Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Považan

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413225634
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1413225634.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobcu: J.. J. X., M.., X.. XX.XX.XXXX, V. L.
Y. L., J. P. XX, zast. JUDr. Tijanou Čečezovou, advokátkou v Bratislave, Drieňová 76/17, proti žalovanej:
Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, o plnenie z
poistnej zmluvy a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave
zo dňa 29. novembra 2019 č.k. 7C/78/2013-367 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa
14. januára 2020 č.k. 7C/78/2013-409 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal
uloženia povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi poistné plnenie zo zmluvy vo výške 1.642,57 eur
plus náležitosti pre neplatné odmietnutie poistného plnenia (cena za opravu vozidla 1.804,57 eur
znížená o minimum spoluúčasti podľa bodu D havarijnej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 20.10.2010 o
165 eur), alternatívne ktorou žiadal zaplatenie istiny 1.804,57 eur s príslušenstvom (plná náhrada za
poistné plnenie titulom škody spôsobenej žalovanou uvedením žalobcu ako poisteného do omylu a jeho
udržiavaním v omyle počas doby kým možnosť účinnej nápravy nezanikla). Žalovanej priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Napokon uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť štátu náhradu
trov vo výške 337,84 eur na účet Okresného súdu Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalovaná so žalobcom uzatvorila poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. Š. O. A. M. EČV: L. XXX C., rok
výroby XXXX, číslo karosérie (VIN) V.. Dňa 25.06.2012 manželka žalobcu R. X. telefonicky nahlásila

škodu zo dňa 22.06.2012, ktorá bola zaregistrovaná pod č. XXXXXXXXXX a popísala škodovú udalosť:
odparkovanévozidlosapohloanarazilodobrány.Obhliadkavozidlabolavykonanátechnikomžalovanej
poisťovne dňa 26.6.2012. Vozidlo bolo odovzdané do servisu dňa 16.7.2012 a po vykonaní opravy a
doručení kalkulácie a faktúry žalobca požiadal žalovanú poisťovňu dňa 03.08.2012 o vydanie krycieho
listu. Žalovaná oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia
poistného plnenia z 07.08.2012 žalobcovi oznámila, že šetrenie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX
bolo ukončené dňa 07.08.2012 a škodová udalosť bola likvidovaná v zmysle VPP HAV 08 čl. V Výluky

z poistenia bod 1, t.j. bola odložená bez poskytnutia poistného plnenia v zmysle VPP HAV 08 čl. V -
Výluky z poistenia bod 1 písm. j/ - poistenie sa nevzťahuje na škody, ktoré boli priamo alebo nepriamo
zapríčinené, spôsobené, vznikli alebo sa zväčšili nesprávnou obsluhou a údržbou, nedostatočným
zabezpečením vozidla proti samovoľnému pohybu.3/Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania zhodne so závermi vykonaného
znaleckého dokazovania konštatoval, že pri riadne zatiahnutej parkovacej brzde, dobrom technickom
stave parkovacej brzdy a vozidla (rok výroby 2010) z technického hľadiska nebolo možné, aby sa

predmetné osobné motorové vozidlo samovoľne pohlo, nakoľko parkovacia brzda (ak bola zatiahnutá)
musí vozidlo udržať v kľudovej polohe do veľkosti uhla 16 stupňov (k samovoľnému pohybu vozidla
mohlo dôjsť iba pri nedostatočnom zatiahnutí parkovacej brzdy), pričom je podľa záverov znalca
nemožné, aby nastala situácia, že by došlo k zlyhaniu parkovacej brzdy náhodne a zas k funkčnosti
brzdy bez vykonania potrebnej opravy na brzdovom systéme parkovacej brzdy. S poukazom na ustálený

skutkový stav, vykonané dokazovanie, závery znaleckého dokazovania a s ohľadom na citované
zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a VPP HAV 08 súd dospel k záveru, že z dôvodu výluky
poistenia (čl. V bod 1 písm. j/ VPP HAV 08), keď sa poistenie nevzťahuje na škody ktoré boli priamo
alebonepriamozapríčinené,spôsobenéalebovzniklinedostatočnýmzabezpečenímprotisamovoľnému
pohybu, je žaloba nedôvodná.
4/Rovnako uzavrel, že v konaní žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by žalovaná poisťovňa

porušila svoju povinnosť likvidovať predmetnú poistnú udalosť v zmysle platných právnych predpisov
a VPP HAV 08, pričom tu nie je daná príčinná súvislosť medzi údajným porušením právnej povinnosti
a údajne vzniknutou škodou, opísanou žalobcom v jeho podaniach (súd dospel k záveru, že vznik
škody v súvislosti s postupom žalovanej poisťovne, protiprávne konanie a príčinná súvislosť neboli
preukázané),žalobcanešpecifikovalaképovinnostimalažalovanápoisťovňapririešenípoistnejudalosti

porušiť a to či už v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka alebo Všeobecných poistných podmienok
VPP HAV 08. Žalovaná poisťovňa v čase oznámenia poistnej udalosti poisteným objektívne nemôže
mať dostatočné informácie pre posúdenie, či poistná udalosť bude likvidovaná s poskytnutím poistného
plnenia alebo bez jeho poskytnutia, preto žalovaná pri oznámení predmetnej poistnej udalosti túto
skutočnosť nemohla uviesť, ale musela postupovať v zmysle VPP a platných právnych predpisov, a až

po obdržaní všetkých potrebných dokladov pre posúdenie dôvodnosti vyplatenia poistného plnenia mala
poisťovňa dostatočné informácie, akým spôsobom ukončí likvidáciu škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX,
vzhľadom na uvedené konanie žalovanej poisťovne nemohla byť žalobcovi spôsobená škoda. Tiež
počas konania nebolo listinným ani iným dôkazom preukázané tvrdenie žalobcu, že by žalovaná
poisťovňa písomne uznala akýkoľvek dlh voči žalobcovi, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné

bremeno svojho tvrdenia.
5/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu 100%. Súd tiež zaviazal v spore neúspešného žalobcu k povinnosti náhrady
trov vzniknutých štátu vo výške 337,84 eur na účet súdu prvej inštancie.

6/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Škodová udalosť bola po nahlásení žalovanej
zaregistrovaná s tým, že žalobca má do piatich dní dostať informáciu, ako ďalej postupovať. Následne
bolo vozidlo podrobené obhliadke, bolo vydané potvrdenie o zaevidovaní udalosti ako poistnej udalosti
so súhlasom k zadaniu vozidla do opravy s jedinou podmienkou - doručiť poisťovni faktúru o oprave.
Následne žalovaná ešte tri krát mailom potvrdila, že sa jedná o poistnú udalosť. Po oprave žalobca

požiadalžalovanúovystaveniekrycieholistu,načožalovanáoznámilažalobcovi,žeprípadukončilabez
poskytnutia poistného plnenia z dôvodu výluky. Podľa žalobcu došlo tak k uznaniu udalosti ako poistnej
udalosti,ďalšiešetrenie,čiškodováudalosťbolaalebonebolapoistnouudalosťoustratiloprávnydôvoda
legitimitu,súčasnezačalaplynúť30dňoválehotanazistenielen rozsahupoistnéhoplneniazavzniknutú
škodu. Odmietnutie poistného plnenia likvidátorom žalobcovi doručené dňa 10.8.2012, vzhľadom na

predchádzajúce viacnásobné uznanie udalosti ako poistnej považoval žalobca pre porušenie § 797 ods.
2 OZ a § 323 ods. 1 ObZ v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatné. Žalovaná navyše neposkytla žiaden
dôkaz o údajne vykonanom šetrení ani o jeho výsledku, výsledky šetrenia neprerokovala s poisteným.
Uznaniepoistnejudalostižalovanouzakladánárokpoistencanaplnenie,súdtakmalvzmysleprvotného
výroku alternatívneho žalobného návrhu rozhodnúť o tom, že žalovaná je povinná plniť. Právnym

podkladom nároku na plnenie v sekundárnom žalobnom návrhu je udržiavanie žalobcu v omyle, že
opravu vozidla v rámci poistnej udalosti uhradí žalovaná, spôsobenie škody spočíva v tom, že poisťovňa
s nezákonným odopretím plnenia čakala dovtedy, kým oprava vozidla bola vykonaná a takto definitívne
znemožnila žalobcovi rozhodnúť sa, či výlučne estetické poškodenia vozidla dá vôbec opraviť resp. v
akom rozsahu.

Súd prvej inštancie podľa žalobcu svojvoľne pozmenil predmet žaloby v tom zmysle, že namiesto
prejednávania podanej žaloby začal prejednávať vymyslenú spornú otázku, či zaparkované vozidlo sa
mohlo alebo nemohlo samovoľne pohnúť. Takýmto konaním došlo ku konaniu mimo rozsahu žaloby
a k pozmeneniu predmetu sporu, konaniu bez žalobného návrhu. Následne súd nariadil znaleckédokazovanie na riešenie otázky, ktorá nebola (vzhľadom na skoršie uznanie žalovanou) pre rozhodnutie
o podanej žalobe významná, pričom odmenu znalca v nemalej výške musí hradiť žalobca. Vyššie
uvedené žalobca považoval za porušenie základného práva na prejednanie veci, na nestranný súd,

spravodlivé súdne konanie ako aj konanie bez zbytočných prieťahov, keď súd prvej inštancie v
jednoduchej veci konal cca 6 rokov. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s právnou argumentáciou
žalobcu, dopustil sa viacnásobného porušenia procesných predpisov, najmä nerešpektoval princíp
viazanosti súdu podanou žalobou, nesprávne postupoval pri hodnotení dôkazov. V rozsudku absentuje
vyporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, tento obsahuje viaceré nepravdivé

skutočnosti a tvrdenia. Súd prvej inštancie na pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré nie. Súd nevykonal riadne
dokazovanie oboznámením listín, vychádzal z dôkazov, ktoré žalobca spochybňoval.
Podľa žalobcu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nerozhodol nestranne,
keď zvýhodnil žalovanú, došlo k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne konanie a konanie

neprebehlo bez prieťahov. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Nevysporiadal sa s podstatnými tvrdením žalobcu, že uznanie škodovej
udalosti za poistnú udalosť zakladá nárok žalobcu na plnenie tak zo zákona, ako aj zo zmluvy. Napriek
tomu súd šetril existenciu poistnej udalosti, ktorá bola už skôr uznaná. Predmetom sporu bolo primárne
posúdiť, či žalovaná po uznaní škodovej udalosti ako poistnej udalosti a po tom, čo súhlasila s

vykonaním opravy motorového vozidla, mohla následne platne a zákonne odmietnuť poskytnúť plnenie.
Žalobca preto navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v
plnom rozsahu vyhovel, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
7/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považovala rozsudok za správny a zákonný,

opretý o výsledky vykonaného dokazovania, najmä znaleckého dokazovania. Pokiaľ by aj bolo pravdivé
tvrdenie žalobcu, že vozidlo malo poruchu parkovacej brzdy spôsobenú priamo pri výrobe, (hoci je
vysoko nepravdepodobné, že by došlo k jednej náhodilej poruche parkovacej brzdy) aj takáto príčina
vzniku škodovej udalostí predstavuje výluku z poistenia v zmysle čl. V bod 1 písmeno i/ Všeobecných
poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Pokiaľ žalobca v odvolaní opakovane

uvádza, že žalovaná mala uznať dlh či záväzok, toto tvrdenie žalobcu žalovaná odmietla. V súdnom
sporeideopoistnývzťah,ktorýsariadipríslušnýmiustanoveniamiObčianskehozákonníka.Zožiadneho
dokladu adresovaného žalobcovi nemožno vyvodiť záväzok žalovanej plniť na základe škodovej
udalosti, obsah listov nezakladá nárok žalobcu na plnenie voči žalovanej. Žalovaná má za to, že
obsah listov adresovaných žalobcovi nemožno hodnotiť ako uznanie dlhu prípadne záväzku, ktorého by

vznikla žalovanej povinnosť žalobcovi plniť. Žalobca sa žalobou domáha buď poistného plnenia alebo
náhrady škody, pokiaľ ide o náhradu škody, žalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť, ktorou by bola
žalobcovi spôsobená škoda, nárok na náhradu škody považuje za nepreukázaný čo do výšky a čo do
právneho základu. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil.

8/Žalobca v následnom písomnom podaní zopakoval svoje argumenty v odvolaní, poprel či vyvracal
tvrdenia žalovanej. Znalecké dokazovanie, o výsledok ktorého súd ako o podstatný dôkaz oprel svoje
rozhodnutie, považoval za hypotetické, nepodložené skutočným meraním. Problém náhodného zlyhanie
bŕzd predmetného typu vozidla Š. O. M. v rozsahu 5,26 % je medzinárodne známy v poisťovacej praxi
spoločnosti Warranty Direct Ltd., odpoveď na toto tvrdenie znalecký posudok neobsahuje. Predmet

rozsudku sa nezhoduje s predmetom žalobného návrhu, rozsudok sa nevyporiadava so základnými
dôkazmi dôvodnosti žaloby, súd bol pri rozhodovaní zjavne naklonený žalovanej strane, vychádzal zo
spochybnených dôkazov resp. hypotetického znaleckého posudku, súd sa dopustil aj iných procesných
pochybení, žalobca preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za celkom nesprávny.
9/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania

podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z. (CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP,
dospel pritom k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.
10/Vsúdenejvecisažalobcadomáhaluloženiapovinnostižalovanejposkytnúťžalobcovipoistnéplnenie
zo zmluvy vo výške 1.642,57 eur plus náležitosti pre neplatné odmietnutie poistného plnenia (cena
za opravu vozidla 1.804,57 eur znížená o minimum spoluúčasti podľa bodu D havarijnej zmluvy č.

XXXXXXXXXX z 20.10.2010 o 165 eur), alternatívne ktorou žiadal zaplatenie istiny 1.804,57 eur s
príslušenstvom(plnánáhradazapoistnéplnenietitulomškodyspôsobenejžalovanouuvedenímžalobcu
ako poisteného do omylu a jeho udržiavaním v omyle počas doby kým možnosť účinnej nápravy
nezanikla), jednoznačne tak išlo o žalobu na plnenie (splnenie povinnosti) v zmysle § 137 písm. a/ CSP.11/Hoci žalobca označoval žalobu (jej petit) za alternatívny (kedy sa navrhuje viac nárokov s tým, že
sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní), jedná sa o petit eventuálny (kedy sa navrhuje
jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené, tak sa navrhuje nárok náhradný). Podstatou

eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (v danom prípade plnenia z poistnej zmluvy),
a ak by toto nebolo možné, návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie náhrady škody). Ak súd
rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa
prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4 Cdo 113/2010).

12/Súd prvej inštancie sa správne zaoberal a rozhodoval o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy
dospel k záveru o preukázaní nedôvodnosti v poradí prvého petitu.
13/Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca
domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku.
Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému
uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti,

súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia
rovnaképrávaapovinnosti,ktorýchsažalobcadomáhal.Ibasúdrozhodujeotom,akobudeformulovaný
výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa
žalobca žalobou skutočne domáhal. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp.

zn. 5 Cdo 254/2009).
14/Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie svojvoľne pozmenil predmet žaloby v tom zmysle, že
namiesto prejednávania podanej žaloby začal prejednávať vymyslenú spornú otázku, či zaparkované
vozidlo sa mohlo alebo nemohlo samovoľne pohnúť, neobstojí. Predmetom žaloby na plnenie primárne
bol nárok na poistné plnenie, ktorý za nesporný považoval len žalobca, nesprávne vychádzajúc z

údajného „uznania nároku“ žalovanou, rovnako v nadväznosti na to považoval odmietnutie poistného
plnenia likvidátorom žalobcovi doručené dňa 10.8.2012 v zmysle § 39 OZ za absolútne neplatné.
Samotným zaevidovaním škodovej udalosti poisťovňou však nedochádza k uznaniu dlhu, z ktorého by
vznikla nesporná povinnosť plniť, resp. následná potreba zamerať dokazovanie len na výšku nároku.
Súd prvej inštancie postupoval preto správne, ak vykonal dokazovanie na zistenie dôvodnosti a vecnej

opodstatnenosti uplatneného nároku.
15/K žalobcom namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP odvolací súd
uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie na pojednávaní neoboznámil strany s tým, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za sporné a nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a neuviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci, v zásade platí, že postup súdu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je pre strany

sporu a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa
kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a prednášanie skutkových
tvrdení a návrhov na dokazovanie. Súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods.
1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri
zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o

ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd
určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci.
To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak súd toto zákonné ustanovenie
nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv,

ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,
vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo
napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie.
Striktné nedodržanie postupu podľa ustanovenia § 181 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie (spočívajúce

v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia strán je možné považovať za zhodné a ktoré
zostali sporné a aké je jeho predbežné právne posúdenie) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania,
ktorá však neznemožnila žalobcovi, aby uskutočňoval práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.
16/Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018 vyplýva, že cieľom

ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa
posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie
súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné
dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovýmtvrdeniam,ktorésúpodľanázorusúdubuďnespornéaleboprávnebezvýznamné.Porušenieuvedeného
ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv. Z judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV.
ÚS16/2012)vyplýva,žesúdažvsamotnomrozhodnutívoveci,anievrámcipostupupodľaustanovenia

§ 118 ods. 2 OSP (obsahujúcom obdobnú úpravu vedenia konania ako ustanovenie § 181 ods. 2 CSP),
vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci.
17/Ústavný súd Slovenskej republiky podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6
ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
18/V súdenej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu

potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť,
podľa § 387 ods. 1 CSP, stotožňujúc sa v celom rozsahu s jeho odôvodnením podľa § 387 ods. 2 CSP.
19/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keď tejto žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.