Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. jún 2021

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 47Ek/601/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120268509
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Hederová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120268509.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H.. X. Š., K. K.. XX.XX.XXXX, I. O. R.
XX, XXX XX W. Ľ., proti povinnému: Š. K., K. XX.XX.XXXX, I. O. W. XX, XXX XX Š. práv. zast. JUDr.
Roman Jurík, PhD., advokát so sídlom M. Flengera 4, 940 01 Nové Zámky o vymoženie 10113,55 EUR
s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ivančík so sídlom exekútorského
úradu Výpalisko 2 94001 NovéZámky, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 66EX 614/2019, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa
21.03.2020 domáhal od povinného vymoženia 10 113,55 Eur s príslušenstvom na základe exekučného

titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/87/2008 zo dňa 02.05.2008 ( ďalej
ako „ Exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 30.09.2020 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 47Ek/601/2020, ktorým bol
vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Ivančík so sídlom exekútorského úradu

Výpalisko 2 94001 NovéZámky, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn 66EX 614/2019. Súdny exekútor
následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 20.10.2020.

3. Dňa 03.11.2020 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Ten
spolu s vyjadrením oprávneného zaslal súdu 20.11.2021.

4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu. V návrhu na
zastavenie exekúcie uvádza, že dôvodmi návrhu na zastavenie exekúcie sú, že po vzniku exekučného
titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a rovnako tak, že sú tú iné skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný uvádza, že sa v základnom konaní proti
platobnému rozkazu nebránil podaním odporu, nebránil sa ani proti už zastavenej starej exekúcii
podaním námietok. Tento raz sa ale bráni. Prvou skutočnosťou, ktorú oprávnený namieta je úrok z

omeškania. Uvádza, že takýto úrok z omeškania sa považoval za neakceptovateľný aj v čase vydania
platobného rozkazu. Svoje tvrdenia v návrhu na zastavenie exekúcie opiera o stanovisko Najvyššieho
súdu R 93/2015. Má za to, že súd má právo a povinnosť vyhodnotiť v akej miere je dohodnutý úrok
primeraný, a nad rámec primeranosti návrh v časti úroku zamietnuť. Ďalej povinný namieta, že výrok
platobného rozkazu síce obsahuje výšku (sadzbu) úroku z omeškania a dobu, od kedy oprávnenému
patrí, neobsahuje ale sumu, z ktorej sa tento úrok z omeškania má počítať. Má za to, že len nepriamo

sa dá vykladať výrok platobného rozkazu tak, že úrok z omeškania sa má počítať z istiny. V ďalšej časti
povinný navrhuje, aby súd nariadil pojednávanie alebo vypočul oprávneného aj povinného. Záverompovinný namieta výšku trov exekúcie s poukazom na namietaný úrok z omeškania. Povinný si uplatňuje
nárok na náhradu trov konania spolu vo výške 1138,34 Eur. V zmysle všetkých uvedených tvrdení
povinného v návrhu na zastavenie, povinný navrhuje aby súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal

na náhradu trov exekučného konania povinnému a rovnako tak zaviazal oprávneného na náhradu trov
exekučného konania súdnemu exekútorovi.
5. Oprávnený sa dňa 16.11.2020 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovne.
Oprávnený uvádza, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, pretože povinnému bolo opakovane
ponúknuté riešenie dohodou, kde mal zaplatiť už iba 12 000E v troch splátkach, avšak dohodu nesplnil.

Zároveň oprávnený k svojmu vyjadreniu priložil aj list zo strany veriteľa povinnému + kópiu podacieho
listu. K námietke povinného k úroku z omeškania, oprávnený uvádza, že povinný súhlasil s uvedeným
úrokom z omeškania keď bola spísaná dohoda o vyrovnaní záväzku, nemal voči tomu žiadne námietky.
Oprávnený záverom navrhol aby povinný dodržal to čo mu bolo navrhnuté.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže
ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti

exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a

rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku a zistil, že návrh povinný návrh na zastavenie exekúcie podal v stanovenej 15-dňovej lehote.
Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení
Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.

13. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.

Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania,
t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v
návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal.
Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §
61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd

pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky
skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktorépodľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu
alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

14. Knámietkepovinnéhoohľadom úrokuzomeškaniauvádza,žestanoviskoč.93zozbierkystanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR 8/2015 zo dňa 20.11.2015 (ďalej len „stanovisko“) pojednáva o postupe
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa. Povinný dával súdu do pozornosti bod III. stanoviska, kde je možné preskúmať a podľa
okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými

mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje - bez ohľadu na to či ide
o spotrebiteľa. Súd však dáva to pozornosti, že zámer prijatého stanoviska možno vidieť už v samotnom
úvode, kde podnetom na prijatie takéhoto stanoviska bola potreba zjednotenia výkladu týkajúceho sa
možnosti prieskumu zmenky a zohľadnenie právnej úpravy aplikovateľnej na zmenku a spotrebiteľa
rôznychčasovýchsúvislostiach,akoajnapokonotázkumožnostiprieskumuexoffo.Samotnéstanovisko
však nehovorí o prípadnej analógii, teda použitia na podobný prípad. Súd má za nesporné, že dané

stanovisko možno výlučne aplikovať na právne vzťahy vyplývajúce zo zmenky. Z návrhu na vykonanie
exekúcie a jeho príloh nevyplýva, že by nárok oprávneného vyplýval zo zmenky.

15. Oprávnený ako sám tvrdí v návrhu na zastavenie exekúcie si je plne vedomí, že sa v základnom
konaní voči platobnému rozkazu nebránil podaním odporu ani v starej exekúcii podaním námietok,

preto je na mieste, aby súd dal do pozornosti, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným
prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti
súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na
zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť
exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na

vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu
byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti
nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich
nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom na exekúciu. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie sám uvádza, že úrok z omeškania

bol podľa jeho námietok nemorálny už v čase vydania exekučného titulu. Preto je na mieste aby súd
v tomto bode poukázal na zásadu, ktorú vo svojom rozhodnutí dal do pozornosti Najvyšší súd sp.
zn. 5Sžf 65/2011 podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V

slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné
a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti
podania opravných prostriedkov.

16. K námietke povinného, že z výroku exekučného titulu nevyplýva z akej sumy sa má úrok z
omeškania vypočítať uvádza, že súd má za nesporné, že gramatickým výkladom možno jasne a
zrozumiteľne odvodiť, že použitím predložky - „s“, ktorá vo svojej podstate vyjadruje vzťah medzi
slovami, bol dostatočne jasne a zrozumiteľne uvedený „vzťah“ úroku z omeškania k istine t.j., že úrok z
omeškania sa počíta z istiny. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 306/07-18, v ktorom sa uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená
len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna
stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené
formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti
je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a

povinného, tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku (ktorým podľa ustanovenia§ 45 ods.
1 Exekučného poriadku môže byť len priznanie práva, záväzok k povinnosti alebo postihnutie majetku)
a jeho rozsahu, no hlavne určitý výrok. Výrok rozhodnutia musí byť určitý, aby ho bolo možné
nútene vykonať. Požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia zahŕňa, okrem iného, potrebu
jednoznačného vymedzenia práv a povinností, o ktorých sa rozhodlo, vrátane ich rozsahu a lehoty

na plnenie. Preto je nevyhnutné, aby výrok bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne. Rozsah
preskúmania rozhodnutia exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul
vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnostiexekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností
Exekučný titul, na ktorého základe začalo toto exekučné konanie obsahuje jasne formulovaný výrok.

17. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie navrhol, aby súd nariadil v danej veci pojednávanie
alebo vypočul oprávneného a povinného. V zmysle ustanovenia § 61l Exekučného poriadku, na
prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím
môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. Súd nepovažuje za potrebné vypočuť oprávneného a
povinného, pretože skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, má súd za

jasne preukázané. Všetky skutočnosti a dôkazy, ktoré účastníci konania súdu predložili, sú pre súd
pre rozhodnutie postačujúce. Vypočutie účastníkov konania by bolo v tomto prípade neefektívne a
nehospodárne.

18. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul
vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku

exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, teda či po
vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Povinný však vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal, že takéto okolnosti po vzniku exekučného titulu nastali.

19. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v
návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu
na zastavenie exekúcie.

20. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia,
ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len
vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci
rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré
mu je ako exekučný titul predložené.

21. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd
exekúciu zastaví. V danom prípade však súd pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie zistil,
že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný
neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie

exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného
na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

22. Oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto
súd o nich nerozhodoval.

23. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

25. Keďže povinný nemal v konaní ani čiastočný úspech, súd o jeho nároku na náhradu trov konania
rozhodol tak, že mu ho nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.