Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/845/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913204607
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7913204607.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne P. I., bývajúcej vo B., W. Č.. XXX/XX, zastúpenej
občianskym združením Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov, so sídlom v Košiciach,
Škultétyho 3, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danielom Blyštanom s.r.o.,

so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 68, IČO: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 28. mája 2014 č.k. 6C/49/2013-351
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok, okrem výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a v zrušenom rozsahu
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, zo dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/2471/2012, 2C/2497/2012,
2C/1809/2012 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., nevyhovel návrhu žalovanej
na prerušenie konania, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny
poplatok z návrhu na začatie konania v sume 331,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil,
že o trovách rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 2.1.2012 podala žalovaná na Arbitrážny súd
Košice žalobu, ktorou žiadala, aby Arbitrážny súd Košice rozhodol o jej pohľadávke voči žalobkyni,
ktorá pozostáva z nezaplatenej pohľadávky a to vo výške v prvom prípade 72,03 €, v druhom prípade
61,74 €, v treťom prípade 185,22 € a zároveň žiadala, aby súd uložil žalobkyni povinnosť uhradiť
trovy rozhodcovského konania. Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.1.2012

rozhodol rozhodcovským rozsudkom 2C/2471/2012 tak, že uložil žalobkyni povinnosť uhradiť pre
žalovanú sumu 72,03 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 € do 5 dní od doručenia tohto
rozhodcovského rozsudku. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 4.3.2013. Ďalej dňa
19.1.2012 rozhodcovským rozsudkom 2C/2497/2012, ktorým jej uložil povinnosť uhradiť pre žalovanej
61,74 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 € do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského
rozsudku. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni 4.3.2013. Ďalej rozhodcovský rozsudok

2C/1809/2012 z 19.1.2012, ktorým uložil žalobkyni zaplatiť sumu 185,22 € a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 € do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku. Žalobkyňa dňa
22.3.2013 podala na Okresnom súde Trebišov žalobu proti žalovanej, ktorou žiadala, aby súd vyššie
uvedené rozhodcovské rozsudky zrušil. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalovaná uplatnila svoj
nárok na rozhodcovskom súde ako nárok z poistných zmlúv uzavretých so žalovanou ako poistníkom a
žalobkyňou ako poistencom. Ide o poistné zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 20.2.2008, poistná zmluva

č.XXXXXXXXXX z 28.5.2010 a poistná zmluva č.XXXXXXXXXX z 24.6.2008. Predmetom poistných
zmlúv bolo životné poistenie. Rovnako nie je sporné medzi účastníkmi, že k zmluve boli pripojenévšeobecné poistné podmienky, ani to, že obsah týchto poistných podmienok potvrdila žalobkyňa
vlastnoručným podpisom dňa 20.2.2008, 24.6.2008, 28.5.2010. Súčasťou všeobecných obchodných
podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania vyššie uvedených poistných zmlúv. V bode 2 osobitných

zmluvných dojednaní sa uvádza, že poistník a poisťovňa vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojim
podpisom samostatnú vôľu a v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle 15.časti týchto všeobecných obchodných podmienok. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj osobitné zmluvné dojednanie je opatrené podpisom

žalobkyne ako aj osoby konajúcej za žalovanú.

Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
podľa § § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, v znení neskorších predpisov, § 2 písm. a/, písm. b/, písm. i/,§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že vyššie uvedené rozhodcovské rozsudky je potrebné zrušiť,

keďže rozhodcovská doložka uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20.2.2008, 24.6.2008, 28.5.2010
spočívajúca v tom, že o nárokoch žalobkyne vyplývajúcich z vyššie uvedených poistných zmlúv môže
výlučne rozhodovať iba rozhodcovský súd. Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky z 20.2.2008,
24.6.2008, 28.5.2010 nie je medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ust. § 53 ods.4 písm. r/ a § 53
ods.5 Občianskeho zákonníka, dohoda rozhodcovskej doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza,

že spory s dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je oprávnený riešiť
výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade neprijateľných podmienok ide stále o
porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a preto u navrhovateľky je daný
dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. j/ zákona
č. 244/2002 Z.z.. Pokiaľ žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie,

súd sa nestotožnil s touto námietkou a poukázal na to, že v prejednávanej veci navrhovateľka P. I.
splnomocnila Občianske združenie, právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov, IČO:42 249 708,
Škultétyho 3, Košice na zastupovanie vo veci zrušenia rozhodcovských rozsudkov. Plnomocenstvo
udelila dňa 20.3.2013. Uvedené plnomocenstvo je plnomocenstvom podľa § 26 ods.5 O.s.p., podľa
ktorého iná právnická osoba ako v ods.1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať

účastníka len ak tak ustanoví osobitný zákon. Z výkladu citovaného zákonného ustanovenia vyplýva,
že ide o plnomocenstvo udelené v konaniach kde predmetom konania sú spotrebiteľské vzťahy, resp.
uplatňovanie práv spotrebiteľov. Účastník konania môže byť zastúpený právnickou osobou uloženou na
tento účel podľa zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Následne na základe plnomocenstva
zo dňa 10.7.2012 štatutár Občianskeho združenia, Právne služby spotrebiteľom vlastníkov bytov

splnomocnil na konanie pred súdmi a súdmi exekútormi v plnom rozsahu advokátku X.. P. W. so sídlom
Š.I. X, S.. A táto plnomocenstvom zo dňa 15.3.2013 splnomocnila X.. X. V., advokátsku koncipientku
na zastupovanie jej osoby vo všetkých veciach v konaní pred súdmi v plnom rozsahu. Z uvedeného
vyplýva, že Občianske združenie, právne služby spotrebiteľom a vlastníkov bytov splnomocnilo na
konanie advokátku, čo nevylučuje ust. § 26 ods.5 O.s.p..

Rovnako súd sa nestotožnil s dôvodom žalovanej, že medzi účastníkmi v danom prípade nemôže ísť o
spotrebiteľské zmluvy, pretože toto jeho tvrdenie nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní ani v platnej
právnej úprave. Rovnako ostatné dôvody uvádzané žalovanou v súvislosti s absenciou zákonných
dôvodov na strane žalobkyne na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poznamenal,

že ani v jednom z týchto tvrdení žalovaná neargumentuje tým, žeby obsah rozhodcovskej doložky bol
v súlade s ust. § 53 ods.4 písm. r/ a § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka. Preukázanie skutočností, že
obsah rozhodcovskej doložky je rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne
v rozhodcovskom konaní činí zo zákona takúto dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou. Dohoda
o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ust. § 53

ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Ide o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke. Z
uvedeného dôvodu súd určil, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1
písm. j/ zákona č.244/2002, pretože rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný predpis na ochranu
spotrebiteľa, ktorým je práve ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka.

Súd tiež nevyhovel návrhu žalovanej na prerušenie konania z dôvodu, že v obdobnej veci Ústavný súd
vo svojom náleze zo dňa 10.7.2013 č. II ÚS 499/2012 vyslovil iný názor a zrušil uznesenie Najvyššie
súdu SR z 31.12.2012 sp. zn. 2Cdo/5/2012 v obdobnej v akej sa vedie konanie na Okresnom súde v
Trebišove pod sp. zn. 6C/49/2013. Súd sa oboznámil s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SRa konštatuje, že prípadný nález nemá taký súvis s vecou Okresného súdu Trebišov 6C/49/2013, ktorý by
odôvodňoval prerušenie konania z niektorých dôvodov uvedených v § 109 až § 110 O.s.p.. Z citovaného
nálezu zistil, že predmetom konania pred Ústavným súdom SR a Najvyšším súdom SR je exekučné

konanie ako aj posudzovanie prerušenia práva účastníka konania spočívajúceho v odňatí jeho možnosti
konať pred súdom.

O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. 71/1992 Zb. a

vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods.
2 písm. za/ zák. 71/1992 Zb. a bola v konaní úspešná, zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku podľa
položky 3 písm. c/ sadzobníka, ktorý tvorí prílohu vyššie citovaného zákona, neúspešnú žalovanú.

Vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná zo všetkých dôvodov podľa ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Podľa obsahu odvolania žalovaná nenapadla výrok o zamietnutí jej návrhu na prerušenie
konania, pretože v rozsiahlych dôvodoch odvolania (10 strán) neuvádza, v čom tento výrok rozhodnutia
alebo postup súdu považuje za nesprávny a v konečnom návrhu na rozhodnutie odvolacieho súdu

sa nedomáha prerušenia konania. Všetky odvolacie námietky žalovanej smerujú proti rozhodnutiu vo
veci samej a súvisiacim výrokom o trovách konania a súdnom poplatku. Namietala prv nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie. Občianske združenie ako zástupca sa nemôže dať zastupovať zástupcom.
Pre zastupovanie podľa § 26 ods. 5 O.s.p. však možnosť ďalšieho zástupcu nie je prípustná, preto
právna zástupkyňa nebola ani aktívne legitimovaná na podanie žaloby za žalobkyňu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Vytýkala súdu porušenie ust. § 129 ods. 1 O.s.p., keď súd na pojednávaní
nevykonal dôkaz obsahom listín ňou predložených spôsobom ustanoveným v Občianskom súdnom
poriadku, následne na tieto dôkazy neprihliadol a v odôvodnení rozsudku sa s nimi ani nevyporiadal.
Uviedla ďalej, že súd celé konanie viedol tak, že neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa vo veci
samej, predkladať dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom - žiadne ani vykonané neboli - t.j. súd

konal absolútne v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania. Súd si ďalej podľa názoru žalovanej
nesplnil povinnosti podľa § 118 ods. 2 O.s.p., považovala preto rozhodnutie súdu prvého stupňa za
nepredvídateľné (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/326/2010 zo dňa 14.4.2011). A
navyše jej tiež týmto postupom bola odňatá možnosť konať pred súdom. V ďalšom namietala, že súd
konal bez toho, aby bol zaplatený súdny poplatok, keďže aj žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

podlieha poplatkovej povinnosti, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov. Nesúhlasila ani s právnym
posúdením veci. Poukázala na to, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/
zák. 244/2002 Z.z., z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, čo viedlo súd k aplikácii tohto zákonného
ustanovenia, pretože nie je zrejmé, či v rozhodcovskom konaní boli vôbec porušené a aké ustanovenia
právneho predpisu na ochranu spotrebiteľa. Takto nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru o naplnení

dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ cit. zák. Súd dospel
k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods.
4 písm. r/ Z bez toho, aby posúdil jej individuálnosť v zmysle § 53 ods. 1 až 3 OZ. Súd teda vec
nesprávne právne posúdil, pretože na prejednávanú vec neaplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu ako aj v rozpore s právom EÚ - Smernicou 93/13/EHS. Namietala ďalej, že súd nerešpektoval

pre neho záväzné rozhodnutie ESD C/472/11 „Csipai“. Mala za to, že rozhodcovská doložka v rámci
poistnej zmluvy č. 4342990141 uzavretej dňa 28.5.2010 bola dojednaná v rámci Osobitných zmluvných
dojednaní obsiahnutých v bodoch 3 a 4 týchto dojednaní, ktoré priamo odkazujú na XV. časť VPP,
pričom v týchto Osobitných dojednaniach je upravená možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky v
30 dňovej lehote. Táto možnosť je upravená aj v bode 10 XV. časti VPP. Z napadnutého rozsudku

tiež nevyplýva, že by súd posúdil Osobitné zmluvné dojednania k poistným zmluvám č. XXXXXXXXXX
zo dňa 20.2.2008 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.6.2008. Tvrdí ďalej, že súd sa nevysporiadal s
individuálnosťoudojednaniarozhodcovskejdoložky.Žalobkyňapodpísalaosobitnézmluvnédojednania,
v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka a s touto skutočnosťou sa súd vôbec nevyporiadal.
Poukázala na to, že okrem individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, táto nespôsobuje žiadnu

značnú nerovnováhu v neprospech navrhovateľky. K záveru o neprimeranosti podmienky súd mohol
pristúpiť iba ak by vykonal test primeranosti podmienky, ako je vyžadovaný v Smernici 93/13 EHS, k
čomu však v prejednávanej veci nedošlo. Ustanovenia rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu neboli
súčasťou dohody zmluvných strán, netvorili obsah rozhodcovskej doložky a v čase uzavretia zmluvyani neboli súčasťou právneho vzťahu účastníkov konania, preto súd nemohol ustanovenia rokovacieho
poriadku hodnotiť ako okolnosti, ktoré majú za následok neprijateľnosť zmluvných podmienok. Žalovaná
ďalej poukázala na nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 a I. ÚS 255/2010 v súvislosti s aplikáciou

Smernice 93/13/EHS a jej 19-tym odôvodnením. A na základe uvedeného dospela k záveru, že
rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného, a preto je vyňatá zo súdnej kontroly v
poistných vzťahoch. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. S poukazom na čl. 47 ods.
2 Ústavy mala za to, že je aktívne legitimovaná v tomto konaní. Poukázala na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995. Uviedla, že žalobkyni sa domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku z dôvodu, že popiera platnosť rozhodcovskej doložky. Ďalším dôvodom bola skutočnosť,
že rozhodcovský súd porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keďže spolu s
rozsudkom, v jednej obálke bolo žalobkyni doručené upovedomenie o začatí konania a návrh na

začatie rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov
predložených žalovanou, preto bolo žalobkyni odňaté právo konať pred súdom. Tiež mala za to, že
rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keďže sa jednalo o formulárovú zmluvu. Záverom
poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/352/2009 z 28.1.2010. Uplatnila si tiež
trovy odvolacieho konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti, t.j. vo výroku o

zrušení rozhodcovského rozsudku a v súvisiacom výroku o súdnom poplatku (výroky I. a III.) zrušiť v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Výrok rozsudku, ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zák. 244/2002 Z.z.,
je v rozpore s odôvodnením rozsudku, v dôsledku čoho je rozhodnutie zmätočné a nepreskúmateľné a

je tak naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia patria medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1
písm. f/ O.s.p., pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred
súdom, konkrétne realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáha
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka.

V odôvodnení sa súd, rozhodujúci o uplatnenom nároku, musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať
stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie

má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý
ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že o nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje
alebo sú nezrozumiteľne podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyporiada so všetkými

otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.

V prejednávanej veci sa súd dôsledne neriadil ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pretože úvahy, ktoré boli
podkladom jeho rozhodnutia, sú v rozpore s výrokom rozhodnutia vo veci samej.Z odôvodnenia rozsudku súdu nepochybne vyplýva, že súd na základe vykonaných dôkazov a po
právnom posúdení veci v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. v spojení s ust. § 53 ods. 5

Obč. zák. dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi konania z
dôvodu, že v zmysle tejto rozhodcovskej doložky spory medzi účastníkmi konania z poistnej zmluvy je
oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy,
resp. doložky je pritom dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm.
c/ zák. 244/2002 Z.z. Napriek tejto skutočnosti súd zistenú a preukázanú neplatnosť rozhodcovskej

doložky podriadil pod dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j/
zák. 244/2002 Z.z. a tento dôvod výslovne uviedol aj vo výroku svojho rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné jednoznačne ustáliť, aké úvahy viedli súd k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák. 244/2002 Z.z., hoci nepochybne mal
preukázaný dôvod pre zrušenie v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zák. Argumentácia, že súd nie je

viazanýprávnoukvalifikáciouneplatnostiprávnehoúkonu,akohourčilúčastník,akodôvodpreuvedenie
iného dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku, je nedostatočná.

Ak súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozhodcovská zmluva je neplatná, bol povinný
zrušiť rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zák. a ďalšie dôvody pre

zrušenie rozhodcovského rozsudku mohol prípadne uviesť podporne, ak mal preukázané ich naplnenie.
V prípade použitia ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák. 244/2002 Z.z., t.j. zrušenie rozhodcovského rozsudku
z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
bolo povinnosťou súdu konkretizovať, aké konkrétne predpisy a ktoré ich ustanovenia boli porušené a
v ktorom štádiu rozhodovania pred rozhodcovským súdom. Nestačí teda iba všeobecné konštatovanie

porušenia zásady rovnosti účastníkov konania tým, že žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s
predmetom sporu a vyjadriť sa k návrhu skôr, než rozhodcovský súd vo veci rozhodoval. Pokiaľ teda
súd konštatoval vyššie uvedený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, bol povinný uviesť, aké
konkrétne všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a v čom konkrétne boli
porušené a akým procesným postupom rozhodcovského súdu.

Dojednanie neplatnej rozhodcovskej doložky je osobitým dôvodom pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku, keďže ide o tak závažný nedostatok, ktorý má za následok vylúčenie právomoci
rozhodcovského súdu vo veci konať, a preto neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno podriadiť pod
dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák. 244/2002 Z.z. a

konštatovať, že ide o porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa pri
rozhodovaní. Dojednanie neplatnej rozhodcovskej doložky predchádza samotnému rozhodovaniu a už
táto samotná skutočnosť vylučuje aplikáciu ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák. 244/2002 Z.z.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z

dôvodov podľa § 40 písm. a/ a c/ zák. 244/2002 Z.z., pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v
žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe (§ 43 ods. 1 zák. 244/2002 Z.z.). Ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v
platnosti (§ 43 ods. 2 prvej vety cit. zák.).

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení súd svojím rozhodnutím, keď zrušil
rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák. 244/2002 Z.z., založil stav, keď v
zmysle ust. § 43 ods. 2 zák. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva zostala v platnosti, pričom z dôvodov
rozhodnutia nepochybne vyplýva, že táto rozhodcovská zmluva je neplatná. Takýto stav je nezákonný,
a preto neudržateľný.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, bolo
jeho povinnosťou zrušiť rozhodcovský rozsudok v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ cit. zák. s tým, že
po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku by súd ďalej pokračoval v konaní
vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, keďže na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebola

daná právomoc rozhodcovského súdu konať a ním vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym
aktom.Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prejednávanej veci vznikol rozpor medzi výrokovou časťou a
odôvodnením rozhodnutia, ktoré si vzájomne odporujú a za tejto situácie je potrebné považovať
rozhodnutie za nepreskúmateľné, a teda aj zmätočné, ktorým postupom odporkyni bola odňatá možnosť

konať pred súdom.

Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 2 MCdo 1/2011 zo dňa 31.5.2011 konštatoval, že vady
zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu

bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá
svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.

Vyššieuvedenézáverysúaplikovateľnéajnaprejednávanúvec,keďženapadnutýrozsudokneobsahuje

vysvetlenie dôvodu rozhodnutia, resp. obsahuje zmätočné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v rozpore
s jeho výrokom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a v súvisiacom výroku
o súdnom poplatku v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a ďalšími odvolacími námietkami sa

nezaoberal, keďže boli právne bezvýznamné pre rozhodnutie odvolacieho súdu.

Úlohou súdu v ďalšom konaní bude na základe doposiaľ vykonaného dokazovania, prípadne aj
doplnenéhodokazovaniaopätovnevovecirozhodnúťarozhodnutieodôvodniťtak,abymalonáležitostiv
zmysleust.§157ods.2O.s.p.aabymohlobyťpredmetomodvolaciehoprieskumu.Povinnosťousúduje

aj dôsledne postupovať pri vykonávaní dokazovania a ďalších úkonoch v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku tak, aby nedošlo k odňatiu práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom účastníkom
spôsobom, ktorý následne môže byť dôvodom pre podanie odvolania. Povinnosťou súdu bude tiež
v súvislosti so záverom o neplatnosti rozhodcovskej doložky zdôvodniť záver, z akého dôvodu túto
doložkunepovažujezaindividuálnedojednanú(toutootázkousaužzaoberalNajvyššísúdSRvosvojom

rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 - poznámka odvolacieho súdu), ako aj prípadné svoje
ďalšie závery, na ktorých zakladá neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Tak, ako už však bolo vyššie
uvedené, v prípade opakovaného záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky je táto skutočnosť sama o
sebe dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/ zák. 244/2002
Z.z. a ďalšie dôvody pre zrušenie sú potom následne už len doplňujúce.

V novom rozhodnutí súd opätovne rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania, ako aj o poplatkovej povinnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.