Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. júl 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Pc/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119209891
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5119209891.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom: JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci žalobcu: V. D.,
nar. X.X.XXXX, bytom NN.. XXXX/X, V., právne zastúpená: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom
Škultétyho 472/10, Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX,
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý platiť zvýšené výživné na V. D., nar. X.X.XXXX v sume 300 eur mesačne

s účinnosťou od 4.9.2019, pričom zameškané výživné v sume 1.650 eur sa p o v o ľ u je žalovanému
splácať v mesačných splátkach po 50 eur, ktoré budú zročné spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.
Týmto dochádza k zmene rozsudku 37P/410/2012 zo dňa 14.10.2013.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zvýšenia výživného na sumu 400 eur mesačne od podania žaloby.
Žalobu zdôvodnila tým že v čase pôvodného rozhodnutia nastúpila do 1.ročníka gymnázia v Žiline. V
roku 2017 nastúpila na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, kde sa pripravuje na svoje budúce povolanie
formou denného štúdia. Podstatne sa zmenili pomery na jej strane tým, že momentálne navštevuje VŠ, v
dôsledku čoho sa zvýšili jej výdavky na ubytovanie v študentskom dome, stravné na obedy, električenka,

cestovné do miesta bydliska, materiály a pomôcky na štúdium. Okrem toho podstate vzrástli aj výdavky
na ošatenie, obuv, hygienické potreby, kozmetiku a podobne.

2. Žalovaný so žalobou súhlasil len čiastočne. Sám dobrovoľne prispieva zvýšené výživné v sume 250
eur a okrem toho hradí žalobkyni televíziu a internet mesačne v rozsahu 20-30 eur. Zvýšené výživné
platí od 16.9.2020. Nesúhlasil ani s posledným návrhom žalobkyne o platení výživného v sume 350 eur.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul sporové strany, oboznámil sa so zárobkovými
pomermi rodičov žalobkyne, s pripojenými listinnými dôkazmi, s pripojenými faktúrami a potvrdeniami,
s rozsudkom OS Žilina 37P/410/2012 a zistil nasledovné:

4. Rozsudkom OS Žilina 37P/410/2012 zo dňa 14.10.2013 bol žalovaný okrem iného zaviazaný

prispievať na výživu žalobkyne sumou 100 eur. V tom čase bola žalobkyňa maloletá, navštevovala
1.ročník gymnázia v Žiline. V rozhodujúcom čase mal ešte vyživovaciu povinnosť k svoju teraz už
plnoletému synovi, ktorý je už zárobkovo činný.

5. Na pojednávaniach žalobkyňa zotrvala na svojej žalobe, pričom bola ochotná uzavrieť dohodu so
žalovaným s tým, že tento jej bude platiť zvýšené výživné v sume 350 eur. Žalovaný bol ochotný platiť

zvýšené výživné v sume 250 eur.6. Po hmotnoprávnej stránke posudzoval súd tento prípad v zmysle nasledujúcich ust. Zákona o rodine.

7. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

14. V tomto konkrétnom prípade mal súd nepochybne preukázané z rozsudku OS Žilina 37P/410/2012,
že naposledy bolo o výživnom rozhodované dňa 14.10.2013. V tom čase žalobkyňa bola študentkou
1.ročníka gymnázia. V roku 2017 nastúpila žalobkyňa na Ekonomickú univerzitu v Bratislave, kde

sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, a to formou denného štúdia. V čase pôvodného
rozhodovania okrem toho, že žalovaný bol zaviazaný platením výživného na žalobkyňu v sume 100 eur,
mal vyživovaciu povinnosť aj k svoju synovi, ktorý je už v súčasnosti zárobkovo činný.

15. Čo sa týka výdavkov žalobkyne, tak tieto výrazne vzrástli po nástupe na Ekonomickú univerzitu v

Bratislave. Ubytovanie v študentskom domove stojí 76 eur mesačne, stavené na obedy v jedálni 2,4
eur za obed, spolu mesačne 48 eur, raňajky a večere cca 7 eur, t.j. 154 eur mesačne, električenka
mesačne 14 eur, cestovné zo Žiliny do Bratislavy 5,68 eur za jednu cestu, cca 22,72 eur mesačne,
študijné pomôcky, materiály 30 eur mesačne. Okrem predmetných výdavkov má výdavky na ošatenie
bežné, voľnočasové a spoločenské pre potreby skúšok a obuv v priemere 80 eur mesačne, hygienické

potreby okrem iného aj kozmetika 50 eur mesačne, voľnočasové aktivity - fitnes, plávanie, paušál za
telefón 80 eur mesačne. Spolu výdavky vyčíslila žalobkyňa na sumu 540 eur. Do uvedených výdavkov
nerátala kúpu telefónu, notebooku a iných elektronických zariadení, ktoré sú pre jej štúdium potrebné.
Naopak, žalovaný potvrdil, že okrem bežného výživného platí spoločnosti Slovak Telekom za služby,
ktoré poskytuje jeho dcére, sumu 26,20 eur. Ďalej poukázal na to, že pred rozvodom musel opustiť

spoločnú domácnosť - rodinný dom, našiel si podnájom a neskôr si kúpil starší rodinný dom, ktorý
momentálne prerába. Po rozvode nežiadal žiadne majetkové vysporiadanie s tým, že všetko nechal
svojim deťom. Na starší rodinný dom si musel zobrať hypotéku, ktorú bude splácať niekoľko desaťročí.
Od septembra 2020 dobrovoľne platí výživné na svoju dcéru v sume 250 eur. Splátka úveru činí 106,31
eur mesačne, za plyn platí 50 eur mesačne, elektriku 30 eur mesačne, spomínané výživné v sume 200

eur, resp. 250 eur, daň za dom a odpad ročne 27,27 eur, palivové drevo ročne 350 eur, vodné, stočné
60 eur ročne. Do uvedených nákladov nezarátal ostatné veci ako stravu, hygienu, lieky, odev, obuv a
ďalšie veci.Zhodne obe sporové strany svoje tvrdenia doložili príslušnými potvrdeniami, z ktorých mal súd
nepochybne preukázané ich náklady a výdavky na živobytie.

16. Súd následne zisťoval aj zárobkové pomery obidvoch rodičov, pričom na strane žalovaného mal
zistené, že jeho čistý mesačný príjem v súčasnosti dosahuje za rok 2020, resp. 2021 sumu 1.393,57 eur.
Čo sa týka matky žalobkyne, táto naposledy pracovala v spol. D. od 1.1.2019 do 19.11.2020, pričom jej
priemerná mzda bola 904,67 eur. Momentálne je nezamestnaná a dostáva len dávku nezamestnanosti
vo výške 281,30 eur.

17. Vzhľadom na uvedené záverom súd konštatuje, že samotnú žalobu považoval za opodstatnenú.
Skutočne na strane žalobkyne došlo k výrazným zmenám, k podstatným zmenám, ktoré viedli súd
k tomu, že musel zvýšiť výživné z pôvodnej sumy 200 eur na 300 eur. K tejto zmene pôvodného
rozhodnutia viedli súd nasledujúce skutočnosti. Pri poslednom rozhodovaní v r. 2012, resp. 2013 bola
žalobkyňa študentkou 1.ročníka gymnázia v Žiline. V súčasnosti je však študentkou VŠ ekonomickej v

Bratislave, čo považoval súd za podstatnú zmenu na strane žalobkyne. Je jasné, že s prechodom zo
strednej školy na vysokú školu došlo k navýšeniu výdavkov na výživu žalobkyne. Jednak študuje mimo
svojho bydliska, štúdium na vysokej škole je podstatne drahšie ako štúdium v mieste bydliska žalobkyne.
Ďalšia podstatná zmena pomerov nastala aj v tom zmysle, že žalovanému ubudla vyživovacia povinnosť
k svojmu synovi, tento je momentálne dospelý a pracuje. Toto boli dve základné okolnosti, ktoré primäli

súd k tomu, že zvýšil výživné na sumu 300 eur mesačne. Žalobkyňa žiadala zvýšiť výživné na sumu
400 eur, neskôr na sumu 350 eur. Aj vzhľadom na zárobkové pomery oboch rodičov súd usúdil,
že v konkrétnom čase bude postačovať zvýšenie výživného na sumu 300 eur. Je nepochybné, a to
nerozporovala žiadna zo sporových strán, že od septembra, konkrétne od 16.9.2020, žalovaný platí
na svoju dcéru výživné v sume 250 eur. Žalobkyňa žiadala zvýšiť výživné od podania žaloby, t.j. od

4.9.2019. Pokým súd rátal zameškané výživné od 4.9.2019 do vynesenia rozsudku, tak zameškané
výživné činilo k 1.7.2021 sumu 1.650 eur. Zameškané výživné súd vyrátal tak, že rok bolo zameškané
výživné po 100 eur a ďalších desať mesiacov po 50 eur. Zameškané výživné v tejto sume povolil súd
žalovanému splácať po 50 eur, ktoré zameškané výživné bude zročné spolu s bežným výživným, teda
spolu v sume 350 eur.

18.Otrováchkonaniarozhodovalsúdvzmysle§255ods.1CSP,súdpriznástranenáhradutrovkonania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Vychádzajúc z tohto posledného ustanovenia dospel súd k záveru, že žiadna zo strán sporu nemala vo
veci taký úspech, aby mohol súd vysloviť, že jedna alebo druhá strana je povinná uhradiť trovy konania.
V súlade s týmto ustanovením potom rozhodol súd tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok
na trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).