Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Jeannette Hajdinová

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/101/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200720
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200720.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1)
V. G., narodená XX.X.XXXX, bytom v U., G. XXX/XX, 2) Mgr. R. S., narodená XX.X.XXXX, bytom
v Poprade, T. XXXX/X, oboch zastúpených advokátom JUDr. Viktorom Novýsedlákom, so sídlom
v Poprade, L. Svobodu 2674/1, proti žalovanému: ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 2612/2019-420, 12000/2019 zo dňa 13.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2015/010463-02-
LIM zo dňa 14.4.2015 nevyhovel námietkam žalobkyne v prvom rade V. G. proti výpisu z rozdeľovacieho
plánu podľa § 13 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.) v konaní o pozemkových úpravách v
katastrálnom území Spišská Teplica. Pozemkové úpravy boli nariadené rozhodnutím bývalého
Okresného úradu v Poprade, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.
383/02 zo dňa 25.2.2002 a následne rozhodnutím o obnove konania, keďže v pôvodnom termíne
sa pozemkové úpravy neuskutočnili, č. 2884/2004-11 zo dňa 31.12.2004. Žalobkyňa v prvom rade v
námietkach proti projektu a výpisu z rozdeľovacieho plánu žiadala pôvodné pozemky parcely registra
E č. XXXX a č. XXXX/X (ktoré vlastní v podiele 1) začleniť do spoločných nehnuteľností Pozemkového
a lesného spoločenstva Urbár v Spišskej Teplici, ktoré ich užíva. Nesúhlasila so zámenou za pozemky
parcely registra E č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ktoré sú podľa jej názoru užívané v celosti o výmere 1310
m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a ostatná plocha, preto nesúhlasí so scelením do bloku ornej pôdy
a požaduje ponechanie pozemkov na pôvodnom mieste.
2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodnutím č. 150/2016-430 zo dňa
22.4.2016 zamietlo odvolanie žalobkyne v prvom rade a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. OU-PO-
OOP4-2015/010463-02-LIM zo dňa 14.4.2015. K námietke žalobkyne v prvom rade, ktorou namietala
spôsob vyrovnania za pôvodný pozemok parcelu registra E č. XXXX/X.2 uviedol, že parcela sa
nachádza v projektovom bloku D mimo tzv. hospodárskeho dvora (blok F), v minulosti slúžila a bude
aj naďalej slúžiť na účel sprístupnenia pozemkov ich vlastníkom v rámci obvodu PPÚ Spišská Teplica.
Uvedená parcela do značnej miery svojou výmerou, proporciami a tvarom kopíruje tamojšiu prístupovú

komunikáciu, s výnimkou približne 1/5 výmery predmetnej parcely; reálne nemôže v plnej miere
uvedenú prístupovú komunikáciu kopírovať najmä z dôvodu neproporcionality a asymetrickosti tvarov
tejto prístupovej komunikácie spôsobenej jej čiastočne narušeným stavom ovplyvneným viacerými
objektívnymi vonkajšími faktormi a tiež jej nerovnomernou realizáciou. Na základe uvedeného opisu
je zrejmé, že predmetná prístupová komunikácia je z hľadiska skutkového stavu poľnou cestou, ktorá
bola v nadväznosti na nevyhnutnú potrebu sprístupnenia dotknutých pozemkov vyčlenená formou tzv.
spoločných zariadení a opatrení (parcela registra nového stavu XXXX) do vlastníctva obce Spišská
Teplica. Parcela registra E č. XXXX/XX má podľa údajov informačného systému katastra nehnuteľností
stanovený druh pozemku kódom 2 - orná pôda. V nadväznosti na zisťovanie skutkového stavu komisiou
priamo v teréne bol predmetnej parcele stanovený nový druh pozemku kódom 14 - ostatná plocha, čím
sa zosúladil skutkový stav so stavom evidenčným. Z uvedených skutočností je zrejmé, že prístupová
komunikácia, prelínajúca sa s predmetnou parcelou, nie je stavbou, a teda ani pozemok pod ňou
ležiaci nie je pozemkom definovaným kódom 13 - zastavaná plocha a nádvorie. Táto okolnosť však
nebráni tomu, aby bola uvedená poľná cesta považovaná za tzv. verejnú účelovú komunikáciu, a
teda pozemnú komunikáciu umožňujúcu dopravné spojenie výrobného závodu, uzavretých priestorov,
osamelých objektov a pod. so sieťou pozemných komunikácií, alebo vytvárajúcu dopravné spojenie
vnútri uzavretých priestorov a objektov. Je zrejmé, že za pôvodnú parcelu registra E č. XXXX/XX bolo
nevyhnutné navrhnúť inú náhradnú parcelu, keďže cesta ako spoločné zariadenie a opatrenie nemôže
po vykonaní pozemkových úprav ostať vo vlastníctve žalobkyne v prvom rade.
Počas projektovania projektu pozemkových úprav sa prihliada predovšetkým na celkovú dispozíciu
riešených pozemkov, mieru rozdrobenosti pozemkového vlastníctva a vlastníckych vzťahov a
prístupnosť, resp. dostupnosť z verejnej komunikácie. Keďže sa pri navrhovaní nových pozemkov
kompletne mení ich umiestnenie i veľkosť a dochádza ku sceľovaniu vlastníckych podielov, je
možné iba približne uvádzať, aká skupina nových pozemkov je navrhovaná za niektorú skupinu
pôvodných pozemkov, čo sa deje spravidla podľa jednotlivých projektových blokov. K vyrovnaniu obvykle
nedochádza spôsobom, kedy sa jeden konkrétny pôvodný pozemok rovná jednému konkrétnemu
novému pozemku. V prípade, že sa na pôvodnom pozemku nachádza stavba, ako vyrovnanie za
pôvodný pozemok neprináleží dotknutému účastníkovi hodnota stavby; v zmysle § 11 zákona č.
330/1991 Zb. patrí účastníkovi konania vyrovnanie za trvalé porasty, nie za stavby. So žalobkyňou
v prvom rade bol dňa 28.3.2014 preukázateľne prerokovaný návrh nového usporiadania pozemkov,
pričom v návrhu na prerokovanie boli nároky z pôvodných pozemkov premietnuté do parcely s dočasným
pracovným číslom XXXX v priamo susediacom projektovom bloku D, v rámci ktorého vlastní ďalšie
nehnuteľnosti. Počas prerokovania nevyjadrila žiadne požiadavky týkajúce sa pôvodných parciel registra
E č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, nevyjadrila ani nesúhlas s umiestnením novej parcely v projektovom bloku
D.
K námietke žalobkyne v prvom rade, ktorou namietala konštatovanie okresného úradu, že v projektovom
bloku F sa nachádza iba parcela registra E č. XXXX/XX o výmere 3 m2 uviedol, že na základe údajov
z registra pôvodného stavu (písomnej a grafickej časti) sa v projektovom bloku F v jej vlastníctve
(spoluvlastnícky podiel 1/2) nachádza iba parcela registra E č. XXXX/XX o výmere 3 m2, pričom jej
spoluvlastnícky podiel predstavuje vlastnícky nárok o výmere 1,5 m2. Uvedená parcela má podľa údajov
informačného systému katastra nehnuteľností stanovený druh pozemku kódom 13 - zastavaná plocha
a nádvorie. Parcela sa reálne nachádza za zameraným oplotením hospodárskeho dvora, v obvode
tzv. hospodárskeho dvora a bola identifikovaná kódom 14 - ostatná plocha, na predmetnej parcele sa
nenachádza žiadna stavba. Parcela registra E č. XXXX/XX má výmeru menšiu ako 400 m2, na základe
čoho je v rámci vyrovnania za ňu prípustné poskytnúť náhradný pozemok v spoluvlastníckom podiele aj
v inom projektovom bloku. Z uvedeného dôvodu je umiestnenie nových pozemkov v projektovom bloku
D“ ako vyrovnanie za predmetný pozemok v súlade s § 11 ods. 15 zákona č. 330/1991 Zb.
Žalobkyňa v prvom rade nesprávne uvádza výmeru pôvodných aj nových pozemkov, pretože do celkovej
výmery nezarátala aj výmeru spoločných nehnuteľností. Výmera ňou uvádzaná zodpovedá súčtu výmer
jej spoluvlastníckych podielov okrem pozemkov tvoriacich spoločné nehnuteľnosti. Podľa údajov registra
nového stavu pre žalobkyňu v prvom rade aj jej sestru (Mgr. R. S.) bola výmera pôvodných pozemkov
zodpovedajúca ich vlastníckemu podielu 49 234,62 m2 (ich hodnota bola X.XXX,XXX € ). Podľa údajov
registra nového stavu pre žalobkyňu v prvom rade aj jej sestru (Mgr. R. S.) sú navrhnuté nové pozemky
o výmere zodpovedajúcej ich vlastníckemu podielu XX 487,07 m2 (ich hodnota predstavuje X.XXX,XXX
€). Rozdiel pôvodných a nových pozemkov predstavuje výmeru -747,55 m2, a teda -1,52%. Rozdiel v
hodnote pôvodných a nových pozemkov predstavuje -67,938 €, a teda -0,71%. Z uvedených
údajov je zrejmé, že rozdiely nepresahujú zákonne prípustných 10%.

3. Obsahom identické rozhodnutia sa týkajú aj žalobkyne v druhom rade Mgr. R. S. - ide o
prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešovu, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-
OOP4-2015/010462-02-LIM zo dňa 14.4.2015, ktorým nebolo vyhovené námietkam žalobkyne v
druhom rade, a druhostupňové rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidiek SR č.
150-I/2016-430 zo dňa 22.4.2016 o zamietnutí odvolania žalobkyne v druhom rade a potvrdení
prvostupňového rozhodnutia č. OU-PO-OOP4-2015/010462-02-LIM zo dňa 14.4.2015.
4. Žalobkyne v prvom a druhom rade podali dňa 10.10.2017 podnet na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, pretože podľa ich názoru v rozhodnutia obsahujú viacero nezrovnalostí
a vyskytli sa nové skutočnosti a dôkazy. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR listom
č. 3716/2017-420 zo dňa 2.3.2018 podnetu nevyhovelo, pretože právoplatné rozhodnutie možno v
mimoodvolacom konaní zrušiť len pre porušenie hmotného práva a nezistilo dôvod na zmenu alebo
zrušenie napadnutých rozhodnutí [§ 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok)].
5. Žalobkyne v prvom a druhom rade podali dňa 18.4.2018 podnet na obnovu konania vedeného na
Okresnom úrade Prešov, odbor opravných prostriedkov pod č. OU-PO-OOP4-2015/010463-02-LIM.
Návrh odôvodnili tým, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré majú podstatný vplyv na
rozhodnutie a nemohli ich v konaní uplatniť bez svojho zavinenia. Uvedené dôkazy podľa ich názoru
preukazujú, že vydané rozhodnutia sa opierajú o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé (§ 62 ods.
1 písm. a/, písm. e/ SP). Podľa ich názoru je daný aj dôvod na obnovu konania podľa § 62
ods. 1 písm. c/ SP, keďže nesprávnym procesným postupom správneho orgánu im bola odňatá možnosť
plnohodnotne sa zúčastniť konania. Nebyť náhodného stretnutia s ďalšími účastníkmi konania tesne
pred uplynutím lehoty na podanie námietok, nedozvedeli by sa, že bolo vykonané komisionálne šetrenie
skutkového stavu a vraj majú parcelu v areáli JRD a pravdepodobne sa nachádza pod cestou, boli
by presvedčené, že sporná parcela registra E č. XXXX/XX je skutočne roľa. Trvajú na tom, že sporný
pozemok je bezchybnou cestou v zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 330/1991 Zb.
Za nové skutočnosti a dôkazy označujú:
- PK vložka č. 271 a majetková podstata v nej zachytená. Žalobkyne tvrdia, že v PK vložke č. 271 je
parcela č. XXXX/X vedená ako roľa vo výmere 1259 m2 v lokalite Na Lazoch. V súčasnosti je táto parcela
rozdelená na dve parcely a to č. XXXX/XX vo výmere 3 m2 a č. XXXX/XX vo výmere 1307 m2, ale už
sa nenachádza v lokalite Na C., ale v lokalite Dluhoniva,
- fotokópia z knihy Dejiny obce Spišská Teplica od autora Mgr. L. P., PhD., vydané obcou Spišská Teplica
v roku 2002, ktorá sa im dostala do rúk v marci 2018. Z knihy vyplýva, že na predmetnej parcele bola
vybudovaná cesta - miestna komunikácia - v roku 1963 začínajúca pred domom W. smer Príkra. Je
to jediná prístupová cesta do areálu PDP, ktoré sídli na Lesnej ulici č. XXX, je na ňu povolený vjazd
všetkých motorových vozidiel; a v roku 1972 postavená ako účelová komunikácia štátnych lesov,
- bedeker vydaný mestom Poprad pod názvom „BEDEKER sprievodca mestom“, strana 29 - mesto
Poprad pre cyklistov, cyklotrasa č. 4 Okružná trasa z Popradu cez Spišskú Teplicu, Lopušnú dolinu, Svit
a späť. Q. sa im dostal do roky tiež v marci 2018 a vyplýva z neho, že miestna komunikácia vybudovaná
v roku 1963 v súčasnosti slúži ako cyklotrasa.
Konanie správnych orgánov považujú za rozporné s dobrými mravmi.
6. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR prvostupňovým rozhodnutím č. 1956/2018-430
zo dňa 17.12.2018 zamietlo návrh žalobkýň na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím
č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016 podľa § 63 ods. 1 SP.
Žalobkyne namietajú, že v rámci pozemkových úprav došlo k presunu parcely registra E č. XXXX/XX a
parcely registra C č. XXX/X z intravilánu do extravilánu.
Ministerstvo uviedlo, že rozhodnutie o nariadení pozemkových úprav okrem iných náležitostí obsahuje
aj určenie obvodu pozemkových úprav. Na základe určeného obvodu je zrejmé, ktoré parcely
podliehajú pozemkovým úpravám. Ako súčasť úvodných podkladov sa zostaví, zverejní a schváli
register pôvodného stavu, ktorý sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim ku
dňu, ktorý určí správny orgán. Grafické a písomné údaje registra pôvodného stavu vychádzajú z
platných a záväzných údajov katastra nehnuteľností. Z katastra nehnuteľností sa prevezmú údaje o
parcelách (číslo parcely, výmera, druh pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce, či je parcela
spoločnou nehnuteľnosťou), údaje o vlastníkoch, správcoch, nájomcoch a údaje o ťarchách. V rámci
vypracovania projektu pozemkových úprav nedochádza k zmene príslušnosti parcely predmetu konania
k zastavanému územiu obce, nedochádza k presunu parcely z intravilánu do extravilánu a naopak. Zo
záväzných údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že parcela registra C č. XXX/X má kód umiestnenia
pozemku 2, čo znamená, že je umiestnená mimo zastavaného územia obce Spišská Teplica.

Pozemkovo knižná parcela č. XXXX/X s druhom pozemku roľa je zapísaná v PK vložke č. 271 s
uvedením názvu honu Na C.. Pri evidovaní nehnuteľností v pozemkovej knihe sa uvádzali názvy honov aj
kvôli rýchlejšej identifikácii parciel v danom území. Takýto doplňujúci údaj nie je predmetom evidencie v
katastri nehnuteľností, a preto sa ani neuvádza na listoch vlastníctva ani na výpisoch z listov vlastníctva.
Ministerstvo šetrením zistilo, že polohové určenie parciel registra E č. XXXX/XX a č. XXXX/XX je
správne. Pôvodná parcela určeného operátu č. XXXX/X bola rozdelená na parcely č. XXXX/XX a č.
XXXX/XX pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len D.) z dôvodu, že pôvodná
parcela č. XXXX/X je rozdelená hranicou zastavaného územia obce Spišská Teplica. Parcela registra
E č. XXXX/XX je umiestnená v intraviláne a parcela registra E č. XXXX/XX je umiestnená v extraviláne
obce Spišská Teplica. Priebeh hranice zastavaného územia (intravilánu) obce Spišská Teplica pri PDP
Spišská Teplica je vedený po hranici areálu PDP Spišská Teplica parcely registra C č. XXX/XX, č. XXX/
X, č. XXX/X, č. XXX/XX, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX. Z
parciel registra E evidovaných na liste vlastníctva č. 711 v areáli PDP Spišská Teplica sa nachádza iba
parcela č. XXXX/XX o výmere 3 m2 s druhom pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
Z umiestnenia parciel registra E č. XXXX/XX (intravilán) a č. XXXX/XX (extravilán) vyplýva aj ich
začlenenie do projektových blokov pozemkových úprav. Projektový blok F tvorí areál PDP Spišská
Teplica a parcely registra C č. XXX/X a č. XXX, čo znamená, že parcela registra E č. XXXX/XX, ktorá
je umiestnená v areáli PDP Spišská Teplica, je zahrnutá do projektového bloku F. Projektový blok D
tvorí územie východne od areálu PDP Spišská Teplica, preto parcela registra E č. XXXX/XX, ktorá je
umiestnená v extraviláne obce Spišská Teplica, tvorí súčasť projektového bloku D. Správny orgán zistil
správne skutkový stav pri stanovení projektových blokov pre parcely registra E č. XXXX/XX a č. XXXX/
XX.
Ministerstvo ďalej uviedlo, že parcela registra C č. XXX/X bola vybudovaná v roku 1963, kedy slúžila
ako prístupová komunikácia pre vtedajšie JRD a rašelinové závody, t.j. už v čase vybudovania slúžila
ako spoločné zariadenie, spoločná prístupová cesta. Parcelu registra C č. XXX/X tvoria v celku alebo
v časti parcely registra E č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/
XX, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX. Skutočnosť, že parcela registra E č. XXXX/XX je
súčasťou terajšej parcely registra C č. XXX/X, správny orgán nespochybnil. V rámci PPÚ Spišská Teplica
na parcele registra C č. XXX/X je navrhnutá komunikácia s navrhovaným parcelným č. XXXX s druhom
pozemku 14 (ostatná plocha) ako spoločné zariadenie a opatrenie. Hodnota a druh pozemku registra
E č. XXXX/XX bola určená v zmysle platných predpisov. Z existujúcich záväzných podkladov vyplýva,
že parcela registra E č. XXXX/XX sa nenachádza v areáli PDP Spišská Teplica a nemôže byť určená
na zastavanie.
Ministerstvo konštatovalo, že v návrhu uvedené dôkazy nemajú charakter nových skutočností a nezistilo
dôvod na obnovu konania.
7. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXXX/XXXX-XXX, XXXXX/XXXX zo dňa
13.3.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXXX/XXXX-XXX zo dňa 17.12.2018 a rozklad žalobkýň
zamietol.

Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a uviedol, že o skutočnostiach uvedených v
návrhu na obnovu konania nemožno uvažovať ako o nových skutočnostiach, o ktorých sa žalobkyne
dozvedeli až v marci 2018, keďže už v liste zo dňa 10.10.2017 označeným ako „podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania“, ktorý doručili ministerstvu je uvedené: „Parcely KNE XXXX/XX,
XXXX/XX a XXXX tvoria jednotné cestné teleso asfaltovej cesty, pričom parcela KNE parc. č. XXXX je
vo vlastníctve Obce Spišská Teplica a druh pozemku na liste vlastníctva je uvedený zastavané plochy
a nádvoria. Z toho vyplýva, že komisia vytvorená podľa § 3 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pochybila
pri miestnom zisťovaní a stanovení skutočného druhu pozemku parcely EKN č. XXXX/XX...“. V podnete
ďalej uviedli: „V zmysle predloženého územného plánuje naša parcela vedená ako súčasť obecnej
komunikácie, na ktorej má byť podľa textovej časti vybudovaná cyklotrasa s prepojením Poprad...“ a
tiež „pri osobnom jednaní o umiestnení nových pozemkov sme boli uvedené do omylu zamestnancami
pozemkového úradu...“.
Skutočnosti alebo dôkazy uvádzané v návrhu na obnovu konania existovali nielen v čase podania
podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ale aj v čase prvostupňového
správneho konania pred Okresným úradom Prešov v roku 2015. Zároveň má žalovaný za to, že
predmetné skutočnosti a dôkazy na to, aby mohli byť dôvodmi obnovy konania, by mali mať podstatný
vplyv na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, čo znamená, že by prvostupňový správny
orgán v prípade existencie týchto skutočností a dôkazov rozhodol úplne inak, ako rozhodol bez nich.

Dôvod obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a/ SP je daný, ak sú súčasne splnené tieto zákonné
podmienky: existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatne
ukončenom správnom konaní, musí ísť o také konanie alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na
rozhodnutie a tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v správnom konaní bez zavinenia
účastníka konania. Nové dôkazy musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní
objektívne mohli zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Žalovaný v tomto kontexte
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 70/2009 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
7S/81/2009.
Žalovaný tiež uviedol, že správny orgán podľa § 62 ods. 2 SP nariadi obnovu konania z dôvodov
uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Za všeobecný záujem
považuje právna teória verejný záujem, ktorý vyplýva z obsahu a cieľov platnej hmotnoprávnej
úpravy. Existencia všeobecného záujmu je povinnou podmienkou pre nariadenie obnovy konania
ako mimoriadneho opravného prostriedku z úradnej moci. Aj pri nariadení obnovy konania správnym
orgánom sú jej ďalšími predpokladmi prípustnosť a dodržanie lehoty na obnovu konania. Podľa názoru
žalovaného nie je naplnený ani jeden z dôvodov obnovy konania podľa § 62 ods. 1 SP, ani všeobecný
záujem na preskúmaní rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-
PO-OOP4-2015/010463-02-LIM zo dňa 14.4.2015 a rozhodnutia ministerstva č. 150/2016-430 zo dňa
22.4.2016, čím nie sú splnené zákonom ustanovené podmienky nariadenia obnovy konania z úradnej
moci.
Po preskúmaní všetkých podkladov potrebných pre zistenie skutočného stavu veci žalovaný dospel k
záveru, že zákonom ustanovené podmienky povolenia obnovy konania (v prípade podania návrhu na
obnovu konania účastníkom konania) a nariadenia obnovy konania z úradnej moci nie sú splnené, a
preto prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 1956/2018-430 rozhodol tak po právnej ako aj vecnej
stránke správne, keď návrh na obnovu konania zamietol.

II. Žaloba

8. Žalobkyne sa včas podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
2612/2019-420, 12000/2019 zo dňa 13.3.2019, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
1956/2018-430 zo dňa 17.12.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.
9.

9. Žalobkyne namietali, že správne orgány oboch stupňov nesprávne právne vec posúdili, keď dospeli
k záveru, že sporný pozemok je ornou pôdou. Žalobkyne už v pôvodnom konaní tvrdili, že ide o súčasť
zastavanej plochy - cestného telesa - a trvajú na tom. Tvrdia, že im bola ako náhradný pozemok
nesprávne pridelená orná pôda, hoci mali nárok na pridelenie náhradného pozemku v podobe stavebnej
parcely.

10. Podľa názoru žalobkýň žalovaný nedôsledne rozlišuje medzi pojmami „nové skutočnosti“ a „nové
dôkazy“. Žalobkyne v návrhu na obnovu konania opreli svoje tvrdenia o nové dôkazy, ktorými sú
PK vložka č. XXX, kniha Dejiny obce Spišská Teplica a bedeker Sprievodca mestom Poprad a bez
svojho zavinenia ich nemali k dispozícii v pôvodnom konaní. Všetky tri nové dôkazy podľa ich názoru
jednoznačne preukazujú skutočnosť, že uvedený pozemok je cestným telesom, pričom kniha Dejiny
obce Spišská Teplica dokazuje spôsob a dôvody, prečo bolo toto cestné teleso vybudované, a bedeker
mesta Poprad navyše dokazuje, že uvedené cestné teleso je súčasťou cyklochodníka.

11. Žalobkyne trvajú na tom, že na obnove konania je verejný záujem, pretože má byť vydané spravodlivé
rozhodnutie vo veci, čo je najzákladnejším cieľom každého správneho konania. Obe sú dôchodkyne,
vyššieho veku. Zo znaleckého posudku Ing. Q. Q. č. XXX/XXXX vyplýva, že ide nepochybne o stavebnú
parcelu a žalobkyne nemali dostať ako náhradný pozemok ornú pôdu, ale stavebnú parcelu, ktorej
hodnota je mnohonásobne vyššia.

12. Namietali aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Podľa ich názoru sa nedá
objektívne preskúmať, prečo napríklad kniha Dejiny obce Spišská Teplica nie je spôsobilá privodiť pre
ne priaznivejšie rozhodnutie vo veci v novom konaní. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia malo

obsahovať konkrétne právne závery pre každý z dôkazov, prečo nemá objektívnu silu zmeniť pôvodné
rozhodnutie.

13. Došlo aj k nesprávnemu postupu správneho orgánu, ktorý spočíval v tom, že štátny úradník, ktorý s
nimi jednal na prvostupňovom orgáne, im uviedol, že parcela č. XXXX/XX je orná pôda, čím ich uviedol
do omylu a žalobkyne tento svoj omyl museli konvalidovať až v odvolacom konaní. Žalovaný sa však s
týmto dôvodom obnovy konaní nevysporiadal.

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ministerky
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pretože len ministerstvo má právnu subjektivitu podľa § 35
ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 575/2001 Z.z.).

15. Žalovaný z hľadiska merita veci uviedol, že z existujúcich záväzných podkladov vyplýva, že parcela
registra E č. XXXX/XX svojím umiestnením, tvarom a charakterom využívania v minulosti ani dnes
nemôže byť určená na zastavanie. Uvedená parcela sa nachádza v BPEJ č. XXXXXXX a podľa vyhlášky
č. 38/2005 Z.z. sú určené hodnoty 0,0531 € pre poľnohospodársku pôdu a 0,0398 € pre ostatné plochy.
Sporná parcela mala stanovenú hodnotu 63,85 € (855,71 x 0,0531 + 451,67 x 0,0398). V zmysle § 9
ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. bola hodnota pozemku určená správne; ani v prípade nového konania by
nemohol určiť hodnotu pozemku inak a žalobkyniam poskytnúť vyrovnanie v hodnote zastavanej plochy.
Vyhláška č. 38/2005 Z.z. určila pre zastavanú plochu hodnotu okolitej poľnohospodárskej pôdy.

16. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyne nepredložili nové dôkazy alebo skutočnosti, na základe ktorých
by bolo možné povoliť obnovu pôvodného konania D.. Správnemu orgánu už v priebehu konania bolo
známe, že pozemok registra E č. XXXX/XX slúži od roku 1963 ako komunikácia, a preto ho v konaní o
pozemkových úpravách zaradil medzi spoločné zariadenia a opatrenia. Ani v prípade nového konania
by zrejme k navrhnutiu iných spoločných zariadení a opatrení neprišlo, predmetná parcela bola vždy
ich súčasťou.

IV. Replika žalobkýň

17. Žalobkyne sa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného pridržiavali dôvodov uvedených v správnej
žalobe. Námietku o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného považujú za účelovú.

18. Žalovaný sa k replike žalobkýň písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 SSP rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.7.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobkyne aj žalovaný
súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

20. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01,
v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné
pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne
orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti
Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č.
2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen
proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne
otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa

javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny
súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho
právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky
a správnosť aplikácie ustanovení Správneho poriadku, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa
záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 62 ods. 1 SP konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné,
sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať
podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania (písm.
a/); rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak (písm.
b/); nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na
konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní (písm. c/); rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na
rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní (písm. d/); rozhodnutie sa opiera o
dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom (písm. e/).

23. Podľa § 62 ods. 2 SP správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak
je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

24. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 SP obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo
nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni (ods. 1). V návrhu na obnovu
konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas
(ods. 2). Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení
alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo (ods. 5).

25. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 330/1991 Zb. hodnota pozemkov, na ktorých sú vybudované spoločné
zariadenia a opatrenia a ktoré sa stanú súčasťou návrhu plánu spoločných zariadení a opatrení, určí
sa podľa druhu a bonity priľahlých pozemkov. To sa vzťahuje aj na spoločné zariadenia a opatrenia
plánované v projekte pozemkových úprav.

26. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré slúžia vlastníkom
pozemkov v obvode pozemkových úprav, sú: (a) cestné komunikácie (poľné cesty a lesné cesty)
slúžiace na sprístupnenie pozemkov a súvisiace stavby (mosty, priepusty, železničné priecestia a
pod.), (b) protierózne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a
súvisiace stavby (zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, vsakovacie pásy, terasy, prehrádzky a prieľahy),
(c) opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú hlavne vo vytvorení ekologickej stability
a podmienok biodiverzity krajiny (biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň), (d)
vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami a podmáčaním a
zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu (nádrže, poldre, odvodnenia a závlahy), (e) ďalšie
spoločné zariadenia a opatrenia.

VII. Posúdenie veci krajským súdom

27. Predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobkýň na obnovu konania.

28. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov v pôvodnom konaní (nedostatočné alebo
nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci) a vydanie nového meritórneho
rozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s

odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len
skutočnosti ustanovené v Správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).

29. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:
a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť
rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné;

b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy
konania nie sú prípustné iné dôvody ako sú uvedené v § 62 ods. 1 SP;

c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na
podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním
len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Oprávneným subjektom
je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu;

d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej
upravenej v § 63 ods. 3 SP;

e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu
na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol
účastník dobromyseľný.

30. Nové skutočnosti alebo dôkazy podľa § 62 ods. 1 písm. a/ SP museli existovať minimálne už v čase
pôvodného administratívneho konania; ak určité skutočnosti nastali až po právoplatnosti pôvodného
rozhodnutia, nie sú dôvodom na obnovu konania (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sž/1/2001), ale sú dôvodom na nové konanie. Za novú skutočnosť alebo dôkaz nemožno považovať
výklad právnych noriem, t.j. odlišný právny názor. Na obnovu konania nestačí, aby tieto skutočnosti alebo
dôkazy boli nové, musia byť zároveň takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by mať
podstatný vplyv na obsah rozhodnutia vo veci. Túto otázku správny orgán rieši podľa okolností konkrétnej
veci. Ak je tento vplyv zanedbateľný alebo taký, ktorý neviedol k zmene pôvodného rozhodnutia v
porovnaní s výsledkami dokazovania a iných zistení vykonaných v pôvodnom konaní, potom nie je daný
dôvod na obnovu konania.

31. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v
pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich
bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a pod.). Za nové
skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo
dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil.

32. Žalobkyne označujú za nové dôkazy, ktoré nemohli predložiť bez svojho zavinenia v pôvodnom
konaní, PKV vložku č. XXX, knihu Dejiny obce Spišská Teplica z roku 2002 a bedeker „Sprievodca
mestom Poprad“ bez uvedenia času vydania. Žalobkyne tvrdili, že sa o týchto dôkazoch dozvedeli až
v marci 2018. Nepreukázali však, na základe akej skutočnosti sa v marci 2018 o dôkazoch dozvedeli
o to viac, keď už dňa 10.10.2017 v podnete na preskúmanie rozhodnutia žalovaného (č. 150/2016-430
zo dňa 22.4.2016) vydaného v pôvodnom konaní poukazovali na nové dôkazy, podľa ktorých je parcela
cestnou komunikáciou. Podľa názoru správneho súdu PKV vložka č. 271 nie je novým dôkazom, pretože
existovala už v čase pôvodného konania a žalobkyne sa mohli k nej dostať bez akýchkoľvek prekážok,
keďže bolo možné, aby im ju príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, sprístupnil. Možno preto uzavrieť,
že žalobkyne tento dôkaz nepoužili v pôvodnom konaní z vlastnej viny, keďže sa oň skôr zrejme
nezaujímali, resp. netvrdili opak. Uvedená skutočnosť vedie k nemožnosti akceptovania predloženej PK
vložky č. 271 ako nového dôkazu.

33. Žalobkyne ďalej predložili výňatky z knihy Dejiny obce Spišská Teplica, ktorá bola vydaná v roku
2002, a bedeker „Sprievodca mestom Poprad“, u ktorého nemožno zistiť dátum vydania a žalobkyne
netvrdia, kedy bol vydaný. Pri prvom z uvedených dôkazov (kniha Dejiny obce Spišská Teplica) platí
rovnaký záver ako pri PKV vložke č. 271, t.j. kniha nie je novým dôkazom, pretože existovala už v čase
pôvodného konania a žalobkyne sa mohli o nej dozvedieť bez akýchkoľvek prekážok, napríklad v obci
Spišská Teplica alebo v kníhkupectve. Žalobkyne navyše nepreukázali, na základe akej skutočnosti sa

až v marci 2018 o knihe dozvedeli, tak ako to tvrdia v žalobe s dôrazom na ich tvrdenie o existencii nových
dôkazov už dňa 10.10.2017 v podnete na preskúmanie rozhodnutia žalovaného (č. 150/2016-430 zo
dňa 22.4.2016) vydaného v pôvodnom konaní. Pri druhom z uvedených dôkazov (bedeker) nie je možné
zistiť, či ide o nový dôkaz, ktorý existoval už v čase pôvodného konania, alebo o dôkaz, ktorý vznikol
až po právoplatností pôvodného rozhodnutia žalovaného č. 150/2016-430 zo dňa 22.4.2016 a v tom
prípade ho nemožno považovať za dôkaz v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ SP. Bremeno tvrdenia, kedy
dôkaz vznikol, spočíva na žalobkyniach, ktoré sa naň v návrhu na povolenie obnovy konania aj v správnej
žalobe odvolávajú, a správny súd nemôže v tomto smere nahrádzať ich argumentáciu.

34. Podľa názoru správneho súdu žalobkyne o troch dôkazoch, ktoré označujú za nové, mohli vedieť už v
čase pôvodného konania (minimálne o dvoch z nich - o PKV vložke č. 271 a o knihe Dejiny obce Spišská
Teplica; keďže nie je známe, kedy bol vydaný bedeker „Sprievodca mestom Poprad“) aj v čase podania
návrhu na preskúmanie pôvodného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní, pretože všetky ich argumenty
v pôvodnom konaní, pri podaní podnetu na preskúmanie pôvodného rozhodnutia v mimoodvolacom
konaní dňa 10.10.2017 aj v návrhu na obnovu konania zo dňa 18.4.2018 sú totožné - parcela registra E
č. XXXX/XX je zastavanou plochou, preto im prináleží ako náhrada stavebný pozemok a nie orná pôda.
Obsahom nejde o nové dôkazy, pretože žalobkyne rovnakým spôsobom argumentovali už v pôvodnom
konaní, teda že pozemok je zastavanou plochou a ako náhradu zaň majú dostať stavebný pozemok
a nie ornú pôdu; v pôvodnom konaní sa ministerstvo s touto ich argumentáciou podrobne zaoberalo
a odôvodnilo svoje rozhodnutie č. XXX/XXXX-XXX zo dňa 22.4.2016 (vydané v pôvodnom konaní) v
súlade s § 46 a § 47 SP aj zákona č. 330/1991 Zb. Navyše, spoločným menovateľom uvedených troch
dôkazov je, že nemôžu privodiť pre žalobkyne priaznivejšie rozhodnutie vo veci, keďže už v pôvodnom
konaní správne orgány vedeli, že na pozemku registra E č. XXXX/XX sa nachádza komunikácia, ktorú
zaradili pod spoločné zariadenia a opatrenia podľa § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. a touto otázkou
sa v pôvodnom konaní aj zákonným spôsobom zaoberali.

35. Žalobkyne ďalej tvrdili, že v pôvodnom konaní boli zamestnancom správneho orgánu uvedené do
omylu pri označení spornej parcely, čo je podľa nich dôvodom na obnovu konania podľa § 62 ods. 1
písm. c/ SP. Správny súd uvádza, že nesprávnym úradným postupom správneho orgánu sa rozumie jeho
nezákonný postup v rozpore s právnymi normami, ktorý zapríčinil, že účastník konania nemal možnosť
uplatniť v konaní všetky svoje procesné práva. Môže ísť o situáciu, keď správny orgán nepriznal osobe
postavenie účastníka konania, hoci tak mal urobiť, o situáciu, keď nezisťoval v správnom konaní všetkých
účastníkov konania, keď porušil povinnosť podľa § 18 ods. 3 SP a neupovedomil všetkých účastníkov o
začatí konania predpísaným spôsobom, alebo o situáciu, keď účastníkovi konania svojím nezákonným
postupom sťažil uplatnenie jeho procesných práv (napríklad mu odoprel právo navrhovať dôkazy, klásť
svedkom a znalcom otázky, podať vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, a podobne). Dostatočným
dôvodom na obnovu konania však nebude taký nesprávny postup správneho orgánu, ktorého následky
už boli odstránené v pôvodnom konaní. Dôvodom na obnovu konania nie je ani nesúhlas účastníkov
konania s výsledkami dokazovania, ktoré správny orgán viedol v súlade s právnymi predpismi. Z obsahu
správnej žaloby vyplýva, že žalobkyne nesúhlasia s označením ich pozemku za ornú pôdu (čo im oznámil
zamestnanec správneho orgánu v pôvodnom konaní); správnemu orgánu však už v priebehu pôvodného
konania bolo známe, že pozemok registra E č. XXXX/XX slúži od roku 1963 ako komunikácia, a preto ho
v konaní o pozemkových úpravách zaradil medzi spoločné zariadenia a opatrenia a predmetná parcela
bola vždy ich súčasťou. Žalobkyne v správnej žalobe tvrdia, že svoj omyl (že pozemok je ornou pôdou)
konvalidovali v pôvodnom odvolacom konaní. Z uvedeného vyplýva, že tento nedostatok bol odstránený
v pôvodnom odvolacom konaní, a preto nejde o dôvod obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c/ SP.
36. Ďalším dôvodom obnovy konania podľa názoru žalobkýň je nepravdivosť dôkazov podľa § 62 ods. 1
písm. e/ SP. Za nepravdivé dôkazy sa považujú také dôkazy, ktoré nezodpovedajú skutočnosti alebo boli
sfalšované. Správny súd opakuje, že správnemu orgánu už v priebehu pôvodného konania bolo známe,
že pozemok registra E č. XXXX/XX slúžil od roku 1963 ako komunikácia a v konaní o pozemkových
úpravách ho zaradil medzi spoločné zariadenia a opatrenia v súlade s § 12 ods. 4 zákona č. 330/1991
Zb. a určil jeho hodnotu podľa § 9 ods. 8 citovaného zákona. Podľa názoru správneho súdu preto nejde
o nepravdivé dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.

37. K námietke žalobkýň, že sa žalovaný nevysporiadal so všetkými ich tvrdeniami, správny súd
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na

opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy
odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka
bola daná podrobná odpoveď plnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko,
Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III.
ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/150/2009). Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo nepovažuje predložené dôkazy za nové, ktoré by
odôvodňovali povolenie obnovy konania, spolu s popisom pôvodného konania, argumentmi žalobkýň
vznesenými v pôvodnom konaní a spôsob, akým sa s nimi správneho orgány v pôvodnom konaní
vysporiadali vo vydaných rozhodnutiach. Žalovaný správne argumentoval aj všeobecným záujmom na
povolení obnovy konania v zmysle § 62 ods. 2 SP ako kumulatívnou podmienkou povolenia obnovy
konania spolu s reálne existujúcim dôvodom vyplývajúcim z § 62 ods. 1 SP.

38. Na základe uvedených skutočností a po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že
prvostupňový správny orgán aj žalovaný správne a dostatočne zistili vo veci skutkový stav, vec správne
právne posúdili, zákonne odôvodnili svoje rozhodnutia, venovali dostatočnú pozornosť námietkam
žalobkýň a vo veci zákonne rozhodli. Správny súd preto zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

39. Námietka žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie ministerky pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR nie je dôvodná. Je pravdou, že právnu subjektivitu má ministerstvo ako právnická
osoba. Na druhej strane však v zmysle § 180 ods. 1 prvá veta SSP žalovaným je orgán
verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo
právnická osoba. O riadnom opravnom prostriedku žalobkýň (o rozklade) rozhodla ministerka v zmysle
§ 61 ods. 2 SP. Preto žalobkyne nepochybili, keď za žalovaného označili ministerku pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR.

40. O náhrade trov konania žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné
spravodlivo od žalobkýň požadovať, aby nahrádzal trovy žalovaného orgánu verejnej správy; okrem toho
žalovaný nebol v konaní ani právne zastúpený.

41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.