Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218205433
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218205433.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
X. Z.. V. XXXX/XX, W. Z., právne zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom Alžbetínske
námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, O.
W., o zaplatenie 30 446,51 EUR s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 08.01.2020
č.k. 14C/64/2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326
ods. 1, § 328 ods. 1 až 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1, 2, § 132 ods. 1 CSP.

Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade žalobkyňa počas konania vo veci samej

podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Súd po preskúmaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný z dôvodu neosvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu ako aj z dôvodu neosvedčenia ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobkyňa totiž
ničím nepreukázala, ani žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku
jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Tvrdenie žalobkyne,

že žalovaný predal vyššie uvedené nehnuteľnosti, nebolo súdu žiadnym spôsobom preukázané. Z
pripojeného listu vlastníctva č. XXX zo dňa 23.12.2019 nevyplýva, že sa s uvedenými nehnuteľnosťami
momentálne nakladá, t.j. na uvedenom liste vlastníctva nie je vyznačená žiadna plomba, ktorá by
naznačovala, že vlastnícke právo zapísané v katastri je dotknuté ďalšou právnou zmenou. Samotné
tvrdenie, žalobkyne, že osobne bola v rodičovskom dome na uvedených nehnuteľnostiach a osoby
bývajúce v nehnuteľnosti jej oznámili, že od žalovaného nehnuteľnosť odkúpili a nie sú nájomcovia,

nie je dostatočným spôsobom preukázaná skutočnosť, že žalovaný predal svoju nehnuteľnosť, čo
preukazuje aj list vlastníctva č. XXX, na ktorom do dnešného dňa absentuje plomba, ktorá by bola
vyznačená, pokiaľ by prebiehala akákoľvek zmena v osobe vlastníka k predmetným nehnuteľnostiam.
Ďalej súd má za to, že predajom uvedenej nehnuteľnosti ešte nedochádza k ohrozeniu vymáhaných
práv žalobkyne, teda nie je tu preukázaná potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu,
nakoľko vymáhané právo žalobkyne sa týka zaplatenia sumy vo výške 30.446,51 EUR, ktorá môže byť

uspokojená aj z prípadného predaja uvedených nehnuteľností alebo aj z iného majetku žalovaného.
Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila, že v tomto prípade existujú predpoklady nariadenianeodkladného opatrenia. Zákonnými predpokladmi na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobkyňa musí
súd presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností a to

v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia charakteristický.
Rozhodujúce skutočnosti musí žalobkyňa náležite osvedčiť. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov
by bola daná v prípade, ak by žalobkyni hrozilo vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak by
dochádzalo k porušovaniu jej práva, právom chránených záujmov, alebo ak by hrozilo zhoršenie
jej právnej pozície v prebiehajúcom alebo v budúcom súdnom procese. V týchto prípadoch možno

považovať neodkladné opatrenie za opodstatnené. Žalobkyňa neosvedčila ani skutočnosť, že sa
žalovaný zbavuje svojho majetku s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. Konanie žalovaného
neosvedčuje dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia na majetok žalovaného bude ohrozená. Samotné
tvrdenie, že žalovaný údajne predal predmetné nehnuteľnosti tretím osobám, nie sú ničím podložené.
Žalobkyňamusíosvedčiť,žežalovanýsazbavujemajetkusúmyslomvyhnúťsasplneniusvojhozáväzku
vočižalobkyni.Súdnatomtomiestekonštatuje,ževdanomprípadeniesúnaplnenézákonnépodmienky

na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neuviedla v návrhu žiadne relevantné
skutočnosti odôvodňujúce ohrozenie exekúcie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by konaním žalovaného,
alebo v dôsledku iných okolností sa znížila možnosť dosiahnuť uspokojenie nároku žalobkyne výkonom
rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade žalovanému nevznikli žiadne trovy, súd mu
náhradu trov konania nepriznal.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie žalobkyňa, ktorým
žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovie, uplatniac si náhradu trov konania. Odvolateľka poukázala na to, že
dňa 31.08.2018 žalobkyňa odpredala nehnuteľnosť žalovanému M. O. nar. XX.XX.XXXX za kúpnu

cenu 30.446,51 Eur. Uvedenú kúpnu cenu sa zaviazal vyplatiť kupujúci do 31.10.2018. Kúpnu cenu
do stanoveného termínu nezaplatil, z uvedeného dôvodu sa domáhala svojho práva súdnou cestou.
Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom č. 14C/64/2018 zo dňa 07.06.2019 uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 30.446,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 30.446,51 Eur od 01.11.2018 do zaplatenia a rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Proti

citovanému rozsudku žalovaný podal odvolanie. Dňa 16.09.2019 sa žalobkyňa zastavila na predmetnej
nehnuteľnosti a zistila, že žalovaný nehnuteľnosť ako sa vyjadrili tam bývajúce osoby odpredal a
prehlásili, že nie sú nájomcovia uvedenej nehnuteľnosti ale sú vlastníci. Na Okresnom úrade v Dunajskej
Strede-katastrálnyodborbolstálevedenývlastníkM.O..Napriektomudňa17.09.2019zahájilakonanie
o nariadení neodkladného opatrenia, ktorý súd odmietol. Od uvedenej doby sa pokúsila žalovaného

dostihnúť, aby jej vyplatil kúpnu cenu, ale žalovaný si robí iba posmešky, pričom sporná nehnuteľnosť
je obývaná cudzími osobami. Opätovne dňa 23.12.2019 zahájila konanie o nariadení neodkladného
opatrenia, pretože má dôvodné obavy podľa správania sa žalovaného, že spornú nehnuteľnosť prevedie
do vlastníctva ďalších subjektov.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil

súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto je potrebné napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj

celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne.6. Vzhľadom na to, že predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie o neodkladnom opatrení, o
ktorom je potrebné rozhodnúť v určitom časovom rámci (súd prvej inštancie má zákonom stanovenú
lehotu30dní),odvolacísúdžalovanémudoručilnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,uznesenie

súdu prvej inštancie a aj odvolanie žalobkyne s tým, že im dal možnosť sa vyjadriť, žalovaní 1 a 2 túto
možnosť nevyužili.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 23.12.2019 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie návrh na vydanie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akejkoľvek právnej

dispozície s nehnuteľnosťou v kat. území W. Z., obec W.
Z., domu so s.č. XXX stojaceho na parc. č. 217/1, vedľajšej budovy s.č. XXXX stojacej na parc.
č. 217/4, vedľajšej budovy s.č. XXXX stojacej na parc. č. 218/2 evidovanej na liste vlastníctva Č.
XXX Okresného úradu v Dunajskej Strede - katastrálny odbor a to predaja nehnuteľností, zaťaženia
nehnuteľností, do právoplatného ukončenia veci samej č. k. 14C/64/2018 Okresného súdu v Dunajskej
Strede. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 31.08.2018 odpredala svoj podiel 6/8 z predmetnej

nehnuteľnosti v kat. úz. W. Z., evidovanej na liste vlastníctva Č. XXX Okresného úradu v Dunajskej
Strede.Uvedenénehnuteľnostiodpredalažalobkyňakupujúcemu-žalovanémuM.O.,nar.XX.XX.XXXX
za kúpnu cenu 30.446,51 EUR. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy sa podľa tvrdenia žalobkyne dohodli
tak, že kúpna cena bude zaplatená na účet žalobkyne v peňažnom ústave do 31.10.2018. Kupujúci
kupovanú nehnuteľnosť od brata žalobkyne a sestry žalobkyne prevzal do výlučného užívania dňom

uzatvorenia zmluvy dňa 31.08.2018. Okresný súd v Dunajskej Strede rozsudkom č. k. 14C/64/2019
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu 30.446,51 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 30.446,51 EUR od 01.11.2018 do zaplatenia a rozhodol o nároku
žalobkyne na náhradu trov konania. Proti citovanému rozsudku žalovaný podal odvolanie. Z obsahu
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný dňa 16.09.2019 uvedenú

nehnuteľnosť odpredal. Túto skutočnosť žalobkyňa zistila tak, že osobne bola v rodičovskom dome
na hore uvedenej nehnuteľnosti a osoby bývajúce na nehnuteľnosti jej oznámili, že od žalovaného
nehnuteľnosť odkúpili, nie sú nájomcovia. Žalobkyňa mala záujem vykonať na katastri príslušné
opatrenia, ale podľa tvrdenia žalobkyne kataster vyžaduje rozhodnutie súdu na obmedzenie prevodu
nehnuteľnosti. Podľa doterajšieho správania žalovaného žalobkyňa má dôvodné obavy, že žalovaný

nehnuteľnosť, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom od 04.10.2018 scudzí a podľa tvrdenia žalobkyne
vyhne sa vyplatiť dohodnutú kúpnu cenu, čím ohrozí vymáhanie práva žalobkyne. Podľa uvedeného
žalobkyňa má za to, že je nútená domáhať sa vydania neodkladného opatrenia.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Podľa 324 ods. 1 až 3 CSP: (1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP (1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o

zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného
práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva
na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek
existencii skoršieho záložného práva. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je

vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity
neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Vzhľadom na predmetný vzťah je v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ak ochrana, ktorá sa má ním sledovať, sa poskytuje peňažnému
nároku, potrebné zdôvodniť, prečo sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.Súd túto skutočnosť skúma z úradnej moci, pričom, ak by mal za to, že vzťahy majú byť regulované
zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže zamietnuť aj z daného
dôvodu.

Nariadenie neodkladného opatrenia je teda podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo
naveciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,nazabezpečeniepeňažnejpohľadávky
veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a

pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.

V predmetnej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval zdôvodnenie ani
osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Súdu prvej inštancie je

potrebné vytknúť, že splnenie uvedenej podmienky, ktoré je potrebné skúmať pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti, neskúmal. Súd prvej inštancie
síce správne identifikoval účel, ktorý žalobkyňa svojim návrhom sledovala - nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, avšak vzhľadom k tomu, že dosiahnutie
sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením podľa individuálnych okolností prípadu nebolo vylúčené,

keďže zo spisu nevyplývali žiadne konkrétne dôvody, ktoré by bránili dosiahnutiu sledovaného účelu
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia (nebolo osvedčené, že dlžník nie je vlastníkom žiadnej
veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo),
bolo potom na mieste návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, keď vzhľadom na
skrátený a zjednodušený procesný proces postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, nebol súd prvej inštancie povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných
podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postup, ktorý si v prejednávanej veci podaním

predmetného návrhu zvolila žalobkyňa, nemožno považovať za správny a poskytnúť mu tak súdnu
ochranu. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy (nutnosť bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami), ani ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia, žalobkyňa ničím
neosvedčila obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie.

8. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím §
387 ods. 1 CSP uznesenie ako vo výroku vecne správne, potvrdil.

9. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej

za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku

účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne).

10. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní

odvolateľky nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky apráva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.

toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť, pretože nejde o návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci, kedy sa koná aj o žalobe vo veci samej. Žalovaný má

voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania o
nariadenie neodkladného opatrenia v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní
v celom rozsahu úspešný. Žalovanému ale podľa obsahu spisu žiadne trovy odvolacieho konania o
neodkladnom opatrení nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).