom v čase zaistenia a
uloženia veci do úschovy (ďalej len zák. č. 171/1993 Z. z.), policajt je oprávnený zaistiť na vykonanie

potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku
a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v
trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide o vec, po ktorej pátra
polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená, potvrdenie o zaistení veci
s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci môže trvať najviac 90

dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 21 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z., ak pominuli dôvody na zaistenie veci podľa odseku 1,
vec sa vráti osobe, ktorej bola zaistená. Prevzatie vrátenej veci potvrdí táto osoba svojím podpisom na
úradnom zázname o vrátení veci.

11. Podľa § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z. z., ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe,
ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží
zaistenúvecdoúschovyapísomnetooznámitýmtoosobám,pričomimvpísomnomoznámeníodporučí,
aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné

právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde,
je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec
uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci
oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v
súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote

podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju
neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

12. Pochybnosti o práve k zaistenej veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nastávajú
spravidla vtedy, keď právo k takejto veci uplatňuje ďalšia osoba, resp. viac osôb. V takom prípade treba

veculožiťdoúschovy,atýmzabrániť,abysasvecouaždoobjasneniaprávaknejdisponovalo.Policajný
orgán pochybnosti o práve neodstraňuje samostatným dokazovaním zameraným len na túto otázku;
takáto právomoc mu nepatrí.

13. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval dva nároky, a to jednak určenie, že je výlučným vlastníkom

označeného motorového vozidla a tiež jeho vydania. Súd prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu
žaloby o určenie vlastníckeho práva žalobcu k motorovému vozidlu dospel k záveru o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného na požadovanom určení, s ktorým sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd len akcentuje, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúciz hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej
procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)

[porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9].
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom

toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide
naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/192/2004). Pokiaľ teda si žalobca vlastnícke právo uplatnil voči žalovanému, ktorý nie je ani len
domnelým vlastníkom vozidla, nesvedčí mu v spore pasívna vecná legitimácia, čím je daný prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby v tejto časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti

zamietnutiažalobyourčenievlastníckehoprávažalobcukmotorovémuvozidluakovecnesprávnypodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odlišná situácia je pokiaľ ide o druhý nárok žalobcu o vydanie vozila, kde súd prvej inštancie svoje
zamietajúce rozhodnutie založil na závere, že nie sú splnené podmienky pre uloženie tejto povinnosti

žalovanému, pretože pochybnosti žalovaného o vlastníckom práve k vozidlu sú dôvodné a jeho postup je
zákonný a správny, keďže nie je jednoznačné a judikované vlastnícke právo žalobcu k vozidlu. Vyvodil,
že otázku vlastníctva vozidla nemôže skúmať ako otázku predbežnú, pretože stranou sporu nie je ďalší
domnelý vlastník, s ktorým je žalobca v spore o vlastníctvo vozidla, pričom žalobca takúto žalobu a ani
návrh na prerušenie konania nepodal. Tento právny záver však odvolací súd nepovažuje za správny.

15. Úvodom odvolací súd zvýrazňuje, že ustálená súdna prax i teória vychádzajú zo zhodného názoru,
že určovacia žaloba (§ 137 písm. c/ CSP) má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, a
preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené, a kde

je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP). V prípade možnosti žalovať priamo
splnenie povinnosti, je preto potrebné vždy považovať určovaciu žalobu za neprípustnú, nakoľko neslúži
potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu súdnych sporov.

16. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje.

17. Úspešnosť žaloby podľa uvedeného ustanovenia je podmienená splnením 2 predpokladov, a to že
žalobca preukáže svoje vlastnícke právo k veci, ktorej vydania sa domáha a že mu ju žalovaný zadržuje
neprávom.

18. V súdenej veci sa žalobca práve v zmysle § 126 ods. 1 OZ domáha žalobou vydania motorového
vozidla dôvodiac, že svoje vlastnícke právo k nemu nadobudol kúpnou zmluvou za sumu 25.000 eur v
L., čo preukazoval listinnými dokladmi v spise založenými na č. l. 39-48, a že vozidlo mu je žalovaným
zadržiavané neoprávnene. V tejto súvislosti je nesporné, že Opatrením ORPZ v Nitre, odbor kriminálnej

polície zo dňa 17. 02. 2016 č. p. ORPZ-NR-OKP6-84-002/2016 bolo podľa § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993
Z. z. uložené do úschovy motorové vozidlo, ktorého vydania sa žalobca v tomto konaní domáha, a ktoré
bolo dňa 01. 12. 2016 zaistené príslušníkmi odboru kriminálnej polície ORPZ v Nitre G. N., bytom P.,
Ľ. V. XXXX/X, nakoľko vznikli pochybnosti o tom, či zaistená vec mu patrí, a zároveň si na zaistenú
vec uplatňuje právo iná osoba, a to spol. G. W. SA Q.: S adresa: C Q. XX, Z XXX B. O. DE C., E..

X. osobám, ktoré si na zaistené vozidlo uplatňujú vlastnícke právo bolo odporučené, aby v lehote 60
dní od doručenia oznámenia si uplatnili vlastnícke alebo iné právo k zaistenej veci na príslušnom súde.
Za danej situácie, odvolací súd zastáva názor, že nič nebráni tomu, aby súd i v tomto konaní o vydaní
veci ako predbežnú (prejudiciálnu) riešil otázku vlastníckeho práva k zaistenému motorovému vozidlu.
Z ust. § 21 ods. 9 zák. č. 171/1993 Z. z. totiž nevyplýva, že jediným právnym prostriedkom, ktorým

si oprávnený pre účely vydania zaistenej veci môže uplatniť svoje právo je výlučne žaloba o určenie
vlastnícke práva. Nasvedčuje tomu i dikcia tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého ak vzniknú
pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo si na ňu uplatní právo iná
osoba, útvar Policajného zboru ju uloží do úschovy a odporučí týmto osobám, aby si v lehote do 60 dníodo dňa doručenia písomného označenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na
príslušnom súde. Nemožno tak vyvodiť, že oprávnená osoba si svoje vlastnícke právo k zaistenej veci
musí uplatňovať výlučne žalobou o určenie, že je vlastníkom takejto veci, ale môže tak učiniť viacerými

spôsobmi. To znamená i žalobou o vydanie veci, v rámci ktorého konania súd ako predbežnú otázku
musí posúdiť, či žalobcovi svedčí tvrdené vlastnícke právo k nej.

19. Keďže súd prvej inštancie, vychádzajúc z iného právneho záveru, neposudzoval ako predbežnú
otázku vlastníctvo žalobcu k zaistenému vozidlu a ani sa nezaoberal ďalšími podmienkami pre vznik

povinnosti žalovaného vydať ho žalovanému, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Pre úplnosť odvolací súd upriamuje pozornosť i na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že vlastníctvo k vozidlu
nadobudol ním označenou kúpnou zmluvou, bude potrebné posúdiť, či táto sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. V tomto smere je podstatné, či predávajúci a

kupujúci boli podnikateľmi a či záväzkové vzťahy zo zmluvy, na základe ktorej bol vykonaný prevod
sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. V prípade, že by tomu tak bolo, je potrebné mať na zreteli ust.
§ 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď
predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo
nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za

účelom jeho predaja. Znamená to, že toto zákonné ustanovenie v záujme právnej istoty obchodných
vzťahov prelamuje princíp „Nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má sám“. Pre posúdenie
dôvodnosti žaloby bude tiež významné zistenie, či zhora označená španielska spoločnosť preukazuje
svoje vlastnícke právo k spornému vozidlu a či si (ne)uplatnila na súde svoj nárok na zaistenú vec.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte jeho
rozhodnutia.

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
vysloveným v tomto rozhodnutí, pri zachovaní postupu v naznačenom smere po doplnení dokazovania

v potrebnom rozsahu, opätovne rozhodne o nároku žalobcu na vydanie motorového vozidla. Zároveň
rozhodne i o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).